znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 72/2016-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2016predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti OCTIGON, a. s., Prievozská 4D, Bratislava-Ružinov, zastúpenej advokátom JUDr. Tiborom Sásfaiom, Fejova 4, Košice, vo vecinamietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.5 MObdo 1/2015 a jeho uznesením z 27. októbra 2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti OCTIGON, a. s., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára2016 doručená sťažnosť spoločnosti OCTIGON, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorounamietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 MObdo 1/2015 a jehouznesením z 27. októbra 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Sťažovateľka po obsiahlom opise skutkových okolností prípadu nesúhlasilas napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu, ktorým bolo odmietnuté mimoriadnedovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)podané na podnet sťažovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.3 Cob 2/2012 z 13. novembra 2012. Nosné dôvody odmietnutia spočívali v záväznomprávnom názore vyslovenom ústavným súdom vo veci sp. zn. I. ÚS 590/2014 vo vzťahu k –napadnutému rozhodnutiu – predchádzajúcemu rozhodnutiu najvyššieho súdu. Sťažovateľkav podstatnom namietala, že generálny prokurátor v podanom mimoriadnom dovolaníneargumentoval iba ustanovením § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, ale tiež§ 243f ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku, tento dôvod na podaniemimoriadneho dovolania obstojí i po vyslovení právneho názoru ústavným súdom vo vecisp. zn. I. ÚS 590/2015.

3. Na základe uvedeného žiadala sťažovateľka vysloviť porušenie v bode 1uvedených práv, zrušiť napadnuté rozhodnutie a priznať jej náhradu trov konania.

4. Ústavný súd zistil, že svojím rozhodnutím sp. zn. I. ÚS 590/2014 z 1. apríla 2015po vyslovení porušenia práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru zrušil – teraznapadnutému rozhodnutiu – predchádzajúce rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.5 M Obdo 3/2013 z 30. júna 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nosné dôvodyvyslovené ústavným súdom v tomto rozhodnutí (I. ÚS 590/2014 z 1. apríla 2015) spočívaliv jeho právnom názore, že generálny prokurátor nebol oprávnený podať v menesťažovateľky mimoriadne dovolanie v posudzovanom prípade, keďže sama sťažovateľkatak mohla urobiť, a to či už podľa § 237 písm. f), alebo podľa § 238 ods. 1 Občianskehosúdneho poriadku; uvedené právne závery vychádzali zo zjednocujúceho stanoviskaústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 3/2015 z 18. marca 2015.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, naktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Z obsahu napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu, rozhodnutia ústavného súdusp. zn. I. ÚS 590/2014 z 1. apríla 2015 a z obsahu mimoriadneho dovolania generálnehoprokurátora z 19. decembra 2013 ústavný súd zistil, že nosné dôvody sťažovateľky (pozribod 2) nie sú nové alebo iné, ako uvádzal ústavný súd už vo veci sp. zn. I. ÚS 590/2014„ústavný súd konštatuje, že kľúčová námietka sťažovateľa spočíva v tvrdenej arbitrárnostinamietaného rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorým v rámci konania o mimoriadnomdovolaní generálneho prokurátora zrušil rozsudok krajského súdu ako odvolacieho súduz dôvodu zistenia vady majúcej za následok odňatie možnosti účastníka konať pred súdomv zmysle § 237 písm. f) OSP, teda z dôvodu, ktorý zakladal prípustnosť využitia inéhoopravného prostriedku (dovolania) priamo účastníkom konania, ktorý nebol v konanívyčerpaný. Podanie riadneho dovolania bolo v danom prípade podporené aj skutočnosťou,že išlo o zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, teda bol splnený základný procesnýpredpoklad prípustnosti dovolania vyplývajúci z § 238 ods. 1 OSP.“.

8. Inak povedané, ústavný súd vylúčil možnosť podať mimoriadne dovolaniegenerálnym prokurátorom nielen v súvislosti s ustanovením § 237 písm. f) Občianskehosúdneho poriadku, ale tiež v súvislosti s ustanovením § 238 ods. 1 Občianskeho súdnehoporiadku, pričom pod zmeňujúcim rozhodnutím podľa stabilnej rozhodovacej praxevšeobecných súdov treba považovať aj odvolacie rozhodnutie založené na inomhmotnoprávnom posúdení veci, aké urobil prvostupňový súd. Iné právne dôvody podanéhomimoriadneho dovolania nevyplývajú ani zo samotného mimoriadneho dovolaniaz 19. decembra 2013, a to bez ohľadu na to, že sťažovateľka opakovane v sťažnostipoukazuje na dovolateľom uvádzaný § 243f ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku.Dovolateľ totiž výslovne ako dôvod podaného mimoriadneho dovolania uvádza:„V preskúmavanej veci teda odvolací súd zamietol žalobu z iného právneho dôvodu, t. j. odlišne od prvostupňového súdu posúdil hmotnoprávny základ uplatňovaného nároku a to len na základe prehodnotenia vykonaného dokazovania.“Bez ohľadu na to, či tento dôvodsubsumujeme pod § 237 písm. f) alebo pod § 238 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 590/2014 tvorí právnu prekážku pre iné posúdenie podanéhomimoriadneho dovolania z 19. decembra 2013.

9. Podľa § 24 písm. a) a c) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týkaveci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo leno podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené, resp. aksa navrhovateľ návrhom domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

10. Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdev spojení s § 24 písm. a) a c) zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť sťažovateľkyvo veci namietaného porušenia v bode 1 označených práv napadnutým rozhodnutím akoneprípustnú.

11. Nad rámec veci pozornosti ústavného súdu neušlo, že rovnako splnomocnenie preadvokáta vykazuje vady neurčitosti, keď v ňom nie je uvedené, akého konania predústavným súdom sa týka.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2016