znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 73/2015-15

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11.   februára   2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, vo vecinamietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1a práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd, ako aj práva na odvolanie podľa čl. 2 ods. 1 Dodatkového protokoluč. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd oznámením Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 42359/2014-61/D/445 z 22. augusta 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola7. októbra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),ktorou namietal porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva podľa čl. 2 ods. 1 Dodatkovéhoprotokolu   č.   7   k Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len„dodatkový protokol“) oznámením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalejlen   „ministerstvo   spravodlivosti“,   v citácii   „porušovateľ“)   č.   42359/2014-61/D/445z 22. augusta 2014 (ďalej aj „namietané oznámenie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: «V prospech ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛... ⬛⬛⬛⬛ (ďalej ako „odsúdený“) som podal, nezastupujúc ho ako obhajca ale ako osoba, ktorej zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej ako „TP“) nepriznáva právo na podanie dovolania:

-   podnet   na   podanie   dovolania   proti   rozsudku   Okresného   súdu   Bratislava   I zo dňa 4. 9. 2012, sp. zn. 2T 51/2012, ktorým bola schválená dohoda o uznaní viny a prijatí trestu medzi prokurátorom GP SR a odsúdeným (ďalej ako „rozsudok I“) a

-   podnet   na   podanie   dovolania   proti   rozsudku   Okresného   súdu   Bratislava   III zo dňa 15. 1. 2013, sp. zn. 1T 59/2010, ktorým bol odsúdený uznaný za vinného a bolo mu upustené   od   uloženia   súhrnného   trestu   (ďalej   ako   „rozsudok   II“)...   Teda   keďže   proti rozsudku   I   nie   je   zo   zákona   prípustné   odvolanie   (riadny   opravný   prostriedok)   a   proti rozsudku   II   odvolanie   oprávnenými   osobami   podané   nebolo,   je   jedine   Minister spravodlivosti   Slovenskej   republiky   (ďalej   ako   „minister“)   oprávnený   podať   proti rozsudkom dovolanie a to len na základe podnetu.»

3. Sťažovateľ namietal, „že porušovateľ rozhodol o podnetoch arbitrárne, keď svoje rozhodnutie o odložení podnetov riadne neodôvodnil a vo svojich právnych záveroch sa obmedzil   iba   na   konštatovanie   výsledkov   jeho   hodnotenia   bez   dostatočného   logického vysvetlenia   s   nesprávnym   použitím   súvisiacich   zákonných   ustanovení   TP,   čím upovedomenie zasahuje do mojich základných práv“.

4.   Podľa   názoru   sťažovateľa „upovedomenie   je   taktiež   nepresvedčivé   a   popiera základné   princípy   spravodlivého   procesu,   ktorého   výsledkom   má   byť   predvídateľné rozhodnutie pre účastníkov konania. Tieto atribúty však nespĺňa.“.

5. Sťažovateľ tvrdil, že predmetným oznámením ministra spravodlivosti Slovenskejrepubliky (ďalej len „minister spravodlivosti“) boli porušené ním označené práva (body 1a 6).

6. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy..., právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru..., právo na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru... a právo na odvolanie v trestných veciach podľa čl. 2 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru... postupom Ministerstva... v konaní vedenom pod sp. zn. 42359/2014-61/D/445 týkajúcom sa vybavenia podnetov k podaniu dovolania Upovedomením zo dňa 22. 8. 2014, ktorým boli podnety na podanie dovolania odložené, porušené boli.

2.   Upovedomenie   Ministerstva...   o   vybavení   podnetov   sťažovateľa   k   podaniu dovolania   sp.   zn.   42359/2014-61/D/445   zo   dňa   22.   8.   2014   zrušuje   a   vec   vracia Ministerstvu...   na   ďalšie   konanie.   Ministerstvo...   má   povinnosť   vec   znova   prerokovať a rozhodnúť a je viazané právnym názorom Ústavného súdu...“

II.

7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákono ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutíbez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísanézákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy   podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavneneopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možnopovažovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnumožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať po jejprijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03, III. ÚS 263/03, II.ÚS 98/06, III. ÚS 218/07).

10. Ústavný súd preskúmal podstatné okolnosti tvrdené sťažovateľom v jeho sťažnostiadresovanej ústavnému súdu a konštatoval, že táto sa javí ako zjavne neopodstatnená.

11. Sťažovateľ namieta porušenie svojich označených práv (body 1 a 6) postupoma listom ministerstva spravodlivosti č. 42359/2014-61/D/445 z 22. augusta 2014, ktorým muministerstvo oznámilo, že jeho podnet na podanie dovolania proti rozsudku I a rozsudku II(pozri bod 2) odkladá.

12.   Ministerstvo   spravodlivosti   v   namietanom   oznámení   uviedlo: „Ministerstvo spravodlivosti   Slovenskej   republiky   potvrdzuje   príjem   Vašich   podnetov   na   podanie dovolania   podaných   v trestných   veciach   obvineného ⬛⬛⬛⬛ vedených na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 2T 51/2012, a na Okresnom súde Bratislava III, sp. zn. 1T 59/2010.

Po oboznámení sa s ich obsahom Vám oznamujeme nasledovné: Podľa § 369 ods. 1 Tr. por. dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1.

Podľa § 372 ods. 1 Tr. por. oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech. Podanie dovolania ministrom spravodlivosti je viazané na podnet, ktorý môže dostať od strán konania, alebo iných osôb, napríklad vo forme sťažnosti alebo žiadosti. Minister spravodlivosti   by   mal   touto   mimoriadnou   formou   opravného   prostriedku   vstupovať do konania   zásadne   vtedy,   ak   to   vyžaduje   spoločenský   záujem   na   ochrane   zákonnosti a spravodlivosti.

Podľa ustanovenia § 308 ods. 2 Tr. por., v prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním   napadnúť   okrem   obžalovaného   a   prokurátora   i   príbuzní   obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. Dovolanie,   ktoré   má   podať   minister   spravodlivosti   je   závislé   od   kvalifikovaného podnetu, ktorý však môže podať len niektorá zo strán konania, teda osoba, ktorá bola subjektom   v   predmetnom   trestnom   konaní.   V   prípade   určenia   iných   osôb   môžeme per analogiam aplikovať aj ustanovenie upravujúce podanie odvolania, pričom oprávnenou osobou je príbuzný obvineného v priamom pokolení jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel alebo druh.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   podanie   podnetu   na   podanie   dovolania   ministrovi spravodlivosti prostredníctvom akejkoľvek fyzickej osoby za vyššie uvedenej situácie teda nemôže mať materiálny účinok podľa §369 ods. 1 Tr. por.

Záverom je potrebné uviesť, že ak by okruh osôb oprávnených podať podnet bol neobmedzený, podnet na dovolanie by mohol podať ktokoľvek v akejkoľvek trestnej veci, čo by v konečnom dôsledku neprimerane zaťažilo celý súdny systém.

Vzhľadom na uvedené boli Vaše podnety odložené podľa § 369 ods. 6 Tr. por.“

13.   Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   mimoriadne   opravné   prostriedky,ktoré sťažovateľ nemôže uplatniť osobne (takým je nepochybne aj dovolanie podľa § 368a nasl. Trestného poriadku), nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy,ktoré sú mu priamo dostupné (napr. II. ÚS 357/06, IV. ÚS 323/07). Podnet na podaniedovolania podľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku nie je opravným prostriedkom a z hľadiskatrestného práva procesného ho možno považovať iba za informáciu ministrovi spravodlivostiako   oprávnenému   na   jeho   podanie,   ktorá   bez   ďalšieho   nezakladá   zákonom   ustanovenéprávne   dôsledky.   Ustanovenie   §   369   ods.   1   Trestného   poriadku   neukladá   povinnosť(nevzniká právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Je na úvahe ministra spravodlivostiposúdiť a rozhodnúť, či na základe podnetu strany v konaní alebo na základe iného podnetupodá alebo nepodá dovolanie (táto úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonnépodmienky   na   podanie   dovolania   sú   splnené).   Podanie   podnetu   na   podanie   dovolanianemôže mať preto charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (napr.m. m. II. ÚS 42/01, I. ÚS 67/02, III. ÚS 11/04).

14.   Z   tohto   dôvodu   ministerstvo   spravodlivosti   nemohlo   odložením   takéhotopodania,   t. j.   jeho   neakceptovaním   spôsobiť   namietané   porušenie   označených   právsťažovateľa. Sťažovateľ (v danej veci ako podnecovateľ) mal právo len na to, aby sa ministerspravodlivosti jeho podnetom zaoberal, náležite sa s ním vysporiadal a o spôsobe jehovybavenia ho vyrozumel, k čomu v tejto veci došlo spôsobom, ktorý nemožno označiťza arbitrárny alebo ústavne neakceptovateľný (napr. III. ÚS 214/2010).

15.   Ústavný   súd   preto sťažnosť   v   časti namietajúcej porušenia základného právapodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odmietol podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

16. Sťažovateľ ďalej namietal porušenie práva na účinný opravný prostriedok podľačl. 13 dohovoru a práva na odvolanie podľa čl. 2 ods. 1 dodatkového protokolu namietanýmoznámením (body 1 a 6). Keďže ústavný súd v danom prípade nezistil medzi označenýmiprávami   a tvrdeným   porušením   týchto   ďalších   označených   práv   ústavne   relevantnúsúvislosť, sťažnosť aj v tejto jej časti (v spojitosti s právnym záverom vysloveným v bode15) odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

17. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími návrhmisťažovateľa (bod 6) nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2015