znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 722/2013-18

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí senátu   11.   decembra 2013   predbežne   prerokoval   sťažnosť   N.   J.   H.,   B.,   a M.   N.,   Ukrajina,   zastúpených obchodnou spoločnosťou R. s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom advokáta JUDr. B. R., vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 22 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom orgánov činných v trestnom konaní vo veci vedenej pod ČVS: UHCP-78/NJ-S-2011, postupom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici vo veci vedenej pod sp. zn. I ko-V-319/2013 BB, ako aj postupom bližšie neurčeného súdu a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť N. J. H. a M. N. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. októbra 2013 doručená sťažnosť N. J. H., B. (ďalej aj „sťažovateľka“), a M. N., Ukrajina (ďalej aj „sťažovateľ“, spolu len „sťažovatelia“), zastúpených obchodnou spoločnosťou R. s. r. o., B., konajúcou   prostredníctvom   advokáta   JUDr.   B.   R.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich základného práva podľa čl. 22 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   orgánov   činných   v   trestnom   konaní   (ďalej   aj „vyšetrovateľ“)   vo   veci   vedenej   pod ČVS:   UHCP-78/NJ-S-2011,   postupom   Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. I ko-V-319/2013 BB, ako aj postupom bližšie neurčeného súdu (ďalej len „súd“).

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   je   konateľkou   obchodnej spoločnosti M. s. r. o., B. a sťažovateľ je spoločníkom uvedenej obchodnej spoločnosti.

Do prenajatých priestorov obchodnej spoločnosti M. s. r. o. 11. októbra 2013 v čase približne o 09.00 h vošli štyria príslušníci Policajného zboru a jedna nezúčastnená osoba, ktorí   sa   sťažovateľke   preukázali   príslušnými   preukazmi   a   následne   jej   oznámili,   že vykonávajú   vyšetrovanie   nejakých   firiem,   ktorým   robí   účtovníctvo,   a   majú   príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov a príkaz na uchovanie a vydanie počítačových údajov. Sťažovateľke uvedené príkazy predložili, ktorá po ich prečítaní súhlasila, že bude s nimi spolupracovať a na ich žiadosť im ukázala, ktoré priestory má obchodná spoločnosť M. s. r. o. v prenájme.

Prehliadka obchodnej spoločnosti M&S profesional consulting s. r. o. bola vykonaná na   základe   príkazu   na prehliadku   iných   priestorov   a   pozemkov   vyšetrovateľa   Prezídia Policajného   zboru,   Úradu   hraničnej   a cudzineckej   polície,   národnej   jednotky   boja   proti nelegálnej migrácii, oddelenia operatívnej činnosti a vyšetrovania Stred č. p.: PPZ-HCP-V-168/2013-BPNM3 zo 7. októbra 2013 (ďalej len „príkaz zo 7. októbra 2013“), z ktorého vyplýva,   že   podľa   § 101   ods.   1   Trestného   poriadku   bola   nariadená   prehliadka   iných priestorov a pozemkov u osoby: obchodnej spoločnosti M. s. r. o., ktorá je užívateľom iných priestorov – nebytového priestoru... v katastrálnom území P., zapísaný na liste vlastníctva č. 2422 Katastrálneho úradu B. vo vlastníctve obchodnej spoločnosti A., s. r. o., B. Uvedená prehliadka bola nariadená pre dôvodné podozrenie, že sa tu nachádzajú veci dôležité pre trestné   konanie,   a to   účtovníctvo,   obchodná   agenda   alebo   akékoľvek   iné   dokumenty týkajúce sa obchodných spoločností: D., s. r. o.; S. s. r. o.; S., s. r. o.; D., s. r. o.; S., s. r. o.; T., s. r. o.; N., spol. s r. o.; P. s. r. o.; K. spol. s r. o.; D., s. r. o.; M., s. r. o.; R., s. r. o.; B. s. r. o.; alebo aj iných podnikateľských subjektov, u ktorých je dôvodné podozrenie, že majú súvis s vyšetrovanou trestnou činnosťou, ďalej rôzne listiny, výpočtová technika, pamäťové úložiská,   firemné   pečiatky   a   iné   veci   súvisiace   s   podnikateľskou   činnosťou   uvedených spoločností, obchodná a účtovná evidencia všetkých živnostníkov občanov Ukrajiny, ktorej zabezpečenie spracovávanie a vedenie požadovali predstavitelia menovaných spoločností alebo osoby Y. N., V. M., S. M., D. K., V. S., Z. C., P. K. alebo Š. N.

Sťažovatelia   namietali   zákonnosť   príkazu   zo   7.   októbra   2013,   ktorý   bol   vydaný na základe súhlasu prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“) JUDr. K. B, sp. zn. I ko-v-319/2013 BB z 8. októbra 2013.

Príkaz   zo   7.   októbra   2013   obsahuje   v   rozpore   s   platnou   právnou   úpravou «abstraktnú,   resp.   úskočnú   formuláciu   v   nasledovnom   znení:   „...   alebo   aj   iných podnikateľských subjektov u ktorých je dôvodné podozrenie...», ktorej cieľom bolo, aby orgány   činné   v   trestnom   konaní   mohli   vykonať   prehliadku   aj   po   dobrovoľnom   vydaní v ňom označených vecí sťažovateľkou.

Podľa sťažovateľov bol aj postup policajtov realizujúcich príkaz zo 7. októbra 2013 nezákonný, pretože pri výkone prehliadky vstúpili aj do priestorov obchodných spoločností M. s. r. o. a A. s. r. o. napriek tomu, že boli sťažovateľkou na túto skutočnosť upozornení. Z uvedeného   vyplýva,   že   policajti   bez   zákonného   zmocnenia   v rozpore   s   príkazom   zo   7. októbra 2013 vstúpili do priestorov obchodných spoločností A. s. r. o. a M. s. r. o., ktoré vizuálne skontrolovali.

Sťažovateľka   dobrovoľne   vydala,   resp.   predložila   všetky   doklady   spoločností uvedených v príkaze zo 7. októbra 2013, tie boli následne policajtmi rozdelené a očíslované, vložené do vriec, ktoré boli označené a zapísané do zápisnice. Sťažovateľka vydala všetky požadované doklady a následne jej policajti na základe jej dopytu oznámili, že ešte musí byť vykonaná   prehliadka   priestoru.   Policajti   následne   skontrolovali   všetky   skrine,   poličky, trezor   a   prezreli   aj zakladače   spoločností,   ktorým   sťažovateľka   robí účtovníctvo,   avšak neboli uvedené v príkaze zo 7. októbra 2013 (C. s. r. o., spoločník Mgr. Ľ. S., K. s. r. o., spoločník M. K., G. s. r. o., spoločníkmi sú E. G. a A. G., i., s. r. o., spoločníkmi sú A. B. a A. L., A. s. r. o., spoločníkom je I. A., I. s. r. o., spoločníkmi sú L. I. a Y. D., S. s. r. o., spoločníkom je V. S., C. s. r. o., spoločníkom je G. A., V. s. r. o., spoločníkom je K. D. a konateľom je S. D.,   T. s. r. o., spoločníkom je V. A. a konateľom je O. P., A. s. r. o., spoločníkom je O. A., X. s. r. o., spoločníkom je T. C. a konateľom je Y. I., V. s. r. o., konateľom a spoločníkom je S. G., a konateľmi sú S. G. a A. G., N. s. r. o., konateľom a spoločníkom je A. O., S. s. r. o., konateľom a spoločníkom je S. F. a konateľom je L. A., S. s. r. o., konateľom a spoločníkom je V. S., V. D., živnostník, N. K., živnostník, T. L. živnostník, D. K. živnostník, S. Y., živnostník.

Policajti ďalej skontrolovali aj zásuvky pracovného stola sťažovateľky, z ktorých zobrali pečiatky spoločností uvedených v príkaze zo 7. marca 2013, ktoré zapísali medzi vydané veci do zápisnice, z ktorej taktiež vyplýva, že uvedená prehliadka sa začala o 9.15 h a bola skončená o 12.00 h. Podľa sťažovateľov k vykonaniu uvedenej prehliadky v súlade s § 104 ods. 1 Trestného poriadku vôbec nemalo dôjsť, pretože sťažovateľka dobrovoľne vydala všetky veci označené v príkaze zo 7. marca 2013, ktoré boli dôležité pre trestné konanie.

Prokurátor   krajskej   prokuratúry   príkazom   na   uchovanie   a   vydanie   počítačových údajov č. k. Kv 2/12-148 z 9. októbra 2013 (ďalej len „príkaz z 9. októbra 2013“) prikázal obchodnej spoločnosti M. s. r. o. umožniť vyhotovenie a ponechanie si kópie počítačových (vrátane   prevádzkových)   údajov   a   vydať   na   účely   trestného   konania   počítačové   údaje uložené   v   počítači   alebo   na   pamäťovom   nosiči   počítačových   údajov   (pamäťových úložiskách) v rozsahu, v akom to je uvedené v príkaze.

Sťažovatelia považujú aj príkaz z 9. októbra 2013 za nezákonný, a to v podstate z obdobných dôvodov uvedených v súvislosti s príkazom zo 7. marca 2013 t. j. preto, že obsahuje abstraktnú, úskočnú, teda nezákonnú formuláciu v tomto znení: „alebo aj iných podnikateľských   subjektov   u   ktorých   je   dôvodné   podozrenie...“,   ktorou   sa   umožnilo policajtom vyhotoviť a ponechať si kópie počítačových (vrátane prevádzkových) údajov a údajov   uložených   v   počítači   alebo   na   pamäťovom   nosiči   počítačových   údajov (pamäťových úložiskách) aj iných spoločností, ktorým síce vedie a spracováva účtovníctvo sťažovateľka, avšak v príkaze z 9. októbra 2013 neboli nijako označené. Po dokončení sťahovania údajov z počítača policajti vykonávajúci prehliadku a mechanickú realizáciu vydania počítačových údajov z priestoru spoločnosti odišli.

Sťažovatelia nie sú subjektmi trestného konania a nemajú ani procesné postavenie svedka, preto nemajú možnosť podať opravný prostriedok proti príkazu zo 7. októbra 2013 a príkazu z 9. októbra 2013.

V ďalšej argumentácii sťažovatelia uviedli, že „žiadosti, návrhy, príkazy a podnety príslušníkov Policajného zboru na prehliadku iných priestorov a pozemkov podľa § 101 Trestného   poriadku   sú   podľa   bodu   15.   písm.   n)   Zoznamu   utajovaných   skutočností v pôsobnosti   Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky,   ktorý   tvorí   prílohu   Nariadenia Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky   č.   16/2008   o   vydaní   zoznamu   utajovaných skutočností   v   pôsobnosti   Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky   v   znení   neskorších predpisov označené stupňom utajenia VYHRADENÉ do jej začatia alebo do neudelenia súhlasu prokurátorom. V danom prípade však policajti po uplynutí určenej lehoty utajenia Príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov č. p.: PPZ-HCP-V-168/2013-BPNM3 zo dňa 07. 10. 2013 túto písomnosť neodkladne nepreevidovali do registratúrneho denníka, nepridelili jej nové číslo z registratúrneho denníka, pôvodné číslo na utajovanej písomnosti neprečiarkli   tak,   ako   je   to   uvedené   v   ustanoveniach   §   5   Vyhlášky   Národného bezpečnostného úradu č. 453/2007 Z. z. o administratívnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov.“.

V trestnom konaní, v rámci ktorého bol vydaný príkaz zo 7. októbra 2013 a príkaz z 9. októbra 2013, nemajú sťažovatelia ani procesné postavenie svedka napriek tomu, že z obsahu príkazu z 9. októbra 2013 je zrejmé, že v ňom proti nim boli použité i informačno-technické prostriedky, ktorými sa výrazným spôsobom zasahuje do ich základných práv a slobôd predovšetkým   práva   na súkromie.   Príkaz   z   9.   októbra 2013 bol sťažovateľom doručený   11.   októbra   2013   a   tento   deň   sťažovatelia   považujú   aj   za   začiatok   plynutia dvojmesačnej lehoty na podanie sťažnosti. S ohľadom na uvedené sťažovatelia nemôžu ústavnému   súdu   predložiť,   resp.   uviesť   žiadne   bližšie   skutočnosti   týkajúce   sa   použitia informačno-technických prostriedkov, ako napr. označenie príslušného súdu, ktorý vydal príkaz   na   ich   použitie,   čo   znemožňuje   aj   označiť   porušovateľa   nimi   označených   práv v treťom rade a spisovú značku príkazu z 9. októbra 2013.

Sťažovatelia   ústavný   súd   taktiež   požiadali   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia   každému   v   sume   po   10 000   €   v   súvislosti   s   nezákonným   postupom a rozhodnutím   –   príkazom   zo   7.   októbra   2013,   s   ktorým   súhlasil   prokurátor   krajskej prokuratúry 8. októbra 2013 v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: UHCP-78/NJ-S-2011, s nezákonným rozhodnutím – príkazom z 9. októbra 2013 vedeným pod č. k. Kv 2/12-148 a nezákonným   použitím   informačno-technických   prostriedkov,   pretože   uvedenými nezákonnými   rozhodnutiami   a   postupmi   bolo   závažným   spôsobom   zasiahnuté do základných práv a slobôd sťažovateľov, čo už nie je možné napraviť, a preto samotné vyslovenie porušenia základných práv a slobôd sťažovateľov nepostačuje.

Na   základe   uvedeného   sťažovatelia   ústavnému   súdu   navrhli,   aby   vydal   nález, v ktorom vysloví, že základné právo sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy bolo príkazom zo 7. októbra 2013 a príkazom z 9. októbra 2013 porušené a zruší uvedené príkazy, taktiež že základné práva sťažovateľov podľa čl. 22 ods. 1 a 2 ústavy, čl. 13 listiny a práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru boli „súhlasom, resp. príkazom Krajského súdu... na použitie informačno-technických prostriedkov sp. zn... zo dňa...“ porušené, zruší uvedený súhlas, resp.   príkaz,   zaviaže odporcov,   že   sú   povinní   spoločne a nerozdielne uhradiť každému zo sťažovateľov finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj náhradu trov konania na účet ich právneho zástupcu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovatelia v predmetnej veci namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy príkazom zo 7. októbra 2013 a príkazom z 9. októbra 2013, ako aj bližšie   neurčeným   rozhodnutím   o   použití   informačno-technických   prostriedkov. K porušeniu označených práv sťažovateľov malo dôjsť v dôsledku toho, že

- príkaz zo 7. októbra 2013 je nezákonný, pretože obsahuje abstraktnú formuláciu označenia vecí, ktoré mali byť prehliadkou zaistené, ktorá policajtom umožnila vykonať prehliadku aj po dobrovoľnom vydaní týchto vecí,

- policajti pri realizácii príkazu zo 7. októbra 2013 vstúpili aj do priestorov, ktoré užívajú iné spoločnosti v ňom neoznačené, a vizuálne tieto priestory skontrolovali,

- policajti aj po dobrovoľnom vydaní vecí označených v príkaze zo 7. októbra 2013 skontrolovali uvedené priestory a ich vybavenie, resp. príslušenstvo a prezreli aj zakladače iných spoločností, pre ktoré sťažovateľka vypracúva účtovníctvo, napriek tomu, že v súlade s § 104 ods. 1 Trestného poriadku k vykonaniu prehliadky vôbec nemalo dôjsť,

- príkaz z 9. októbra 2013 je nezákonný v podstate z obdobných dôvodov ako príkaz zo 7. októbra 2013.

K   namietanému   porušeniu   označeného   práva   príkazom   zo   7.   októbra   2013 a príkazom z 9. októbra 2013

Ešte pred tým, ako sa ústavný súd začne zaoberať materiálnou stránku veci, je vždy povinný   preskúmať   procesné   náležitosti   sťažnosti.   Z   toho   vyplýva,   že   iba   v   prípade, ak sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne náležitosti a predpoklady, sa ňou môže   ústavný   súd   zaoberať   aj   z   hľadiska   jej   vecnej   stránky.   Jedným   so   základných pojmových znakov sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ako prostriedku ochrany ústavou (alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd je jej subsidiarita. To znamená, že sťažnosť možno spravidla podať iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pre jej podaním vyčerpal všetky prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť neprípustná.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších predpisov   (ďalej len   „zákon   o   prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   ustanovenia   §   32   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podnet   možno   podať na ktorejkoľvek prokuratúre.

Podľa ustanovenia § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet   do   dvoch   mesiacov   od   jeho   podania.   V   odôvodnených   prípadoch   rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo   iného   všeobecne   záväzného   právneho   predpisu,   či   sú   splnené   podmienky na podávanie   návrhu   na   začatie   konania   pred   súdom   alebo   na   podanie   opravného prostriedku,   či   môže   vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený   prokurátor   (§   54   ods.   2   zákona   o   prokuratúre).   Podľa   §   34   ods.   2   zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku   1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Ústavný   súd   uznáva   opakovaný   podnet   podľa   zákona   o   prokuratúre   ako   účinný prostriedok   ochrany   základných   práv   vrátane   tých   práv,   ktoré   uplatnili   sťažovatelia (m. m. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05).

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľom   na ochranu ich   základných   práv a   slobôd   účinne poskytuje a   na ktorých použitie   sú   oprávnení   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútov   prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný súd   v   predchádzajúcich   konaniach opakovane vyslovil   právny   názor,   že vynechanie tejto inštitúcie v sústave orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať   podaním   sťažnosti   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   pretože   takto   by   sa obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúry   vo   vlastnej   kompetencii   nielen   zistiť skutočnosti, ktoré tvrdia sťažovatelia, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré   by   účinne   napomohli   odstráneniu   procesných   alebo   faktických   prekážok   postupu príslušného orgánu činného v prípravnom konaní (I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05).

Ústavný   súd   zotrváva   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   na   tom,   že sťažovatelia sú pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinní vyčerpať všetky právne prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie sú oprávnení podľa osobitných predpisov (napr. III. ÚS 152/03).

Z uvedeného vyplýva, že sťažovatelia sa preskúmania zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti s realizáciou príkazu zo 7. októbra 2013 a príkazu z 9. októbra 2013 mohli domáhať prostredníctvom v zákone o prokuratúre im poskytnutých prostriedkov nápravy (podnetu, opakovaného podnetu a ďalšieho opakovaného podnetu). K preskúmaniu   možnosti   porušenia   práv   sťažovateľov   príkazom   zo   7.   októbra   2013 a príkazom z 9. októbra 2013 by ústavný súd mohol pristúpiť až v prípade, ak by ani po vyčerpaní   im   dostupných   účinných   prostriedkov   nápravy   nedosiahli   ochranu   nimi označeného   práva.   Právna   úprava   sťažovateľom   totiž   poskytuje   dostatočné   záruky a možnosti na uplatnenie ich práv v prípade preukázania, že postup policajtov vybočoval z medzí príslušnej zákonnej úpravy.

Keďže v danom prípade sťažovatelia uvedeným spôsobom nepostupovali, ústavný súd dospel k záveru, že v tejto časti ich sťažnosť pre nevyčerpanie dostupných a účinných právnych prostriedkov ochrany ich základných práv nie je prípustná, a preto rozhodol o nej (§   25 ods.   2 v spojení   s   §   53   ods.   1   zákona o   ústavnom   súde   a §   31   a   nasl.   zákona o prokuratúre) tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

K namietanému porušeniu označeného práva bližšie neurčeným rozhodnutím súdu vydaným v súvislosti s použitím informačno-technických prostriedkov

Podľa § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde každá sťažnosť (návrh), o ktorej má ústavný   súd   konať,   musí   obsahovať   označenie,   proti   komu   návrh   smeruje   a   akého rozhodnutia   sa   navrhovateľ   domáha,   resp.   označenie   zásahu,   ktorým   k   porušeniu základného práva alebo slobody malo dôjsť, s tým, že ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v zákone o ústavnom súde, čo nie je prípadom sťažovateľov.

Vzhľadom   na   formulované   zákonné   požiadavky   na   náležitosti   sťažnosti, na všeobecne dostupný vzor sťažnosti (v odbornej tlači alebo na internete, aj keď toto nie je v   danom   prípade   relevantné),   na   nespochybniteľnú   informovanosť   sťažovateľov   a   ich právneho zástupcu o náležitostiach sťažnosti v súvislosti s podaniami na ústavnom súde dospel   ústavný   súd   k   záveru,   že   sťažnosť   nespĺňa   zákonné   požiadavky   na   náležitosti sťažnosti, najmä čo sa týka určitosti petitu (sťažovateľ neoznačil orgán verejnej moci, ktorý základné práva sťažovateľa mal porušiť, t. j. neoznačil, proti komu sťažnosť smeruje), preto ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   sťažovateľov   v   tejto   časti   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (m. m. II. ÚS 33/03-16).

Záver

S   ohľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľov   pri   jej   predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2013