znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 722/2014-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v senátezloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíkao   sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenej   Advokátskoukanceláriou   HPP   s.   r.   o.,   Záhradnícka   30,   Bratislava,   v   mene   ktorej   koná   advokátJUDr. Pavel Haulík, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava IIIsp. zn. 32 S 6/2014 z 26. septembra 2014 takto

r o z h o d o l :

1. Základné práva ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 32 S 6/2014z 26. septembra 2014 p o r u š e n é   b o l i.

2. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €(slovom dvetisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Bratislava III   p o v i n n ý   vyplatiť jej dodvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia ⬛⬛⬛⬛ v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účetjeho   právneho   zástupcu   JUDr.   Pavla   Haulíka,   Advokátska   kancelária   HPP   s.   r.   o.,Záhradnícka 30, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k.I. ÚS 722/2014-12   z   19.   novembra   2014   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republikyo konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva priamo sa zúčastňovaťna   správe   verejných   vecí   podľa   čl.   30   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“), základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakýchpodmienok podľa čl. 30 ods. 4 ústavy a základného práva na súdnu a inú právnu ochranupodľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu BratislavaIII (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 32 S 6/2014 z 19. novembra 2014 (ďalej aj „napadnutérozhodnutie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako nezávislá kandidátkana starostku obce (ďalej len „obec“) po predložení kandidátnej listiny spolus petíciou   obyvateľov   obce   na   podporu   svojej   kandidatúry   nebola   24.   septembra   2014zaregistrovaná   miestnou   volebnou   komisiou   v   obci (ďalej   len   „volebnákomisia“)   pre   voľby   starostu   obce   (15.   novembra   2014)   pre   nedostatky   petície,   ktoránespĺňala náležitosti podľa zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o petičnom práve“).

3. Sťažovateľka následne v súlade s § 250zb Občianskeho súdneho poriadku (ďalejlen „OSP“ ) podala okresnému súdu 26. septembra 2014 návrh na vydanie rozhodnutia o jejzaregistrovaní   ako   kandidátky   pre   voľby   starostu   obce.   Okresný   súd   napriek   tomu,   žepovažoval konanie „obecného úradu“ za nezákonné a neústavné (odmietol prevziať jejžiadosť o doplnenie petičnej listiny), návrh sťažovateľky na zmenu rozhodnutia volebnejkomisie napadnutým rozhodnutím zamietol s odôvodnením, že predložené petičné hárkyneobsahovali všetky formálne náležitosti, a to konkrétne „v petičných listinách nebola uvedená adresa trvalého pobytu   a podpis   fyzickej osoby   a teda   petičná listina   nebola v súlade s § 4 a 5 zák. č. 85/1990 Zb.“.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti naďalšie konanie nálezom vyslovil, že:

„...   Základné   práva ⬛⬛⬛⬛ priamo   sa   zúčastňovať   na   správe verejných vecí podľa ust. čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa ust. čl. 30 ods. 4 Ústavy..a na súdnu ochranu podľa ust. čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy...uznesením Okresného súdu Bratislava III č. 32S 6/2014-10 zo dňa 26.9. 2014 porušené boli.

... Ústavný súd... zrušuje uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. 32S 6/2014-10 zo dňa 26.9. 2014 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie.

... Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť ⬛⬛⬛⬛ finančné zadosťučinenie vo výške 2.000 €, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.... Okresný súd Bratislava III je povinný nahradiť ⬛⬛⬛⬛ na účet jej právneho   zástupcu   trovy   konania   vo   výške   340,90   €,   a   to   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd listomsp. zn. Spr. 4005/2015 zo 7. januára 2015, ktorý k prijatej sťažnosti okrem iného uviedol:«Sťažovateľka ako nezávislá kandidátka na starostku obce po predložení kandidátnej listiny spolu s petíciou obyvateľov obce na podporu jej kandidatúry nebola 24. septembra 2014 zaregistrovaná Miestnou volebnou komisiou v obci pre voľby starostu   obce,   pre   údajné   nedostatky   petície,   ktorá   nespĺňala   náležitosti   podľa   zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve... Sťažovateľka následne... podala okresnému súdu návrh na   vydanie   rozhodnutia   o   jej   zaregistrovaní   ako   kandidátky   pre   voľby   starostu   obce. Okresný   súd   napriek   tomu,   že   považoval   konanie   „obecného   úradu“   za   nezákonné a neústavné (odmietol prevziať jej žiadosť o doplnenie petičnej listiny), návrh sťažovateľky na zrušenie rozhodnutia volebnej komisie zamietol s odôvodnením, že predložené petičné hárky neobsahovali všetky formálne náležitosti a to konkrétne v petičných listinách nebola uvedená adresa trvalého pobytu   a podpis   fyzickej osoby   a teda   petičná listina   nebola v súlade s § 4 a 5 zák. č. 85/1990 Zb.

Podľa   názoru   sťažovateľky   bolo   právoplatným   rozhodnutím   Okresného   súdu Bratislava III č. 32 S 6/2014-10 zo dňa 26.09.2014, proti ktorému nie je prípustný žiadny opravný   prostriedok   porušené   jej   základné   právo   na   správe   verejných   vecí   podľa ustanovenia   čl.   30   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   na   prístup   k   voleným   a   iným verejným funkciám podľa ust. čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a na súdnu ochranu podľa   ust.   čl.   46   ods.   1   a   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením   Okresného   súdu Bratislava III č. 32S 6/2014-10 zo dňa 26.09.2014 boli porušené.

Navrhovateľka   sa   návrhom   na   začatie   konania   doručeným   tunajšiemu   súdu   dňa 26.09.2014   domáhala   vydania   rozhodnutia   o   zaregistrovaní   kandidáta,   vzhľadom   na skutočnosť,   že   Miestna   volebná   komisia   v ⬛⬛⬛⬛ nezaregistrovala

ako kandidáta pre voľby poslancov do obecného zastupiteľstva, ktoré sa budú konať dňa 15.11.2014. Volebná komisia svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že petičné hárky, ktoré doručila navrhovateľka neobsahovali úplné údaje v zmysle § 4 a 5 zákona č. 85 /1990 Zb. o petičnom práve kedy na dvoch listoch petície chýba meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu   a   podpis   nezávislého   kandidáta.   Navrhovateľka   sa   okamžite   snažila   uvedený nedostatok   napraviť,   miestna   volebná   komisia   túto   zmenu   neumožnila   vykonať. Navrhovateľka má za to, že volebná komisia sa týmto konaním snaží navodiť stav, kedy by sa do voľby starostu obce dostal iba jeden kandidát, ktorý by predmetné voľby aj vyhral, nakoľko po rozhodnutiach miestnej volebnej komisie by nebol zaregistrovaný žiadny ďalší kandidát...

Súd   včas   podaný   návrh   doručený   nezávislou   kandidátkou   prijal   a   v   zákonom stanovenej   lehote   vydal   rozhodnutie,   ktorým   návrh   navrhovateľky:

... zamietol s odôvodnením že návrh... nie je dôvodný.

Súd preskúmal priložený petičný hárok kde skutočne s rozporom s § 4 a § 5 zák. č. 85/1990 Zb. o petičnom práve veta druhá „Fyzická osoba čitateľne uvedie svoje meno, priezvisko,   adresu   trvalého   pobytu   a   k   týmto   údajom   pripojí   svoj   podpis.“   kde   nie   je uvedená   adresa   trvalého   pobytu   a   podpis   nezávislého   kandidáta   a   teda   preskúmavaný hárok nie je možné považovať za petičný hárok v zmysle zákona o petičnom práve. Zároveň súd odporcovi náhradu trov nepriznal, vzhľadom na skutočnosť že mu žiadne nevznikli. Súd   v   rozhodnutí   ďalej   konštatoval,   že   obecný   úrad   odmietnutím   prevzatia písomnosti   „Žiadosti   o   doplnenie   petičnej   listiny“   bolo   hrubým   porušením   Ústavy slovenskej   republiky   a   to   konkrétne   jej   čl.   2   ods.   2   „Štátne   orgány   môžu   konať   iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ čo v praxi znamená, že správny orgán, ktorým obecný úrad ako orgán samosprávy je môže konať len to čo mu zákon dovoľuje. V zmysle zák. č. 71/1967 Zb. správneho poriadku nemá Obecný úrad kompetenciu akúkoľvek písomnosť mu doručenú odmietnuť prevziať. Obecný úrad podľa uvedeného zákona každú písomnosť prevezme a následne o nej rozhodne v zmysle ustanovení správneho poriadku. Uvedené konštatovanie Okresného súdu malo len symbolickú poučovaciu hodnotu a nemalo súvislosť s rozhodnutím vo veci, kedy súd návrh navrhovateľky zamietol z dôvodu nesplnenia formálnych náležitostí ustanovených v § 4 a § 5 zák. č. 85/1990 Zb. o petičnom práve veta druhá.»

6. Sťažovateľka sa k stanovisku okresného súdu nevyjadrila.

7. Ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci odústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich   vyjadreniami   k   opodstatnenostisťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenieveci.

II.

8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9.   Sťažovateľka   sa   sťažnosťou   podanou   ústavnému   súdu   domáhala   vysloveniaporušenia svojich základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy, ako aj čl. 46 ods. 1 a 2ústavy uznesením okresného súdu sp. zn. 32 S 6/2014 z 26. septembra 2014.

Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejnýchvecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom naúzemí Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcía do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k volenýma iným verejným funkciám.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutímorgánu   verejnej   správy,   môže   sa   obrátiť   na   súd,   aby   preskúmal   zákonnosť   takéhotorozhodnutia,   ak   zákon   neustanoví   inak.   Z   právomoci   súdu   však   nesmie   byť   vylúčenépreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

10. Pokiaľ ide o namietané porušenie základných práv zaručených v čl. 30 ods. 1 a 4a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, ústavný súd uvádza, že ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzivšeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,ktorý   určuje   aj   rozsah   právomoci   ústavného   súdu   pri   poskytovaní   ochrany   základnýmprávam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a totak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale ajza dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy; napr.I. ÚS 13/00, I. ÚS 49/01).

11. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2ústavy spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomutooprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bolaprávu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tentočlánok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojenís čl. 51 ústavy).

12. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre pravidelne pripomína, že nie jezásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré hopri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či vkonaní   pred   všeobecnými   súdmi   bol   alebo   nebol   náležite   zistený   skutkový   stav   a   akéskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavnéhosúdu   sa   obmedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a   aplikácies ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách(mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

13.   Z   tohto   postavenia   ústavného   súdu   vyplýva,   že   môže   preskúmavať   takérozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotnýmrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne záveryvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, akby   vyvodené   závery   boli   zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne   a   zároveň   by   mali   zanásledok   porušenie   základného   práva   alebo   slobody   (mutatis   mutandis   I.   ÚS   37/95,II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01).

14.   Všeobecné   súdy   majú   poskytovať   v   občianskom   súdnom   konaní   materiálnuochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnenýchzáujmov účastníkov (§ 1 OSP, obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07,III. ÚS 332/09).

15. Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochraneústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, bolirelevantné aj v danej veci, a preto z týchto hľadísk posudzoval ústavný súd aj sťažovateľkounapadnuté konanie a rozhodnutie okresného súdu.

16. Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie označených práv podľa ústavy tým, žeokresný súd svojím napadnutým rozhodnutím nevyhovel jej návrhu podľa § 250zb OSP najej zaregistrovanie pre voľby starostu obce, čím ponechal v platnosti rozhodnutie volebnejkomisie v obci z 24. septembra 2014 o jej nezaregistrovaní ako nezávislej kandidátky pretieto   voľby.   Okresný   súd   jej   návrh   na   registráciu   zamietol   len   preto,   že   na každompodpisovom hárku petície nebolo uvedené meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu apodpis nezávislého kandidáta ako osoby určenej pre styk s orgánom verejnej správy podľa §4 ods. 4 zákona o petičnom práve a petícia nespĺňala náležitosti uvedené v § 4 a § 5 zákonao petičnom práve (čo vyplýva z jeho napadnutého rozhodnutia).

Podľa § 21 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách doorgánov   samosprávy obcí   v znení neskorších predpisov (ďalej   len „zákon o   voľbách“)kandidovať na funkciu starostu (primátora) môžu aj nezávislí kandidáti. Nezávislý kandidátdoručí   svoju   kandidátnu   listinu   v   dvoch   rovnopisoch   zapisovateľovi   miestnej   volebnejkomisie najneskôr 55 dní predo dňom volieb. Súčasťou kandidátnej listiny nezávisléhokandidáta je petícia... podpísaná voličmi podporujúcimi jeho kandidatúru. Potrebný početpodpisov podľa veľkosti obce je uvedený v prílohe k tomuto   zákonu. V petícii sa prikaždom podpise uvedie meno a priezvisko voliča, dátum narodenia voliča a trvalý pobyt,ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu.

Podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona o voľbách miestna volebná komisia predloženékandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta, ak chýba alebo ak je neúplná petíciapodľa § 21 ods. 2.

Podľa § 3 ods. 4 zákona o petičnom práve ak nie je vytvorený petičný výbor, musí sav petícii určiť osoba, ktorá dovŕšila vek 18 rokov, na styk s orgánom verejnej správy.Podľa § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve ak podpisové hárky neobsahujú textpetície, musia byť označené tak, aby bolo zrejmé, aká petícia sa má podporiť podpismi;na každom podpisovom hárku musí byť uvedené meno, priezvisko a úplná adresa trvaléhopobytu osoby, ktorá je určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy.

Podľa § 5 ods. 1 zákona o petičnom práve petícia musí byť písomná, označenáslovom petícia a musí obsahovať predmet verejného alebo iného spoločného záujmu a údajeuvedené v § 4 ods. 1 o tom, kto ju podáva; ak petíciu podáva petičný výbor, uvedú sa údajeuvedené v   § 4   ods. 1   o každom jeho   členovi.   Osoba určená na zastupovanie   v stykus orgánom verejnej správy podľa § 3 ods. 3 alebo 4 pripojí v petícii k menu, priezviskua adrese trvalého pobytu aj podpis.

Podľa § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve ak petícia nemá náležitosti podľa odseku 1,príslušný   orgán   verejnej   správy   bezodkladne   vyzve   osobu,   ktorá   petíciu   podala,   abyodstránila nedostatky petície v lehote najneskôr do 30 pracovných dní od doručenia výzvy,s poučením o následku ich neodstránenia. Ak osoba, ktorá petíciu podala, v tejto lehotenedostatky neodstráni, orgán verejnej správy petíciu odloží.

17. Vychádzajúc z uvedených ustanovení zákonov o voľbách a o petičnom práve, akoaj   sťažnosti   sťažovateľky   a   spisu   okresného   súdu   ústavný   súd   zistil   tieto   skutočnosti:Volebná   komisia   svojím   rozhodnutím   sp.   zn.   171/2014   z   24.   septembra   2014nezaregistrovala   kandidátnu listinu   sťažovateľky   iba preto,   že „chýba   na dvoch listoch petície meno, priezvisko, úplná adresa trvalého pobytu a podpis nezávislého kandidáta ako osoby určenej pre styk s orgánom verejnej správy podľa § 4 a § 5“. Sťažovateľka sa listom z26. septembra 2014   obrátila na   miestny   úrad   v obci so   žiadosťou o   doplnenie petičnejlistiny, jej žiadosť však miestny úrad odmietol prevziať (č. l. 8), čo konštatoval okresný súdaj ako hrubé porušenie ústavy, a to konkrétne čl. 2 ods. 2 ústavy.

18.   Po   odmietnutí   prevzatia   jej   žiadosti   sťažovateľka   podala   toho   istého   dňana okresnom súde „návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta “, v ktoromžiadala,   aby   okresný   súd   zmenil   rozhodnutie   volebnej   komisie   a   zaregistroval   ju   akonezávislú kandidátku pre voľby starostu obce. Okresný súd napadnutým rozhodnutím jejnávrh zamietol (pozri dôvody uvedené v bode 14), v závere ktorého uviedol, že „Súd riadne preskúmal   priložený   petičný   hárok   kandidátky   a   dospel   k   záveru,   že   obligatórne skutočnosti, ktoré taxatívne vymenúva zákon nie sú v petičnej listine navrhovateľky uvedené a teda nezávislý kandidát nepreukázal dostatočnú podporu voličmi...“.

19.   Z   okolností   danej   veci   je   teda   zrejmé,   že   závery   okresného   súdu   sú   nielennezrozumiteľné,   ale   aj   nepreskúmateľné,   pretože   už   jeho   konštatovanie,   že   nezávislýkandidát   nepreukázal   dostatočnú   podporu   voličmi,   nie   je   vôbec   podložené   žiadnymidôkazmi a nezakladá sa na pravde, pretože petícia obsahovala na dvoch stranách podpisy až30 voličov so všetkými náležitosťami, ktoré vyžadoval zákon o voľbách, a konkrétne niktoz oprávnených   voličov,   ktorí   petíciu   podpísali,   nebol volebnou   komisiou   ani   okresnýmsúdom   spochybnený.   Zo   spisu   okresného   súdu   ďalej   vyplýva,   že   sťažovateľka   riadnepodpísala svoju kandidátnu listinu a aj vyhlásenie nezávislého kandidáta, prílohou ktorejbola petícia 30 občanov, z ktorej jednoznačne vyplývalo, že ide o petíciu na podporu jejkandidatúry.   Z   napadnutého   rozhodnutia   tiež   nevyplýva,   prečo   okresný   súd   neskúmalpodstatnú skutočnosť, či sťažovateľka ako predkladateľka petície bola príslušným orgánomna   nedostatky   petície   upozornená   a   vyzvaná   na   ich   odstránenie,   čo   samotný   zákonexplicitne predpokladá v § 5 ods. 5, tiež z neho nie je zrejmé, prečo okresný súd nenapravilpochybenie   volebnej   komisie   a   sám   sťažovateľku   na   odstránenie   zistených   nedostatkovpetície nevyzval, teda nezohľadnil dikciu ustanovenia § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve,a to bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, pre ktorý tak nemohol urobiť. Preto ak okresný súdnevykonal dokazovanie v naznačenom smere, t. j. nezisťoval, či sťažovateľka bola volebnoukomisiou, ktorej bola petícia odovzdaná, vyzvaná na odstránenie jej nedostatkov, prípadnesám tak neurobil, nepostupoval v súlade so zmyslom a účelom zákona o petičnom právea takýto postup nepochybne zasiahol do základných práv sťažovateľky na súdnu ochranu,keď o právach a právom chránených záujmoch rozhodol bez komplexného posúdenia veci,neaplikujúc   na   vec   aj   iné   ustanovenie   zákona   o   petičnom   práve.   Pritom   sťažovateľkevytýkaný nedostatok náležitostí petície bolo možné podľa názoru ústavného súdu odstrániťvo veľmi krátkom čase, ak nie ihneď. Obdobne si ústavný súd všimol, že z rozhodnutiavolebnej komisie nie je zrejmá ani identita osoby predsedu volebnej komisie a nie je v ňomuvedené meno a priezvisko predsedu, ale je tam iba nečitateľný podpis, z ktorého nemožnovyvodiť, kto toto rozhodnutie podpísal, čo mohlo mať právny význam pri posudzovaní danejveci, hoci to sťažovateľka nenamietala.

20. Uvedené závery okresného súdu sú preto nepreskúmateľné a nemožno akceptovaťstav, keď okresný súd rozhodujúci o registrácii sťažovateľky ako kandidátky pre voľbystarostu obce príliš formalisticky trval na dodržaní ustanovení § 4 a § 5 zákona o petičnompráve   (navyše,   bez   uvedenia   konkrétnej   špecifikácie   jednotlivých   odsekov   týchtoustanovení, ktoré mali byť podľa neho porušené), bez zohľadnenia ostatných okolností danejveci, ktoré s ňou neoddeliteľne súviseli.

21. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje tiež na rozhodnutie Okresného súduLiptovský   Mikuláš   sp.   zn.   7   S   1/2010   z   18.   októbra   2014   (dostupné   na   internetehttp://otvorenesudy.sk/decrees/439462/document/, ktorý za rovnakej situácie navrhovateľaako kandidáta pre voľby na starostu zaregistroval a z obsahu ktorého citoval: „Pokiaľ ide o nedostatok   petície,   vytýkaný   odporcom...,   t.   j.   že   na   každom   petičnom   hárku   nie   je uvedené meno, priezvisko, úplná adresa trvalého pobytu a podpis kandidáta ako osoby určenej pre styk s orgánom verejnej správy, súd mal za to, že uvedená skutočnosť... nemôže mať   za následok   obmedzenie   práva   navrhovateľa   využiť   svoje   pasívne   volebné   právo a kandidovať   na   funkciu   starostu   obce...“,   alebo   rozhodnutie   Okresného   súdu   StaráĽubovňa sp. zn. 5 S/1/2014 z 1. októbra 2014 v obdobnej veci, ktoré konštatovalo, ženezaregistrovaním   kandidáta „by   pre   formalistický   prístup   došlo   k   neprimeranému a neodôvodnenému zásahu do základných ľudských a ústavných práv (pozn. čl. 30 ústavy), ale tiež voličov podporujúcich jeho kandidatúru, ktorí využili svoje petičné právo zaručené v čl. 27 Ústavy...“.

22. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv zaručených v čl. 30 ods. 1a 4 ústavy ústavný súd tiež v závere poznamenáva, že z jeho doterajšej rozhodovacej praxevyplýva, že orgány zabezpečujúce prístup k voleným a iným verejným funkciám porušiačl. 30 ods. 4 ústavy aj tým, že „sťažia, uľahčia alebo znemožnia uchádzanie sa o funkciu“(III. ÚS 75/01), resp. že nezabezpečia „objektivitu konania“ (II. ÚS 9/00, III. ÚS 23/00).V tejto súvislosti ústavný súd uviedol (II. ÚS 5/03), že „v právnom štáte je nevyhnutné, abykaždý orgán verejnej moci... postupoval pri výkone svojej právomoci tak, že zabezpečíobjektivitu svojho postupu smerujúceho k ochrane alebo uplatňovaniu základného právaalebo   základnej   slobody,   ako   aj   objektivitu   samotného   rozhodovania   o   ochranea uplatňovaní základného práva alebo základnej slobody, a to bez ohľadu na to, či tentopostup   prebieha   v   právne   formalizovanom   rámci   alebo   iba   v   rámci   faktickej   činnostipríslušného orgánu. Uplatňovanie a ochrana každého základného práva alebo slobody musíbyť   v   činnosti   každého   orgánu   verejnej   moci   zabezpečená   reálne   a   musí   prebiehaťna nediskriminačnom základe. Táto požiadavka sa dotýka každého úkonu orgánu verejnejmoci, ktorý priamo alebo aspoň sprostredkovane súvisí s ochranou alebo uplatňovanímzákladného práva alebo slobody.“. Podobne vo veci sp. zn. PL. ÚS 35/03 ústavný súduviedol: „subjektom tohto práva je každý občan Slovenskej republiky, ktorý sa o volenúfunkciu uchádza. Obsahom uvedeného práva je aj predpoklad, že jednotliví voliči budú maťmožnosť odovzdať svoj hlas v prospech niektorého z kandidátov za rovnakých podmienokvrátane   možnosti   dostať   sa   k   informáciám   o   jednotlivých   kandidátoch   rovnakýmspôsobom.“

23. S prihliadnutím na tieto východiská a uvedené závery ústavný súd konštatuje, žeokresný   súd   svojím   uznesením   z   26.   septembra   2014   porušil   nielen   základné   právosťažovateľky na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy, ale aj základné právosťažovateľky byť volený do orgánov samosprávy obce zaručené v čl. 30 ods. 1 ústavya na prístup k voleným verejným funkciám za rovnakých podmienok zaručené v čl. 30ods. 4 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu), pretože znemožnil sťažovateľke uchádzať sao funkciu starostu vo voľbách do samosprávy obce vyhlásených na 15. november 2014.

24. Pokiaľ ide o námietky sťažovateľky k porušeniu základného práva na súdnuochranu   zaručeného   v   čl.   46   ods.   2   ústavy,   ústavný   súd   poznamenáva,   že   podstatazákladného práva zaručeného v čl. 46 ods. 2 ústavy spočíva v tom, že ten, kto bol na svojichprávach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na všeobecný súd,aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia (m. m. II. ÚS 353/2011). Ustanovenie čl. 46ods. 2 ústavy v podstate upravuje právo na prístup k súdu vo veci, o ktorej rozhodoval orgánverejnej správy.

25. V tomto prípade základnému právu podľa čl. 46 ods. 2 ústavy zodpovedalapovinnosť okresného súdu, na ktorý sa obrátila sťažovateľka so svojím návrhom na vydanierozhodnutia o zmene rozhodnutia volebnej komisie, ktorá ju odmietla zaregistrovať akokandidátku   pre   voľby   starostu   obce,   aby   takéto   rozhodnutie   volebnej   komisie   riadnepreskúmal a sám rozhodol o registrácii. Zo sťažnosti vyplýva, že okresný súd neodmietolo návrhu sťažovateľky konať podľa § 250zb OSP a po preskúmaní rozhodnutia volebnejkomisie sám o návrhu sťažovateľky rozhodol tak, že ho zamietol. Sťažovateľke teda prístupk súdu ako taký postupom ani napadnutým rozhodnutím okresného súdu odopretý nebol(obdobne III. ÚS 651/2014).

26. Sťažnosti sťažovateľky preto ústavný súd v tejto časti nevyhovel (bod 4 výrokutohto nálezu).

27. Vzhľadom na to, že ústavný súd posúdil napadnuté rozhodnutie okresného súduako porušujúce označené práva sťažovateľky, mal sa zaoberať aj jej žiadosťou o zrušenietohto rozhodnutia a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie, ako to požadovala.Ústavný   súd   však   jej   požiadavku   v   súčasnosti   považoval   z   právneho   hľadiskaza bezvýznamnú z hľadiska toho, že okresný súd už nemôže novým postupom, resp. inýmrozhodnutím v prospech sťažovateľky, zasiahnuť do právoplatných výsledkov volieb doorgánov   samosprávy   v   jej   obci.   Preto,   riadiac   sa   tiež   princípom   sebaobmedzeniaa zdržanlivosti,   v   tejto   časti   sťažnosti   sťažovateľky   ústavný   súd   tiež   nevyhovel   (bod   4výroku nálezu)

III.

28. Podľa   čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorýmvyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené,   primeranéfinančné zadosťučinenie.

29. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

30.   Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   žiadala   priznať   symbolické   finančnézadosťučinenie v sume 2 000 € „z dôvodu vynaloženého značného úsilia na kandidatúru vo voľbách na starostu obce, ktoré bolo zmarené protiprávnym postupom miestnej volebnej komisie a následne aj Okresného súdu Bratislava III, ktorý nedokázal rozoznať nesprávnosť postupu miestnej volebnej komisie (kde by bolo možné akceptovať nižší stupeň právneho vedomia ako na súde, keďže jej členovia nemusia mať právne vzdelanie a z neexistujúcich dôvodov zamietol návrh sťažovateľky na registráciu jej kandidátnej listiny“.

31. Pri rozhodovaní o žiadosti na priznanie finančného zadosťučinenia vychádzal ústavnýsúd   zo skutočnosti,   že   náprava   porušených   základných   práv   zrušením   napadnutéhorozhodnutia   je   už   bezpredmetná,   ako   je   bezpredmetné   reálne   zvrátiť   aj   medzičasomzrealizované voľby v obci, k čomu mohlo/malo dôjsť práve prostredníctvomnapadnutého   rozhodnutia   okresného   súdu,   a to   pripustením   sťažovateľky   uchádzať   sao funkciu   starostky   obce.   S prihliadnutím   na   uvedené   ústavný   súd   sťažovateľke   priznalfinančné zadosťučinenie v ňou požadovanej sume 2 000 € a na jeho zaplatenie zaviazalokresný súd v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 2 výroku tohtonálezu).

32. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jejvznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Právny zástupcasťažovateľky si vyčíslil trovy sumou 340,90 €, a to za dva úkony právnej služby vykonanév roku 2014 (prevzatie a príprava zastupovania, podanie sťažnosti vrátane režijného paušálua 20 % DPH).

33. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernejmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorábola 804 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (prevzatiea prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1písm. a) a c) a § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskejrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnychslužieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“)   v   sume   požadovanejsťažovateľkou (bod 2 výroku tohto nálezu). Priznanú úhradu trov konania je okresný súdpovinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súdev spojení s § 149 OSP).

34. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nieje   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015