znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 723/2013-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   11.   decembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. R. K., Z., zastúpeného obchodnou spoločnosťou A., spol. s r. o., B., konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. R. K., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej protikorupčnej jednotky, expozitúry Stred zo 6. júna 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   JUDr.   R.   K. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. novembra 2013 faxom a následne 7. novembra 2013 poštou doručená sťažnosť JUDr. R. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej protikorupčnej jednotky, expozitúry Stred zo 6. júna 2013 (ďalej len „namietané uznesenie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:«Prezídium   policajného   zboru,   Národná   kriminálna   agentúra,   Národná protikorupčná jednotka, Expozitúra Stred, Partizánska cesta 106, 974 64 Banská Bystrica, svojim uznesením ČVS:   PPZ-550/NKA-PK-ST-2013 zo dňa 06.   06.   2013 začala   trestné stíhanie vo veci, na skutkovom základe, že „osoba vystupujúca ako advokát JUDr. Roman Kašuba“ konala protiprávne tak, ako je popísané v predmetnom uznesení.

Sťažovateľ, ktorý je v predmetnom uznesení priamo a menovite uvedený ako osoba konajúca protiprávne,   sa   o predmetnom   uznesení   dozvedel   až na   hlavnom   pojednávaní konanom dňa 02. 09. 2013 v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod č. k. 5T/169/2008, kde bolo predmetné uznesenie predložené prokurátorom Generálnej prokuratúry SR.

V predmetnom uznesení Prezídia Policajného zboru je sťažovateľ menovite označený ako protiprávne konajúca osoba, pričom sťažovateľ vzhľadom na skutočnosť, že ním bolo začaté trestné stíhanie vo veci podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, nemá žiadne práva na svoju právnu ochranu proti predmetnému uzneseniu Prezídia policajného zboru ČVS:   PPZ-550/NKA-PK-ST-2013   zo   dňa 06.   06.   2013,   hoci   je   toto   uznesenie založené na nepravdivom (vymyslenom) skutkovom základe a toto uznesenie vyvoláva i v radoch pracovníkov justície, ktorí sa o ňom dozvedeli, poznámky v znení, že sťažovateľ je trestne stíhaný vo veci.

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   sme   toho   názoru,   že   Prezídium   policajného   zboru, Národná   kriminálna   agentúra,   Národná   protikorupčná   jednotka,   Expozitúra   Stred, Partizánska cesta 106, 974 64 Banská Bystrica, svojim uznesením ČVS:PPZ-550/NKA-PK- ST-2013 zo dňa 06. 06. 2013 porušil základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu garantované v článku 46 ods. 1 a v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil:„1. Základné   právo   sťažovateľa   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu   garantované v článku 46 ods. 1 a v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Prezídia policajného   zboru,   Národnej   kriminálnej   agentúry,   Národnej   protikorupčnej   jednotky, Expozitúry Stred, Partizánska cesta 106, 974 64 Banská Bystrica, zo dňa 06. 06. 2013 ČVS: PPZ-550/NKA-PK-ST-2013 porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Prezídia policajného zboru, Národnej kriminálnej   agentúry,   Národnej   protikorupčnej   jednotky,   Expozitúry   Stred,   Partizánska cesta 106, 974 64 Banská Bystrica, zo dňa 06. 06. 2013 ČVS: PPZ-550/NKA-PK-ST-2013 v celom rozsahu zrušuje.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základných práv došlo namietaným uznesením o začatí trestného stíhania.

Ústavný   súd   v   obdobných   prípadoch   opakovane   zdôraznil,   že   trestné   konanie od svojho   začiatku   až   po   jeho   koniec   je   procesom,   v   ktorom   sa   v   rámci   vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).

Ústavný   súd   zastáva   názor,   že   nie   je iba   jeho   povinnosťou   ako   súdneho   orgánu ochrany   ústavnosti   zabezpečovať   v   rámci   svojej   rozhodovacej   právomoci   ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02).

Procesné   záruky   zabezpečujúce   zákonnosť   postupu   orgánov   činných   v   trestnom konaní a všeobecných súdov (prípadne ochranu pred jej porušením) vyplývajú z príslušných ustanovení II. časti (predsúdne konanie) tretej hlavy prvého oddielu (dozor prokurátora), ako   aj   III.   časti   (súdne   konanie)   druhej   hlavy   (preskúmanie   a   predbežné   prejednanie obžaloby),   prípadne   šiestej   hlavy   (odvolanie   a   konanie   o   ňom)   alebo   ôsmej   hlavy (mimoriadne opravné prostriedky) Trestného poriadku.

Taktiež   zákon   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších   predpisov umožňuje (§   31   a   nasl.)   domáhať sa   preskúmania   zákonnosti   napadnutého   rozhodnutia orgánu   verejnej   správy,   prokurátorov,   vyšetrovateľov,   policajných   orgánov   a   súdov v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu   vrátane   možnosti   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   trestná   vec   sťažovateľa   sa   v   čase   podania   sťažnosti ústavnému súdu nachádzala v tzv. predsúdnom štádiu trestného konania. Z toho vyplýva, že až po podaní obžaloby sa môže začať konanie pred súdom. V takomto prípade všeobecný súd, ktorému bude podaná obžaloba, bude povinný skúmať ústavnosť a zákonnosť konania predchádzajúceho podaniu obžaloby, a to tiež so zreteľom na dodržanie základných práv a slobôd   v   prípravnom   konaní.   Všeobecný   súd   má   podľa   Trestného   poriadku aplikovateľného na tento prípad celý rad účinných procesných nástrojov, ako zabezpečiť nápravu prípadného porušenia základných práv a slobôd v prípravnom konaní, ak dospeje k záveru, že boli porušené.

Keďže po prípadnom podaní obžaloby by súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci sťažovateľa,   ako   aj   odvolací   súd   v   prípade   podania   odvolania   boli   súdmi   s   plnou jurisdikciou,   v   ktorých   právomoci   je   posúdenie   všetkých   relevantných   skutkových   aj právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania, dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa týkajúcej sa namietaného porušenia jeho základných práv v trestnej veci, ktorá nebola v čase podania ústavnej   sťažnosti   právoplatne   skončená,   k   záveru   o   nedostatku   jeho   právomoci   konať a rozhodnúť v uvedenej veci (obdobne napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).

Platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi (ako obvinenému) v ďalšom   priebehu   konania   v   rámci   uplatnenia   práva   na   obhajobu   právne   účinným spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných ústavou v dôsledku nezákonného postupu vyšetrovateľa (prípadne prokurátora okresnej prokuratúry) v jeho trestnej veci.

Za daných okolností nie je daný ústavný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v trestnej veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov. Sťažovateľ môže uplatniť v rámci práva na obhajobu argumentáciu týkajúcu sa porušenia jeho základných práv priamo pred súdom prvého stupňa v rámci konania o merite veci a následne zákonom dovoleným spôsobom aj prostredníctvom využitia opravných prostriedkov v trestnom konaní.

Nevyužitie   uvedených   možností   ochrany   označeného   práva   sťažovateľa   nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127 ods. 1 ústavy).

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   uvedeného   zákona   pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2013