SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 722/2014-24
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v senátezloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíkao sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej Advokátskoukanceláriou HPP s. r. o., Záhradnícka 30, Bratislava, v mene ktorej koná advokátJUDr. Pavel Haulík, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava IIIsp. zn. 32 S 6/2014 z 26. septembra 2014 takto
r o z h o d o l :
1. Základné práva ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 32 S 6/2014z 26. septembra 2014 p o r u š e n é b o l i.
2. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť jej dodvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia ⬛⬛⬛⬛ v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účetjeho právneho zástupcu JUDr. Pavla Haulíka, Advokátska kancelária HPP s. r. o.,Záhradnícka 30, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.I. ÚS 722/2014-12 z 19. novembra 2014 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republikyo konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva priamo sa zúčastňovaťna správe verejných vecí podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“), základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakýchpodmienok podľa čl. 30 ods. 4 ústavy a základného práva na súdnu a inú právnu ochranupodľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu BratislavaIII (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 32 S 6/2014 z 19. novembra 2014 (ďalej aj „napadnutérozhodnutie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako nezávislá kandidátkana starostku obce (ďalej len „obec“) po predložení kandidátnej listiny spolus petíciou obyvateľov obce na podporu svojej kandidatúry nebola 24. septembra 2014zaregistrovaná miestnou volebnou komisiou v obci (ďalej len „volebnákomisia“) pre voľby starostu obce (15. novembra 2014) pre nedostatky petície, ktoránespĺňala náležitosti podľa zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o petičnom práve“).
3. Sťažovateľka následne v súlade s § 250zb Občianskeho súdneho poriadku (ďalejlen „OSP“ ) podala okresnému súdu 26. septembra 2014 návrh na vydanie rozhodnutia o jejzaregistrovaní ako kandidátky pre voľby starostu obce. Okresný súd napriek tomu, žepovažoval konanie „obecného úradu“ za nezákonné a neústavné (odmietol prevziať jejžiadosť o doplnenie petičnej listiny), návrh sťažovateľky na zmenu rozhodnutia volebnejkomisie napadnutým rozhodnutím zamietol s odôvodnením, že predložené petičné hárkyneobsahovali všetky formálne náležitosti, a to konkrétne „v petičných listinách nebola uvedená adresa trvalého pobytu a podpis fyzickej osoby a teda petičná listina nebola v súlade s § 4 a 5 zák. č. 85/1990 Zb.“.
4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti naďalšie konanie nálezom vyslovil, že:
„... Základné práva ⬛⬛⬛⬛ priamo sa zúčastňovať na správe verejných vecí podľa ust. čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa ust. čl. 30 ods. 4 Ústavy..a na súdnu ochranu podľa ust. čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy...uznesením Okresného súdu Bratislava III č. 32S 6/2014-10 zo dňa 26.9. 2014 porušené boli.
... Ústavný súd... zrušuje uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. 32S 6/2014-10 zo dňa 26.9. 2014 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie.
... Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť ⬛⬛⬛⬛ finančné zadosťučinenie vo výške 2.000 €, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.... Okresný súd Bratislava III je povinný nahradiť ⬛⬛⬛⬛ na účet jej právneho zástupcu trovy konania vo výške 340,90 €, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd listomsp. zn. Spr. 4005/2015 zo 7. januára 2015, ktorý k prijatej sťažnosti okrem iného uviedol:«Sťažovateľka ako nezávislá kandidátka na starostku obce po predložení kandidátnej listiny spolu s petíciou obyvateľov obce na podporu jej kandidatúry nebola 24. septembra 2014 zaregistrovaná Miestnou volebnou komisiou v obci pre voľby starostu obce, pre údajné nedostatky petície, ktorá nespĺňala náležitosti podľa zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve... Sťažovateľka následne... podala okresnému súdu návrh na vydanie rozhodnutia o jej zaregistrovaní ako kandidátky pre voľby starostu obce. Okresný súd napriek tomu, že považoval konanie „obecného úradu“ za nezákonné a neústavné (odmietol prevziať jej žiadosť o doplnenie petičnej listiny), návrh sťažovateľky na zrušenie rozhodnutia volebnej komisie zamietol s odôvodnením, že predložené petičné hárky neobsahovali všetky formálne náležitosti a to konkrétne v petičných listinách nebola uvedená adresa trvalého pobytu a podpis fyzickej osoby a teda petičná listina nebola v súlade s § 4 a 5 zák. č. 85/1990 Zb.
Podľa názoru sťažovateľky bolo právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III č. 32 S 6/2014-10 zo dňa 26.09.2014, proti ktorému nie je prípustný žiadny opravný prostriedok porušené jej základné právo na správe verejných vecí podľa ustanovenia čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa ust. čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a na súdnu ochranu podľa ust. čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava III č. 32S 6/2014-10 zo dňa 26.09.2014 boli porušené.
Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.09.2014 domáhala vydania rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta, vzhľadom na skutočnosť, že Miestna volebná komisia v ⬛⬛⬛⬛ nezaregistrovala
ako kandidáta pre voľby poslancov do obecného zastupiteľstva, ktoré sa budú konať dňa 15.11.2014. Volebná komisia svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že petičné hárky, ktoré doručila navrhovateľka neobsahovali úplné údaje v zmysle § 4 a 5 zákona č. 85 /1990 Zb. o petičnom práve kedy na dvoch listoch petície chýba meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a podpis nezávislého kandidáta. Navrhovateľka sa okamžite snažila uvedený nedostatok napraviť, miestna volebná komisia túto zmenu neumožnila vykonať. Navrhovateľka má za to, že volebná komisia sa týmto konaním snaží navodiť stav, kedy by sa do voľby starostu obce dostal iba jeden kandidát, ktorý by predmetné voľby aj vyhral, nakoľko po rozhodnutiach miestnej volebnej komisie by nebol zaregistrovaný žiadny ďalší kandidát...
Súd včas podaný návrh doručený nezávislou kandidátkou prijal a v zákonom stanovenej lehote vydal rozhodnutie, ktorým návrh navrhovateľky:
... zamietol s odôvodnením že návrh... nie je dôvodný.
Súd preskúmal priložený petičný hárok kde skutočne s rozporom s § 4 a § 5 zák. č. 85/1990 Zb. o petičnom práve veta druhá „Fyzická osoba čitateľne uvedie svoje meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a k týmto údajom pripojí svoj podpis.“ kde nie je uvedená adresa trvalého pobytu a podpis nezávislého kandidáta a teda preskúmavaný hárok nie je možné považovať za petičný hárok v zmysle zákona o petičnom práve. Zároveň súd odporcovi náhradu trov nepriznal, vzhľadom na skutočnosť že mu žiadne nevznikli. Súd v rozhodnutí ďalej konštatoval, že obecný úrad odmietnutím prevzatia písomnosti „Žiadosti o doplnenie petičnej listiny“ bolo hrubým porušením Ústavy slovenskej republiky a to konkrétne jej čl. 2 ods. 2 „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ čo v praxi znamená, že správny orgán, ktorým obecný úrad ako orgán samosprávy je môže konať len to čo mu zákon dovoľuje. V zmysle zák. č. 71/1967 Zb. správneho poriadku nemá Obecný úrad kompetenciu akúkoľvek písomnosť mu doručenú odmietnuť prevziať. Obecný úrad podľa uvedeného zákona každú písomnosť prevezme a následne o nej rozhodne v zmysle ustanovení správneho poriadku. Uvedené konštatovanie Okresného súdu malo len symbolickú poučovaciu hodnotu a nemalo súvislosť s rozhodnutím vo veci, kedy súd návrh navrhovateľky zamietol z dôvodu nesplnenia formálnych náležitostí ustanovených v § 4 a § 5 zák. č. 85/1990 Zb. o petičnom práve veta druhá.»
6. Sťažovateľka sa k stanovisku okresného súdu nevyjadrila.
7. Ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci odústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenostisťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenieveci.
II.
8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Sťažovateľka sa sťažnosťou podanou ústavnému súdu domáhala vysloveniaporušenia svojich základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy, ako aj čl. 46 ods. 1 a 2ústavy uznesením okresného súdu sp. zn. 32 S 6/2014 z 26. septembra 2014.
Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejnýchvecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom naúzemí Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcía do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.
Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k volenýma iným verejným funkciám.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutímorgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhotorozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčenépreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
10. Pokiaľ ide o namietané porušenie základných práv zaručených v čl. 30 ods. 1 a 4a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, ústavný súd uvádza, že ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzivšeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základnýmprávam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a totak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale ajza dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy; napr.I. ÚS 13/00, I. ÚS 49/01).
11. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2ústavy spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomutooprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bolaprávu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tentočlánok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojenís čl. 51 ústavy).
12. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre pravidelne pripomína, že nie jezásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré hopri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či vkonaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a akéskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavnéhosúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácies ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách(mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).
13. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať takérozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotnýmrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne záveryvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, akby vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali zanásledok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 37/95,II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01).
14. Všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnuochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnenýchzáujmov účastníkov (§ 1 OSP, obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07,III. ÚS 332/09).
15. Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochraneústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, bolirelevantné aj v danej veci, a preto z týchto hľadísk posudzoval ústavný súd aj sťažovateľkounapadnuté konanie a rozhodnutie okresného súdu.
16. Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie označených práv podľa ústavy tým, žeokresný súd svojím napadnutým rozhodnutím nevyhovel jej návrhu podľa § 250zb OSP najej zaregistrovanie pre voľby starostu obce, čím ponechal v platnosti rozhodnutie volebnejkomisie v obci z 24. septembra 2014 o jej nezaregistrovaní ako nezávislej kandidátky pretieto voľby. Okresný súd jej návrh na registráciu zamietol len preto, že na každompodpisovom hárku petície nebolo uvedené meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu apodpis nezávislého kandidáta ako osoby určenej pre styk s orgánom verejnej správy podľa §4 ods. 4 zákona o petičnom práve a petícia nespĺňala náležitosti uvedené v § 4 a § 5 zákonao petičnom práve (čo vyplýva z jeho napadnutého rozhodnutia).
Podľa § 21 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách doorgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“)kandidovať na funkciu starostu (primátora) môžu aj nezávislí kandidáti. Nezávislý kandidátdoručí svoju kandidátnu listinu v dvoch rovnopisoch zapisovateľovi miestnej volebnejkomisie najneskôr 55 dní predo dňom volieb. Súčasťou kandidátnej listiny nezávisléhokandidáta je petícia... podpísaná voličmi podporujúcimi jeho kandidatúru. Potrebný početpodpisov podľa veľkosti obce je uvedený v prílohe k tomuto zákonu. V petícii sa prikaždom podpise uvedie meno a priezvisko voliča, dátum narodenia voliča a trvalý pobyt,ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu.
Podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona o voľbách miestna volebná komisia predloženékandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta, ak chýba alebo ak je neúplná petíciapodľa § 21 ods. 2.
Podľa § 3 ods. 4 zákona o petičnom práve ak nie je vytvorený petičný výbor, musí sav petícii určiť osoba, ktorá dovŕšila vek 18 rokov, na styk s orgánom verejnej správy.Podľa § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve ak podpisové hárky neobsahujú textpetície, musia byť označené tak, aby bolo zrejmé, aká petícia sa má podporiť podpismi;na každom podpisovom hárku musí byť uvedené meno, priezvisko a úplná adresa trvaléhopobytu osoby, ktorá je určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy.
Podľa § 5 ods. 1 zákona o petičnom práve petícia musí byť písomná, označenáslovom petícia a musí obsahovať predmet verejného alebo iného spoločného záujmu a údajeuvedené v § 4 ods. 1 o tom, kto ju podáva; ak petíciu podáva petičný výbor, uvedú sa údajeuvedené v § 4 ods. 1 o každom jeho členovi. Osoba určená na zastupovanie v stykus orgánom verejnej správy podľa § 3 ods. 3 alebo 4 pripojí v petícii k menu, priezviskua adrese trvalého pobytu aj podpis.
Podľa § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve ak petícia nemá náležitosti podľa odseku 1,príslušný orgán verejnej správy bezodkladne vyzve osobu, ktorá petíciu podala, abyodstránila nedostatky petície v lehote najneskôr do 30 pracovných dní od doručenia výzvy,s poučením o následku ich neodstránenia. Ak osoba, ktorá petíciu podala, v tejto lehotenedostatky neodstráni, orgán verejnej správy petíciu odloží.
17. Vychádzajúc z uvedených ustanovení zákonov o voľbách a o petičnom práve, akoaj sťažnosti sťažovateľky a spisu okresného súdu ústavný súd zistil tieto skutočnosti:Volebná komisia svojím rozhodnutím sp. zn. 171/2014 z 24. septembra 2014nezaregistrovala kandidátnu listinu sťažovateľky iba preto, že „chýba na dvoch listoch petície meno, priezvisko, úplná adresa trvalého pobytu a podpis nezávislého kandidáta ako osoby určenej pre styk s orgánom verejnej správy podľa § 4 a § 5“. Sťažovateľka sa listom z26. septembra 2014 obrátila na miestny úrad v obci so žiadosťou o doplnenie petičnejlistiny, jej žiadosť však miestny úrad odmietol prevziať (č. l. 8), čo konštatoval okresný súdaj ako hrubé porušenie ústavy, a to konkrétne čl. 2 ods. 2 ústavy.
18. Po odmietnutí prevzatia jej žiadosti sťažovateľka podala toho istého dňana okresnom súde „návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta “, v ktoromžiadala, aby okresný súd zmenil rozhodnutie volebnej komisie a zaregistroval ju akonezávislú kandidátku pre voľby starostu obce. Okresný súd napadnutým rozhodnutím jejnávrh zamietol (pozri dôvody uvedené v bode 14), v závere ktorého uviedol, že „Súd riadne preskúmal priložený petičný hárok kandidátky a dospel k záveru, že obligatórne skutočnosti, ktoré taxatívne vymenúva zákon nie sú v petičnej listine navrhovateľky uvedené a teda nezávislý kandidát nepreukázal dostatočnú podporu voličmi...“.
19. Z okolností danej veci je teda zrejmé, že závery okresného súdu sú nielennezrozumiteľné, ale aj nepreskúmateľné, pretože už jeho konštatovanie, že nezávislýkandidát nepreukázal dostatočnú podporu voličmi, nie je vôbec podložené žiadnymidôkazmi a nezakladá sa na pravde, pretože petícia obsahovala na dvoch stranách podpisy až30 voličov so všetkými náležitosťami, ktoré vyžadoval zákon o voľbách, a konkrétne niktoz oprávnených voličov, ktorí petíciu podpísali, nebol volebnou komisiou ani okresnýmsúdom spochybnený. Zo spisu okresného súdu ďalej vyplýva, že sťažovateľka riadnepodpísala svoju kandidátnu listinu a aj vyhlásenie nezávislého kandidáta, prílohou ktorejbola petícia 30 občanov, z ktorej jednoznačne vyplývalo, že ide o petíciu na podporu jejkandidatúry. Z napadnutého rozhodnutia tiež nevyplýva, prečo okresný súd neskúmalpodstatnú skutočnosť, či sťažovateľka ako predkladateľka petície bola príslušným orgánomna nedostatky petície upozornená a vyzvaná na ich odstránenie, čo samotný zákonexplicitne predpokladá v § 5 ods. 5, tiež z neho nie je zrejmé, prečo okresný súd nenapravilpochybenie volebnej komisie a sám sťažovateľku na odstránenie zistených nedostatkovpetície nevyzval, teda nezohľadnil dikciu ustanovenia § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve,a to bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, pre ktorý tak nemohol urobiť. Preto ak okresný súdnevykonal dokazovanie v naznačenom smere, t. j. nezisťoval, či sťažovateľka bola volebnoukomisiou, ktorej bola petícia odovzdaná, vyzvaná na odstránenie jej nedostatkov, prípadnesám tak neurobil, nepostupoval v súlade so zmyslom a účelom zákona o petičnom právea takýto postup nepochybne zasiahol do základných práv sťažovateľky na súdnu ochranu,keď o právach a právom chránených záujmoch rozhodol bez komplexného posúdenia veci,neaplikujúc na vec aj iné ustanovenie zákona o petičnom práve. Pritom sťažovateľkevytýkaný nedostatok náležitostí petície bolo možné podľa názoru ústavného súdu odstrániťvo veľmi krátkom čase, ak nie ihneď. Obdobne si ústavný súd všimol, že z rozhodnutiavolebnej komisie nie je zrejmá ani identita osoby predsedu volebnej komisie a nie je v ňomuvedené meno a priezvisko predsedu, ale je tam iba nečitateľný podpis, z ktorého nemožnovyvodiť, kto toto rozhodnutie podpísal, čo mohlo mať právny význam pri posudzovaní danejveci, hoci to sťažovateľka nenamietala.
20. Uvedené závery okresného súdu sú preto nepreskúmateľné a nemožno akceptovaťstav, keď okresný súd rozhodujúci o registrácii sťažovateľky ako kandidátky pre voľbystarostu obce príliš formalisticky trval na dodržaní ustanovení § 4 a § 5 zákona o petičnompráve (navyše, bez uvedenia konkrétnej špecifikácie jednotlivých odsekov týchtoustanovení, ktoré mali byť podľa neho porušené), bez zohľadnenia ostatných okolností danejveci, ktoré s ňou neoddeliteľne súviseli.
21. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje tiež na rozhodnutie Okresného súduLiptovský Mikuláš sp. zn. 7 S 1/2010 z 18. októbra 2014 (dostupné na internetehttp://otvorenesudy.sk/decrees/439462/document/, ktorý za rovnakej situácie navrhovateľaako kandidáta pre voľby na starostu zaregistroval a z obsahu ktorého citoval: „Pokiaľ ide o nedostatok petície, vytýkaný odporcom..., t. j. že na každom petičnom hárku nie je uvedené meno, priezvisko, úplná adresa trvalého pobytu a podpis kandidáta ako osoby určenej pre styk s orgánom verejnej správy, súd mal za to, že uvedená skutočnosť... nemôže mať za následok obmedzenie práva navrhovateľa využiť svoje pasívne volebné právo a kandidovať na funkciu starostu obce...“, alebo rozhodnutie Okresného súdu StaráĽubovňa sp. zn. 5 S/1/2014 z 1. októbra 2014 v obdobnej veci, ktoré konštatovalo, ženezaregistrovaním kandidáta „by pre formalistický prístup došlo k neprimeranému a neodôvodnenému zásahu do základných ľudských a ústavných práv (pozn. čl. 30 ústavy), ale tiež voličov podporujúcich jeho kandidatúru, ktorí využili svoje petičné právo zaručené v čl. 27 Ústavy...“.
22. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv zaručených v čl. 30 ods. 1a 4 ústavy ústavný súd tiež v závere poznamenáva, že z jeho doterajšej rozhodovacej praxevyplýva, že orgány zabezpečujúce prístup k voleným a iným verejným funkciám porušiačl. 30 ods. 4 ústavy aj tým, že „sťažia, uľahčia alebo znemožnia uchádzanie sa o funkciu“(III. ÚS 75/01), resp. že nezabezpečia „objektivitu konania“ (II. ÚS 9/00, III. ÚS 23/00).V tejto súvislosti ústavný súd uviedol (II. ÚS 5/03), že „v právnom štáte je nevyhnutné, abykaždý orgán verejnej moci... postupoval pri výkone svojej právomoci tak, že zabezpečíobjektivitu svojho postupu smerujúceho k ochrane alebo uplatňovaniu základného právaalebo základnej slobody, ako aj objektivitu samotného rozhodovania o ochranea uplatňovaní základného práva alebo základnej slobody, a to bez ohľadu na to, či tentopostup prebieha v právne formalizovanom rámci alebo iba v rámci faktickej činnostipríslušného orgánu. Uplatňovanie a ochrana každého základného práva alebo slobody musíbyť v činnosti každého orgánu verejnej moci zabezpečená reálne a musí prebiehaťna nediskriminačnom základe. Táto požiadavka sa dotýka každého úkonu orgánu verejnejmoci, ktorý priamo alebo aspoň sprostredkovane súvisí s ochranou alebo uplatňovanímzákladného práva alebo slobody.“. Podobne vo veci sp. zn. PL. ÚS 35/03 ústavný súduviedol: „subjektom tohto práva je každý občan Slovenskej republiky, ktorý sa o volenúfunkciu uchádza. Obsahom uvedeného práva je aj predpoklad, že jednotliví voliči budú maťmožnosť odovzdať svoj hlas v prospech niektorého z kandidátov za rovnakých podmienokvrátane možnosti dostať sa k informáciám o jednotlivých kandidátoch rovnakýmspôsobom.“
23. S prihliadnutím na tieto východiská a uvedené závery ústavný súd konštatuje, žeokresný súd svojím uznesením z 26. septembra 2014 porušil nielen základné právosťažovateľky na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy, ale aj základné právosťažovateľky byť volený do orgánov samosprávy obce zaručené v čl. 30 ods. 1 ústavya na prístup k voleným verejným funkciám za rovnakých podmienok zaručené v čl. 30ods. 4 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu), pretože znemožnil sťažovateľke uchádzať sao funkciu starostu vo voľbách do samosprávy obce vyhlásených na 15. november 2014.
24. Pokiaľ ide o námietky sťažovateľky k porušeniu základného práva na súdnuochranu zaručeného v čl. 46 ods. 2 ústavy, ústavný súd poznamenáva, že podstatazákladného práva zaručeného v čl. 46 ods. 2 ústavy spočíva v tom, že ten, kto bol na svojichprávach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na všeobecný súd,aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia (m. m. II. ÚS 353/2011). Ustanovenie čl. 46ods. 2 ústavy v podstate upravuje právo na prístup k súdu vo veci, o ktorej rozhodoval orgánverejnej správy.
25. V tomto prípade základnému právu podľa čl. 46 ods. 2 ústavy zodpovedalapovinnosť okresného súdu, na ktorý sa obrátila sťažovateľka so svojím návrhom na vydanierozhodnutia o zmene rozhodnutia volebnej komisie, ktorá ju odmietla zaregistrovať akokandidátku pre voľby starostu obce, aby takéto rozhodnutie volebnej komisie riadnepreskúmal a sám rozhodol o registrácii. Zo sťažnosti vyplýva, že okresný súd neodmietolo návrhu sťažovateľky konať podľa § 250zb OSP a po preskúmaní rozhodnutia volebnejkomisie sám o návrhu sťažovateľky rozhodol tak, že ho zamietol. Sťažovateľke teda prístupk súdu ako taký postupom ani napadnutým rozhodnutím okresného súdu odopretý nebol(obdobne III. ÚS 651/2014).
26. Sťažnosti sťažovateľky preto ústavný súd v tejto časti nevyhovel (bod 4 výrokutohto nálezu).
27. Vzhľadom na to, že ústavný súd posúdil napadnuté rozhodnutie okresného súduako porušujúce označené práva sťažovateľky, mal sa zaoberať aj jej žiadosťou o zrušenietohto rozhodnutia a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie, ako to požadovala.Ústavný súd však jej požiadavku v súčasnosti považoval z právneho hľadiskaza bezvýznamnú z hľadiska toho, že okresný súd už nemôže novým postupom, resp. inýmrozhodnutím v prospech sťažovateľky, zasiahnuť do právoplatných výsledkov volieb doorgánov samosprávy v jej obci. Preto, riadiac sa tiež princípom sebaobmedzeniaa zdržanlivosti, v tejto časti sťažnosti sťažovateľky ústavný súd tiež nevyhovel (bod 4výroku nálezu)
III.
28. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorýmvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primeranéfinančné zadosťučinenie.
29. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
30. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala priznať symbolické finančnézadosťučinenie v sume 2 000 € „z dôvodu vynaloženého značného úsilia na kandidatúru vo voľbách na starostu obce, ktoré bolo zmarené protiprávnym postupom miestnej volebnej komisie a následne aj Okresného súdu Bratislava III, ktorý nedokázal rozoznať nesprávnosť postupu miestnej volebnej komisie (kde by bolo možné akceptovať nižší stupeň právneho vedomia ako na súde, keďže jej členovia nemusia mať právne vzdelanie a z neexistujúcich dôvodov zamietol návrh sťažovateľky na registráciu jej kandidátnej listiny“.
31. Pri rozhodovaní o žiadosti na priznanie finančného zadosťučinenia vychádzal ústavnýsúd zo skutočnosti, že náprava porušených základných práv zrušením napadnutéhorozhodnutia je už bezpredmetná, ako je bezpredmetné reálne zvrátiť aj medzičasomzrealizované voľby v obci, k čomu mohlo/malo dôjsť práve prostredníctvomnapadnutého rozhodnutia okresného súdu, a to pripustením sťažovateľky uchádzať sao funkciu starostky obce. S prihliadnutím na uvedené ústavný súd sťažovateľke priznalfinančné zadosťučinenie v ňou požadovanej sume 2 000 € a na jeho zaplatenie zaviazalokresný súd v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 2 výroku tohtonálezu).
32. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jejvznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Právny zástupcasťažovateľky si vyčíslil trovy sumou 340,90 €, a to za dva úkony právnej služby vykonanév roku 2014 (prevzatie a príprava zastupovania, podanie sťažnosti vrátane režijného paušálua 20 % DPH).
33. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernejmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorábola 804 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (prevzatiea prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1písm. a) a c) a § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskejrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnychslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume požadovanejsťažovateľkou (bod 2 výroku tohto nálezu). Priznanú úhradu trov konania je okresný súdpovinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súdev spojení s § 149 OSP).
34. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nieje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. marca 2015