znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 727/2013-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 11. decembra 2013   predbežne   prerokoval   sťažnosť   P.   M.,   t.   č.   vo   výkone   trestu, zastúpeného advokátom Mgr. S. I., P., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 47 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského   súdu   v   Prešove   č.   k.   5   To   25/2013-1272   z   9.   októbra   2013,   rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 33 T 62/2010-1148 z 10. júna 2013, uznesením vyšetrovateľa Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície,   odboru   justičnej   polície   v   Prešove,   v   ktorom   je zápisnica   z výsluchu podozrivého   konaného   12.   decembra   2009,   obžalobou   Krajskej prokuratúry v Prešove   sp. zn.   Kv   42/09   z   26.   mája   2010,   uznesením   vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Prešove ČVS:   KRP-65/OVK-PO 2009   z 12. decembra   2009,   uznesením   povereného   príslušníka Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prešov, Obvodného oddelenia Policajného zboru Prešov-Sever ČVS: ORP-2543/SE-PO-2009 z 21. decembra 2009, uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Prešove ČVS: KRP-65/OVK-PO-2009 z 30. decembra 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. M. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 14. novembra 2013 doručená sťažnosť P. M., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. S. I., P., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 47 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 To 25/2013-1272 z 9. októbra 2013 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“), rozsudkom   Okresného súdu   Prešov (ďalej len „okresný súd“)   č. k. 33 T 62/2010-1148 z 10. júna 2013 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“), uznesením vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície v Prešove, v ktorom je zápisnica z výsluchu   podozrivého   konaného   12.   decembra   2009,   obžalobou   Krajskej   prokuratúry v Prešove sp. zn. Kv 42/09 z 26. mája 2010 (ďalej len „obžaloba krajskej prokuratúry“), uznesením   vyšetrovateľa   Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru,   Úradu   justičnej a kriminálnej polície v Prešove ČVS: KRP-65/OVK-PO-2009 z 12. decembra 2009 (ďalej len   „uznesenie   KR   PZ   z   12.   decembra   2009“),   uznesením   povereného   príslušníka Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   v   Prešove,   Obvodného   oddelenia   Policajného zboru   Prešov-Sever   ČVS:   ORP-2543/SE-PO-2009   z   21.   decembra   2009   (ďalej   len „uznesenie OR PZ z 21. decembra 2009“), uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Prešove ČVS: KRP-65/OVK-PO-2009 z 30. decembra 2009 (ďalej len „uznesenie KR PZ z 30. decembra 2009“)

Zo sťažnosti vyplýva: „... prvý výsluch, dňa 12. 12. 2009... je zjavne nezákonný a protiústavný. Uvedené   závažné   tvrdenie   opierame   o   totálne   rozvrátený   psychický   stav podozrivého... javí sa, enormný záujem vyšetrovateľa zapísať výpoveď podozrivého, rýchle, bez ohľadu na jeho rozvrátený, zmätený psychicky stav, aby táto výpoveď bola podkladom pre urýchlené vydanie uznesenia o trestnom stíhaní sťažovateľa ako obvineného.

Podľa znaleckého posudku z odvetvia toxikológie... obžalovaný kritického dňa užil antidepresíva   mirtazapin,   a   nevylúčil,   že   obžalovaný   toho   dňa   požil   o   12.00   hod.   aj Oxazepam...v dobe spáchania činu sa obžalovaný nachádzal v stave stredného až ťažkého stavu opitosti...

Inkriminované   uznesenie   OČTK...   iba   formálne   obsahuje   poučenie   a   údajné neodopretie výpovede aj bez prítomnosti obhajcu...

Uvedené mimoriadne závažné zistenia preukazujú, že na sťažovateľa bol vyvíjaný vyšetrovateľom   nátlak   aby   vypovedal,   čo   mi   osobne   viackrát   potvrdil   osobne   pri konzultáciách o postupe obhajoby vo väzbe v Prešove. V stave ťažkého stresu po skutku, v prostredí   cely   predbežného   zadržania   (CPZ),   pri   veľmi   silnom   ovplyvnení   psychiky kombináciou antidepresív a alkoholu, pri cielenom manipulatívnom pôsobení v stresovom prostredí   na   sťažovateľa   vyšetrovateľom,   tento   proti   svojej   skutočnej   vôli   súhlasil s výsluchom bez obhajcu, vypovedal a zápisnicu podpísal, ale nebol to prejav slobodnej vôle   a   slobodného   konania,   ale   tlaku   a   ťažkej   tiesne   do   ktorej   bol   sťažovateľ vmanipulovaný,   čím   jeho   rozpoznávanie   schopnosti,   hodnotenie   a   reprodukovanie skutočnosti ktoré sa odohrali v čase skutku, v deň skutku, bolo zjavne narušené, zmätené, až hypnotickým spôsobom. Jeho prvá výpoveď je preto neplatná...

Neobvykle   hrubým   spôsobom   vyšetrovateľ   porušil   ustanovenia   §   196   ods.   2 Tr. poriadku   (vypočúvaná   osoba   má   právo   odoprieť   výpoveď,   ak   by   svojou   výpoveďou spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania sebe... vypočúvaná osoba má právo na právnu pomoc advokáta). V nadväznosti na citované ustanovenie Tr. poriadku nepochybne bola hrubým spôsobom porušená aj Ústava SR, okrem uvedených článkov najmä čl. 47 ods. 1 (Každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe), ods. 2 (Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými   štátnymi   orgánmi   alebo   orgánmi   verejnej   správy   od   začiatku   konania,   a   to za podmienok ustanovených zákonom).

Tiež dávam na vyhodnotenie skutočnosť, že som bol mojím prvým advokátom na pojednávaní dňa 23. 8. 2010 uvedený do omylu a navedený na nesprávne, v môj neprospech pôsobiace   vyhlásenie,   ktorým   ma   naviedol   aby   som   skutok   pokus   vraždy   nepoprel, čo v skutočnosti sa považuje za priznanie spáchania skutku (§ 257 ods. 1, 3 Tr. poriadku), konštatované na strane -9- v poslednom odseku Rozsudok č. k. 5To/25/2013. Právna pomoc nebola mi v tom čase poskytovaná riadne, čo som však zistil až po preverení určitých skutočnosti, neskôr. Nechávam na zváženie vysloviť, či týmto postupom nebolo porušené moje ústavné právo na právnu pomoc, ak áno, tak nech je to Ústavným súdom vyslovené.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„- Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 5 To/25/2013-1272, vyhlásený 9. 10. 2013, doručený advokátovi 8. 11. 2013

- Rozsudkom Okresného súdu v Prešove č. k. 33T 62/10-1148, vyhlásený 10. 6. 2013, doručený advokátovi 1. 7. 2013

- Uznesením   vyšetrovateľa   Úrad   justičnej   a   kriminálnej   polície   Odbor   justičnej polície   v   Prešove   v   ktorom   je   zápisnica   z   výsluchu   podozrivého   (sťažovateľ)   výsluch vykonaný 12. 12. 2009 (pozn. chybne uvedený dátum 2007) a skončený o 10.47 hodine toho dňa. (sťažovateľ má k dispozícii iba kópiu 3 a 4 strany zápisnice)

- Obžalobou Krajskej prokuratúry Prešov č. k. Kv 42/09 zo dňa 26. 5. 2010

- Krajské riaditeľstvo PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície Odbor justičnej polície v Prešove   a   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru   v   Prešove   Obvodné   oddelenie   PZ Prešov-Sever Uzneseniami:

- ČVS: KRP-65/OVK-PO-2009 zo dňa 12. 12. 2009

- ČVS: ORP-2543/SE-PO-2009 zo dňa 21. 12. 2009

- ČVS: KRP-65/OVK-PO-2009 zo dňa 30. 12. 2009 boli porušené: základné právo P. M. garantované Ústavou SR Čl. 2 ods. 2, Čl. 17 ods. 2, veta prvá, Čl. 47 ods. 1, ods. 2, Čl. 50 ods. 1, ods. 2, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd Čl. 6 ods. 1, ods. 2, Zrušuje – Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5 To/25/2013-1272, vyhlásený 9. 10. 2013, doručený advokátovi 8. 11. 2013

Zrušuje - Rozsudok Okresného súdu v Prešove č. k. 33T 62/10-1148, vyhlásený 10. 6. 2013, doručený advokátovi 1. 7. 2013

Zrušuje   –   Uznesenie   vyšetrovateľa   Úrad   justičnej   a   kriminálnej   polície   Odbor justičnej   polície   v   Prešove   v   ktorom   je   zápisnica   z   výsluchu   podozrivého   (sťažovateľ) výsluch   vykonaný   12.   12.   2009   (pozn.   chybne   uvedený   dátum   2007)   a   skončený o 10.47 hodine toho dňa. (sťažovateľ má k dispozícii iba kópiu 3 a 4 strany zápisnice) Zrušuje – Obžalobu Krajského prokurátora v Prešove č. Kv 42/09 zo dňa 26. 5. 2010 Zrušuje – Uznesenie Krajského riaditeľstva PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície ČVS: KRP-65/OVK-PO-2009 zo dňa 12. 12. 2009

Zrušuje – Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Prešove Obvodné oddelenie OZ Prešov-Sever ČVS: ORP-2543/SE-PO-2009 zo dňa 21. 12. 2009

Zrušuje – Uznesenie Krajského riaditeľstva PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície ČVS:   KRP-65/OVK-PO-2009   zo   dňa   30.   12.   2009   o   spojení   veci   na   spoločné   trestné konanie

Vracia trestnú vec do prípravného konania. Priznáva náhradu trov konania podľa § 11 ods. 2 Vyhl. MS SR č. 655/2004 z. z. právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   –   2   úkony   (prevzatie   príprava   –   písomné   podanie sťažnosti) po 130,16 € +2x. rež. paušál 7,81 €, spolu priznaná náhrada trov 276,- €.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každú sťažnosť predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   sťažovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo   sťažnosti   podané   niekým zjavne   neoprávneným,   ako   aj   sťažnosti   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   namieta   porušenie   svojich   základných   práv   podľa   čl.   17 ods. 2, čl. 47 ods. 1 a 2, čl. 50 ods. 1 a 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 dohovoru rozsudkom okresného súdu, rozsudkom krajského súdu, obžalobou krajskej prokuratúry, uznesením   vyšetrovateľa   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície,   odboru   justičnej polície v Prešove,   v   ktorom   je   zápisnica   z   výsluchu   podozrivého   konaného 12. decembra 2009, uznesením   KR   PZ   z   12.   decembra   2009,   uznesením   OR   PZ z 21. decembra 2009 a uznesením KR PZ z 30. decembra 2009.

K namietanému   porušeniu   základných   a   iných   práv   sťažovateľa   obžalobou krajskej prokuratúry

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť   ústavnému   súdu   bolo   potrebné   podať   v   lehote   dvoch   mesiacov od doručenia   obžaloby   sťažovateľovi.   Obžaloba   krajskej   prokuratúry   bola   podkladom na rozhodovanie   okresného   súdu   o   veci   sťažovateľa,   to   znamená,   že   musela   byť sťažovateľovi   doručená   skôr   ako   o   veci   rozhodol   okresný   súd,   ktorý   vo   veci   rozhodol rozsudkom č. k. 33 T 62/2010-1148 z 10. júna 2013. Lehota podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde je lehotou objektívnou lehotou, čo znamená, že zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť. Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená osobne 14. novembra 2013, teda od doručenia obžaloby sťažovateľovi uplynulo nepochybne dlhšie časové   obdobie   ako zákonná dvojmesačná   lehota,   preto   ústavný   súd odmietol   sťažnosť v tejto časti ako podanú oneskorene.

K namietanému   porušeniu   základných   a   iných   práv   sťažovateľa   rozsudkom okresného súdu

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   právomoc   ústavného   súdu   rozhodovať o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity právomoci   ústavného   súdu   vyplýva,   že   ak   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti   zistí,   že   sťažovateľ   sa   môže   domôcť   ochrany svojho   základného práva   alebo slobody využitím mu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným orgánom verejnej   moci,   odmietne   takúto   sťažnosť   z   dôvodu   nedostatku   svojej   právomoci na prerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný prostriedok,   ktorý   má   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba   k   dispozícii   vo   vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý mu umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojich základných práv.

V danom prípade bol sťažovateľ oprávnený podať proti rozsudku okresného súdu odvolanie, o čom bol okresným súdom poučený. Z toho vyplýva, že mal k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu svojich práv, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť krajský súd, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

K namietanému   porušeniu   základných   a   iných   práv   sťažovateľa   rozsudkom krajského súdu

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a   namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

Ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľ v petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vyslovil nálezom, že základné a iné právo sťažovateľa bolo rozsudkom krajského súdu porušené, avšak v obsahu sťažnosti namieta iba postup vyšetrovateľa pri výsluchu konanom 12.   decembra   2009.   Porušenie   základných   a   iných   práv   rozsudkom   krajského   súdu sťažovateľ ničím neodôvodňuje. Zo sťažnosti tiež nevyplýva žiadna skutočnosť, z ktorej by bolo   možné   vyvodiť,   že   medzi   namietaným   rozsudkom   krajského   súdu   a   tvrdeným nesprávnym postupom   vyšetrovateľa   pri   výsluchu konanom 12.   decembra   2009   je taká príčinná súvislosť, ktorá by odôvodňovala vyslovenie porušenia základných a iných práv sťažovateľa rozsudkom krajského súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.K namietanému porušeniu základných a iných práv sťažovateľa uznesením KR PZ z 12. decembra 2009, uznesením OR PZ z 21. decembra 2009 a uznesením KR PZ z 30. decembra 2009

Ako   už   bolo   uvedené,   právomoc   ústavného   súdu   rozhodovať   o   sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity.

V danom prípade bol sťažovateľ oprávnený podať proti namietaným uzneseniam Policajného zboru sťažnosť, o ktorej rozhoduje príslušný prokurátor. Z toho vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu svojich práv, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z   uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   odmietol sťažnosť sťažovateľa   proti   uzneseniu   KR   PZ   z   12.   decembra   2009,   uzneseniu   OR   PZ z 21. decembra 2009 a uzneseniu KR PZ z 30. decembra 2009 z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

K namietanému   porušeniu   základných   a   iných   práv   sťažovateľa   uznesením vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície v Prešove, v ktorom je zápisnica z výsluchu podozrivého konaného 12. decembra 2009

Vo vzťahu k tejto časti sťažnosti ústavný súd uvádza, že je nezrozumiteľná a nie je z nej možné vyvodiť, proti akému rozhodnutiu, resp. zásahu vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície v Prešove smeruje. Z obsahu sťažnosti však možno   vyvodiť,   že   ide   o uznesenie,   resp.   zásah,   ku   ktorému   muselo   dôjsť   v   priebehu samotného   prípravného   konania,   ktoré   predchádzalo   konaniu   na   okresnom   súde, resp. krajskom   súde.   Ústavný   súd   nepovažoval   za   potrebné   vyzvať   sťažovateľa na doplnenie, resp. vysvetlenie tejto časti sťažnosti, pretože je zrejmé, že ide o sťažnosť, ktorá je podaná oneskorene rovnako ako sťažnosť v časti, ktorá smeruje proti obžalobe krajskej   prokuratúry, pričom   ústavný súd   odkazuje na dôvody,   pre   ktoré bola sťažnosť v časti, ktorá smeruje proti obžalobe krajskej prokuratúry, odmietnutá.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2013