znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 73/02-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   3.   júla   2002 predbežne prerokoval sťažnosť J. M., trvale bytom P., zastúpeného advokátom JUDr. D. Ch.,   Advokátska   kancelária,   Ž.,   vo   veci   porušenia   jeho   základných   práv   postupom Krajského súdu v Žiline a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3 T 16/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. M.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 21. februára 2002   doručené   podanie   J.   M.,   trvale   bytom   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   označené   ako „Sťažnosť“,   ktorým   sťažovateľ   namietal   porušenie   bližšie   neoznačených   práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)   a Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 16/01.

Keďže podanie sťažovateľa nespĺňalo náležitosti predpísané zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“),   ústavný   súd   ho   listom   z 27.   februára   2002   vyzval   na   odstránenie nedostatkov   podania.   V reakcii   na   túto   výzvu   bolo   ústavnému   súdu   25.   marca   2002 doručené   splnomocnenie   na   zastupovanie   sťažovateľa   v konaní   pred   ústavným   súdom advokátom   JUDr.   D.   Ch.,   Ž.   (ďalej   len   „právny   zástupca“).   Keďže   ďalšie   nedostatky predmetnej   sťažnosti   odstránené   neboli,   listom   zo 4. apríla   2002   vyzval   ústavný   súd právneho   zástupcu   sťažovateľa na ich   odstránenie v lehote   15 dní   od   doručenia   výzvy. Z doručenky   dodacej   pošty   vyplýva, že   výzvu   ústavného súdu   prevzal právny zástupca sťažovateľa 10. apríla 2002. Do dňa neverejného zasadnutia senátu ústavného súdu, na ktorom tento predbežne prerokoval návrh sťažovateľa na začatie konania, ústavnému súdu nebola doručená žiadna odpoveď právneho zástupcu sťažovateľa na jeho výzvu.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Každý návrh na začatie konania pred ústavným súdom musí v zmysle § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh   smeruje,   akého   rozhodnutia   sa   navrhovateľ   domáha,   odôvodnenie   návrhu a navrhované dôkazy. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde musí sťažnosť podľa čl. 127 ústavy okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 obsahovať označenie, ktoré základné   práva   alebo   slobody   sa   podľa   tvrdenia   sťažovateľa   porušili,   označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo   slobody,   a označenie,   proti   komu   sťažnosť   smeruje.   K sťažnosti   sa   pripojí   kópia právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   dôkaz   o inom   zásahu   (§   50   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Návrhy,   na   ktorých prerokovanie   ústavný   súd   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Keďže   bol   právny   zástupca   sťažovateľa   podrobne   poučený   o nedostatkoch predmetného podania a tieto neodstránil ani v lehote, ktorú mu ústavný súd určil, rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2001