znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 720/2014-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. novembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť I. M., zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Kotlíkom, Karloveské rameno 6, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46   a nasl.   Ústavy   Slovenskej   republiky   rozhodnutiami   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky sp. zn. 1 ObdoV 8/2014 z 3. júla 2014 a sp. zn. 4 Obo 64/2013 z 30. decembra 2013 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 67 Cbi 371/2000 zo 14. augusta 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. M. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) bola 20. októbra 2014 faxom a 21. októbra 2014 poštou doručená sťažnosť I. M. (ďalej len,,sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie „najmä ust. čl. 46 a nasl. Ústavy SR“ rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 ObdoV 8/2014 z 3. júla 2014 a sp. zn. 4 Obo 64/2013 z 30. decembra 2013 a Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 67 Cbi 371/2000 zo 14. augusta 2013 (ďalej spolu aj „napadnuté rozhodnutia“).

2. V návrhu na rozhodnutie vo veci samej sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vyslovil   porušenie „jeho   základných   práv   a   slobôd“ (ktoré   v petite   bližšie   neuviedol, pozn.), zrušil napadnuté rozhodnutia a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, zakázal súdom porušovať jeho základné práva a slobody a priznal mu náhradu trov konania.

3.   Sťažnosť   sťažovateľa   v predloženej   podobe   nespĺňala   náležitosti   ustanovené v § 20   a   §   50   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd zistil, že sťažovateľ spolu so sťažnosťou nedoručil napadnuté rozhodnutia najvyššieho súdu a krajského   súdu.   Navyše,   v súvislosti   s napadnutými   rozhodnutiami   najvyššieho   súdu a krajského   súdu   sťažovateľ   (prostredníctvom   právneho   zástupcu)   v petite   a ani   v texte sťažnosti   (pozri   bod   1)   explicitne   neuviedol,   porušenie   ktorých   základných   práv,   resp. slobôd napáda (bod 2).

4. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon   neustanovuje   inak.   V splnomocnení   sa   musí   výslovne   uviesť,   že   sa   udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva   alebo   slobody   sa   podľa   tvrdenia   sťažovateľa   porušili.   Podľa   § 50   ods. 2   zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

5.   Podľa   § 20   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie   konania,   čo   osobitne   platí   v prípadoch,   v ktorých   osoby   požadujúce   ochranu svojich   základných   práv   a   slobôd   sú   zastúpené   advokátom.   Ustanovenie   § 20   zákona o ústavnom   súde   sa   v celom   rozsahu   vzťahuje   na   sťažnosť   podľa   § 49   a nasl.   zákona o ústavnom súde.

6. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v Ústave Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

7. V súvislosti s – v bode 3 – uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že daný   rozsah   nedostatkov   zákonom   predpísaných   náležitostí,   aký   vyplýva   z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje   nedostatok   zákonom predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (IV.   ÚS   77/08,   I.   ÚS   368/2010, IV. ÚS 322/2010, IV. ÚS 399/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010, III. ÚS 262/2010, III. ÚS 210/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona   č.   586/2003   Z.   z.   o   advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č.   455/1991   Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej   služby,   ktoré   je povinný vykonať advokát tak, aby také   úkony   boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to   splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady.   Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“

8. V neposlednom rade ústavný súd dodáva, že sťažovateľ, kvalifikovane zastúpený advokátom,   sa   v súvislosti   s napadnutými   rozhodnutiami   v petite   sťažnosti   domáha vyslovenia porušenia základných práv a slobôd bez toho, aby konkrétne uviedol, ktoré práva boli   v jeho   prípade   porušené   (aj   v texte   sťažnosti   v tomto   ohľade   nedostatočne   uvádza „najmä ust. čl. 46 a nasl. Ústavy SR“, pozn.).

9. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa konštatuje,   že   sťažnosť   vykazuje   také   nedostatky   náležitostí   predpísaných   ústavou a zákonom o ústavnom súde (body 3 a 8), že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných   podmienok   konania   pred   ústavným   súdom,   a preto   ju   z uvedeného   dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2014