znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 72/09-48

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júla 2009 v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka prerokoval   sťažnosť   M.   H.,   Š.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   B.   P.,   PhD.,   B.,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   26 P/110/2004   a   postupom   Okresného   súdu   Piešťany   v konaní vedenom pod sp. zn. 7 P/46/2008 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 26 P/110/2004 a   postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 P/46/2008   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Piešťany p r i k a z u j e   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 7 P/46/2008 konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. H.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom tritisícpäťsto   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Trnava p o v i n n ý   vyplatiť   jej   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. M. H.   p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 346,31 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a tridsaťjeden centov), ktorú   j e   Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť   na   účet   jej   právnej   zástupkyne   JUDr.   B.   P.,   PhD.,   B.,   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 72/09-19   z   12. marca   2009   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. H. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Trnava   (ďalej   len   „okresný   súd   I“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 26 P/110/2004 a postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd II“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 P/46/2008.

2. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   ústavy   vidí   sťažovateľka   v ďalej   opísanom   skutkovom   stave. Predmetom konania   na   okresnom   súde   I   a   okresnom   súde   II   je   úprava   práv   a povinností   rodičov k maloletému dieťaťu.

Sťažovateľka podala 24. marca 2004 návrh na zvýšenie výživného pre svojho syna – maloletého M. H. – okresnému súdu I, ktorý vec zaevidoval pod sp. zn. 26 P 110/2004.

Ďalej v sťažnosti uviedla:«... Návrh bol podaný dňa 24. 3. 2004 - môj syn mal 6 rokov. Dnes má maloletý 10 rokov, píše sa rok 2008 a od podania návrhu prešli viac ako 4 roky!

... Celé konanie vo veci určenia výživného na mal. M. H. bolo zmätočné a čom svedčí skutočnosť, žiaden zo zákonných sudcov nedospel k zákonnému rozhodnutiu vo veci samej.... Z dôvodu neúmerných prieťahov v konaní súdov som spolu aj so svojimi deťmi dlhodobo v situácii hmotnej núdze a som odkázaná na finančnú pomoc príbuzných.... Môj   syn   vyžaduje   nadmernú   opateru   a   starostlivosť   tak   po   telesnej   ako   aj po duševnej stránke - jeho vývoj zaostáva za rovesníkmi, navštevuje špeciálnu základnú školu.   Jeho   materiálne   nároky   sú   viacnásobne   vyššie   ako   materiálne   nároky   jeho rovesníkov. Aj na túto skutočnosť som niekoľkokrát súd upozorňovala, pretože ja sama nie som schopná po finančnej stránke zabezpečiť synovi jeho potreby...

V   čase   podania   návrhu   v   roku   2004   bola   životná   úroveň   otca   maloletého nadštandartná. Bol vlastníkom viacerých drahých áut a lukratívnych nehnuteľností... V dôsledku neprimeraných prieťahov v súdnom konaní sa otec maloletého stačil zbaviť všetkého hnuteľného majetku prepísaním na iné fyzické a právnické osoby... V   priebehu   konania   súd   poskytol   otcovi   maloletého   M.   priestor   na   to,   aby sa „zbavil“ áut v hodnote niekoľko miliónov slovenských korún za sumy cca do 100.000 Sk. Množstvo   svojich   nehnuteľností   daroval   tretím   osobám,   resp.   „predal“ za podpriemerné ceny...

Sudkyňa Okresného súdu Trnava dokonca priamo na pojednávaní vytkla právnej zástupkyni matky, či jej nestačí, že spis má viac než 1000 strán, keď navrhuje ďalšie dôkazy. Pritom   sme   už   dávno   žiadali   rozhodnutie   vo   veci   na   základe   potencionality   príjmov a majetkových pomerov otca...

Na základe týchto skutočností existuje dôvodná domnienka, že otec maloletého urobil všetky   uvedené   kroky   za   účelom   vyhnúť   sa,   respektíve   zbaviť   sa   úplne   vyživovacej povinnosti voči maloletému.»

3. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti sťažovateľka vo svojom návrhu výroku rozhodnutia (petite) žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné právo M. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v... čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom   pod   sp.   značkou   26   P/110/2004   a   teraz   Okresného   súdu   Piešťany   v   konaní vedenom pod sp. zn. 7 P/46/2008 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje aby do 3 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia vytýčil vo veci pod sp. zn. 7 P/46/2008 pojednávanie, aby vo veci konal bez zbytočných   prieťahov   a   súdne   pojednávanie   ukončil   v   prospech   maloletého   tak,   aby nedochádzalo k poškodzovaniu jeho práv a právom chránených záujmov.

3. M. H., bytom Š. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 13.277,57 Eur, ktoré sú jej povinné zaplatiť spoločne a nerozdielne Okresný súd Trnava a Okresný súd Piešťany do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava a Okresný súd Piešťany sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť M. H. náhradu trov konania pred Ústavným súdom vo výške 574,25 Eur na účet právnej zástupkyne - advokátky JUDr. B. P... do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

4.   Svoju   žiadosť   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   odôvodnila okrem iného tým, že „... právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádzam, mi spôsobila nielen   materiálnu,   ale   aj   nemateriálnu   ujmu,   a   to   nielen   mojej   osobe,   ale   aj   môjmu maloletému synovi. Moja ujma spočíva v tom, že od podania návrhu uplynuli viac ako 4 roky (návrh bol podaný dňa 24. 3. 2004). Pritom ide o konanie starostlivosti o maloletých, menovite   o výživné   pre   maloleté   dieťa,   ktoré   podľa   štatistík   uverejnených   na   stránke Ministerstva   spravodlivosti   SR   končia   súdy   priemerne   v   období   do   10   -   12   mesiaca a v tomto čase už:

a) maloletý začal navštevovať špeciálnu základnú školu, čiže jeho nároky vzrástli.

b)   maloletý   potrebuje   zvýšenú   starostlivosť   a   opateru   tak   po   telesnej   ako   aj po duševnej stránke. Jeho materiálne nároky sú vyššie ako nároky jeho rovesníkov:

- potrebuje špeciálnu obuv

- každý deň ho autom vozím do školy alebo zo školy

- pokiaľ som v práci, snažím sa zabezpečiť synovi opatrovateľku keďže potrebuje nad sebou neustály dohľad

- pre   zdravý   telesný   vývoj   má   odporúčané   plávanie   -   snažím   sa,   aby   pravidelne navštevoval plaváreň

c) z dôvodu neúmerných prieťahov v konaní súdov som sa spolu so svojimi deťmi ocitla dlhodobo v situácii hmotnej núdze a som odkázaná na finančnú pomoc príbuzných, keďže sama nie som schopná po finančnej stránke zabezpečiť synovi jeho potreby. Otec sa o maloletého   M.   vôbec   nezaujíma,   nenavštevuje   ho,   nevenuje   mu   žiaden   čas   a   ani prostriedky   nad   rámec   určeného   výživného.   Všetku   osobnú   starostlivosť   o   maloletého zabezpečujem ja sama, pomáhajú mi len moji príbuzní.

d) keď   som   20.   mája   2008 požiadala   súd   o   dočasné   rozhodnutie   -   predbežné opatrenie, ktorým by sa zvýšilo výživné aspoň na polovicu požadovanej sumy, bol môj návrh zamietnutý...“.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 27. marca 2009 písomne vyjadril predseda okresného súdu I listom sp. zn. 1 SprV/179/2009. Predsedníčka okresného súdu II sa písomne vyjadrila k sťažnosti 5. mája 2009 listom sp. zn. Spr. 227/2009. K vyjadreniu predsedu okresného súdu I a predsedníčky okresného súdu II zaujala stanovisko právna zástupkyňa sťažovateľky, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 2. júna 2009.

5.1 Predseda   okresného   súdu   I sa   vo   svojom   vyjadrení   k dôvodnosti   sťažnosti nevyjadril,   ale   opísal   priebeh   konania   a uviedol,   že „...   zákonná   sudkyňa...   vzhľadom na odstúpenie spisového materiálu na Okresný súd Piešťany ako miestne príslušnému súdu sa nemôže k priebehu konania vedeného na našom súde vyjadriť“.

5.2 Predsedníčka okresného súdu II vo svojom vyjadrení opísala doterajší priebeh konania   a   k dôvodnosti   sťažnosti   uviedla: „...   v predmetnom   konaní   došlo   k prieťahom v konaní, ktoré však neboli zásadného charakteru,   nakoľko súd zhromažďoval potrebné listinné dôkazy za účelom objektívneho posúdenia dôvodnosti nároku matky na zvýšenie výživného ako aj posúdenia pomerov na strane účastníkov.“

5.3 Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   na   vyjadrenie   okresného   súdu   I   a okresného súdu II reagovala podaním doručeným ústavnému súdu 2. júna 2009, v ktorom uviedla:„Máme zato, že obidva konajúce súdy už mali dávno dostatok dôkazov na to, aby vo veci rozhodli. Napriek tomu tak neurobili a naďalej vykonávajú zbytočné dokazovanie, resp. opakujú už vykonané, aj to s prieťahmi. Zo zistení nevyvodili žiadne závery. Ignorujú nielen účinné ustanovenia zákona o rodine, ale aj platnú judikatúru a predovšetkým záujem maloletého M., ktorý má byť najvyšším vodiacim princípom celého konania starostlivosti o maloletých.“

6. Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný,   ani za   nevyhnutný procesný   prostriedok   na zistenie   skutočností   potrebných   na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

7.   Z obsahu   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností,   z písomných   vyjadrení účastníkov konania a zo spisov okresného súdu I sp. zn. 26 P/110/2004 a okresného súdu II sp. zn. 7 P/46/2008 ústavný súd zistil tento relevantný priebeh a stav predmetného konania:Sťažovateľka 24. marca 2004 podala okresnému súdu I žalobný návrh proti M. V. na zvýšenie výživného pre maloletého M. H., ktorý bol vedený pod sp. zn. 26 P/110/2004.Sťažovateľka podaním 13. apríla 2004 navrhla zmenu žalobného petitu.Dňa 19. apríla 2004 okresný súd I vydal uznesenie č. k. 26 P/110/2004-4, ktorým ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny P. za opatrovníka maloletému M. H.Právny zástupca sťažovateľky podaním 4. mája 2004 požiadal o preloženie termínu pojednávania.

Okresný   súd   I   6.   mája   2004   oznámil   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky, aby zabezpečil účasť sťažovateľky na pojednávaní.

Podaním 4. mája 2004 sa k žalobnému návrhu vyjadril odporca.Okresný súd I uskutočnil 18. mája 2004 súdne pojednávanie. Zo zápisnice vyplýva neprítomnosť   sťažovateľky   a   jej   právneho   zástupcu,   ktorí   svoju   neúčasť   ospravedlnili. Kolízny opatrovník bol neprítomný a svoju neúčasť neospravedlnil. Okresný súd I vypočul odporcu a pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu vykonania dokazovania.

Okresný   súd   I   21.   mája   2004   požiadal   zamestnávateľa   sťažovateľky   o zaslanie potvrdenia o jej príjme a daňový úrad o zaslanie daňového priznania odporcu za rok 2001.Sudca   dal   22.   júna   2004   kancelárii   pokyn   na   nariadenie   termínu   pojednávania na 18. august 2004.

Sudca   dal   26.   júla   2004   kancelárii   pokyn   na   zrušenie   termínu   pojednávania a nariadenie nového termínu na 15. október 2004.

Okresný súd I 15. októbra 2004 uskutočnil súdne pojednávanie. Zo zápisnice vyplýva prítomnosť sťažovateľky a jej právneho zástupcu. Odporca bol neprítomný. Okresný súd I vypočul   sťažovateľku   a pojednávanie   odročil   na   14.   január   2005   z dôvodu   vykonania dokazovania.

Sudca   dal   15.   decembra   2004   kancelárii   pokyn   na   zmenu   termínu   pojednávania a nariadenie nového termínu pojednávania na 12. január 2005.

Okresný   súd   I   12.   januára   2005   neuskutočnil   súdne   pojednávanie.   Zo   zápisnice vyplýva prítomnosť sťažovateľky i odporcu. Zastupujúci sudca založil do spisu predložené dôkazy,   o ktoré   boli   účastníci   konania   požiadaní,   a   pojednávanie   odročil   z   dôvodu onemocnenia zákonnej sudkyne na neurčito.

Sudca dal 21. februára 2005 kancelárii pokyn na nariadenie termínu pojednávania na 13. apríl 2005.

Okresný súd I 13. apríla 2005 uskutočnil súdne pojednávanie. Zo zápisnice vyplýva prítomnosť sťažovateľky a jej právneho zástupcu.

Kolízny   opatrovník   bol   neprítomný   a   svoju   neúčasť ospravedlnil.   Okresný   súd   I vypočul sťažovateľku i odporcu a pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu vykonania dokazovania.

Sťažovateľka   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   13.   decembra   2005 požiadala o urýchlené nariadenie termínu pojednávania.

Sudca dal 13. januára 2006 kancelárii pokyn na nariadenie termínu pojednávania na 1. marec 2006.

Z dôvodu   práceneschopnosti   zákonného zástupcu   bol 15.   februára   2006   zmenený termín pojednávania na 19. apríl 2006.

Podaním 18. apríla 2006 sa odporca ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti.

Okresný   súd   I   spísal   19.   apríla   2006   zápisnicu   zo   súdneho   pojednávania. Konštatovaná je prítomnosť sťažovateľky a jej právneho zástupcu (odporca neprítomný, neúčasť ospravedlnená). Pojednávanie bolo odročené na 14. jún 2006.

Podaním z 19. mája 2006 právny zástupca sťažovateľky navrhol vykonanie ďalšieho dokazovania.

Okresný   súd   I   uskutočnil   14.   júna   2006   súdne   pojednávanie.   Konštatovaná je prítomnosť   sťažovateľky   a   jej   právneho   zástupcu   (odporca   bol   neprítomný,   neúčasť neospravedlnená).   Okresný   súd   I   vypočul   sťažovateľku.   Pojednávanie   bolo   odročené na 6. september   2006.   Odporca   bol   predvolaný   na   pojednávanie   pod   hrozbou   uloženia poriadkovej pokuty do výšky 50 000 Sk.

Okresný súd I uznesením č. k. 26 P/110/2004-485 z 20. júna 2006 uložil odporcovi poriadkovú   pokutu   vo   výške   2   000   Sk,   z dôvodu   neúčasti   na   pojednávaní   bez ospravedlnenia 14. júna 2006.

Okresný   súd   I   6.   septembra   2006   uskutočnil   súdne   pojednávanie.   Konštatovaná je prítomnosť všetkých účastníkov konania. Okresný súd I vypočul sťažovateľku a odporcu. Pojednávanie   bolo   odročené   na   27.   september   2006   z dôvodu   vykonania   ďalšieho dokazovania.

Sťažovateľka   prostredníctvom   právnej   zástupkyne   26.   septembra   2006   požiadala o odročenie súdneho pojednávania z dôvodu účasti na pohrebe.

Okresný súd I pojednávanie odročil na 27. október 2006.Dňa 23. októbra 2006 sťažovateľka navrhla zmenu žalobného petitu.

Dňa   27.   októbra   2006   Okresný   súd   I   uskutočnil   súdne   pojednávanie,   ktorého sa zúčastnili   všetci   účastníci   konania.   Okresný   súd   I   vypočul   svedka   a   odporcu. Pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu vykonania ďalšieho dokazovania.Okresný   súd   I   uskutočnil   1.   decembra   2006   súdne   pojednávanie.   Konštatovaná je prítomnosť všetkých účastníkov konania. Okresný súd I vypočul predvolaných svedkov. Pojednávanie bolo odročené na 31. január 2007 z dôvodu vykonania ďalšieho dokazovania.Okresný   súd   I   požiadal   10.   januára   2007   odporcu   a jeho   právneho   zástupcu JUDr. J. Š. o oznámenie adresy svedka.

Okresný   súd   I   neuskutočnil   31.   januára   2007   súdne   pojednávanie   z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Podľa rozvrhu práce na rok 2007 bola 2. apríla 2007 vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie inému zákonnému sudcovi.

Sťažovateľka   prostredníctvom   právnej   zástupkyne   žiadala   nariadiť   súdne pojednávanie.

Dňa 6. júna 2007 dal sudca kancelárii pokyn na nariadenie termínu pojednávania na 24. september 2007 a zabezpečenie účasti svedkov.

Okresný   súd   I   uskutočnil   24.   septembra   2007   súdne   pojednávanie,   na   ktorom vypočul   sťažovateľku, odporcu   a   predvolaných   svedkov.   Pojednávanie   bolo   odročené na 7. november 2007 za účelom vykonania ďalšieho dokazovania.

Právna zástupkyňa sťažovateľky podaním z 19. októbra 2007 navrhla vykonať ďalšie dokazovanie.

Okresný súd I uskutočnil 7. novembra 2007 súdne pojednávanie, na ktorom vypočul sťažovateľku, odporcu   a   predvolanú   svedkyňu.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito z dôvodu vykonania ďalšieho dokazovania.

Od   1. januára   2008   došlo   k reorganizácii   okresných   súdov   a   zmene   miestnej príslušnosti   súdu   na   novozriadený   okresný   súd   II,   ktorý   zaevidoval   spis   pod   sp.   zn. 7 P/46/2008.

Sudca dal 29. januára 2008 kancelárii pokyn na nariadenie termínu pojednávania na 28. február 2008 a zabezpečenie účasti svedkov.

Okresný súd II uskutočnil 28. februára 2008 súdne pojednávanie. Okresný súd II vypočul   sťažovateľku   a   odporcu.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   z dôvodu vykonania znaleckého dokazovania.

Okresný súd II listom z 29. februára 2008 požiadal okresný súd I o zapožičanie spisu sp. zn. 9 Nc 257/1998.

Sťažovateľka podaním 5. júna 2008 navrhla okresnému súdu II vydanie predbežného opatrenia,   ktorým   by   súd   predbežne   zaviazal   odporcu   až   do   právoplatného   skončenia konania na úhradu výživného na mal. syna M. platiť sumu 8 000 Sk.

Okresný súd II uznesením č. k. 7 P/46/2008-1227 z 18. júna 2008 návrh sťažovateľky na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Okresný súd II uznesením č. k. 7 P/46/2008-1235 z 3. júla 2008 ustanovil súdneho znalca z odboru ekonómie a manažmentu, odvetvia účtovníctva, v ktorom uložil v lehote 60 dní vypracovať znalecký posudok.

Sťažovateľka 8. júla 2008 podala odvolanie proti uzneseniu č. k. 7 P/46/2008-1227 z 18. júna 2008, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Sťažovateľka 8. júla 2008 podala odvolanie (doplnené 11. júla 2008) proti uzneseniu č. k. 7 P/46/2008-1235 z 3. júla 2008, ktorým jej bola uložená povinnosť zložiť preddavok na úhradu trov spojených s vypracovaním znaleckého posudku.

Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 9 CoP 47/2008-1281 z 30. septembra 2008 napadnuté rozhodnutie okresného súdu II č. k. 7 P/46/2008-1227 z 18. júna 2008 potvrdil.

Krajský   súd   o odvolaní   proti   zloženiu   preddavku   na   trovy   znaleckého   posudku nerozhodol,   pretože   spis   bol   zaslaný   predčasne,   a spis   vrátil   okresnému   súdu   II   listom zo 7. októbra 2008.

Okresný súd II listom z 23. decembra 2008 odoslal spis súdnej znalkyni Ing. R. S. z dôvodu vypracovania znaleckého posudku.

Okresnému súdu II bolo 23. marca 2009 doručené podanie súdnej znalkyne Ing. R. S., v ktorom žiadala predĺženie termínu vypracovania znaleckého posudku do 20. apríla 2009. Okresný súd II jej listom z 30. marca 2009 predĺžil lehotu do 20. apríla 2009.Okresný   súd   II   29.   apríla   2009   prevzal   spis   od   znalca   spolu   s vypracovaným znaleckým posudkom.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné vedomosti, ustanoví   súd   podľa   §   127   OSP   po   vypočutí   účastníkov   znalca.   Ustanovení   znalci   boli povinní   podľa   §   8   zákona   č.   36/1967   Zb.   o znalcoch   a tlmočníkoch   v znení   neskorších predpisov (s účinnosťou od 1. septembra 2004 podľa § 16 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) vykonať znaleckú činnosť riadne a včas.

8. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 P/110/2004 a postupom okresného súdu II v konaní vedenom pod sp. zn. 7 P/46/2008 o návrhu na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

V tejto   súvislosti   ústavný   súd   konštatuje,   že   posudzované   konanie   sa   začalo 24. marca   2004,   teda   pred   viac   ako   piatimi   rokmi. Ústavný   súd   sa   zaoberal   postupom okresného súdu I, ako aj okresného súdu II v predmetnej veci, pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

9. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   napadnutého   konania je rozhodovanie   súdu   o výžive   maloletého   dieťaťa,   t. j.   ide   o   existenčnú   vec,   o agendu starostlivosti   súdu   o   maloletých,   kde   sa   predpokladá   osobitná   pozornosť   venovaná efektívnemu   a rýchlemu   postupu   súdu   (II.   ÚS   2/01),   aby   bol   naplnený   účel   súdneho konania,   čo   okrem   iného   znamená,   že   všeobecný   súd   má   povinnosť   organizovať   svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04).

9.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom konania je návrh na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, teda po právnej stránke štandardná   rodinnoprávna   vec   patriaca   do   rozhodovacej   agendy   všeobecného súdnictva.

Skutkovú stránku predmetnej veci možno tiež zaradiť k štandardným v rámci agendy patriacej do rozhodovacej činnosti všeobecného súdnictva. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre   zastáva   názor,   že   takéto   konanie   vedené   proti   osobe   s trvalým   pobytom a zamestnaním v Slovenskej republike nepatrí ku skutkovo zložitým veciam.

Sudca   okresného   súdu   I   však   prejavil   váhavosť   a nerozhodnosť   a uspokojil sa s formalizovaným postupom opakovaním súdnych pojednávaní, ako aj s nesústredeným a nekoncentrovaným vykonávaním ďalšieho – na vec sa vzťahujúceho – dokazovania.

9.2 Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky, v preskúmavanej veci ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka počas prebiehajúceho konania navrhovala vykonanie dôkazov,   išlo   však   o procesné   právo   účastníka   konania,   ktoré   bez   ďalšieho   nemožno pripísať   na   jeho   ujmu.   Okrem   toho   sťažovateľka   urgovala   nariadenie   pojednávaní a opakovane sa sťažovala na prieťahy v konaní.

9.3 Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   I   a okresného súdu II.   Sťažovateľka   v sťažnosti   nekonkretizovala   obdobia,   počas   ktorých   malo   dôjsť k zbytočným   prieťahom   v napadnutom   konaní,   ale poukázala na celkovú   dĺžku   konania v trvaní takmer 5 rokov.

Ústavný   súd   považoval   za   preukázané,   že   okresný   súd   I,   ale   aj   okresný   súd   II nepochybne porušili svoje zákonné povinnosti dané im predovšetkým Občianskym súdnym poriadkom.   Konanie   na   okresnom   súde   I   je   poznačené   ako   celok   formálnosťou, neefektívnosťou a nesústredenosťou, keď okresný súd I mechanicky síce nariaďoval súdne pojednávania,   opakoval   dokazovanie   a pojednávania   odročoval   a vec   meritórne neposudzoval, a to v období od 18. mája 2004 až do 31. decembra 2007.

Vychádzajúc   z predloženej   sťažnosti   a k nej   pripojených   dokumentov,   ako aj zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd konštatoval v danej veci zbytočné prieťahy v konaní. Aj keď okresný súd I a okresný súd II konali vo veci, predsa avšak nevykonávali úkony smerujúce k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádza, a to aj napriek tomu, že predmetom konania bola vec výživného na maloleté dieťa.

Iba na dokreslenie celkovej situácie ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že okresný súd II 28. februára 2008 odročil súdne pojednávanie z dôvodu znaleckého dokazovania, ale až 3. júla 2008 vydal uznesenie č. k. 7 P/46/2004-1235, ktorým ustanovil súdneho znalca. Následne až 23. decembra 2008 odoslal súdny spis znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku.

Aj vzhľadom na uvedené (pozri časť II a bod 9 III. časti odôvodnenia) ústavný súd z hľadiska prieťahov v konaní hodnotil postup okresného súdu I, ale aj okresného súdu II ako   celok.   Napriek   tomu,   že oba   okresné   súdy   vykonávali   procesné   úkony   spojené s prípravou   pojednávania,   vykonávali   pojednávania,   zabezpečovali   dôkazy,   na   ktoré sa účastníci   odvolávali,   ustanovoval   znalca   na   ocenenie   vecí   a   doručoval   písomnosti, v posudzovanej veci avšak ani raz vecne nerozhodol (do podania sťažnosti na ústavnom súde) a navyše konal nekoncentrovane a neefektívne. Okresný súd II napokon vo svojom vyjadrení fakticky priznal prieťahy v konaní.

10. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky okresným súdom I a okresným súdom II na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku   tohto   rozhodnutia   v   bode   1.   Ústavný   súd   v okolnostiach   danej   veci   posúdil namietané porušenie základného práva u oboch okresných súdov napriek tomu, že dĺžka konania u oboch   bola rôzna. Samotnú dĺžku konania ústavný súd zohľadnil v súvislosti s priznaním finančného zadosťučinenia a rozhodnutím o trovách konania.

11. Ústavný súd prikázal miestne príslušnému okresnému súdu II podľa čl. 127 ods. 2   ústavy   a podľa   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde   konať   vo   veci   bez zbytočných prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené.

12. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 13 277,57 € (400 000 Sk) z dôvodov uvedených v bode 4 v I. časti odôvodnenia nálezu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky (pozri bod 9 tejto časti odôvodnenia) považuje za primerané v sume 3 500 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia ústavného   súdu.   Okresný   súd   I   podľa   názoru   ústavného   súdu   takmer   štyri   roky   konal nesústredene   a neefektívne,   a tým   spôsobil   v porovnaní   s okresným   súdom   II   podstatne dlhšie prieťahy v konaní.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

13. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnej sťažovateľke vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátkou.   Advokátka   vykonala tri úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie   a prípravu   zastupovania,   spísanie   a podanie sťažnosti 29. decembra 2008, zaujatie stanoviska 28. mája 2009 k vyjadreniu okresného súdu I a okresného súdu II.

Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2008 patrí advokátke odmena z výpočtového základu 19 056 Sk (632,54 €), t. j. 3 176 Sk (105,42 €) a režijný paušál 190 Sk (6,30 €), teda spolu 3 366 Sk (111, 23 €). Odmena advokátke za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom v roku 2008 (za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 6 732 Sk (223,46 €). Za jeden právny úkon vykonaný   v roku   2009   patrí   advokátke   odmena z výpočtového   základu   695,41   €,   t. j. 115,90 € a režijný paušál 6,95 €, teda spolu 122,85 €. Celková odmena advokátke za právne zastúpenie   pred   ústavným   súdom   predstavuje   sumu   346,31   €,   ktorú   je   okresný   súd   I povinný zaplatiť na účet právnemu zástupcovi sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   v tejto   časti   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

14.   Ústavný   súd   v súlade   s   čl.   127   ods.   2   ústavy   a podľa   §   56   ods.   3   zákona o ústavnom súde časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prikázal okresnému   súdu   II   do   3   dní   odo   dňa   doručenia   rozhodnutia   nariadiť   vo   veci   sp.   zn. 7 P/46/2008 pojednávanie a súdne pojednávanie ukončiť v prospech maloletého tak, aby nedochádzalo k poškodzovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, posúdil ako návrh nad rámec zákona, a preto v tejto časti jej nevyhovel pre nedostatok kompetencie. Rovnako nevyhovel   tej   časti   sťažnosti,   v ktorej   sťažovateľka   požadovala   priznať   finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 3 500 €.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   v tejto   časti   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

15. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2009