znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 729/2014-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v senátezloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíkaprerokoval   prijatú   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpeného   advokátomJUDr. Ladislavom   Potockým,   Mydlárska   19,   Žilina,   vo   veci   namietaného   porušeniazákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C299/2005 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konanívedenom pod sp. zn. 8 C 299/2005 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Žilina   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   299/2005p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   2 000   €(slovom dvetisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Žilina p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina j e   p o v i n n ý   uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konaniav sume   284,08   €   (slovom   dvestoosemdesiatštyri   eur   a   osem   centov)   na   účet   advokátaJUDr. Ladislava Potockého, Mydlárska 19, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnostitohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. novembra2014   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len „sťažovateľ“), vo   vecinamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresnéhosúdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 299/2005.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   uviedol,   že   návrhom   na   vydanie   platobného   rozkazudoručeným okresnému súdu 30. mája 2005 sa domáhal, aby okresný súd uložil odporcovi(pôvodný odporca ⬛⬛⬛⬛ počas konania zomrel) povinnosť zaplatiť mu sumu3 033,33 € s príslušenstvom za vykonané stavebné práce a dodávku materiálu.

Okresný   súd   vydal   18.   apríla   2006   platobný   rozkaz,   ktorým   zaviazal   odporcuna zaplatenie   žalovanej   pohľadávky.   Proti   platobnému   rozkazu   podal   odporca   odpor,na základe ktorého okresný súd rozsudkom sp. zn. 8 C 299/2005 zo 7. októbra 2009 návrhsťažovateľa zamietol a stanovil mu povinnosť zaplatiť trovy konania. Odvolaním sťažovateľanapadnuté   prvostupňové   rozhodnutie   Krajský   súd   v   Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)uznesením sp. zn. 8 Co 24/2010 z 31. októbra 2009 zrušil a vec vrátil okresnému súdu naďalšie konanie.

Podľa názoru sťažovateľa v jeho právnej veci dochádza zavinením okresného súduk zbytočným prieťahom v konaní, keďže ani po 9 rokoch od podania návrhu nebolo vo veciprávoplatne rozhodnuté napriek tomu, že ani po skutkovej, ani po právnej stránke nejdeo zložitú vec a sám sťažovateľ k predĺženiu konania neprispel. Sťažovateľ opakovane žiadalokresný   súd   o   nariadenie   pojednávania   a   súčasne   podal sťažnosť   na   prieťahy   v   konanípredsedovi okresného súdu, ktorá bola vybavená listom z 2. júla 2013 a posúdená akodôvodná.

Na základe už uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby takto rozhodol:„1.   Základné   právo   sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛...   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR bolo porušené.

2.   Okresnému   súdu   Žilina   v   konaní   8C/299/2005   prikazuje   konať   vo   veci   bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva peňažné zadosťučinenie vo výške 8.000,00 EUR, ktoré je povinný mu vyplatiť Okresný súd Žilina, do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Žilina   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   trovy   konania   vo   výške 284,08 Eur...   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   JUDr.   Ladislava   Potockého,   advokáta... do troch dní od právoplatnosti nálezu.“

Ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 729/2014 z 3. decembra 2014 prijal podľa § 25ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa na   ďalšie konaniev senáte ústavného súdu v zložení Peter Brňák (predseda senátu), Marianna Mochnáčová(sudkyňa) a Milan Ľalík (sudca). V zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2015účinného od 1. marca 2015 I. senát ústavného súdu rozhoduje v tomto zložení: MariannaMochnáčová   (predsedníčka   senátu),   Peter   Brňák   (sudca)   a   Milan   Ľalík   (sudca).Z uvedeného dôvodu vec prerokoval a vo veci samej rozhodol I. senát ústavného súduv zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

Podpredseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnostipodaním sp. zn. 1 SprS 503/2014 doručeným ústavnému súdu 30. januára 2015, v ktorom saokrem iného uvádza:

„V konaní bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 8C/299/2005-159 zo dňa 7.10.2009. Vec bola prejednaná na pojednávaní dňa 19.6.2013. Vo veci súd nariadil pojednávanie na deň 4.3.2015. Konanie považujem za pomerne zložité, nakoľko v konaní je potrebné ustáliť hodnotu vykonaných práv pri rekonštrukcii domu - kúpeľne, pričom však pri rekonštrukcii bolo aj ďalej pokračované, sporné bolo vymedzenie vykonaných prác.

Podľa názoru predsedu súdu, by celková doba konania nebola vták neprimeranej dĺžke, ak by odvolací súd postupoval podľa § 213 ods. 3 až 5 O. s. p. a v zodpovedajúcom rozsahu rešpektoval princíp neúplnej apelácie, ktorá bola vyjadrená v ust. § 221 O. s. p., ktoré svojim výkladom neumožňovalo zrušiť rozsudok z dôvodu, na aké poukázal odvolací súd. Pokiaľ by odvolací súd vykonal v zodpovedajúcom rozsahu dokazovanie, ktoré bolo možné vykonať odvolacím súdom a po vykonaní dokazovania rozhodol, nedošlo by k tak dlhej dobe konania. Týmto však neospravedlňuje prípadnú nečinnosť prvostupňového súdu po tom, ako mu bola vec na základe zrušujúceho rozsudku vrátená, len poukazuje, že prípadná   celková   dĺžka   konania   ne   je   len   následkom   činnosti   Okresného   súdu   Žilina a navrhuje   Ústavnému   súdu   SR,   aby   prihliadal   pri   svojom   rozhodovaní   aj   na   túto skutočnosť.   Podľa   názoru   predsedu   súdu,   práve   možné   prejudiciálne   rozhodnutie   aj o povinnostiach odvolacích súdov môže prispieť k skráteniu celkovej dĺžky súdnych konaní a zrýchliť súdne konanie.

So sudcom bol vykonaný pohovor v zmysle nariadenej previerky predsedom súdu k plynulosti konania a plnenia si povinností sudcu.

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   skutočnosti   navrhujem   Ústavnému   súdu   Slovenskej republiky aby v prípade, ak zistí neodôvodnené prieťahy v konaní či neprimeranú dĺžku konania a uloží Okresnému súdu v Žiline, aby vo veci konal bez prieťahov, aby sťažovateľovi pri   priznaní   náhrady   nemajetkovej   ujmy,   prípadne   priznal   náhradu   v   ním   stanovenej primeranej výške vo vzťahu k intenzite zásahu a porušeniu povinností Okresného súdu Žilina. Okresný súd Žilina súhlasí s tým, aby Ústavný súd... upustil od ústneho prejednania prijatej sťažnosti...“

Súčasťou vyjadrenia podpredsedu okresného súdu bolo stanovisko zákonného sudcuv danej veci, ktorý poukázal najmä na objektívne príčiny vzniku zbytočných prieťahovvyplývajúcich z neprimeranej zaťaženosti sudcov.

Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   vyjadrení   doručenom   ústavnému   súdu17. februára 2015 uviedol:

„Súhlasím   s tým,   aby...   Ústavný   súd   SR   v predmetnej   veci   upustil   od   ústneho pojednávania...

Účastník konania ⬛⬛⬛⬛ v procesnom postavení navrhovateľa trvá v celom rozsahu na svojej ústavnej sťažnosti, pretože dňa 30.5.2005 v návrhu na vydanie platobného rozkazu   sa   domáha   zaplatenia   3.033,33   Eur   a   prísl.   proti   odporcovi

,   ktorý   počas   trvania   sporu   zomrel   a   toho   časuje   spor   vedený   proti   právnym nástupcom a   to ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ a   doteraz v predmetnej   veci   nebolo rozhodnuté to je do 16.2.2015. Dňom 30.5.2015 uplynie 10 ročná lehota od začatia sporu. Z týchto dôvodov bolo porušené základné právo sťažovateľa - navrhovateľa účastníka konania ⬛⬛⬛⬛, podľa čl. 48 ods.2 Ústavy SR a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Okresným súdom Žilina sp. zn. 8C 299/2005.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od nehonemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom   sťažnosti   sťažovateľa   je   namietané   porušenie   jeho   základného   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupomokresného súdu v namietanom konaní.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorouúčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sarozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnomkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konaniaobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   vyplýva   z   §   6   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len„OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vetyOSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sazabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môžeodročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postupsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľana zaplatenie sumy 3 033,33 € (91 381 Sk) s príslušenstvom z titulu vykonaných, alenezaplatených stavebných prác v rodinnom dome odporcu. Pokiaľ ide o kritérium zložitostiveci, ústavný súd konštatuje, že predmetné konanie môže v danej veci predstavovať určitýstupeň zložitosti súvisiaci s preukázaním vykonaných stavebných prác a stanovením ichcelkovej ceny. Znalecké dokazovanie a ani ohliadka na mieste samom však dosiaľ neboliokresným   súdom   nariadené,   a   preto   doterajší   neobyčajne   zdĺhavý   priebeh   napadnutéhokonania ústavný súd nemôže pripísať na vrub zložitosti prerokovávanej veci.

Ústavný   súd   tiež   konštatuje,   že   konanie   vo   veci   (od   podania   žalobného   návrhu6. júna 2005 až dosiaľ) trvá takmer 10 rokov, pričom vo veci bol 18. apríla 2006 vydanýplatobný rozkaz a následne 7. októbra 2009 rozsudok, ktorý bol odvolacím súdom zrušený.Táto dĺžka napadnutého konania je celkom zjavne neprimeraná.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, čiv konaní pred všeobecným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniuzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.Ústavný súd z obsahu spisu dospel k záveru, že postup sťažovateľa nezapríčinil žiadneprieťahy a ani spomalenie postupu okresného súdu.

3.   Napokon   ústavný   súd   hodnotil   samotný   postup   okresného   súdu   z   hľadiskaposudzovania, či v právnej veci sťažovateľa došlo k zbytočným prieťahom.

Z predloženého súdneho spisu ústavný súd identifikoval dve obdobia neodôvodnenejnečinnosti okresného súdu, a to obdobie v trvaní viac ako dva a pol roka od 19. októbra2010, keď bol okresnému súdu vrátený spisový materiál po odvolacom konaní, do 28. mája2013, keď okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na 19. jún 2013, a obdobie v trvaní20 mesiacov medzi dvomi pojednávaniami (19. jún 2013 až 4. marec 2015).

Ústavný súd uvádza, že obdobie od 19. januára 2010 do 19. októbra 2010 v trvaní10 mesiacov, počas ktorého bol spis okresného súdu na krajskom súde, nemožno pričítaťna vrub okresnému súdu.

Ústavný   súd   vo   svojej   judikatúre   (napr.   IV.   ÚS   22/02,   III.   ÚS   103/09)   taktiežkonštatoval, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdumôže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov,   a   to   v   prípade,   ak   jeho   činnosť   nesmerovala   k   odstráneniu   právnej   neistotytýkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho obrátil s návrhom, aby o jehoveci rozhodol.

O   nesústredenom   postupe   okresného   súdu   svedčí   skutočnosť,   že   okresný   súdaž po ôsmich   mesiacoch   od   podania   návrhu   na   vydanie   platobného   rozkazu   uznesenímz 1. februára 2006 vyzval sťažovateľa na upresnenie a doplnenie návrhu, hoci sťažovateľpožadované listinné dôkazy predložil už pri podaní žaloby.

Postup okresného súdu bol poznačený aj ďalšou neefektívnosťou, keď krajský súduznesením   sp.   zn.   8   Co   24/2010   z   28.   mája   2013   sťažovateľom   napadnutý   rozsudokokresného súdu sp. zn. 8 C 299/2005 zo 7. októbra 2009 zrušil a vec vrátil okresnému súduna ďalšie konanie a v odôvodnení svojho rozhodnutia okresnému súdu vytkol, že návrhsťažovateľa   zamietol   napriek   tomu,   že   konštatoval   danosť   ním   uplatňovaného   nároku.V ďalšom konaní uložil okresnému súdu nariadiť znalecké dokazovanie pre účely oceneniavykonaných   stavebných   prác,   ktorých   rozsah   má   stanoviť   pri   ohliadke   za   prítomnostivšetkých účastníkov konania.

Ústavný súd po posúdení všetkých skutočností, najmä s prihliadnutím na celkovúdoterajšiu   dĺžku   konania   (takmer   10   rokov)   bez   právoplatného   skončenia   veci,   dospelk názoru, že okresný súd svojím postupom v namietanom konaní spôsobil zbytočné prieťahyv konaní, čím došlo u sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklonečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,vo veci konal.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom, prikázal mu, abyvo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorom sanachádza sťažovateľ domáhajúci sa právoplatného rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Sťažovateľ   sa   domáha   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume8 000 € poukazujúc na doterajšiu judikatúru ústavného súdu.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základnéhopráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžadujenielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúcehoporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomtoprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančnéhozadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskymsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovorupriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku namietaného konania okresného súdu a zároveňberúc   do   úvahy   predmet   konania   a   konkrétne   okolnosti   daného   prípadu   a   tiež   to,   žesťažovateľ sa o predĺženie tejto doby svojím správaním nepričinil, ústavný súd považovalpriznanie sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákonao ústavnom súde.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trovkonania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ichúhradu v celkovej sume 284,08 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzalz príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkonprávnej služby uskutočnený v roku 2014 je 134 € a hodnota režijného paušálu je 8,04 €.Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 €a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dvaúkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia a podaniesťažnosti   ústavnému   súdu)   a   za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v   roku   2015(vyjadrenie   k stanovisku okresného   súdu) v   celkovej   sume   432,30   € vrátane   režijnéhopaušálu.

Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľa si úhradu trov právneho zastúpeniauplatnil iba v sume 284,08 €, ústavný súd, súc viazaný petitom sťažnosti, túto úhradusťažovateľovi priznal len vo výške uplatneného nároku.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa(§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výrokutohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015