znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 736/2014-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2014predbežne prerokoval sťažnosť, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietanéhoporušenia základných práv zaručených čl. 46 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky a právzaručených   čl.   6   a čl.   13   Dohovoru   o ochrane   ľudských práv a základných   slobôduzneseniami Okresnej prokuratúry Piešťany č. k. 2 Pv 536/092204-156 zo 4. apríla 2014a č. k. 2 Pv 536/092204-157 taktiež zo 4. apríla 2014 a takto  

r o z h o d o l :

Sťažnosť   o d m i e t a.  

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2014doručená   sťažnosť (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného   porušeniazákladných práv zaručených čl. 46 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a práv zaručených čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej   len   „dohovor“),   uzneseniami   Okresnej   prokuratúry   Piešťany   (ďalej   len   „okresnáprokuratúra“) č. k. 2 Pv 536/09/2204-156 zo 4. apríla 2014 a č. k. 2 Pv 536/09/2204-157taktiež zo 4. apríla 2014.

Zo   sťažnosti   a z jej   príloh   vyplýva,   že   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:ORP 398/OVK-TT-2010   bolo   vyšetrovateľom   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboruv Trnave, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície Trnava (ďalej len„vyšetrovateľ“) vedené trestné stíhanie vo veci spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149ods. 1   Trestného   zákona   pre   skutok,   ku   ktorému   malo   dôjsť   pri   dopravnej   nehode17. júna 2009,   ktorej   účastníčkou   bola   ako   vodička   skútra   dcéra   sťažovateľa,   ktorá   ajso spolujazdcom po kolízii s autobusom utrpeli zranenia nezlučiteľné so životom.

Uznesením   ČVS:   ORP-398/1-OVK-TT-2010   z 2.   októbra   2013   vyšetrovateľpredmetné   trestné   stíhanie   zastavil   s odvolaním   sa   na   §   215   ods.   1   písm.   d)a ods. 4 Trestného poriadku s poukazom na § 9 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku kvôlineprípustnosti trestného stíhania, pretože trestné stíhanie nie je možné začať proti tomu ktozomrel.   Napádaným   uznesením   okresnej   prokuratúry   č.   k.   2   Pv   536/09/2204-156zo 4. apríla   2014   bola   ako   nedôvodná   zamietnutá   sťažnosť   sťažovateľa   protioznačenému zastavujúcemu   uzneseniu   vyšetrovateľa   a uznesením   okresnej   prokuratúryč. k. 2 Pv 536/09/2204-157 zo 4. apríla 2014 bola ako nedôvodná zamietnutá aj sťažnosťmanželky sťažovateľa proti označenému zastavujúcemu uzneseniu vyšetrovateľa.  

Sťažnosťou   podanou   ústavnému   súdu   sťažovateľ   namieta   nesprávnosť   postupuvyšetrovateľa, ako aj nesprávnosť jeho záverov, na základe ktorých vyšetrovateľ dospelk presvedčeniu, že vinnou zo spôsobenia dopravnej nehody bola dcéra sťažovateľa, pričomv tomto   smere   sťažovateľ   podrobuje   dokazovaním   získané   východiská   vyšetrovateľadetailnej konfrontácii so závermi znaleckého dokazovania. Sťažovateľ poukázal na to, ževyšetrovateľ začal vo veci konať až na dôraznú interpeláciu jeho a jeho manželky, ktorímajú v tomto trestnom stíhaní ako rodičia pri dopravnej nehode zomrelej dcéry postaveniepoškodených. Sťažovateľ napríklad poukázal na to, že vyšetrovateľ aj napriek jeho dopytomneodobral z miesta dopravnej nehody kamerový záznam, ako aj na to, že znalec pribratývyšetrovateľom vykonávajúci vo veci prvé znalecké dokazovanie nedoložil do posudku„tachografický záznam“, a ten doplnil až po upozornení vyšetrovateľa sťažovateľom, avšaknapokon   išlo   o záznam   nie   z dňa   nehody,   ale   z dňa   pred   nehodou,   v súvislosti   s čímsťažovateľ uviedol, že „... 3 roky po nehode nikoho nezaujímalo, že tachografický záznam je zo dňa pred nehodou...“. Okrem toho sťažovateľ upozornil, že vyšetrovateľ nevypočul včasočitého   svedka   nehody,   ktorý   mal   uviesť,   že   autobus,   ktorý   sa   zrazil   s v protismerejazdiacim skútrom dcéry sťažovateľa, tesne pred zrážkou obiehal vo svojom smere cyklistu,v dôsledku čoho mal zasahovať do protijazdného pruhu, o čom mal svedčať aj dôkaz, a tovytečený olej z autobusu nachádzajúci sa v jemu protijazdnom pruhu, pričom túto verziuvyšetrovateľ   nijak   neoveril   a ani   ju   nepodrobil   znaleckému   dokazovaniu.   Sťažovateľpoukazuje aj na také pochybenia vyšetrovateľa, ako je vypočutie očitých svedkov nehody až3   mesiace   po   nehode,   ako   aj   vypočutie   údajného   svedka   nehody   až   po   dvoch   rokochod nehody, ktorý mal byť však videný, že v čase nehody sa zdržiava na inom mieste; ako ajneoverenie   si   zmeny   výpovede   cestujúceho   autobusu,   ktorý   mal   byť   očitým   svedkomnehody a ktorý svoju výpoveď pod vplyvom sťažovateľom a jeho manželkou predloženýchdôkazov účelovo zmenil. Predmetom námietok sťažovateľa bol aj postup vyšetrovateľa,ktorý pribral na znalecké dokazovanie iného znalca, než akého mu uložil ustanoviť vecdozorujúci prokurátor. Okrem toho sa podľa sťažovateľa vyšetrovateľ nevysporiadal anis podstatnými   rozpormi   medzi   viacerými   znaleckými   posudkami   z hľadiska   nimipopisovaného   procesu   spôsobu   vzniku   príčin   a priebehu   dopravnej   nehody,   a napokonsťažovateľ   vykonal   detailný   rozbor   záverov   znaleckého   dokazovania   a jeho   porovnaniaso závermi   vyšetrovateľa,   pričom   poukazuje   na   viaceré   nezrovnalosti   (napr.   vykonanieznaleckého dokazovania použitím iného typu motorky, než aká bola pri dopravnej nehode,čo mohlo   mať   podľa   sťažovateľa   z hľadiska   jej   inej   hmotnosti   a technického   vybaveniavplyv   na   rôzne   výsledky,   napr.   o brzdnej   dráhe   a pod.,   alebo   námietka   o vykonaníznaleckého dokazovania na mieste nehody v zimnom období, keď cestu lemujúca zeleňnie je olistená, čo má vplyv na dohľadnosť, pričom dopravná nehoda sa odohrala na jar, keďbola situácia v tomto smere podstatne odlišná, o čom majú svedčať fotografické snímkyz miesta nehody v čase jej vzniku, alebo nezohľadnenie miesta vzniku nehody, ktorým bolmost   ponad   rieku, kde mali vodiči   obmedzený   priestor manipulácie,   resp.   ovplyvneniadráhy svojho pohybu s cieľom nehode sa vyhnúť a pod., pozn.).  

Vzhľadom   na   všetky   príkladmo   uvedené   dôvody   námietok   sťažovateľa,   ako   ajna ďalšie dôvody vyplývajúce zo sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatíjeho sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„Ústavné právo sťažovateľa podľa článku 46 a 48 Ústavy SR ako aj článku 6 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené bolo.

Zrušuje sa rozhodnutie okresného prokurátora v Piešťanoch č. 156 2Pv536/092204- 156   zo   dňa   4.   apríla   2014   a   Uznesenie   prokurátora   č.   157   2Pv536/092204-157 zo dňa 4. apríla 2014 a prikazuje sa mu vo veci konať nestranne a nezaujato.

Priznáva   sa   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   10.000,-   eur   plus   náhrada   trov konania.“  

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.  

Predmetom   konania   ústavného   súdu   je   sťažovateľom   namietané   porušeniezákladných práv zaručených v čl. 46 a čl. 48 ústavy a práv zaručených v čl. 6 a čl. 13dohovoru,   k porušeniu   ktorých   malo   dôjsť   v príčinnej   súvislosti   s   uzneseniamiokresnej prokuratúry   č.   k.   2   Pv   536/09/2204-156   a   č.   k.   2   Pv   536/09/2204-157zo 4. apríla 2014,   ktorými   mal   byť   podľa   sťažovateľa   verifikovaný   nezákonný   postupvyšetrovateľa v dotknutom trestnom konaní.  

1. K napádanému uzneseniu okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 536/09/2204-156  

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   na   ktorých   použitie   je   sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   (ďalej   len   „zákono prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu   a rozhodnutí,   prokurátorov,vyšetrovateľov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   jeoprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie súpodľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   prvej   vety   §   32   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podnet   možno   podaťna ktorejkoľvek prokuratúre.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadaťo preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybavínadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).  

Podľa § 54 ods. 2 písm. c) zákona o prokuratúre na účely konania podľa tohto zákonaalebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumiepríslušný krajský prokurátor, ak ide o okresného prokurátora alebo prokurátora okresnejprokuratúry.  

Ústavný súd považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúreza účinné prostriedky nápravy, vyčerpaním ktorých pred podaním sťažnosti ústavnému súdusa   možno   domôcť   ochrany   svojich   práv   (m.   m.   IV.   ÚS   330/04,   I.   ÚS   186/05,III. ÚS 24/2012).

Ústavný súd už aj v iných konaniach (napr. III. ÚS 235/07, III. ÚS 157/08) vyslovilopakovane právny názor, že vynechanie týchto prostriedkov nápravy v sústave orgánovprokuratúry   Slovenskej   republiky   nemožno   nahrádzať   podaním   sťažnosti   v   konaní   predústavným   súdom,   pretože   takto   by   sa   obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúryvo vlastnej   kompetencii   nielen   preveriť   skutočnosti,   ktoré   tvrdí   sťažovateľ,   ale   ajprijať opatrenia,   ktoré   by   účinne   napomohli   odstráneniu   namietaného   porušenia   práv(m. m. napr. I. ÚS 186/05), ku ktorému malo v danom prípade podľa tvrdenia sťažovateľadôjsť   v   súvislosti   s uznesením   okresnej   prokuratúry   č.   k.   2   Pv   536/09/2204-156zo 4. apríla 2014.

V okolnostiach prípadu možno podľa názoru ústavného súdu totiž podnet a prípadneaj opakovaný podnet považovať za iný právny prostriedok ochrany podľa § 53 ods. 1 zákonao ústavnom súde, ktorý zákon o prokuratúre sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje ana ktorého použitie je podľa uvedeného predpisu oprávnený. Preskúmaním podnetu, resp. ajopakovaného podnetu sa totižto príslušné orgány prokuratúry budú musieť vysporiadať sidentickými námietkami, aké sťažovateľ uvádza aj v konaní pred ústavným súdom.   Keďže   sťažovateľ   nevyužil   účinné   prostriedky   nápravy   podľa   zákonao prokuratúre, ústavný   súd   jeho   sťažnosť   vo   vzťahu   k uzneseniu   okresnej   prokuratúryč. k. 2 Pv 536/09/2204-156 zo 4. apríla 2014 už po jej predbežnom prerokovaní odmietolako neprípustnú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), a to v obdobných intenciách, akobolo   ústavným   súdom   konštatované   aj   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   Rvp   6630/2014(identická sťažnosť manželky sťažovateľa, pozn.).    

2. K napádanému uzneseniu okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 536/09/2204-157

Zo sťažovateľom napádaného uznesenia okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 536/09/2204-157 zo 4. apríla 2014 vyplýva, že toto sa netýkalo sťažovateľa, pretože týmto uznesenímrozhodovala   okresná   prokuratúra   o sťažnosti   poškodenej ⬛⬛⬛⬛ proti   uzneseniuvyšetrovateľa ČVS: ORP-398/1-OVK-TT-2010 z 2. októbra 2013.

Ústavný súd podotýka, že podľa § 49 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môžepodať len fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím,opatrením   alebo   iným   zásahom   boli   porušené   jej   základné   práva   alebo   slobody,v nadväznosti na čl. 127 ústavy.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ namietal porušenie svojich základných právv príčinnej súvislosti s rozhodnutím, ktoré sa ho netýkalo, ústavný súd podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní aj v tejto častiodmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutýchrozhodnutí okresnej prokuratúry, ako aj rozhodnutie o priznaní primeraného finančnéhozadosťučinenia   a   úhrady   trov   konania   je   viazané   na   vyslovenie   porušenia   práva   aleboslobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o týchto nárokoch užnerozhodoval.  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2014