SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 736/2014-39
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2014predbežne prerokoval sťažnosť, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietanéhoporušenia základných práv zaručených čl. 46 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky a právzaručených čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôduzneseniami Okresnej prokuratúry Piešťany č. k. 2 Pv 536/092204-156 zo 4. apríla 2014a č. k. 2 Pv 536/092204-157 taktiež zo 4. apríla 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2014doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušeniazákladných práv zaručených čl. 46 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a práv zaručených čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len „dohovor“), uzneseniami Okresnej prokuratúry Piešťany (ďalej len „okresnáprokuratúra“) č. k. 2 Pv 536/09/2204-156 zo 4. apríla 2014 a č. k. 2 Pv 536/09/2204-157taktiež zo 4. apríla 2014.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:ORP 398/OVK-TT-2010 bolo vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Policajného zboruv Trnave, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície Trnava (ďalej len„vyšetrovateľ“) vedené trestné stíhanie vo veci spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149ods. 1 Trestného zákona pre skutok, ku ktorému malo dôjsť pri dopravnej nehode17. júna 2009, ktorej účastníčkou bola ako vodička skútra dcéra sťažovateľa, ktorá ajso spolujazdcom po kolízii s autobusom utrpeli zranenia nezlučiteľné so životom.
Uznesením ČVS: ORP-398/1-OVK-TT-2010 z 2. októbra 2013 vyšetrovateľpredmetné trestné stíhanie zastavil s odvolaním sa na § 215 ods. 1 písm. d)a ods. 4 Trestného poriadku s poukazom na § 9 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku kvôlineprípustnosti trestného stíhania, pretože trestné stíhanie nie je možné začať proti tomu ktozomrel. Napádaným uznesením okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 536/09/2204-156zo 4. apríla 2014 bola ako nedôvodná zamietnutá sťažnosť sťažovateľa protioznačenému zastavujúcemu uzneseniu vyšetrovateľa a uznesením okresnej prokuratúryč. k. 2 Pv 536/09/2204-157 zo 4. apríla 2014 bola ako nedôvodná zamietnutá aj sťažnosťmanželky sťažovateľa proti označenému zastavujúcemu uzneseniu vyšetrovateľa.
Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ namieta nesprávnosť postupuvyšetrovateľa, ako aj nesprávnosť jeho záverov, na základe ktorých vyšetrovateľ dospelk presvedčeniu, že vinnou zo spôsobenia dopravnej nehody bola dcéra sťažovateľa, pričomv tomto smere sťažovateľ podrobuje dokazovaním získané východiská vyšetrovateľadetailnej konfrontácii so závermi znaleckého dokazovania. Sťažovateľ poukázal na to, ževyšetrovateľ začal vo veci konať až na dôraznú interpeláciu jeho a jeho manželky, ktorímajú v tomto trestnom stíhaní ako rodičia pri dopravnej nehode zomrelej dcéry postaveniepoškodených. Sťažovateľ napríklad poukázal na to, že vyšetrovateľ aj napriek jeho dopytomneodobral z miesta dopravnej nehody kamerový záznam, ako aj na to, že znalec pribratývyšetrovateľom vykonávajúci vo veci prvé znalecké dokazovanie nedoložil do posudku„tachografický záznam“, a ten doplnil až po upozornení vyšetrovateľa sťažovateľom, avšaknapokon išlo o záznam nie z dňa nehody, ale z dňa pred nehodou, v súvislosti s čímsťažovateľ uviedol, že „... 3 roky po nehode nikoho nezaujímalo, že tachografický záznam je zo dňa pred nehodou...“. Okrem toho sťažovateľ upozornil, že vyšetrovateľ nevypočul včasočitého svedka nehody, ktorý mal uviesť, že autobus, ktorý sa zrazil s v protismerejazdiacim skútrom dcéry sťažovateľa, tesne pred zrážkou obiehal vo svojom smere cyklistu,v dôsledku čoho mal zasahovať do protijazdného pruhu, o čom mal svedčať aj dôkaz, a tovytečený olej z autobusu nachádzajúci sa v jemu protijazdnom pruhu, pričom túto verziuvyšetrovateľ nijak neoveril a ani ju nepodrobil znaleckému dokazovaniu. Sťažovateľpoukazuje aj na také pochybenia vyšetrovateľa, ako je vypočutie očitých svedkov nehody až3 mesiace po nehode, ako aj vypočutie údajného svedka nehody až po dvoch rokochod nehody, ktorý mal byť však videný, že v čase nehody sa zdržiava na inom mieste; ako ajneoverenie si zmeny výpovede cestujúceho autobusu, ktorý mal byť očitým svedkomnehody a ktorý svoju výpoveď pod vplyvom sťažovateľom a jeho manželkou predloženýchdôkazov účelovo zmenil. Predmetom námietok sťažovateľa bol aj postup vyšetrovateľa,ktorý pribral na znalecké dokazovanie iného znalca, než akého mu uložil ustanoviť vecdozorujúci prokurátor. Okrem toho sa podľa sťažovateľa vyšetrovateľ nevysporiadal anis podstatnými rozpormi medzi viacerými znaleckými posudkami z hľadiska nimipopisovaného procesu spôsobu vzniku príčin a priebehu dopravnej nehody, a napokonsťažovateľ vykonal detailný rozbor záverov znaleckého dokazovania a jeho porovnaniaso závermi vyšetrovateľa, pričom poukazuje na viaceré nezrovnalosti (napr. vykonanieznaleckého dokazovania použitím iného typu motorky, než aká bola pri dopravnej nehode,čo mohlo mať podľa sťažovateľa z hľadiska jej inej hmotnosti a technického vybaveniavplyv na rôzne výsledky, napr. o brzdnej dráhe a pod., alebo námietka o vykonaníznaleckého dokazovania na mieste nehody v zimnom období, keď cestu lemujúca zeleňnie je olistená, čo má vplyv na dohľadnosť, pričom dopravná nehoda sa odohrala na jar, keďbola situácia v tomto smere podstatne odlišná, o čom majú svedčať fotografické snímkyz miesta nehody v čase jej vzniku, alebo nezohľadnenie miesta vzniku nehody, ktorým bolmost ponad rieku, kde mali vodiči obmedzený priestor manipulácie, resp. ovplyvneniadráhy svojho pohybu s cieľom nehode sa vyhnúť a pod., pozn.).
Vzhľadom na všetky príkladmo uvedené dôvody námietok sťažovateľa, ako ajna ďalšie dôvody vyplývajúce zo sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatíjeho sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:
„Ústavné právo sťažovateľa podľa článku 46 a 48 Ústavy SR ako aj článku 6 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené bolo.
Zrušuje sa rozhodnutie okresného prokurátora v Piešťanoch č. 156 2Pv536/092204- 156 zo dňa 4. apríla 2014 a Uznesenie prokurátora č. 157 2Pv536/092204-157 zo dňa 4. apríla 2014 a prikazuje sa mu vo veci konať nestranne a nezaujato.
Priznáva sa finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- eur plus náhrada trov konania.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľom namietané porušeniezákladných práv zaručených v čl. 46 a čl. 48 ústavy a práv zaručených v čl. 6 a čl. 13dohovoru, k porušeniu ktorých malo dôjsť v príčinnej súvislosti s uzneseniamiokresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 536/09/2204-156 a č. k. 2 Pv 536/09/2204-157zo 4. apríla 2014, ktorými mal byť podľa sťažovateľa verifikovaný nezákonný postupvyšetrovateľa v dotknutom trestnom konaní.
1. K napádanému uzneseniu okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 536/09/2204-156
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákono prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí, prokurátorov,vyšetrovateľov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom jeoprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie súpodľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa prvej vety § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podaťna ktorejkoľvek prokuratúre.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadaťo preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybavínadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).
Podľa § 54 ods. 2 písm. c) zákona o prokuratúre na účely konania podľa tohto zákonaalebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumiepríslušný krajský prokurátor, ak ide o okresného prokurátora alebo prokurátora okresnejprokuratúry.
Ústavný súd považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúreza účinné prostriedky nápravy, vyčerpaním ktorých pred podaním sťažnosti ústavnému súdusa možno domôcť ochrany svojich práv (m. m. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05,III. ÚS 24/2012).
Ústavný súd už aj v iných konaniach (napr. III. ÚS 235/07, III. ÚS 157/08) vyslovilopakovane právny názor, že vynechanie týchto prostriedkov nápravy v sústave orgánovprokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní predústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúryvo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale ajprijať opatrenia, ktoré by účinne napomohli odstráneniu namietaného porušenia práv(m. m. napr. I. ÚS 186/05), ku ktorému malo v danom prípade podľa tvrdenia sťažovateľadôjsť v súvislosti s uznesením okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 536/09/2204-156zo 4. apríla 2014.
V okolnostiach prípadu možno podľa názoru ústavného súdu totiž podnet a prípadneaj opakovaný podnet považovať za iný právny prostriedok ochrany podľa § 53 ods. 1 zákonao ústavnom súde, ktorý zákon o prokuratúre sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje ana ktorého použitie je podľa uvedeného predpisu oprávnený. Preskúmaním podnetu, resp. ajopakovaného podnetu sa totižto príslušné orgány prokuratúry budú musieť vysporiadať sidentickými námietkami, aké sťažovateľ uvádza aj v konaní pred ústavným súdom. Keďže sťažovateľ nevyužil účinné prostriedky nápravy podľa zákonao prokuratúre, ústavný súd jeho sťažnosť vo vzťahu k uzneseniu okresnej prokuratúryč. k. 2 Pv 536/09/2204-156 zo 4. apríla 2014 už po jej predbežnom prerokovaní odmietolako neprípustnú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), a to v obdobných intenciách, akobolo ústavným súdom konštatované aj vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 6630/2014(identická sťažnosť manželky sťažovateľa, pozn.).
2. K napádanému uzneseniu okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 536/09/2204-157
Zo sťažovateľom napádaného uznesenia okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 536/09/2204-157 zo 4. apríla 2014 vyplýva, že toto sa netýkalo sťažovateľa, pretože týmto uznesenímrozhodovala okresná prokuratúra o sťažnosti poškodenej ⬛⬛⬛⬛ proti uzneseniuvyšetrovateľa ČVS: ORP-398/1-OVK-TT-2010 z 2. októbra 2013.
Ústavný súd podotýka, že podľa § 49 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môžepodať len fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím,opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej základné práva alebo slobody,v nadväznosti na čl. 127 ústavy.
Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ namietal porušenie svojich základných právv príčinnej súvislosti s rozhodnutím, ktoré sa ho netýkalo, ústavný súd podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní aj v tejto častiodmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutýchrozhodnutí okresnej prokuratúry, ako aj rozhodnutie o priznaní primeraného finančnéhozadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva aleboslobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o týchto nárokoch užnerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. decembra 2014