znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 733/2013-19

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11.   decembra   2013 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti W., s. r. o., P., zastúpenej advokátom JUDr. R. K.,   P.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Nové   Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er 3108/2000 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti W., s. r. o.,   o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júla 2013 doručená sťažnosť spoločnosti W., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er 3108/2000.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 19. 09. 2000 (podaným pôvodným oprávneným – S., a. s... B...) sa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky, judikovanej platobným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky, zo dňa 22. 07. 1992, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným 29. 01. 1994, sp. zn.: RO 476/92... zaplatenia sumy 52.220,- Sk spolu s príslušenstvom. Predmetná vec je aktuálne vedená   na   Okresnom   súde   Nové   Zámky   pod   spis.   značkou:   16   Er   3108/2000,   medzi účastníkmi konania, ktorými sú aktuálne na strane oprávneného – S., a. s... B... a na strane povinného - v 1. rade R. L., v 2. rade R. L., v 3. rade M. L. a v 4. rade J. G...

Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15. 12. 2010, postúpil oprávnený – S., sťažovateľovi   -   spoločnosti   W.,   s. r. o...   pohľadávku,   ktorá   je   predmetom   exekučného konania vedeného na Okresnom súde pod sp. značkou: 16 Er 3108/2000. Z uvedeného dôvodu zaslal sťažovateľ v pozícií nového veriteľa, Okresnému súdu Nové Zámky dňa 25. 05. 2011 návrh na zmenu účastníka konania zo dňa 23. 05. 2011...

Nakoľko exekútor a ani sťažovateľ neobdržali rozhodnutie Okresného súdu, ktorým by   podanej   žiadosti   na   zmenu   účastníka   konania   vyhovel,   resp.   neobdržali   žiadne oznámenie o akomkoľvek rozhodnutí týkajúcom sa podaného návrhu zo dňa 23. 05. 2011, zaslal   sťažovateľ   dna   15.   10.   2012   Okresnému   súdu   opätovnú   žiadosť   o   rozhodnutie o návrhu na zmenu účastníka konania... Na túto však tiež do dňa podania tohto návrhu neobdržal žiadnu odpoveď, resp. nezaznamenal žiaden úkon zo strany Okresného súdu, ktorým   by   reagoval   na   podaný   návrh   na   zmenu   účastníka   konania   ako   aj   opätovnú žiadosť...“.

3. Sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby vydal nález tohto znenia:„Okresný súd Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er 3108/2000 porušil základné právo spoločnosti W., s. r. o, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému   súdu   Nové   Zámky   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   16   Er   3108/2000 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Spoločností W., s. r. o. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000,00 Eur...   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Nové   Zámky   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Nové Zámky je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu sťažovateľa v sume 331,12 €...“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

6.   Ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   ustálenú   judikatúru,   podľa   ktorej   sťažnosť nemôže podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá síce namieta porušenie základných práv alebo slobôd iných osôb, avšak nie svojich (I. ÚS 56/98). Sťažnosti, v ktorých sťažovatelia nenamietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   ústavný   súd   už   pri predbežnom   prerokovaní   odmieta   ako   podané   osobami   zjavne   neoprávnenými (III. ÚS 41/00,   I.   ÚS   43/98,   II.   ÚS   128/95).   O   návrhu   podanom   zjavne   neoprávnenou osobou možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k   porušeniu   základného   práva   alebo   slobody   sťažovateľa,   a   to   buď   pre   nedostatok vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu   a   osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov. Za návrh podaný niekým zjavne neoprávneným preto možno považovať návrh, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu   možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo   slobody   sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 26/06).

7. Podľa § 92 ods. 2 a 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo   ten,   na   koho   boli   tieto   práva   alebo   povinnosti   prevedené,   alebo   na   koho   prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpil na jeho miesto,   sa   nevyžaduje.   Právne   účinky   spojené   s   podaním   návrhu   na   začatie   konania zostávajú zachované.

8. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd z obsahu sťažnosti, jej príloh a zo   súdneho   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   16   Er   3108/2000   zistil,   že   sťažovateľka v predmetnom súdnom konaní vedenom okresným súdom dosiaľ nemá postavenie účastníka konania, lebo okresný súd do podania tejto sťažnosti o jej návrhu na zámenu účastníkov konania nerozhodol. Teda osobou oprávnenou v exekučnom konaní je ešte stále S., a. s, B., a preto sťažovateľka nie je osobou oprávnenou na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (mutatis mutandis II. ÚS 113/02, III. ÚS 162/09). Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou. Navyše, z oznámenia predsedu okresného súdu zo 16. septembra 2013 inter alia vyplýva, že takýto návrh na zámenu oprávneného, podaný či už zo strany oprávneného   alebo   sťažovateľky,   okresnému   súdu   doteraz   doručený   ani   nebol.   V tejto súvislosti   ústavný   súd   už   iba   dodáva,   že   je   síce   pravdou,   že   sťažovateľka   k sťažnosti priložila aj jej podania z 23. mája 2011 a 15. októbra 2012, na základe ktorých mal byť podaný návrh na zmenu účastníka konania, z ktorých ale nijako nevyplýva, že tieto podania aj boli riadne doručené okresnému súdu.

9. V neposlednom rade pozornosti ústavnému súdu neušlo, že k sťažnosti priložené splnomocnenie pre advokáta z 12. júla 2013 je udelené pre konanie vedené na ústavnom súde „...   vo   veci   podania   sťažnosti   proti   porušovaniu   základných   práv   a slobôd   medzi účastníkmi W., s. r. o., c/a Okresný súd Bratislava III“. Vzhľadom na uvedené a na znenie § 20 ods. 2 in fine zákona o ústavnom súde je bez právneho významu poukazovať na súvisiace konania.   Uvedená   vada   posudzovanej   sťažnosti   by   sama   osebe   bola   dôvodom   na odmietnutie sťažnosti pre nesplnenie zákonných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2013