znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 72/2014-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2014 predbežne prerokoval sťažnosť J. P., D. G., a I. Š., zastúpených obchodnou spoločnosťou IURISTICO   s.   r.   o.,   Štefánikova   26,   Košice,   konajúcou   prostredníctvom   advokáta   a konateľa JUDr. Mateja Kukuru, pre namietané porušenie ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžr 110/2012 z 21. augusta 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. P., D. G., a I. Š.   o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 25. novembra 2013   doručená   sťažnosť   J.   P.,   D.   G.,   a I.   Š.   (ďalej   len   „sťažovatelia“), zastúpených   obchodnou   spoločnosťou   IURISTICO   s.   r.   o.,   Štefánikova   26,   Košice, konajúcou   prostredníctvom   advokáta   a   konateľa   JUDr.   Mateja   Kukuru,   pre namietané porušenie ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10 Sžr 110/2012 z 21. augusta 2013 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“ alebo „napadnuté rozhodnutie“).

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:«Sťažovatelia   v   1.   a   2.   rade   na   strane   predávajúcich   a   sťažovateľka   v   3.   rade na strane kupujúcej uzatvorili dňa 12. septembra 2008 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol podľa čl. II prevod parciel... všetko vedené na LV... pre k. ú. Bardejov (ďalej len „kúpna zmluva“).

Parcely... vznikli odčlenením z pôvodnej parcely..., ktorá bola podľa zápisu na LV... zaťažená vecným bremenom zriadeným v prospech právnickej osoby Slovenská autobusová doprava š. p. Bardejov (ďalej len „SAD Bardejov“) spočívajúcim v práve prechodu cez parcelu... vedenej na LV... Uvedené vecné bremeno bolo zriadené v prospech SAD Bardejov predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľností spoločnosťou Nákladná automobilová doprava š. p. Košice na základe Dohody o zriadení vecného bremena spísanej vo forme notárskej zápisnice V 820/96 –519/96.

Po   odčlenení   novovzniknutých   parciel...   už   uvedené   vecné   bremeno   na   týchto parcelách v katastri nehnuteľností evidované nebolo, a z toho dôvodu nebolo ani uvedené ako ťarcha v kúpnej zmluve.

Správa katastra Bardejov (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodla rozhodnutím sp. zn.: V-2000/2008 zo dňa 16. septembra 2008 o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy.

Voči tomuto rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal protest prokurátor Okresnej prokuratúry   v   Bardejove   (ďalej   len   „okresný prokurátor“)   sp.   zn.:   Pd   85/08-5   zo dňa 17. decembra   2008   (ďalej   len   „protest   prokurátora“)   z   dôvodu   porušenia   zákona, konkrétne ust. § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) v spojení s ust. § 151n ods. 2 a ust. 151p Občianskeho zákonníka. Prokurátor   svoj   protest   založil   na   tvrdení,   že   dve   parcely,   ktoré   sú   predmetom prevodu   v   zmysle   kúpnej   zmluvy,   a   to   parcela...   a parcela...,   ktoré   vznikli   odčlenením z parcely... sú taktiež zaťažené vecným bremenom, a táto skutočnosť bráni povoleniu vkladu vlastníckeho práva na základe predloženej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Podľa názoru okresného prokurátora sa uvedené vecné bremeno viaže na nehnuteľnosť a ako také zaťažuje i novovzniknuté parcely po rozdelení pôvodnej zaťaženej parcely.

Zároveň okresný prokurátor poukázal na to, že i keď SAD Bardejov bola na základe rozhodnutia Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 92/99 zo dňa 30. júna 1999 zlúčená   so   spoločnosťou   Slovenská   autobusová   doprava   š.   p.   Prešov   (ďalej   len   „SAD Prešov“) oprávneným z vecného bremena je právny nástupca, a to SAD Prešov.

Prvostupňový   orgán   následne   dňa   17.   januára   2009   svojím   rozhodnutím č. V 2000/2008 PD 85/08-5 rozhodol o vyhovení protestu prokurátora a zrušení svojho rozhodnutia o povolení vkladu zo dňa 16. 09. 2008 vedenom pod sp. zn.: V 2000/2008. Voči tomuto rozhodnutiu podali sťažovatelia, ako účastníci kúpnej zmluvy, odvolanie zo dňa 10. marca 2009.

Následne dňa 18. februára 2009 vydal prvostupňový orgán rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad... z toho dôvodu, že kúpna zmluva je nespôsobilá k zápisu do katastra nehnuteľností. Voči tomuto rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad podali sťažovatelia odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 19. januára 2010 sp.   zn.:   4Sp   24/09-14,   ktorým   označil   rozhodnutie   o   zamietnutí   návrhu   na vklad   ako predčasne   vydané,   a   teda   vydané   v   rozpore   so   zákonom   z   dôvodu,   že   v   danej   veci   je potrebné   vyčkať   na   rozhodnutie   o   odvolaní   voči   rozhodnutiu   o   vyhovení   protestu prokurátora, a ako také toto rozhodnutie zrušil.

Dňa 26. februára 2010 vydal Katastrálny úrad v Prešove (neskôr Správa katastra Prešov),   ako   odvolací   orgán,   rozhodnutie   sp.   zn.   Vo   3/2010-So   v   konaní   o   odvolaní účastníkov zmluvy voči rozhodnutiu Správy katastra Bardejov zo dňa 17. 01. 2009 sp. zn.: č. V 2000/2008 PD 85/08-5, ktorým správa katastra vyhovela protestu prokurátora, pričom toto   rozhodnutie   potvrdil   a   odvolanie   sťažovateľov   zo   dňa   10.   marec   2009   zamietol. Katastrálny úrad sa v svojom rozhodnutí stotožnil s argumentáciou Okresnej prokuratúry, v tom, že v posudzovanom prípade nedošlo k zániku osoby oprávnenej z vecného bremena – SAD Bardejov, a teda ani k zániku predmetného vecného bremena. V svojom rozhodnutí sa však   nevyjadril   k   tomu,   či   (ne)   existencia   vecného   bremena   je   prekážkou   vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Voči   tomuto   rozhodnutiu   podali   sťažovatelia   žalobu   o   preskúmanie   rozhodnutia Katastrálneho úradu v Prešove sp. zn.: Vo 3/2010-So, ktorou žiadali rozhodnutie zrušiť a vrátiť   vec   žalovanému   na   ďalšie   konanie,   z   dôvodu   nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia a tiež z dôvodu nezákonnosti napádaného rozhodnutia spočívajúcej v tom, že katastrálny úrad neuviedol v svojom rozhodnutí dôvod, pre ktorý by existencia vecného bremena mala byť prekážkou povolenia vkladu vlastníckeho práva   do   katastra   nehnuteľností.   Podľa   názoru   sťažovateľov   nie   je   existencia   vecného bremena prekážkou vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy, navyše podľa ich názoru predmetné vecné bremeno ako vecné bremeno in personam zaniklo z dôvodu zániku osoby   oprávnenej   z   vecného   bremena   –   SAD   Bardejov,   ktorá   zanikla   zlúčením   s   inou spoločnosťou SAD Prešov.

Na   základe   uvedenej   žaloby   rozhodol   Krajský   súd   v   Prešove   svojím   rozsudkom zo dňa 23. mája 2012 3 S/37/2010-84 tak, že napadané rozhodnutie Katastrálneho úradu v Prešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Voči   rozhodnutiu   Krajského   súdu   v   Prešove   podal   žalovaný   –   Katastrálny   úrad v Prešove   odvolanie   na   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „Najvyšší   súd“), o ktorom   rozhodol   Najvyšší   súd   rozsudkom   zo   dňa   21.   augusta   2013,   sp.   zn. 10Sžr/110/2012, ktoré je napádané touto ústavnou sťažnosťou, tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove zmenil a rozhodnutie Katastrálneho úradu v Prešove potvrdil.»

Sťažovatelia v sťažnosti poukázali predovšetkým na skutočnosť, že podľa ich názoru najvyšší súd „nesprávne ustálil, čo je predmetom konania v danej veci. Predmetom konania v rámci konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra v Prešove mala byť otázka,   či   skutočnosť,   že   účastníci   zmluvy   neuviedli,   že   na   nehnuteľnosti,   ktorá   je predmetom   zmluvy   viazne   vecné   bremeno,   predstavuje   zákonnú   prekážku   vkladu vlastníckeho   práva   do   katastra   nehnuteľností,   a   teda   či   katastrálny   úrad   postupoval v súlade   so   zákonom,   ak   na   základe   protestu   prokurátora   zrušil   svoje   rozhodnutie o povolení   vkladu   vlastníckeho   práva   do   katastra   nehnuteľností   z   dôvodu   neuvedenia existencie vecného bremena v zmluve o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Otázka existencie,   resp.   neexistencie   vecného   bremena   tu   mala   byť   vyriešená   len   ako   otázka predbežná.

Napriek tejto skutočnosti Najvyšší súd v svojom rozhodnutí úplne opomenul vyjadriť sa akýmkoľvek spôsobom k otázke, či postup Správ katastra v Bardejove a Prešove bol v súlade so zákonom a teda ku skutočnosti, či je prekážkou povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe zmluvy neuvedenie existencie vecného bremena v zmluve, i keď práve táto skutočnosť je rozhodujúcou pre rozhodnutie sporu. Odpoveď na túto otázku je podľa názoru sťažovateľov pre rozhodnutie sporu otázkou natoľko závažnou, že odpoveď na   ňu   nemožno   vyvodzovať   len   z   vyjadrenia   sa   súdu   k   inej   otázke   (existencii   vecného bremena).   Podľa   názoru   sťažovateľov   mal   najvyšší   súd   dať   sťažovateľom   jednoznačnú a jasnú   odpoveď   na   otázku,   či   neuvedenie   vecného   bremena   ako   ťarchy   viaznucej na nehnuteľnosti v kúpnej zmluve je dôvodom pre zamietnutie vkladu vlastníckeho práva do katastra   nehnuteľností,   pretože   táto   otázka,   nie   existencia,   či   neexistencia   vecného bremena, bola otázkou tvoriacou predmet sporu.“.

Uvedené   sťažovatelia   namietali   poukazujúc   na judikatúru   ústavného   súdu (III. ÚS 311/07,   III.   ÚS   11/2011,   III.   ÚS   307/2012),   z   ktorej   vyplýva   povinnosť   súdu odpovedať jasne a zrozumiteľne na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s danou vecou.

Sťažovatelia   ďalej   argumentovali,   že   podľa   ich   názoru «otázka   existencie   resp. neexistencie vecného bremena vôbec nemala byť predmetom konania v rámci katastrálneho konania   o   povolení   vkladu   vlastníckeho   práva   ani   následného   konania   o   preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, nakoľko ak nebolo vecné bremeno vo vzťahu k parcelám, ktoré mali   byť   predmetom   kúpnej   zmluvy   evidované   v   katastri   nehnuteľností,   mala   Správa katastra vychádzať, s ohľadom na materiálnu záväznosť katastra nehnuteľností, zo svojej evidencie...

Podľa   názoru   sťažovateľov   zo   žiadneho   ustanovenia   zákona   č.   162/1995   Z.   z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) nevyplýva oprávnenie správy katastra odmietnuť vklad vlastníckeho práva   v   prípade,   ak   účastníci   zmluvy   o   prevode   vlastníckeho   práva   k   nehnuteľnosti opomenú v takejto zmluve uviesť vecné bremeno ako ťarchu viaznucu na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom prevodu.».

Podľa   sťažovateľov «Napádané   rozhodnutie   Najvyššieho   súdu   odporuje   práve požiadavkám   na   konzistentnosť   a   logiku   odôvodnenia,   a   to   najmä   pokiaľ   ide o argumentáciu smerujúcu k zdôvodneniu, prečo podľa názoru Najvyššieho súdu nedošlo k zániku vecného bremena in personam, i keď osoba oprávnená z vecného bremena zanikla. Najvyšší   súd   najprv   cituje   v   svojom   rozhodnutí   ustanovenie   §   68   Obchodného zákonníka: V zmysle ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak. (...) a následne uvádza: „A následne v danom prípade jednoznačne, ako bolo uvedené, bola z obchodného registra vymazaná spoločnosť SAD š. p. Bardejov na základe jej zrušenia bez likvidácie zlúčením s iným   štátnym   podnikom.   Nedošlo   teda   k   zániku   spoločnosti...   Z   vyššie   uvedenej argumentácie nie je možné dôvodiť, akým spôsobom dospel Najvyšší súd k záveru, ktorý zjavne   odporuje zneniu zákona.   Argumentáciu   súdu je   v   tejto   časti   vnútorne   rozporná, odporujúci   základným   pravidlám   logiky,   keďže   záver   ku   ktorému   Najvyšší   súd   dospel v žiadnom   prípade   nevyplýva   z   ním   uvedených   premís   (spoločnosť   zaniká   výmazom   – spoločnosť bola vymazaná – záver: spoločnosť nezanikla), pričom práve táto veta tvorí základ odôvodnenia rozhodnutia najvyššieho súdu.

Sťažovatelia   zároveň   poukazujú   na   skutočnosť,   že   Najvyšší   súd   v   tejto   súvislosti úplne   opomenul   ust.   §   69 ods.   3 Obchodného zákonníka,   v zmysle ktorého   zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností...; ako aj všeobecné ustanovenie o zániku právnických osôb § 20a   ods.   2   Občianskeho   zákonníka,   v   zmysle   ktorého   právnická   osoba   zapísaná   v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak a napokon i ustanovenie § 14 ods. 4 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, v zmysle ktorého zlučovaný podnik zaniká a jeho majetok a záväzky predchádzajú na preberajúci podnik.

V nadväznosti na uvedené dospel následne Najvyšší súd aj k nesprávnemu záveru ohľadne existencie vecného bremena in personam zriadeného v prospech SAD Bardejov, keď konštatuje, že keďže nezanikla právnická osoba oprávnená z vecného bremena, tak nezaniklo ani vecné bremeno in personam zriadené v prospech tejto právnickej osoby.».

Na základe uvedeného sťažovatelia v sťažnosti navrhli, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu v zmysle ustanovenia článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako ak právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru bolo porušené rozsudkom Najvyššieho súdu sp. zn.: 10Sžr/110/2012 zo dňa 21. augusta 2013. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. augusta 2013 sp. zn.: 10Sžr/110/2012 sa zrušuje a vec sa vracia ďalšie konanie.

Odporca   je   povinný   nahradiť   sťažovateľom   trovy   konania   právneho   zastúpenia v sume 331,13 eur, ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet advokátskej   kancelárie   IURISTICO   s.   r.   o.   so   sídlom   Štefánikova   26,   040   01   Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

O   zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Teda úloha ústavného   súdu   pri   predbežnom   prerokovaní   návrhu   nespočíva   v   tom,   aby   určil, či preskúmanie   veci   predloženej   navrhovateľom   odhalí   existenciu   porušenia   niektorého z práv   alebo   slobôd   zaručených   ústavou,   ale   spočíva   len   v   tom,   aby   určil,   či   toto preskúmanie   vylúči   akúkoľvek   možnosť   existencie   takéhoto   porušenia.   Inými   slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nie   je   súčasťou   systému   všeobecných súdov,   ale   podľa   čl.   124   ústavy   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany   ústavnosti. Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy   všeobecných   súdov.   V   zásade   preto   nie   je   oprávnený   posudzovať   správnosť skutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne napr. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov (II. ÚS 193/2010).

Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa čl. 127 ústavy však patrí kontrola zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a   tak   z   ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, III. ÚS 271/05, III. ÚS 153/07). O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak ústavný súd zistí interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam   aplikovanej   právnej   normy,   alebo   ak   dôvody,   na   ktorých   je   založené   súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).

Z   týchto   hľadísk   preskúmal   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľov,   ktorí   namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovatelia   sa   žalobou   proti   Správe   katastra   Prešov, pôvodne Katastrálnemu úradu v Prešove (ďalej len „žalovaný správny orgán“) podanou na Krajskom súde v Prešove (ďalej len „krajský súd“) domáhali preskúmania zákonnosti jeho postupu a rozhodnutia sp. zn. Vo 3/2010-So z 26. februára 2010, ktorým vo veci odvolania   sťažovateľov   proti   rozhodnutiu   Správy   katastra   Bardejov   (ďalej   len „prvostupňový správny orgán“) sp. zn. V-2000/2008 zo 17. januára 2009 rozhodol tak, že jej rozhodnutie o vyhovení protestu Okresnej prokuratúry Bardejov (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. 85/08-5 zo 17. decembra 2008 potvrdil a odvolanie sťažovateľov zamietol.

Prvostupňový správny orgán 16. septembra 2008 najprv rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi sťažovateľmi (J. P. a D. G. v   postavení   predávajúcich   a I.   Š. v   postavení   kupujúcej),   predmetom   ktorej   bol   prevod pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č... nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., a to parcely... Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu podala protest okresná prokuratúra, v ktorom namietala, že parcely č... a č..., ktoré boli tiež predmetom prevodu vlastníckeho práva, vznikli odčlenením z pôvodnej parcely č..., ktorá je zaťažená vecným bremenom   zodpovedajúcim   právu   prechodu   pre   všetky   druhy   motorových   vozidiel v prospech   Slovenskej   autobusovej   dopravy,   š.   p.,   Bardejov,   a   ktoré   tak   zaťažuje   aj novovytvorené parcely, a to aj za situácie, že pôvodný oprávnený z vecného bremena bol zrušený   bez   likvidácie   zlúčením   s   iným   štátnym   podnikom,   pričom   jeho   právnym nástupcom sa stala spoločnosť Slovenská automobilová doprava Prešov, a. s. V danom prípade podľa názoru okresnej prokuratúry ide o vecné bremeno spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti.

Krajský   súd   sťažovateľmi   podanej   žalobe   vyhovel,   keď   rozsudkom sp. zn. 3 S 37/2010   z   23.   mája   2012   (ďalej   len   „rozsudok   krajského   súdu“)   zrušil rozhodnutie   žalovaného   správneho   orgánu   sp.   zn.   Vo   3/2010-So   zo   16.   februára   2010 v spojení   s rozhodnutím   prvostupňového   správneho   orgánu   sp.   zn.   V   200/2008 zo 17. januára 2009 a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie z dôvodu jeho   nepreskúmateľnosti   pre   nezrozumiteľnosť   a   nedostatok   dôvodov.   Krajský   súd   sa stotožnil   s námietkou   sťažovateľov,   že   žalovaný   správny   orgán   sa   dôsledne   nevyrovnal so základnou otázkou posúdenia charakteru vecného bremena, teda či ide o vecné bremeno spojené   s vlastníctvom   nehnuteľnosti   (in   rem)   alebo   patrí   určitej   osobe   (in   personam). Posúdenie zriadeného vecného bremena ako vecného bremena in personam vyplýva podľa krajského   súdu   len   z   ďalšieho   textu   odôvodnenia   rozhodnutia   žalovaného   správneho orgánu. Krajský súd sa tiež stotožnil s názorom okresnej prokuratúry, že v prípade, ak sa vecné bremeno viaže na pozemok ako celok, rozdelenie tohto pozemku nemá vplyv na existenciu   vecného   bremena.   Súčasne   konštatoval,   že   z   obsahu   administratívneho   spisu nevyplýva,   na   základe   akej   právnej   skutočnosti   bolo   toto   vecné   bremeno   vo   vzťahu   k novovytvoreným parcelám č... a č... z katastra nehnuteľností vymazané.

Na   základe   odvolania   podaného   žalovaným   správnym   orgánom   najvyšší   súd napadnutým   rozhodnutím   rozsudok   krajského   súdu   zmenil   tak,   že   žalobu   sťažovateľov zamietol, čím v podstate potvrdil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu.

Podstatou   námietok sťažovateľov je ich   nesúhlas s rozsudkom   najvyššieho   súdu, ktorý je podľa ich názoru nedostatočne odôvodnený, keďže najvyšší súd neodpovedal na jedinú podstatnú otázku v danej veci, a to či je prekážkou povolenia vkladu vlastníckeho práva   k   nehnuteľnosti   skutočnosť,   že   účastníci   kúpnej   zmluvy   (sťažovatelia)   neuviedli, že nehnuteľnosť,   ktorá   je   predmetom   prevodu   vlastníckeho   práva,   je   zaťažená   vecným bremenom. Najvyšší súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podľa sťažovateľov vyjadril len k existencii vecného bremena a posúdeniu jeho charakteru, čo malo byť podľa názoru sťažovateľov v konaní vyriešené ako predbežná otázka.

Ústavný súd musel preto v rámci predbežného prerokovania sťažnosti posúdiť, či rozsudkom   najvyššieho   súdu   mohlo   v   danom   prípade   dôjsť   k   takému   závažnému pochybeniu zo strany najvyššieho súdu, ktoré by signalizovalo možnosť vysloviť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie porušenie sťažovateľmi označených práv.

Najvyšší súd v relevantnej časti napadnutého rozhodnutia uviedol: «Z obsahu súdneho ako i administratívneho spisu vyplýva, že notárskou zápisnicou č. N 31/96, Nz 21/96 bola dňa 9. júna 1996 napísaná dohoda o zriadení vecného bremena medzi   Slovenskou   autobusovou   dopravou,   š.   p.   Bardejov   a   Nákladnou   automobilovou dopravou, š. p. Košice, odštepný závod 1021 Bardejov. Na základe tejto dohody Slovenská autobusová doprava, š. p. Bardejov zriadila v prospech Nákladnej automobilovej dopravy, š. p. Košice, odštepný závod 1021 Bardejov vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez parcelu... pre všetky druhy motorových vozidiel a Nákladná automobilová doprava, š. p. Košice, odštepný závod 1021 Bardejov zriadila v prospech Slovenskej autobusovej dopravy, š. p. Bardejov vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez parcelu... a... pre všetky druhy motorových vozidiel. Zápis vecných bremien bol vykonaný do katastra nehnuteľností pod položkou výkazu zmien č. 519/96. Toto zriadené vecné bremeno bolo akceptované aj v ďalších právnych úkonoch zapísaných v katastre nehnuteľností, a to kúpnou zmluvou, ktorej vklad bolo povolený pod č... dňa 15. februára 2008 a kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č... dňa 11. apríla 2008. Podľa čl. IV bod 1.3 oboch kúpnych zmlúv zmluvné strany vzali na vedomie existenciu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez parcelu CKN č... zriadeného v prospech Slovenskej autobusovej dopravy Prešov.

Dňa 25. augusta 2008 žalobcovia v 1/ a 2/ rade, ako podieloví spoluvlastníci podali žiadosť o zápis geometrického plánu č..., ktorým bola parcela č... rozdelená a z ktorej vznikli   novovytvorené   parcely...   Zápis   tohto   geometrického   plánu   bol   vykonaný   dňa   9. septembra 2008 pod číslom zmeny...

Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 12. septembra 2008, ktorá bola predmetom vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pod č... uzatvorenou medzi J. P. a D. G. ako predávajúcimi   a I.   Š.   ako   kupujúcou   bola   okrem   iného   predmetom   prevodu   aj novorozdelená parcela č... Účastníci kúpnej zmluvy v čl. IV bod 1.2 a 1.3 však už vyhlásili, že na prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy, ani vecné bremená, najmä nie   práva   prechodu   alebo   prejazdu.   Na   základe   tohto   zistenia   prokurátor   namietal porušenie   zákona,   pretože   podľa   jeho   názoru,   na   prevádzaných   nehnuteľnostiach novovzniknutých parcelách č... a... vytvorených z pôvodnej parcely... naďalej viazne vecné bremeno, ktoré bolo založené dohodou o vecnom bremene č... spočívajúce v práve prechodu aj cez parcelu č... zriadenou v prospech SAD š. p. Bardejov ako oprávneného z vecného bremena.

Žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia č. Vo 3/2010-So zo dňa 26. februára 2010,   ktoré   je   predmetom   súdneho   prieskumu   konštatovala,   že   v   prípade   zriadeného vecného bremena v prospech SAD, š. p. Bardejov (ktorého práva a povinnosti v plnom rozsahu   prevzala   SAD   Prešov,   a.   s.)   nedošlo   k   zániku   právnickej   osoby   v   zmysle Obchodného zákonníka, čo potvrdzujú aj jednotlivé zápisy v obchodnom registri SAD, š. p. Bardejov, kde je v časti „Ďalšie právne skutočnosti“, uvedené, že sa vymazáva obchodné meno SAD, š. p. Bardejov ako aj ostatné doteraz platné zápisy na základe jeho zrušenia bez likvidácie rozhodnutím Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 92/99 zo dňa 6. júna 1999 zlúčením siným štátnym podnikom ku dňu 1. augusta 1999. Dňa 1. augusta 1999 všetky práva,   povinnosti, pohľadávky a záväzky vyplývajúce z obchodnoprávnych, pracovnoprávnych,   občianskoprávnych   a   iných   právnych   a   majetkových   vzťahov   atď. prechádzajú na podnik SAD, š. p. Prešov so sídlom v Prešove. Súčasne je podľa zápisu v obchodnom registri pre SAD, š. p. Prešov v časti „Ďalšie právne skutočnosti“ uvedené, že akciová spoločnosť bola zriadená rozhodnutím zakladateľa FNM SR vo forme notárskej zápisnice zo   dňa 4.   decembra 2001   č.   N 984/2001,   Nz 966/2001   s tým,   že spoločnosť preberá   majetok,   práva,   záväzky   a   povinnosti   podniku   SAD,   š.   p.   Prešov   so   sídlom v Prešove.

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremená sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe.

Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľností prechádzajú s vlastníctvom veci nadobúdateľa.

Podľa § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa   §   151p   ods.   4   Občianskeho   zákonníka,   ak   právo   zodpovedajúce   vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom. Podľa   §   68   ods.   1   Obchodného   zákonníka,   spoločnosť   zaniká   ku   dňu   výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   68   ods.   2   Obchodného   zákonníka,   zániku   spoločnosti   predchádza   jej zrušenie likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Predmetom   súdneho   prieskumu   na   základe   žaloby   žalobcov,   bolo   rozhodnutie žalovanej (predtým Katastrálneho úradu v Prešove) č. Vo 3/2010-So zo dňa 26. februára 2010,   ktorým   bolo   potvrdené   prvostupňové   rozhodnutie   Správy   katastra   Bardejov č. V 2000/2008   zo   dňa   17.   januára   2009   o   vyhovení   protestu   Okresnej   prokuratúry v Bardejove č. PD 85/08-5 zo dňa 17. decembra 2008.

Odvolací súd uvádza, že v uvedenej právnej veci bolo na základe žaloby žalobcov sporné právne posúdenie skutočnosti, či v prípade zrušenie spoločnosti bez likvidácie jej zlúčením   s   inou   spoločnosťou   prechádza   na   právneho   nástupcu   vecné   bremeno   in personam,   alebo   či   v   prípade   zrušenia   spoločnosti   bez   likvidácie   jej   zlúčením   s   inou spoločnosťou sa zároveň jedná o jej zánik a teda vecné bremeno in personam v zmysle § 151p ods. 4 Občianskeho zákonníka zaniká zo zákona.

Odvolací súd v tejto súvislosti s poukazom na citované znenie ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka udáva, že zákon rozlišuje medzi zrušením spoločnosti a jej zánikom. V danom prípade jednoznačne, ako bolo uvedené, bola z obchodného registra vymazaná spoločnosť Slovenská autobusová doprava, štáty podnik Bardejov na základe jej zrušenia bez likvidácie zlúčením s iným Štátnym podnikom. Nedošlo teda k zániku spoločnosti a teda ani k zániku vecného bremena in personam ako to tvrdili žalobcovia.

Žalovaná   správne   založila   svoje   rozhodnutie   na   právnej   argumentácii   právneho nástupníctva oprávneného z vecného bremena SAD š. p. Bardejov kde uviedla, že právnym nástupcom   spoločnosti   Slovenská   autobusová   doprava,   š.   p.   Bardejov   sa   na   základe rozhodnutia Ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 92/99 zo dňa 30. júna 1999 stal podnik SAD Prešov a následne na základe rozhodnutia Ministra dopravy, pôšt   a   telekomunikácií   Slovenskej   republiky   č.   91   z   21.   novembra   2001   sa   právnym nástupcom stala spoločnosť SAD Prešov, a. s. Z uvedeného dôvodu preto nedošlo k zániku právnickej osoby podľa Obchodného zákonníka, a preto táto skutočnosť nemá následok, v dôsledku ktorého by malo dôjsť k zániku viažuceho sa vecného bremena ako vecného bremena pôsobiaceho in personam.

Pokiaľ sa jedná o námietku žalovanej, že návrh vo veci vkladu vlastníckeho práva bol   vzatý   späť   a   že   konanie   bolo   zastavené,   odvolací   súd   udáva,   že   súd   v   danej   veci posudzoval zákonnosť rozhodnutia a postupu o zamietnutí návrhu na vklad a teda splnenie podmienok   v čase   vydania   napadnutého   rozhodnutia.   Na   uvedenej   veci   nemení   nič skutočnosť, že následne bol návrh vzatý späť a konanie zastavené.»

Ústavný   súd   konštatuje,   že   odôvodnenie   napadnutého   rozhodnutia   v   súvislosti s nezaujatím   jednoznačného   stanoviska   najvyššieho   súdu   k   otázke,   či   zaťaženie nehnuteľnosti vecným bremenom, ktoré nebolo obsahom uzatvorenej kúpnej zmluvy, je prekážkou   spôsobilou   zabrániť   povoleniu   vkladu   vlastníckeho   práva   do   katastra nehnuteľností, považuje do určitej miery za nepostačujúce, avšak vzhľadom na úplnosť odôvodnenia   z hľadiska   posúdenia   existencie   a charakteru   vecného   bremena, z   ktorého možno vyvodiť záver, že tento nedostatok je podľa názoru najvyššieho súdu považovaný súčasne za právny dôvod na rozhodnutie príslušného správneho orgánu o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva, považuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za ústavne udržateľné.

Z pohľadu   rozhodovania bolo pre ústavný súd podstatné aj zistenie, že pôvodné správne   konanie,   ktorým   sťažovatelia   navrhovali   povolenie   vkladu   vlastníckeho   práva k nehnuteľnosti,   bolo na   základe   ich   návrhu   vzaté   späť a   zastavené a   vlastnícke   právo k pozemkom,   ktoré   boli   predmetom   kúpnej   zmluvy,   bolo   prevedené   na   iné   subjekty. Napriek   tomu, že   predmetom   posúdenia   ústavnej   udržateľnosti   bol   napadnutý   rozsudok najvyššieho súdu, ktorým bola vyslovená zákonnosť postupu a rozhodovania žalovaného správneho   orgánu   v   konaní   o   vyhovení   protestu   okresnej   prokuratúry,   zohľadňujúc skutočnosť, že sťažovatelia prestali byť nositeľmi vlastníckeho práva vlastným konaním, ústavný súd dospel k záveru, že v súčasnosti neexistuje materiálny základ, ktorý bol titulom na   to,   aby   využili   svoje   procesné   práva   a   domáhali   sa   ochrany   označených   práv prostredníctvom sťažnosti na ústavnom súde.

V   tejto   súvislosti   ústavný   súd   tiež   dodáva,   že   pri   výkone   svojej   právomoci zabezpečuje materiálnu ochranu ústavnosti,   a preto vzhľadom   na zastavenie pôvodného správneho konania o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti by rozhodnutie ústavného   súdu   v   tejto   veci   nemohlo   vo   sfére   subjektívneho   právneho   postavenia sťažovateľov vyvolávať žiadne právne účinky.

Ústavný súd pritom v tomto smere vychádzal aj z princípu minimalizácie zásahov do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov (napr. IV. ÚS 303/04, I. ÚS 55/2011), ktorým sa vo vlastnej rozhodovacej činnosti dôsledne riadi.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   vyhodnotil   argumentáciu sťažovateľov odôvodňujúcu porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru ako nedostatočnú na to, aby na jej základe bolo možné v prípade prijatia sťažnosti na ďalšie konanie   zistiť   a   preskúmať   spojitosť   medzi   napadnutým   rozsudkom   najvyššieho   súdu a namietaným porušením označených práv.

Ústavný súd preto v tejto časti sťažnosť sťažovateľov pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2014