znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 73/04-38

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Štefana Ogurčáka 8. júla 2004 prerokoval na neverejnom zasadnutí prijatú sťažnosť J. M. a I. M., obaja bytom M., zastúpených advokátom JUDr. Z.   H.,   Advokátska   kancelária,   D.   S.,   vo   veci   porušenia   ich   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 8 C 208/94, v súčasnosti pod sp. zn. 8 C 16/00 a takto

r o z h o d o l :

Základné právo J. M. a I. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní pôvodne vedenom   pod   sp.   zn.   8 C 208/94, v súčasnosti pod sp. zn. 8 C 16/00   p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 30. marca 2004 č. k. I. ÚS 73/04-21 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. M. a I. M., obaja bytom M., (ďalej len „sťažovatelia“ alebo „sťažovateľ“ a „sťažovateľka“), zastúpených advokátom JUDr. Z. H., Advokátska kancelária, D. S. (ďalej len „právny zástupca“), vo veci porušenia ich práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 8 C 208/94, v súčasnosti pod sp. zn. 8 C 16/00.  

2. Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia podali na okresnom súde proti odporkyni M. C., bytom v Š. (ďalej len „odporkyňa“), žalobný návrh o nahradenie prejavu vôle   odporkyne   súdom   a o neplatnosť   odstúpenia   od   zmluvy.   Vec   bola   pôvodne zaevidovaná na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 208/94.

Sťažovatelia uviedli, že s odporkyňou uzavreli „predbežnú kúpnu zmluvu“ ohľadom kúpy 2/3 podielu z nehnuteľností v kat. úz. Š., ktoré sú vedené na LV č. 1133 ako dom s priľahlými   pozemkami.   Podľa   názoru   sťažovateľov   odporkyňa   sa   v zmysle   uvedenej zmluvy zaviazala svoj podiel previesť na sťažovateľov do 31. decembra 1993 a v prípade usporiadania vlastníckeho podielu po nebohom V. C. sa zaviazala predať sťažovateľom aj tento podiel za dohodnutú kúpnu cenu. K uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy však nedošlo, pretože podľa sťažovateľov odporkyňa odmietla takúto kúpnu zmluvu podpísať. Tvrdila, že predmetná zmluva je absolútne neplatná, pretože nevyjadruje jej skutočnú vôľu, pretože neobsahuje ani právo doživotného bývania v jej prospech v uvedenom dome. Odporkyňa odstúpila od tejto predbežnej zmluvy listom z 13. februára 1995.

Okresný súd rozsudkom z 22. apríla 1996 zamietol návrh sťažovateľov na nahradenie vôle odporkyne na predaj nehnuteľností v celom rozsahu. Proti tomuto rozsudku podali sťažovatelia odvolanie. Krajský súd v Bratislave ako súd druhostupňový zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Okresný súd rozsudkom z 11. júna 1998 vyhovel žalobnému návrhu. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa na Krajskom súde v Trnave, ktorý svojím rozhodnutím z 3. februára 1999 potvrdil rozsudok okresného súdu. Tento rozsudok odvolacieho súdu napadla odporkyňa dovolaním. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 27. októbra 1999 zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu   a vec bola vrátená súdu   prvého stupňa na ďalšie konanie a bola zaevidovaná pod sp. zn. 8 C 16/00.

V priebehu ďalšieho konania bola posudzovaná spôsobilosť odporkyne na právne úkony.   Medzičasom   okresný   súd   zistil,   že   na   okresnom   súde   prebieha   pod   sp.   zn. 11 Nc 917/01 vo vzťahu k odporkyni konanie týkajúce sa jej spôsobilosti na právne úkony. Okresný súd na základe tejto skutočnosti dospel k záveru, že je potrebné konanie prerušiť a 3.   decembra   2001   vydal   uznesenie   o prerušení   konania   až   do   právoplatnosti   konania o pozbavení   alebo   obmedzení   spôsobilosti   na   právne   úkony   odporkyne.   Proti   tomuto uzneseniu podali sťažovatelia odvolanie, v ktorom predovšetkým namietali, že prerušenie napadnutého konania nebolo dôvodné, pretože okresný súd už uznesením z 10. októbra 2001 ustanovil odporkyni opatrovníčku. Krajský súd v Trnave uznesením z 1. októbra 2002 odvolanie sťažovateľov odmietol z dôvodu, že bolo podané oneskorene.

Dňa   24.   októbra   2002   sťažovatelia   podali   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní predsedníčke okresného súdu podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“). Na sťažnosť bolo odpovedané listom z 19.   decembra   2002,   v   ktorom   sa   uvádza,   že   predsedníčka   okresného   súdu   považuje sťažnosť za nedôvodnú.

3.   Na   základe   uvedených   podstatných   skutočností   sťažovatelia   okrem   vyslovenia porušenia   označených   základných   práv   žiadali   priznať   aj   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 350.000,- Sk odôvodňujúc túto žiadosť skutočnosťou, že v dôsledku postupu okresného súdu sa nachádzajú sťažovatelia v stave právnej neistoty, v dôsledku čoho nemôžu zrealizovať stavebno-technické plány ohľadne predmetnej nehnuteľnosti.

4. Sťažovatelia napokon navrhli, aby ústavný súd v danej veci takto rozhodol: „Slovenská   republika,   zastúpená   Okresným   súdom   v Dunajskej   Strede   v konaní o uloženie vyhlásenia vôle a o neplatnosť odstúpenia od zmluvy, č. k. 8 C 208/94, resp. 8 C 16/00 porušila právo J. M. a I. M., obaja bytom M., upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   a v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd v Dunajskej Strede konal vo veci vedenej na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod   sp. zn. 8 C 16/00 bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľom finančné zadosťučinenie vo výške 350.000,- Sk (slovom tristopäťdesiattisíc   slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Dunajskej   Strede   povinný   im   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

Okresný   súd   Dunajská   Streda   je   povinný   nahradiť   J.   M.   a I.   M.   do   15   dní   od právoplatnosti rozhodnutia (v zmysle § 36 ods. 2 z. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov) trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 16.029,- Sk (v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za prevzatie, prípravu; vyhotovenie právneho podania, teda 2 x hlavný úkon á 4.270,- Sk a 2 x režijný paušál á 130,- Sk, 1 x hlavný úkon á 4.534,- Sk a 1 x režijný paušál á 136,- Sk, t. j. 13.470,- Sk a 19 % DPH vo výške 2.559,- Sk, teda celkom 16.029,- Sk) na účet advokáta JUDr. Z. H., D. S.“

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd zastúpený jeho predsedníčkou A. M. listom z 24. februára 2004 sp. zn. Spr. 58/04 a právny zástupca sťažovateľov stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 26. marca 2004.

5.   1.   Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   uviedla   chronologický, podrobný prehľad úkonov okresného súdu a dodala, že okresný súd v predmetnom konaní postupoval   plynulo   a bez   zbytočných   prieťahov,   a to   napriek   právnej   zložitosti prípadu, vzhľadom   na   tvrdenie   odporkyne   o tom,   že   nebola   spôsobilá   a schopná   v čase podpísania zmluvy posúdiť svoje konanie. Túto skutočnosť začala inak tvrdiť až potom, čo bolo vo veci samej rozhodnuté dvakrát súdom prvého stupňa. Postup okresného súdu je podľa   názoru   predsedníčky   okresného   súdu   sťažený   aj   terajším   zdravotným   stavom odporkyne   a aj   samotným   prístupom   sťažovateľov,   ktorí   často   menia   svojich   právnych alebo   splnomocnených   zástupcov   a nedôvodne   napádajú   vec   prerokovávajúcu   sudkyňu. Predsedníčka okresného súdu považuje predmetnú sťažnosť za neopodstatnenú.

5. 2. Právny zástupca sťažovateľov vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu predsedníčky okresného súdu najmä uviedol, že je síce nesporné, že okresný súd vykonal úkony   uvedené   vo   vyjadrení   predsedníčky   okresného   súdu,   avšak   je   nesporná   aj   tá skutočnosť, že sťažovatelia sa od roku 1994 nemohli domôcť svojich práv a nachádzajú sa v stave právnej neistoty. Podľa ich názoru predmetnú právnu vec nemožno charakterizovať ako právne zložitú. Sťažovatelia ďalej uviedli, že v priebehu celého súdneho konania ich zastupovali traja advokáti, ale aj keby dochádzalo k častému ustanoveniu nového právneho zástupcu, na ktorú skutočnosť poukázala predsedníčka okresného súdu, z tohto dôvodu by nemohlo   dôjsť   k zbytočným   prieťahom   v konaní.   Pokiaľ   ide   o zdravotné   problému účastníka   konania,   sťažovatelia   poukázali   na   rozhodnutie   ústavného   súdu   sp.   zn. I.   ÚS   17/99,   ktoré   vykladajú   tak,   že   zdravotné   problémy   účastníka   konania   a z toho vyplývajúcu sťaženú možnosť jej osobnej účasti na pojednávaniach ústavný súd nehodnotí ako jej podiel na vzniknutých prieťahoch v konaní. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd ich sťažnosti vyhovel a rozhodol tak, ako to uviedli v petite svojej sťažnosti, ktorý upresnili citovaným spôsobom, ohľadom trov právneho zastúpenia.

6.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Na základe sťažnosti, jej príloh a písomných vyjadrení účastníkov konania a najmä obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 8 C 208/94 a sp. zn. 8 C 16/00 ústavný súd zistil nasledovný priebeh konania:

Dňa 22. decembra 1994 bola podaná žaloba o nahradenie prejavu vôle odporkyne súdom.

Dňa 4. januára 1995 bola žaloba zaslaná na vyjadrenie odporkyni.Dňa   17.   januára   1995   požiadala   odporkyňa   o predĺženie   lehoty   na   vyjadrenie k žalobe.

Dňa   19.   januára   1995   došlo   okresnému   súdu   vyjadrenie   právnej   zástupkyne odporkyne.

Dňa 2. februára 1995 bolo doručené okresnému súdu stanovisko právneho zástupcu sťažovateľov k vyjadreniu odporkyne.

Dňa 26. januára 1995 bol nariadený termín pojednávania na 9. február 1995.Dňa 9. februára 1995 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom boli prítomní aj účastníci konania.

Dňa 13. februára 1995 bolo nariadené pojednávanie na 2. marec 1995. Tohto dňa si okresný súd vyžiadal aj zdravotnú dokumentáciu odporkyne z Nemocnice s poliklinikou v Šamoríne.

Dňa 15. februára 1995 odporkyňa doručila okresnému súdu kópiu listu – „odvolanie závetu“.

Dňa 17. februára 1995 bol okresnému súdu doručený list Nemocnice s poliklinikou v Šamoríne,   v ktorom   sa   uvádza,   že   žiadaná   zdravotná   dokumentácia   sa   nachádza u obvodného lekára odporkyne.

Dňa   22.   februára   1995   došlo   okresnému   súdu   oznámenie   obvodnej   lekárky, že zdravotnú dokumentáciu je možné vydať iba súdnemu znalcovi.

Dňa 1. marca 1995 právny zástupca sťažovateľov doručil okresnému súdu overený odpis predbežnej kúpnej zmluvy zo 6. mája 1992 a kúpnej zmluvy z 2. júna 1994.

Dňa   2.   marca   1995   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie   (sťažovatelia   prítomní, odporkyňa neprítomná). Pojednávanie bolo odročené na 16. marec 1995.

Dňa 2. marca 1995 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľov, ktorým navrhli v predmetnej veci určiť, že odstúpenie odporkyne z 13. februára 1995 od predbežnej kúpnej zmluvy zo 6. mája 1992 je neplatné.

Dňa 7. marca 1995 bolo uvedené podanie sťažovateľov zaslané na vyjadrenie právnej zástupkyni odporkyne.

Dňa 16. marca 1995 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie (sťažovatelia prítomní, odporkyňa neprítomná). Pojednávanie bolo odročené na 30. marec 1995.

Dňa 28. marca 1995 Obvodný úrad životného prostredia, referát štátnej stavebnej správy v Šamoríne požiadal okresný súd o vydanie potvrdenia, či sa vedie súdne konanie vo veci vyporiadania majetku M. v. C.

Dňa 30. marca 1995 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie (účastníci prítomní), ktoré bolo odročené na 18. apríl 1995.

Dňa 12. apríla 1995 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporkyne.Dňa   18.   apríla   1995   bolo   vo   veci   pojednávanie   (účastníci   prítomní),   ktoré   bolo odročené na neurčito, pretože súd nemal k dispozícii dedičský spis sp. zn. D 261/92.Dňa 19. apríla 1995 bol okresným súdom vyžiadaný spis sp. zn. D 261/92, ktorý bol predložený   Krajskému   súdu   v Bratislave,   aby   rozhodol   o odvolaní   ohľadom   znaleckých trov.Dňa 21. apríla 1995 bol okresnému súdu doručený návrh odporkyne na vykonanie dôkazov.

Dňa 5. mája 1995 bol daný pokyn kancelárii okresného súdu na pripojenie spisu sp. zn. 7 C 129/92.

Dňa   23.   mája   1995   došlo   okresnému   súdu   stanovisko   sťažovateľov   k vyjadreniu odporkyne z 10. apríla 1995.

Dňa 25. mája 1995 okresný súd opäť žiadal o pripojenie spisu sp. zn. D 261/92.Dňa 10. augusta 1995 bolo zistené, že spis sp. zn. D 261/92 sa ešte vždy nachádza na Krajskom súde v Bratislave.

Okresný   súd   sa   13.   septembra   1995,   5.   októbra   1995,   26.   októbra   1995, 10. novembra 1995, 29. novembra 1995, 8. januára 1996 a 11. marca 1996 opakovane domáhal zaslania spisu sp. zn. D 261/92 od Krajského súdu v Bratislave.

Dňa 12. marca 1996 bol uvedený žiadaný spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 12. marca 1996 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. marec 1996.Dňa 18. marca 1996 došlo okresnému súdu vyjadrenie odporkyne a ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní.

Dňa 19. marca 1996 došlo okresnému súdu podanie sťažovateľov, ktorým upresnili petit svojho žalobného návrhu.

Dňa 27. marca 1996 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie (sťažovatelia prítomní, odporkyňa neprítomná). Pojednávanie bolo odročené na 19. apríl 1996.

Dňa 9. apríla 1996 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľov na vykonanie dôkazov.

Dňa 19. apríla 1996 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie (účastníci prítomní), ktoré bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku.

Dňa   22.   apríla   1996   bol   vyhlásený   rozsudok,   ktorým   bol   návrh   sťažovateľov zamietnutý.

Dňa   6.   júna   1996   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   sťažovateľov   proti uvedenému rozsudku.

Dňa 13. júna 1996 došlo okresnému súdu podanie sťažovateľov, ktorým doplnili dôvody svojho odvolania.

Dňa 17. júna 1996 bolo odvolanie zaslané na vyjadrenie odporkyni a sťažovatelia boli vyzvaní na zaplatenie súdneho poplatku z odvolania.

Dňa 24. júna 1996 bol zaplatený súdny poplatok za odvolanie.Dňa   25.   júna   1996   došlo   okresnému   súdu   vyjadrenie   odporkyne   k podanému odvolaniu.

Dňa 7. augusta 1996 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa   12.   septembra   1996   bol   nariadený   termín   odvolacieho   pojednávania   na 8. október 1996.

Dňa   4.   októbra   1996   došlo   Krajskému   súdu   v Bratislave   doplnenie   dôvodov odvolania.

Dňa   8.   októbra   1996   sa   uskutočnilo   pojednávanie   o odvolaní   na   Krajskom   súde v Bratislave (účastníci prítomní). Bolo vyhlásené uznesenie, ktorým odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 22. novembra 1996 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa   26.   novembra   1996   bol   opis   uznesenia   odvolacieho   súdu   doručovaný účastníkom.

Dňa 11. decembra 1996 bol spis daný na lehotu do 31. decembra 1996 vzhľadom na vznesenú námietku zaujatosti zákonnej sudkyne sťažovateľmi v inom konaní.

Dňa 17. decembra 1996 došlo okresnému súdu vyjadrenie odporkyne.Dňa 10. januára 1997 a 3. februára 1997 bol spis opätovne daný na lehotu vzhľadom na vznesenú námietku zaujatosti zákonnej sudkyne sťažovateľmi v inom konaní.

Dňa   24.   februára   1997   vyžiadal   okresný   súd   vyjadrenie   realitných   kancelárií ohľadom   toho,   za akú   cenu   bolo   možné   v rokoch   1992   až 1997   kúpiť   dvojizbový   byt v Šamoríne alebo v Dunajskej Strede.

Dňa 12. marca 1997 došla okresnému súdu odpoveď z realitnej kancelárie Realecon.Dňa 17. marca 1997 došla okresnému súdu odpoveď z realitnej kancelárie Ilka Real, spol. s r. o.

Dňa 21. marca 1997 boli 1. Mestská realitná kancelária a Victoria Regia, s. r. o., opätovne vyzvané na vyjadrenie pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Dňa   24.   marca   1997   došlo   okresnému   súdu   vyjadrenie   1.   Mestskej   realitnej kancelárie.

Dňa 27. marca 1997 došlo okresnému súdu vyjadrenie realitnej kancelárie Victoria Regia, s. r. o.

Dňa   1.   apríla   1997   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   právnej   zástupkyne odporkyne o zaslanie kópie kúpnej zmluvy č. V 1082/97.

Dňa 16. apríla 1997 bol nariadený termín pojednávania na 15. máj 1997.Dňa   30.   apríla   1997   došlo   okresnému   súdu   podanie,   ktorým   sťažovateľka splnomocnila sťažovateľa na zastupovanie v konaní.

Dňa   2.   mája   1997   bolo   doručené   okresnému   súdu   podanie   právneho   zástupcu sťažovateľov   JUDr.   M.   Z.,   ktorým   okresnému   súdu   oznamuje,   že   mu   sťažovatelia vypovedali splnomocnenie.

Dňa 13. mája 1997 podali sťažovatelia námietku zaujatosti proti konajúcej sudkyni v predmetnom konaní.

Dňa   15.   mája   1997   sa   malo   uskutočniť   pojednávanie   (sťažovatelia   neprítomní, odporkyňa   prítomná).   Vzhľadom   na   podanie   námietky   zaujatosti   bolo   pojednávanie odročené na neurčito.

Dňa   20.   mája   1997   okresný   súd   vyzval   sťažovateľov,   aby   odôvodnili   vznesenú námietku zaujatosti.

Dňa 5. júna 1997 bolo okresnému súdu doručené oznámenie sťažovateľov, že do konca roka budú v zahraničí, a preto žiadajú, aby im súd všetky podania doručoval aj na zahraničnú adresu uvedenú v oznámení sťažovateľov.

Dňa 9. júna 1997 došlo okresnému súdu zdôvodnenie námietky zaujatosti zákonnej sudkyne.

Dňa   15.   júla   1997   podala   zákonná   sudkyňa   vyjadrenie   k vznesenej   námietke zaujatosti.

Dňa 22. júla 1997 bol spis predložený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o námietke zaujatosti.

Dňa 21. augusta 1997 krajský súd rozhodol, že konajúca sudkyňa nie je vylúčená z prerokovávania a rozhodovania predmetnej veci.

Dňa 23. septembra 1997 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   25.   septembra   1997   bolo   uznesenie   krajského   súdu   sp.   zn.   5   Nc   24/97 o nevylúčení sudkyne doručované účastníkom konania.

Dňa 3. decembra 1997 bol nariadený termín pojednávania na 15. január 1998.Dňa   2.   januára   1997   právna   zástupkyňa   odporkyne   požiadala   o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu kúpeľnej liečby.

Dňa   15.   januára   1998   sa   uskutočnilo   pojednávanie   (sťažovateľ   prítomný,   ostatní účastníci neprítomní). Pojednávanie bolo odročené na 19. február 1998.

Dňa   19.   februára   1998   došlo   okresnému   súdu   podanie   sťažovateľa,   ktorým ospravedlnil neúčasť na pojednávaní.

Dňa 19. februára 1998 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie (sťažovatelia neprítomní, odporkyňa   a jej právna zástupkyňa prítomné).   Pojednávanie bolo odročené   na 5.   marec 1998. Dňa   19.   februára   1998   ospravedlnila   právna   zástupkyňa   odporkyne   telefonicky neúčasť na pojednávaní nariadenom na 5. marec 1998 z dôvodu kolízie termínov.

Dňa   16.   marca   1998   splnomocnili   sťažovatelia   na   zastupovanie   v konaní   pred okresným súdom JUDr. A. Č.

Dňa   19.   marca   1998   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie   (účastníci   prítomní). Pojednávanie bolo odročené na 2. apríl 1998.

Dňa 30. marca 1998 došlo okresnému súdu vyjadrenie odporkyne.Dňa   2.   apríla   1998   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie   (účastníci   prítomní). Pojednávanie bolo odročené na 27. apríl 1998.

Dňa 6. apríla 1998 došlo okresnému súdu vyjadrenie odporkyne.Dňa   22.   apríla   1998   došlo   okresnému   súdu   ospravedlnenie   neúčasti   právnej zástupkyne odporkyne na pojednávaní.

Dňa 27. apríla 1998 sa uskutočnilo pojednávanie (sťažovatelia prítomní, odporkyňa a jej právna zástupkyňa neprítomné). Pojednávanie bolo odročené na 28. máj 1998.Dňa 7. mája 1998 došlo okresnému súdu vyjadrenie sťažovateľov.Dňa   28.   mája   1998   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie   (účastníci   prítomní). Pojednávanie bolo odročené na 8. jún 1998.

Dňa 8. júna 1998 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie (účastníci prítomní). Dňa 11. júna 1998 sa uskutočnilo pojednávanie (sťažovatelia prítomní, odporkyňa neprítomná). Bol vyhlásený rozsudok, ktorým bolo určené, že súd nahrádza vyhlásenie vôle odporkyne na predaj predmetnej nehnuteľnosti sťažovateľom.

Dňa 27. júla 1998 podala odporkyňa odvolanie proti rozsudku okresného súdu. Dňa   28.   júla   1998   bolo   odvolanie   zaslané   na   vyjadrenie   právnej   zástupkyni sťažovateľov   a odporkyňa   bola   vyzvaná   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   podané odvolanie.

Dňa 26. augusta 1998 bol zaplatený súdny poplatok za podané odvolanie.Dňa 26. augusta 1998 došlo okresnému súdu vyjadrenie sťažovateľov k odvolaniu odporkyne.

Dňa   18.   septembra   1998   bol   spis   predložený   krajskému   súdu,   aby   rozhodol o uvedenom odvolaní.

Dňa 21. decembra 1998 bol nariadený termín pojednávania o odvolaní odporkyne na 3. február 1999.

Dňa 25. januára 1999 došlo krajskému súdu podanie odporkyne, z ktorého vyplýva, že odporkyňa udeľuje súhlas na vyžiadanie jej zdravotnej dokumentácie od ošetrujúceho lekára.Dňa 26. januára 1999 bola ošetrujúca lekárka odporkyne vyzvaná na zaslanie jej zdravotnej dokumentácie.

Dňa   27.   januára   1999   vyhotovila   ošetrujúca   lekárka   výpis   zo   zdravotnej dokumentácie odporkyne.

Dňa   3.   februára   1999   sa   uskutočnilo   pojednávanie   (účastníci   prítomní).   Na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený.Dňa 23. marca 1999 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   25.   marca   1999   bol   rozsudok   odvolacieho   súdu   doručovaný   účastníkom konania.

Dňa 14. apríla 1999 bola vyznačená právoplatnosť rozsudku na 31. marec 1999.Dňa   27.   apríla   1999   podala   odporkyňa   dovolanie   proti   rozsudku   krajského   súdu z 3. februára 1999.

Dňa   28.   apríla   1999   bola   odporkyňa   vyzvaná   na   zaplatenie   súdneho   poplatku za podané dovolanie a dovolanie bolo zaslané na vyjadrenie sťažovateľom.

Dňa 10. mája 1999 bol zaplatený súdny poplatok za podané dovolanie.Dňa 17.   mája 1999   došlo   okresnému súdu   vyjadrenie   sťažovateľov k dovolaniu odporkyne.

Dňa 27. mája 1999 bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) doručený spis na rozhodnutie o dovolaní.

Dňa   4.   júna   1999   došiel   najvyššiemu   súdu   návrh   odporkyne   na   odloženie vykonateľnosti rozsudku.

Dňa 27. októbra 1999 bol vyhlásený rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 74/99, ktorým sa rozsudok odvolacieho súdu v časti, ktorou bol potvrdený výrok rozsudku súdu prvého stupňa o nahradení prejavu vôle odporkyne a bolo rozhodnuté o trovách konania, zrušil a vec, okrem časti o určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy a výroku o povinnosti sťažovateľov   zaplatiť   súdny   poplatok,   teda   v rozsahu   zrušenia,   vrátil   okresnému   súdu na ďalšie konanie.

Dňa 9. decembra 1999 sa spis vrátil okresnému súdu.

Dňa   14.   decembra   1999   bol   rozsudok   najvyššieho   súdu   doručovaný   účastníkom konania.

Dňa 17. januára 2000 bola vec na okresnom súde zaevidovaná pod sp. zn. 8 C 16/00. Dňa 19. januára 2000 okresný súd vyzval sťažovateľov, aby v zmysle rozhodnutia najvyššieho súdu doplnili žalobný návrh.

Dňa   29.   februára   2000   bol   doručený   okresnému   súdu   návrh   sťažovateľov „na doplnenie petitu“, ktorým upresnili petit svojho žalobného návrhu v zmysle uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu.

Dňa 6. marca 2000 okresný súd vyzval JUDr. A. Č., aby vo veci predložila nové plnomocenstvo na právne zastupovanie sťažovateľov a prípadne, aby písomne reagovala na rozhodnutie najvyššieho súdu.

Dňa 13. apríla 2000 okresnému súdu bola doručená odpoveď na uvedenú výzvu. Dňa 24. apríla 2000 konajúca sudkyňa predvolala právnu zástupkyňu sťažovateľov na pohovor na 10. máj 2000.

Dňa 4. mája 2000 bolo okresnému súdu doručené oznámenie právnej zástupkyne sťažovateľov, že došlo k odvolaniu jej plnomocenstva v predmetnej veci.

Dňa 10. mája 2000 konajúca sudkyňa nariadila pojednávanie na 6. jún 2000. Dňa 24. mája 2000 doručila odporkyňa okresnému súdu vyjadrenie vo veci. Dňa 6. júna 2000 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd uznesením pripustil zmenu žalobného návrhu.

Dňa 14. júna 2000 bolo uvedené uznesenie expedované účastníkom konania. Dňa 20. júna 2000 sťažovatelia doručili súdu odvolanie proti uvedenému uzneseniu. Dňa 6. júla 2000 konajúca sudkyňa opravila napadnuté uznesenie, ktoré bolo 10. júna 2000 doručené účastníkom konania.

Dňa   11.   augusta   2000   konajúca   sudkyňa   dala   pokyn   na   zistenie,   či   bolo   začaté konanie vo veci pozbavenia spôsobilosti na právne úkony ohľadom odporkyne.

Dňa 31. augusta 2000 právna zástupkyňa odporkyne odpovedala na uvedený dopyt súdu. Dňa 13. septembra 2000 konajúca sudkyňa nariadila pojednávanie na 10. október 2000.

Dňa   25.   septembra   2000   došlo   okresnému   súdu   ospravedlnenie   neúčasti   právnej zástupkyne odporkyne na pojednávaní 10. októbra 2000 z dôvodu kolízie termínov.Dňa 10. októbra 2000 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 21. novembra 2000.

Dňa   16.   októbra   2000   bol   vykonaný   dopyt   na   psychiatričku   MUDr.   J.   S.,   či   je u odporkyne pochybnosť o spôsobilosti na právne úkony.

Dňa   26.   októbra   2000   psychiatrička   oznámila   súdu,   že   doporučuje   vypracovať znalecký posudok z odboru psychiatrie ohľadom spôsobilosti na právne úkony odporkyne. Dňa 21. novembra 2000 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na   neurčito   za   účelom   nariadenia   znaleckého   dokazovania   znalcom   z odvetvia zdravotníctva, odboru psychiatria. Úlohou znalca bola najmä určiť, či odporkyňa v čase uzatvorenia   zmluvy   o budúcej   zmluve   zo   6.   mája   1992   trpela   duševnou   poruchou, v dôsledku ktorej by bola nespôsobilá na právne úkony.

Dňa 30. novembra 2000 bolo uvedené uznesenie doručené účastníkom konania. Dňa 4. decembra 2000 došiel okresnému súdu návrh právnej zástupkyne odporkyne, aby súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru klinickej psychológie.

Dňa 20. decembra 2000 nadobudlo právoplatnosť uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania.

Dňa 15. januára 2001 bol spis postúpený predsedníčke senátu na ďalšie konanie.Dňa 18. januára 2001 bol spis predložený znalcovi. Dňa 27. februára 2001 konajúca sudkyňa urobila dopyt na učtáreň okresného súdu ohľadom kúpnej ceny zloženej sťažovateľmi do depozitu okresného súdu.

Dňa   28.   marca   2001   boli   sťažovatelia   vyzvaní,   aby   predložili   žiadosť   o vrátenie peňazí   zo   súdneho   depozitu.   Slovenská   sporiteľňa,   a.   s.,   bola   vyzvaná,   aby   uviedla, či eviduje na účte sumu poukázanú sťažovateľom.

Dňa 5. apríla 2001 došlo okresnému súdu oznámenie Slovenskej sporiteľne, a. s., že oznámený účet neexistuje v danej pobočke banky, preto žiadajú o jeho upresnenie.Dňa 25. apríla 2001 znalec doručil okresnému súdu svoj posudok. Dňa   2.   mája   2001   okresný   súd   doručil   účastníkom   konania   znalecký   posudok s výzvou, aby sa k nemu vyjadrili. Právnu zástupkyňu odporkyne okresný súd požiadal, aby označila osobu, ktorá by prevzala opatrovníctvo nad odporkyňou.

Dňa 9. mája 2001 požiadali sťažovatelia o vrátenie kúpnej ceny zloženej na účet okresného súdu do depozitu.

Dňa 24. mája 2001 bola Slovenská sporiteľňa, a. s., pobočka Dunajská Streda, opäť dožiadaná ohľadom depozitu sťažovateľov.

Dňa 24. mája 2001 právna zástupkyňa odporkyne označila za osobu, ktorá by mohla byť opatrovníčkou odporkyne, Mgr. D. S.

Dňa 5. júna 2001 došlo okresnému súdu podanie Slovenskej sporiteľne, a. s., ktorým žiadajú o súhlas s výplatou peňazí sťažovateľovi.

Dňa   5.   júna   2001   okresný   súd   odpovedal   Slovenskej   sporiteľni,   a.   s.,   ohľadom depozitu.

Dňa   7.   júna   2001   bola   právna   zástupkyňa   odporkyne   vyzvaná,   aby   uviedla, či navrhuje vypočuť znalca.

Dňa 12. júna 2001 bola Slovenská sporiteľňa, a. s., dožiadaná, aby uviedla, či a kedy vrátila sťažovateľovi zložené peniaze.

Dňa 26. júna 2001 Slovenská sporiteľňa, a. s., odpovedala okresnému súdu ohľadom vrátenia zaplatených peňazí sťažovateľovi.

Dňa   2.   júla   2001   sťažovateľ   požiadal   súd   o opätovné   zaslanie   predmetného znaleckého   posudku,   pretože   pôvodne   zaslané súdom   nedostal,   pretože   bol   na   montáži v zahraničí.

Dňa 16. júla 2001 došlo okresnému súdu oznámenie právnej zástupkyne odporkyne, že netrvá na výsluchu znalca.

Dňa 23. júla 2001 sa sťažovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu – JUDr. Z. H. vyjadril k znaleckému posudku.  

Dňa 3. augusta 2001 bola Mgr. D. S. vyzvaná na vyjadrenie, či je ochotná zastupovať odporkyňu ako opatrovníčka.

Dňa 24. augusta 2001 došiel okresnému súdu list od právnej zástupkyne odporkyne, v ktorom sa pýta, či bol odporkyni ustanovený opatrovník.

Dňa   4.   septembra   2001   bolo   doručené   okresnému   súdu   vyjadrenie   sťažovateľky k znaleckému posudku, ktorá opätovne splnomocnila právnym zastupovaním v predmetnej veci JUDr. A. Č.

Dňa 2. októbra 2001 došlo okresnému súdu oznámenie Mgr. D. S., že je ochotná zastupovať odporkyňu ako jej opatrovníčka.

Dňa   10.   októbra   2001   okresný   súd   vydal   uznesenie   o ustanovení   opatrovníčky odporkyni.

Dňa 26. októbra 2001 bol nariadený termín pojednávania na 3. december 2001.Dňa 3. decembra 2001 bolo vo veci pojednávanie (účastníci neprítomní). Okresný súd vydal uznesenie o prerušení konania do právoplatného skončenia konania o pozbavenie spôsobilosti   odporkyne   na   právne   úkony   vedené   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn. 11 Nc 917/01.

Podľa prezentačného razítka okresného súdu 7. januára 2002 bolo doručené súdu odvolanie sťažovateľov proti uzneseniu o prerušení konania.

Dňa 11. februára 2002 okresný súd zaslal sťažovateľom oznámenie o tom, že okruh účastníkov v konaní upravuje Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“) a v konaní sp. zn. 8   C   16/00   súd   nemôže   určiť,   že   navrhovatelia   z tohto   sporu   (teda   sťažovatelia) sú účastníkmi konania sp. zn. 11 Nc 917/01 o pozbavenie odporkyne spôsobilosti na právne úkony.

Dňa   11.   apríla   2002   bolo   krajskému   súdu   predložené   na   rozhodnutie   odvolanie sťažovateľov proti uzneseniu o prerušení konania.

Dňa 1. júna 2002 bolo krajskému súdu telefaxom doručené podanie sťažovateľov zo „6. 6. 2002“.

Dňa   14.   júna   2002   bolo   krajskému   súdu   postúpené   odôvodnenie   odvolania sťažovateľov z 2. januára 2002 a ich podanie zo 6. júna 2002, ktoré bolo podané na okresný súd. Dňa 1. októbra 2002 krajský súd odvolanie sťažovateľov proti prerušeniu konania odmietol ako oneskorene podané.

Dňa 22. októbra 2002 bolo uvedené uznesenie krajského súdu doručené okresnému súdu.Dňa 31. októbra 2002 bola vec opatrením predsedníčky okresného súdu pridelená JUDr. O. C., pretože konajúca sudkyňa nastúpila na dočasný výkon sudcovskej činnosti na krajský súd.

Dňa 14.   januára 2003   bol   právny   zástupca   sťažovateľa   vyzvaný súdom,   aby sa vyjadril k podaniu svojho mandanta zo 6. júna 2002.

Dňa 10. apríla 2003 bol právny zástupca sťažovateľa urgovaný na vyjadrenie. Dňa 30. apríla 2003 pôvodne konajúca sudkyňa vo veci JUDr. A. S. ukončila výkon sudcovskej funkcie na krajskom súde a v zmysle opatrenia predsedníčky okresného súdu jej vec opäť pripadla na konanie a rozhodnutie.

Dňa 26. mája 2003 došlo okresnému súdu podanie sťažovateľov s návrhom na ďalší postup v konaní.

Dňa 6. júna 2003 nadobudol právoplatnosť rozsudok sp. zn. 11 Nc 917/01 z 25. júla 2003 o obmedzení spôsobilosti odporkyne na právne úkony.

Dňa 16. júna 2003 konajúca sudkyňa vyzvala sťažovateľov na odstránenie nejasností ohľadom ich návrhov.

Dňa 1. júla 2003 došlo okresnému súdu vyjadrenie sťažovateľov.Dňa 18. júla 2003 boli sťažovatelia vyzvaní na predloženie odvolania plnomocenstva svojej právnej zástupkyne a na predloženie nových plnomocenstiev.

Dňa 4. augusta 2003 sťažovatelia odpovedali na uvedenú výzvu okresného súdu. Dňa 3. septembra 2003 konajúca sudkyňa upravila kanceláriu súdu, aby bol do spisu založený   správoplatnený   rozsudok   súdu   sp.   zn.   11   Nc   917/01,   ktorým   bola   odporkyňa obmedzená spôsobilosti na právne úkony.

Dňa   23.   septembra   2003   súd   nariadil   vo   veci   znalecké   dokazovanie   znalcom z odvetvia   zdravotníctva,   odboru   psychiatrie.   Uznesenie   o nariadení   znaleckého dokazovania   bolo   účastníkom   konania   vyexpedované   25.   septembra   2003   a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 4. decembra 2003.

Dňa 1. októbra 2003 došlo okresnému súdu splnomocnenie na zastúpenie odporkyne vo veci podpísané opatrovníčkou odporkyne.

Dňa   21.   októbra   2003   bol   doručený   okresnému   súdu   návrh   právnej   zástupkyne odporkyne na ďalší postup v konaní.

Dňa 4. decembra 2003 nadobudlo právoplatnosť uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania.

Dňa 9. decembra 2003 bol spis zaslaný znalcovi.

Dňa   15.   januára   2004   bol   okresnému   súdu   doručený   dopyt   právnej   zástupkyne odporkyne, či bol už spis predložený znalcovi.

Dňa 19. januára 2004 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľov.Dňa   21.   januára   2004   došiel   okresnému   súdu   návrh   sťažovateľov   na   opravu uznesenia.

Dňa 29. januára 2004 okresný súd vydal uznesenie, ktorým vyzval sťažovateľov na upresnenie svojich procesných návrhov.

Dňa   29.   januára   2004   bola   právna   zástupkyňa   odporkyne   vyzvaná   na   zaujatie stanoviska k podaniam sťažovateľov.

Dňa   29.   januára   2004   okresný   súd   predĺžil   znalcovi   na   jeho   žiadosť   lehotu   na vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 3. februára 2004 bol okresnému   súdu doručený list od sťažovateľa, ktorým doplnil svoj návrh.

Dňa 4.   februára   2004   bol   okresnému   súdu   doručený   znalecký   posudok   z odboru psychiatrie.

Dňa   9.   februára   2004   konajúca   sudkyňa   vydala   uznesenie,   ktorým   vyzvala sťažovateľov na upresnenie, konkretizáciu svojich návrhov a vyzvala účastníkov konania, aby sa vyjadrili k znaleckému posudku.

Dňa 12. februára 2004 sa odporkyňa vyjadrila k podaniu sťažovateľov.Dňa 25. februára 2004 bolo okresnému súdu doručené doplnenie žalobného návrhu od sťažovateľa.

Dňa   5.   marca   2004   bol   právny   zástupca   sťažovateľa   vyzvaný   na   predloženie splnomocnenia za zastupovanie.

Dňa 5. marca 2004 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľov, ktorým opravili svoj žalobný návrh.

Dňa 10. marca 2003 okresný súd zisťoval dopytom na Pošte v Dunajskej Strede, či si právny zástupca navrhovateľa prevzal zásielku.

Dňa 17. marca 2004 bola okresnému súdu doručená odpoveď od právneho zástupcu sťažovateľa vo vzťahu k udelenej plnej moci.

Dňa 13. apríla 2004 bol nariadený termín pojednávania na 4. máj 2004.

Dňa 4. mája 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie (účastníci prítomní okrem sťažovateľky), ktoré bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku.

Dňa 7. mája 2004 bol vyhlásený rozsudok, ktorým sa žalobný návrh sťažovateľov zamietol v celom rozsahu.

Dňa   31.   mája   2004   bol   uvedený   rozsudok   písomne   vyhotovený   a   bolo   vydané uznesenie o priznaní odmeny znalcovi.

III.

1. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 8 C 208/94 v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 8 C 16/00 došlo k porušeniu práva sťažovateľov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“, resp. v čl. 6 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...) v primeranej lehote prejednaná (...) súdom (...), ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...)“.

2. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   Dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 146/03).

3. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,   v ktorej   sa   nachádza osoba domáhajúca sa   rozhodnutia   štátneho orgánu   (napr. II. ÚS 26/95). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možno porušiť iba v konaní, ktorého výsledkom môže byť rozhodnutie štátneho orgánu o právach a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu (III. ÚS 62/01, II. ÚS 20/02).

4. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo   alebo   nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

4. 1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd aj v predmetnom prípade bral do úvahy skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/92 a iné) relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci.

Rozhodovanie v danej konkrétnej veci predstavuje konanie, ktoré je svojou povahou náročné na dokazovanie – zistenie skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie o merite veci   (vykonaním   aj   znaleckého   dokazovania),   najmä   preto,   že   rozhodujúce   skutkové okolnosti sa počas konania neustále menili. Sťažovatelia rozširovali skutkové tvrdenia napr. vzhľadom   na „odstúpenie   od   zmluvy“ odporkyňou,   pričom   tá   ešte   ani   podľa   rozsudku najvyššieho súdu z 27. októbra 1999 sp. zn. 2 Cdo 74/99 „v konaní ani netvrdila, že by jej zdravotné problémy mali za následok stratu spôsobilosti na právne úkony“, neskôr však práve   vzhľadom   na tieto   skutočnosti   musel   okresný   súd nariadiť znalecké   dokazovanie ohľadom zdravotného stavu odporkyne. Vzhľadom na doterajší priebeh konania ústavný súd môže pripísať jeho zdĺhavý priebeh aj na vrub faktickej zložitosti prerokovávanej veci.

4. 2. Ústavný súd konštatuje, že posudzovaná dĺžka konania pred okresným súdom bola zapríčinená aj správaním sťažovateľov. Ako to vyplýva aj z prehľadu súdneho spisu uvedeného v bode II tohto nálezu, sťažovatelia, ktorí boli v podstate počas celého konania kvalifikovane   právne   zastúpení,   viackrát   špecifikovali,   upresňovali   svoj   návrh   (napr. 19. marca 1996), a až 29. februára 2000 ustálili petit svojho žalobného návrhu tak, ako na to poukázal aj najvyšší súd vo svojom rozsudku z 27. októbra 1999 sp. zn. 2 Cdo 74/99, z ktorého   vyplýva,   že „ak   časť   žalobného   petitu   neobstojí, (súd) musí   zamietnuť   celú žalobu“,   a   podľa   ktorého „ak   má   byť   rozsudkom   súdu   nahradené   vyhlásenie   vôle niektorého z účastníkov zmluvy, musí byť obsah tejto zmluvy uvedený vo výroku rozsudku, prípadne musí byť vo výroku rozsudku odkaz na obsah pripojeného písomného vyhotovenia zmluvy, ktorá sa stáva súčasťou výroku“. Vzhľadom na záväznosť súdu žalobným petitom (§ 161 OSP), sťažovatelia až do 22. apríla 2000 neposkytli v danej veci okresnému súdu právne relevantný návrh na rozhodnutie. K tomu treba dodať, že požiadavka na konanie bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy môže mať svoju plnú relevanciu len pri takom   návrhu   na   začatie   konanie,   ktorý   spĺňa   všetky   zákonom   predpísané   obsahové a formálne náležitosti (mutatis mutandis I. ÚS 86/02).

K predĺženiu posudzovaného konania prispelo aj to, že sťažovatelia podali 13. mája 1997   námietku   zaujatosti   konajúcej   sudkyne,   ktorému   odvolací   súd   21.   augusta   1997 nevyhovel.   Rovnako   neúspešné   odvolanie   sťažovateľov   proti   rozhodnutiu   o prerušení konania, o ktorom rozhodoval odvolací súd po jedenástich mesiacoch, nemožno pričítať na ťarchu   okresnému   súdu.   Okrem   toho   sťažovatelia   často   „nekomunikovali“   s okresným súdom   cez   svojich   právnych   zástupcov   a dochádzalo   tak   k rozporom   v ich   podaniach a v podaniach ich právnych zástupcov, čo musel súd odstraňovať (napr. 29. januára 2004).  

Z uvedeného   vyplýva,   že   aj   v samotnom   postupe   sťažovateľov,   v   postupe   pri formulovaní   návrhu   (petitu),   z obsahu   ich   podaní   je   možné   vidieť   príčinu   predĺženia napadnutého konania a možno ich podľa názoru ústavného súdu považovať za také prieťahy alebo   príčiny,   že   týmito   skutočnosťami   mohla   byť   v danej   veci   významne   ovplyvnená zistená dĺžka posudzovaného súdneho konania.

Na druhej strane ale predkladanie procesných návrhov, napr. na rozšírenie žaloby o určenie   neplatnosti   odstúpenia   od   predbežnej   zmluvy,   nekvalifikuje   ústavný   súd   ako skutočnosť,   ktorá   mala   zbytočne   predĺžiť   napadnuté   konanie.   Podľa   právneho   názoru ústavného súdu využitie možností daných sťažovateľom procesnými predpismi (napr. OSP) na uplatňovanie a presadzovanie ich práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu   konania,   nemožno   ho   však   kvalifikovať   ako   postup,   ktorého   dôsledkom   sú zbytočné   prieťahy   (mutatis   mutandis   I.   ÚS   31/01).   Zároveň   dĺžku   konania,   ktorá   je dôsledkom úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvod na vyslovenie zbytočných prieťahov v prípade, keď súd o procesných návrhoch sťažovateľky konal a rozhodoval bez zbytočných prieťahov (napr. II. ÚS 41/00).

V súlade s uvedeným ústavný súd uzavrel, že správanie sťažovateľov významnou mierou prispelo k predĺženiu konania v danej veci.  

4. 3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom konajúceho súdu v predmetnej veci. Vychádzajúc z petitu sťažnosti a ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde (ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone)   ústavný   súd   posudzoval   z hľadiska   namietaného   porušovania   označených základných práv len konanie v jeho štádiu pred okresným súdom.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   v   konaní   pred   okresným   súdom   sa uskutočnilo celkove dvadsaťdva pojednávaní, podstatnejšie však je, že okresný súd trikrát rozhodol rozsudkom vo veci samej, pričom v jednom prípade právoplatne. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti nekonkretizovali žiadne obdobia, počas ktorých malo dojsť k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní, ktoré možno rozdeliť na tri obdobia.

a) Prvé   obdobie konania a rozhodovania okresného súdu   trvalo   od 22.   decembra 1994 (keď bol podaný predmetný žalobný návrh na súd) do 7. augusta 1996 (keď bol spis predložený   odvolaciemu   súdu,   aby   rozhodol   o odvolaní   proti   prvému   meritórnemu rozhodnutiu).   V uvedenom   období   prevládalo   plynulé   konanie   okresného   súdu,   hoci v priebehu   jedného   roka   okresný   súd   musel   desaťkrát   urgovať   odvolací   súd   o zaslanie súvisiaceho dedičského spisu sp. zn. D 261/92 (viď II. časť nálezu). Súd vo veci vydal prvý rozsudok do šestnástich mesiacov (22. apríla 1996).

b) Druhé obdobie konania na okresnom súde trvalo od 22. novembra 1996 (keď bol spis   vrátený   z odvolacieho   súdu)   do   18.   septembra   1998   (keď   bol   spis   predložený odvolaciemu   súdu,   aby   rozhodol   o odvolaní   proti   druhému   meritórnemu   rozhodnutiu). Napriek neúspešnej námietke zaujatosti sťažovateľov proti konajúcej sudkyni, keď počas doby troch mesiacov zo zákonných dôvodov nebolo možné pokračovať v konaní, okresný súd   inak priebežne   vykonával vo veci   úkony smerujúce k odstráneniu   právnej   neistoty, v ktorej   sa   sťažovatelia   ako   navrhovatelia   v predmetnej   veci   počas   súdneho   konania nachádzajú,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného   v citovanom   článku   ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). Vo veci bol 11. júna 1998 vynesený rozsudok, proti ktorému bolo podané odvolanie, 31. marca 1999 však nadobudol právoplatnosť.

c) Tretie obdobie konania na okresnom súde trvalo od 9. decembra 1999 (keď bol spis vrátený z najvyššieho súdu) do 7. mája 2004 (keď súd tretíkrát rozhodol v merite veci). V tomto období bolo konanie od 3. decembra 2001 na základe uznesenia okresného súdu z 3.   decembra   2001   č.   k.   8   C   16/00-124   právoplatne prerušené   a z tohto   dôvodu,   kým 6.   júna   2003   (po   osemnástich   mesiacoch)   nedošlo   k odpadnutiu   prekážky   prerušeného konania, nemohli sa   v prerušenom   konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu   právnej   neistoty   jeho   účastníkov,   a tým   k   naplneniu   účelu   označeného základného práva, tak ako to bolo uvedené vyššie. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nečinnosť   súdu   v dôsledku   existencie   prekážky   jeho   postupu   vytvorenej   zákonom ustanoveným postupom (napr. právoplatným uznesením o prerušení konania), tak ako to je v danom prípade, neposudzuje ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní (mutatis mutandis II. ÚS 3/00, I. ÚS 78/02, III. ÚS 42/02). Postup okresného súdu po odpadnutí uvedenej prekážky v konaní možno označiť za plynulý.  

5. Je nesporné, že napriek uvedenému postupu okresného súdu je konanie v danej veci neobyčajne zdĺhavé. Treba preto dodať, že z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pokiaľ existujú ústavne   relevantné dôvody,   ktorými   je   možné   postup   súdu   ospravedlniť   (I.   ÚS   128/03 a v ňom cit. predchádzajúca judikatúra ústavného súdu). Pokiaľ ide o úkony samotného okresného   súdu,   ústavný   súd   neprehliadol,   že   v danej   veci   okresný   súd   musel   citlivo zvažovať   viacero   úkonov,   ktoré   je   možné   považovať   za   úkon   zodpovedajúci   potrebe efektívneho výkonu spravodlivosti. Ústavný súd konštatuje, že predmetný postup okresného súdu bol výsledkom napätia medzi povinnosťou súdu postupovať v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (§ 100 OSP), a povinnosťou chrániť procesné práva   odporkyne   týkajúce   sa   napríklad konania o spôsobilosti   na právne úkony   (§   186 a nasl.   OSP).   Spôsob,   akým   sa   okresný   súd   s   týmto   napätím   vysporiadal,   ústavný   súd nepovažuje   za prima   facie odporujúci   jednotlivým   náležitostiam   poskytovania   súdnej ochrany v občianskom súdnom konaní. K tomu ústavný súd dodáva, že na súd nemožno prenášať   zodpovednosť   za   prekážky   v   plynulosti   konania,   ktoré   sú   vyvolané   napr. pochybnosťami   účastníka   o spôsobilosti   na   právne   úkony,   t.   j.   okolnosťami,   ktorých odstránenie patrí k prvoradým procesným povinnostiam súdu. Okrem uvedeného ústavný súd konštatuje, že je nesporné, že k celkovej dĺžke konania prispela zložitosť veci (bod 4. 1. nálezu) a významnou mierou aj správanie sťažovateľov (bod 4. 2. nálezu), a preto nebolo možné   z hľadiska   komplexného   posúdenia   inkriminovaného   konania   považovať   postup okresného súdu v ňom za porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júla 2004