znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 730/2014-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť Z. A., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom politickej strany SIEŤ pri rozhodovaní o jej zaradení na kandidátnu listinu pre voľby starostu obce P. vo voľbách uskutočnených 15. novembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Z. A. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. novembra 2014 doručená sťažnosť Z. A. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 46 ods. 1 ústavy postupom politickej strany SIEŤ pri rozhodovaní o jej zaradení na kandidátnu listinu pre voľby starostu obce P. vo voľbách uskutočnených 15. novembra 2014.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   podala   na   Okresnom   súde Galanta (ďalej len „okresný súd“) žalobu vedenú pod sp. zn. 7 C 7/2014, ktorou namieta porušenie svojho práva nebyť diskriminovaná z dôvodu rasy, viery a náboženstva, a žiada od štátu náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá jej mala vzniknúť v období od rokov 2008 až 2014, pretože počas tohto obdobia, v ktorom „žila   s Olavským   rómom   s P.   S...“,   bola „niekoľkokrát   okradnutá   aj   o peniaze   na podnikanie“, pretože jej podľa nej nechceli na celom Slovensku dať prácu, nechceli ju prijať   do   politickej   strany,   a   tým   jej   znemožnili   venovať   sa   kariérnemu   rastu,   keďže vyštudovala „Diplomaciu a Manažment“.

Sťažovateľka   namietala,   že   ju   ani   Rómska   iniciatíva   Slovenska   nechcela zaregistrovať ako svoju kandidátku na poslankyňu do volieb do Európskeho parlamentu, pretože nie je „rómka“, aj napriek tomu, že mala a má „Olavského róma za muža“, i keď s ním nežije, pretože mali rómsku svadbu s ich tradíciami, no pretrváva polemika, či táto svadba je alebo nie je platná, s ohľadom na to, že nebola zapísaná v príslušnej matrike, avšak sobášny akt prebehol, vykonával ho vajda v rómskom a slovenskom jazyku, tak ako to robí primátor mesta.

Sťažovateľka   taktiež   oslovila   zástupcov   politickej   strany   SIEŤ,   aby   podporili   jej kandidatúru   na   starostku   obce   P.,   v   ktorej   má   trvalý   pobyt.   Vo   vzťahu   k odôvodneniu svojho záujmu o kandidatúru za politickú stranu SIEŤ sťažovateľka uviedla:

„Do politickej strany SIEŤ som išla aj preto, lebo pán P. kandidoval za prezidenta a chcel rovnoprávnosť a bolo mi to odporučené aj od mojich bývalých kolegov, aby som to skúsila, lebo keby som to vyhrala tento štát by mi nemusel toľko dať peňazí a mohlo sa to riešiť   tak,   že   svojim   príjmom   by   som   vyplácala   dlhy,   ktoré   vznikli   diskrimináciou   a krádežami a odmietaním do politickej strany v rámci bydliska a zamestnania vôbec.“

V sťažnosti ďalej sťažovateľka uviedla, že so svojím údajným manželom P. S. nežije od   roku   2012,   poukázala   na   svoje   evanjelické   vierovyznanie,   následne   poukázala   na skutočnosť, že zastávala pozíciu zástupkyne artikulárneho zboru v P. v rámci Bratislavského seniorátu, ako i fakt, že bola predsedníčkou dozornej rady cirkevnej neziskovej organizácie zabezpečujúcej rekonštrukciu evanjelického kostola, pričom jej úlohou bolo zabezpečenie financií, marketing a dohľad nad rekonštrukciou, a taktiež jej patrila neskôr výnimka ako najmladšej   zborovej   dozorkyni   na   Slovensku   v rokoch   2001   –   2005   zastupovať evanjelického farára a robiť bohoslužby. V neposlednom rade sťažovateľka poukázala na svoje skúsenosti s prácou v dozornej rade na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky   a   na   okresnom   úrade,   na   ktorom   pracovala „ako   priestupkárka“,   a   zároveň poukázala aj na svoje skúsenosti ako marketingový a reklamný pracovník v rámci celej Slovenskej republiky.

V ďalšom texte sťažnosti sťažovateľka popísala svoj prínos pri dosiahnutí zmieru vo vzťahoch medzi občanmi P. katolíckeho a evanjelického vierovyznania. Sťažovateľka taktiež uviedla, že v obci P. ju nechceli zamestnať ani na základnej škole ako učiteľku anglického   jazyka,   podľa   nej   z   toho   dôvodu,   že   sa „dala   dokopy   s Olavským   vajdom, ktorých pokladali za zlodejov a neviem ešte ako a pritom Vládny poslanci ich využívali pri získavaní peňazí z EÚ a pri porušovaní ľudských práv a slobôd, lebo neboli ako bežný Rómovia, ale mali určité postavenie v rámci SR“.

Sťažovateľka tvrdí, že vzhľadom na uvedené zásluhy a výsledky jej práce jej bývalí kolegovia (právnici) navrhli, aby sa pokúsila kandidovať na starostku obce P. za politickú stranu SIEŤ. Z tohto dôvodu sťažovateľka v Trnave v regionálnej pobočke politickej strany SIEŤ vyplnila „Richtársku zmluvu“ a podala si žiadosť o zaradenie na kandidátnu listinu tejto politickej strany.

Sťažovateľke bolo následne oznámené, že jej žiadosti   o zaradenie na kandidátnu listinu politickej strany SIEŤ nebolo vyhovené a neskôr jej mailom oznámili, že ju prijali za členku tejto politickej strany.

Sťažovateľka je uvedeným postupom   zástupcov   politickej   strany SIEŤ   sklamaná, pretože disponuje patričným vzdelaním, má konkrétne výsledky v obci P., a preto uvedený postup považuje za ponižujúci aj s ohľadom na vyjadrenie R. P., podľa ktorého mali do obecných úradov prísť odborníci, a hoci za starostu obce P. za uvedenú stranu nekandidoval žiaden kandidát, ju ako kandidátku za túto stranu na kandidátnu listinu nezaradili.

Uvedený postup politickej strany SIEŤ, ktorým ju nezaradila na kandidátnu listinu za starostu obce P. považuje sťažovateľka za porušenie ústavy, pretože k nemu podľa nej došlo v súvislosti s jej evanjelickým vierovyznaním.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej popísala jednotlivých kandidátov na starostu obce P. a následne poukázala na to, že mnohí občania tejto obce boli sklamaní, že ona nekandiduje.

Uvedeným postupom sťažovateľke vznikla škoda v sume 120 000 €, keďže voľby starostky v obci P. mohla vyhrať i napriek tomu, že je evanjelického vierovyznania, vďaka svojim prednostiam a skúsenostiam, ako aj vďaka tomu, že dodržiava svoje slovo, pomáha ľuďom,   je   priateľská   a   pod.   Sťažovateľka   taktiež   uviedla,   že   sa   cíti   poškodená   a znevýhodnená   oproti   ostatným   žiadateľom   o   zaradenie   na   kandidátnu   listinu,   ktorých politická strana SIEŤ podporila.

Vzhľadom   na   uvedené   v   závere   svojej   sťažnosti   sťažovateľka   ústavnému   súdu navrhla, aby takto rozhodol:

„Žalovaný   je   povinný   zaplatiť   žalobcovi   120tis.   Eur,   ktoré   vznikli   pretože,   mi znemožnili sa zúčastniť volieb za starostku obce cez ich politickú stranu SIEŤ i napriek tomu, že ma prijali do politickej strany a iného kandidáta si nepostavili v tejto dedine P., pretože som podpísala Richtársku prísahu, ktorú mi nepotvrdila politická strana Sieť – predsedníctvo a všade sa s tým P. chváli vyzdvihuje to v rámci reklamných kampaní, že postavili odborníkov za starostov a mám aj vzdelanie aj odbornosť aj zásluhy v tejto obci. Zároveň mi znemožnili sa presadiť cez ich politickú stranu SIEŤ v obci P., nakoľko ma prijali do politickej strany a mám na to všetky predpoklady. Z jeho strany je to porušenie Ústavy SR, nakoľko sa cítim byť poškodená a znevýhodnená oproti ostatným kandidátom, ktorých   nominovali   cez   jeho   politickú   stranu   SIEŤ.   Okrem   iného   politická   strana   sa rozdeľuje na Rómsku SIEŤ a SIEŤ ostatných ľudí, čo je porušenie Základných práv a slobôd na   území   SR   v   rámci   Ústavy   SR,   sám   počas   kandidátky   na   prezidenta   republiky   SR presadzoval rovnoprávnosť a nie delenie ľudí.“

II.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľka   svojou   neperfektnou   sťažnosťou   namietala   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy postupom politickej strany SIEŤ, ktorá ju nezaradila na kandidátnu listinu pre voľby starostu obce P. v komunálnych voľbách konaných 15. novembra 2014, pričom dôvodom uvedeného postupu bola jej diskriminácia na základe viery a náboženstva a rasy.

V uvedenej súvislosti ústavný súd poukazuje na druhú vetu čl. 46 ods. 2 ústavy, podľa ktorej z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných   práv   a   slobôd.   Ústavný   súd   ako   nezávislý   súdny   orgán   ochrany   ústavnosti poskytuje   ústavnú   ochranu   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   rozhodovaním   o   sťažnostiach fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb   len   za   podmienky,   že   o   ochrane   týchto   práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Sťažovateľka sa ochrany svojich práv môže domáhať v rámci občianskeho   súdneho   konania   (sama   sťažovateľka   v   sťažnosti   uviedla,   že   už iniciovala zrejme z obdobných dôvodov konanie na okresnom súde vedené pod sp. zn. 7 C 7/2014) a v prípade   nespokojnosti   s   rozhodnutím   príslušného   všeobecného   súdu   aj   využitím opravných prostriedkov v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Ústavný súd preto na prerokovanie sťažnosti sťažovateľky nemá právomoc.

Z   tohto   dôvodu   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   sťažovateľky   podľa   §   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   poznamenáva,   že   sťažnosť   sťažovateľky nespĺňala   zákonné   náležitosti   (predovšetkým   sťažovateľka   v   konaní   nebola   zastúpená právnym   zástupcom   a   v   obsahu   sťažnosti   chýbal   zrozumiteľne   a   dostatočne   určito formulovaný   petit),   a   preto   ju   bolo   možné   odmietnuť   aj   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2014