znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 726/2014-25

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11.   februára   2015v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcuMilana   Ľalíka   prerokoval   prijatú   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti ⬛⬛⬛⬛,

,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   MarcelomMacom, Československej armády 80/18, Nové Mesto nad Váhom, vo veci namietanéhoporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenompod sp. zn. 7 Cb 17/2013 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ podľa   čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom podsp. zn. 7 Cb 17/2013 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn.7 Cb 17/2013 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Okresný   súd   Piešťany j e   p o v i n n ý   uhradiť   obchodnej   spoločnosti trovy právneho zastúpenia spolu v sume 432,30 € (slovom štyristotridsaťdva eura tridsať centov) na účet jej advokáta JUDr. Marcela Maca, Československej armády 80/18,Nové Mesto nad Váhom, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímč. k. I. ÚS 726/2014-12 z 3. decembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnejspoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Marcelom Macom, Československej armády80/18,   Nové   Mesto   nad   Váhom,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   právana prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb 17/2013.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   podala   okresnému   súdu9. februára   2012   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   žalobu   proti   spoločnosti (ďalej   len   „žalovaný“),   o   zaplatenie   sumy   8   945,90   €.   Na   základe   výzvyokresného   súdu   zo   14.   februára   2012   sťažovateľka   v   predmetnej   veci   zaplatila   súdnypoplatok v stanovenej lehote.

Okresný súd v predmetnej veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 5 Rob 6/2012z 10. mája 2012, ktorý však nebolo možné doručiť žalovanému, a preto nenadobudol účinkyprávoplatnosti a vykonateľnosti. Predmetné konanie bolo prevedené do oddelenia „Cb“ a jevedené pod sp. zn. 7 Cb 17/2013.

Sťažovateľka   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   podaním   z   2.   júla   2013podala „urgenciu - Žiadosť o konanie vo veci“, v ktorej okresný súd požiadala „o skoré rozhodnutie vo veci“, no napriek tomu v predmetnej veci dosiaľ nebolo rozhodnuté.

Sťažovateľka v predmetnej právnej veci podala 10. októbra 2013 sťažnosť ústavnémusúdu, ktorý ju uznesením sp. zn. I. ÚS 760/2013 z 11. decembra 2013 posúdil ako zjavneneopodstatnenú   s   tým,   že   v   závere   tohto   rozhodnutia   pripomenul,   že   prípadné   dlhšieobdobie nečinnosti okresného súdu by nemuselo byť prekážkou prípustnosti opätovnéhokonania a rozhodovania vo veci samej podľa § 24 zákona o ústavnom súde.

Konanie   v   predmetnej   veci   považuje   sťažovateľka   za   zdĺhavé,   neefektívnea nehospodárne, pričom predmetná vec podľa nej nie je natoľko zložitá, aby ju okresný súdnemohol   ukončiť   v   podstatne   kratšej   lehote.   Sťažovateľka   považuje   predmetné   konanieza neprimerane dlhé a v tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že konanie v tejto vecizačalo 9. februára 2012 a dosiaľ v tomto konaní nebolo nariadené žiadne pojednávanie,t. j. ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu pretrváva jej právna neistota.

Sťažovateľka sa domnieva, že k neprimeranej dĺžke predmetného konania prispievasvojím postupom okresný súd, ktorý v tejto veci dosiaľ nenariadil pojednávanie, pričompočas trvania tohto konania medzičasom došlo u žalovaného k prevodu obchodného podieluna nového nadobúdateľa.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka požiadala ústavný súd, aby vydal nález, v ktoromvysloví, že jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupom okresného súdu vkonaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7   Cb   17/2013   porušené,   prikáže   okresnému   súdu,   abyv predmetnom   konaní   konal   bez   zbytočných   prieťahov,   prizná   jej   primerané   finančnézadosťučinenie v sume 3 000 €, a zaviaže tento súd zaplatiť mu trovy právneho zastúpenia.Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   v   predmetnej   veci   vyjadrila   predsedníčkaokresného súdu podaním sp. zn. Spr. 917/14 z 30. decembra 2014, v ktorom popísalapriebeh konania vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 7 Cb 17/2013 takto:

«Čo sa týka vecnej stránky prijatej sťažnosti zo spisu vyplývajú nasledujúce úkony:

- návrh sťažovateľa bol doručený súdu 9. 2. 2012 a zapísaný do registra Rob,

- dňa 14. 2. 2012 poverený vyšší súdny úradník vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu, ktorá výzva mu bola doručená 21. 3. 2012 a súdny poplatok uhradil   23.   3.   2012,   dňa   10.   5.   2012   bol   vo   veci   vydaný   platobný   rozkaz,   ktorý   bol sťažovateľovi doručený 19. 6. 2012 a od odporcu sa 6. 7. 2012 vrátil neprevzatý v odbernej lehote,

- dňa   17.   10.   2012   bola   prostredníctvom   elektronického   výpisu   z   obchodného registra overená adresa odporcu a súčasne bol vyžiadaný akruálny výpis z obchodného registra na odporcu z príslušného súdu, ktorý bol OS Piešťany doručený 23. 11. 2012,

- dňa 28. 11. 2012 bol vykonaný opätovný pokus o doručenie platobného rozkazu odporcovi, od ktorého sa 16. 1. 2013 zásielka vrátila neprevzatá v odbernej lehote,

- dňa 20. 2. 2013 bola vec prevedená do registra Cb z dôvodu nemožnosti doručiť platobný rozkaz odporcovi a vec bola pridelená sudkyni ⬛⬛⬛⬛ dňa 4. 7. 2013 sťažovateľ žiadal o konanie vo veci,

- dňa 31. 1. 2014 bola odporcovi doručovaná kvalifikovaná výzva na vyjadrenie sa k návrhu   s   poučením   a   návrhom   s   prílohami,   pričom   zásielka   sa   vrátila   28.   2.   2014 s oznámením, že adresát je neznámy, dňa 4. 3. 2014 súd overoval vyžiadaním akruálneho výpisu z obchodného registra adresu odporcu, ktorý bol súdu doručený 21. 3. 2014,

- dňa 22. 4. 2014 súd vykonal opätovný pokus o doručenie zásielky odporcovi

- dňa 16. 12. 2014 bol vo veci vytýčený termín verejného vyhlásenia rozsudku na 16. 1. 2015.

Vo   vzťahu   k   námietkam   sťažovateľa   týkajúcim   sa   zdĺhavého,   neefektívneho a nehospodárneho   konania   predsedníčka   okresného   súdu   uviedla,   že   „po   vydaní platobného rozkazu, ktorý sa odporcovi nepodarilo doručiť do vlastných rúk súd vo veci vykonával procesné úkony spojené s overovaním adresy odporcu za účelom doručovania mu súdnych zásielok, pričom dlhšie obdobia medzi jednotlivými úkonmi v rámci registra Rob   sú   podmienené   množstvom   spisov   pridelených   povereným   súdnym   tajomníkom,   či vyšším súdnym úradníkom, kde v jednotlivých veciach konajú podľa poradia pridelených vecí, čo pri vysokom počte spisov spôsobuje dlhšie obdobia medzi jednotlivými úkonmi. Po prevedení veci do registra Cb boli dlhšie obdobia nečinnosti spôsobené množstvom vecí v senáte zákonnej sudkyne a potrebou vybavovať pridelené veci podľa poradia nápadu. Sudkyňa ⬛⬛⬛⬛ mala v období rokov 2013 a 2014 celkovo okolo 970 vecí v pojednávacej agende, v ktorých všetkých veciach je povinná konať priebežne a postupne podľa poradia nápadu prihliadnuc i na kritériá pre určovanie súdnych konaní, ktoré majú prebehnúť s väčšou rýchlosťou, stanovené rozhodovacou praxou Štrasburských orgánov ochrany práva a uvedené v rozvrhu práce Okresného súdu Piešťany.

S ohľadom na množstvo vecí v senáte zákonnej sudkyne a potrebu v jednotlivých veciach konať postupne, nebolo možné v danej právnej veci vzhľadom na jej nápad na súd vo   februári   2012   skôr   vytýčiť   termín   pojednávania   bez   toho,   aby   nebolo   toto   konanie bezdôvodne uprednostnené pred inými konaniami v senáte zákonnej sudkyne, nakoľko podľa obsahu návrhu nepatrí medzi konania, ktoré majú prebehnúť s väčšou rýchlosťou.

Keďže   nápad   vecí   v   jednotlivých   senátoch   sudcov   Okresného   súdu   Piešťany   je rovnomerný, nie je možné pri danom obsadení súdu sudcami situáciu riešiť situáciu ani prerozdelením vecí medzi ostatných sudcov.

Ako predsedníčka súdu opakovane žiadam Ministerstvo spravodlivosti SR a pána ministra o pridelenie voľných miest sudcov za účelom riešenia situácie na Okresnom súde Piešťany, ktorá pretrváva od roku 2008, aby sa tak zamedzilo porušovaniu práv účastníkov konania na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, keďže vo fyzických možnostiach sudcov pôsobiacich v súčasnosti na Okresnom súde Piešťany nie je zabezpečiť plynulé konanie vo všetkých pridelených veciach, hoci všetci sudcovia vykonávajú prácu nad rámec pracovného času.

Už samotná skutočnosť, že sudca má viac ako 900 vecí v pojednávacej agende, v ktorých treba vytýčiť termín pojednávania, znamená, že ak by sudca vo všetkých veciach naraz vytýčil pojednávanie, mal by termíny vytýčené na viac ako 18 mesiacov dopredu, pričom v žiadnej z vecí by nemohol pojednávanie odročiť na skorší termín ako za rok, čo je neprípustné. V ideálnom prípade sudca skončí okolo 300 vecí v hlavnej agende za rok, čo znamená, že efektívne odpojednáva 300 konaní, ktoré je schopný skončiť, nakoľko veľa konaní treba pojednávať viac ako raz. Už len táto okolnosť neumožňuje sudcovi efektívne konať vo viac ako 900 spisov v hlavnej agende, čo má za následok objektívne prieťahy v konaniach, ako aj dlhé obdobia medzi jednotlivými úkonmi. Množstvo vecí v pojednávacej agende v senáte sudcov Okresného súdu Piešťany má za následok prieťahy v súvislosti s nariadením prvého pojednávania vo veci s ohľadom na potrebu vybavovať pridelené veci podľa poradia nápadu s prihliadnutím len na prednostné veci.

Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi, ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní. Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona osídlach a obvodoch súdov, kde s účinnosťou od 1. 5. 2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace k územnému obvodu okresu Hlohovec.

Súčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č. k. 16 Kss 9/2013-91 z 20. 03. 2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov v konaniach   z   hľadiska   porušenia   povinností   sudcu   a   jeho   prípadného   disciplinárneho previnenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať, aby sa nie krátkodobo, ale trvalé, pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom a v prospech   nadštandardného   plnenia   pracovných   úloh   dlhodobo   úplne   potláčal   svoj súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je dlhodobo   značne   vyťažený   a   v   dôsledku   toho   jednoducho   nie   je   schopný   robiť   všetky potrebné   úkony   bezodkladne   tak,   ako   by   zodpovedalo   potrebám   každého   jednotlivého konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.»

Sťažovateľka na vyjadrenie okresného súdu z 30. decembra 2014 reagovala podanímz 20. januára 2015, v ktorom uviedla:

„Konanie   Okresného   súdu   Piešťany   považuje   sťažovateľ   za   zdĺhavé,   neefektívne a nehospodárne. Má za to, že predmetná vec nie je natoľko zložitá, aby ju súd nemohol ukončiť v podstatne kratšej lehote. Sťažovateľ chce zdôrazniť tú skutočnosť, že toto konanie trvá podľa jeho názoru neprimerane dlhú dobu. Návrh bol podaný dňa 9. 2. 2012.

Okresný   súd   Piešťany   vo   svojom   vyjadrení   konštatuje   situáciu   na   súde,   ktorá spôsobila prieťahy v konaní. Taktiež uvádza, že počet vecí v pojednávacej agende sudcu neumožňuje   sudcovi   efektívne   konať.   Sťažovateľom   namietané   porušenie   práva   na prerokovanie   súdnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   odôvodňuje   nedostatkom   sudcov, vysokým nápadom vecí a systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti. Všetky vyššie uvedené dôvody Okresného súdu Piešťany v konečnom dôsledku len potvrdzujú, že bolo porušené základné, ústavou garantované právo sťažovateľa. Taktiež samotné vyjadrenie potvrdzuje neefektívnosť konania a jeho zdĺhavosť.

Taktiež   chcem   poukázať,   že   v   samotnom   vyjadrení   Okresného   súdu   Piešťany   je uvedená skutočnosť, že dňa 16. 12. 2014 bol vo veci vytýčený termín verejného vyhlásenia rozsudku na 16. 01. 2015. Táto skutočnosť mi ako právnemu zástupcovi účastníka konania nebola   oznámená.   Do   dnešného   dňa   mne   ani   samotnému   navrhovateľovi/sťažovateľovi nebolo   doručené   oznámenie   či   predvolanie   na   uvedený   termín   verejného   vyhlásenia rozsudku. Predmetného verejného vyhlásenia rozsudku sme sa nemohli a nemali možnosť zúčastniť keďže sme   o jeho   vytýčení nemali   vedomosť a   to   napriek skutočnosti,   že ide o právo účastníka konania....

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam sťažovateľ trvá na podanej sťažnosti v plnom rozsahu.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde   vo   veci   sťažnosti   sťažovateľky   upustil   od   ústneho   pojednávania,   pretože   pooboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohtopojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnúsťažnosť   prerokoval   na   svojom   zasadnutí   bez   prítomnosti   účastníkov,   ich   zástupcova verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec savzťahujúceho súdneho spisu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného právapodľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   má   každý   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejneprerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   ako   aj   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoruna prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru...

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sarozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilosplnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť presudcu   vyplýva   z   §   119   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   sa   pojednávanie   môže   odročiť   lenz dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie   odročuje,   predsedasenátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým ajk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd v súlade so svojoudoterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02,   IV.   ÚS   74/02,   III.   ÚS   142/03)   zohľadňuje   trizákladné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvéhokritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom   posudzovaného   konania   je   žaloba   o   plnenie   z   titulu   omeškaniaso splnením   peňažného   záväzku.   Z   obsahu   súdneho   spisu,   vyjadrení   sťažovateľky,okresného súdu a nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín ústavný súd nezistilžiadne skutočnosti svedčiace o skutkovej alebo právnej zložitosti veci, ktorá by mohla byťdôvodom predĺženia predmetného konania.

2. Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria   –   správania   sťažovateľky   v   predmetnomkonaní   –   ústavný   súd   nezistil   žiadne   nedostatky,   ktorých   dôsledkom   by   mohlo   dôjsťk výraznejšiemu predĺženiu predmetného konania.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v posudzovanom konanídošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu na rozhodovaní v predmetnejveci.   Pri   skúmaní   tohto   postupu   okresného   súdu   ústavný   súd   vychádzal   zo   sťažnostisťažovateľky, ako aj zo spisového materiálu v predmetnej veci.

Ústavný   súd   zistil,   že   predmetné   konanie   bolo   poznačené   dvomi   výraznýmiobdobiami nečinnosti okresného súdu. Na ťarchu okresného súdu ústavný súd započítalobdobie nečinnosti trvajúce viac ako jeden rok od 16. januára 2013 (okresnému súdu bolavrátená späť zásielka s vydaným platobným rozkazom z 10. mája 2012 zaslaná žalovanémuz adresy jeho sídla uvedenej v obchodnom registri) do 31. januára 2014 (úprava súdnejkancelárii   zaslať   uznesenie   s   poučením   a   výzvou   žalovanému),   ako   aj   ďalšie   obdobienečinnosti trvajúce takmer 7 mesiacov od 30. apríla 2014 (okresnému súdu bola vrátená späťjeho zásielka obsahujúca uznesenie s poučením a výzvou adresovaná žalovanému) do 27.októbra 2014 (podanie sťažnosti ústavnému súdu), počas ktorých okresný súd nevykonal vpredmetnej   veci   žiaden   procesný   úkon   smerujúci   k   rozhodnutiu   jej   merita,   resp. kprávoplatnému skončeniu predmetného konania s ohľadom na § 48 ods. 2 v spojení s § 153bOSP.

V súvislosti s argumentáciou predsedníčky okresného súdu ústavný súd pripomína,že organizačné   problémy   súdov   nie je   možné   preniesť na   účastníkov konania tak, abynásledne utrpeli ujmu spočívajúcu v porušení ich základných práv. Podľa právneho názoruústavného súdu vyjadreného v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 14/00 „Otázky množstva vecí,personálne a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenietoho,   či   došlo   k   zbytočným   prieťahom   v   konaní“   (mutatis   mutandis   IV.   ÚS   84/02,I. ÚS 113/02, III. ÚS 125/06).

Ústavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, trvá viac ako triroky   a   v   dôsledku   nečinnosti   a   neefektívnej   činnosti   okresného   súdu   nemožno   dobupredmetného konania vedeného na okresnom súde považovať za ústavne akceptovateľnúako vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto dospelk záveru, že označené základné právo sťažovateľky bolo porušené.

III.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom, prikázal mu, abyvo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sanachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3000 € od okresného súdu z dôvodov uvedených v jej sťažnosti.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzalzo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorýspravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   nakonkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku preskúmavaného konania a berúc do úvahy konkrétneokolnosti   prípadu   predovšetkým   postup   okresného   súdu   v   predmetnej   veci   a   predmetuvedeného konania, t. j. čo je pre účastníka konania v stávke – „at stake“, štádium, v ktoromsa   konanie   nachádza   (zrejmé,   že   ide   o štádium   pred   vyhlásením   rozhodnutia),   právnua skutkovú zložitosť predmetnej veci, ako aj správanie sťažovateľky, považoval ústavný súdsamotné deklarovanie porušenia označených práv v danom prípade za dostatočné (podobnenapr. m. m. IV. ÚS 22/03, IV. ÚS 142/03).

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzalz príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkonprávnej služby uskutočnený v roku 2014 je 134 € a hodnota režijného paušálu je 8,04 €a základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 €a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov za dvaúkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia a podaniesťažnosti   ústavnému   súdu)   a jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v roku   2015(stanovisko   k vyjadreniu   okresného   súdu)   v   celkovej   sume   432,30   €   vrátane   režijnéhopaušálu.

Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdombola ústavným súdom priznaná v celkovej sume 432,30 € a vo zvyšku ním uplatnenej sumynároku sťažovateľky nebolo vyhovené.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právneho   zástupcusťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 11. februára 2015