znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 72/06-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júna 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a   Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť Š. P., bytom K., zastúpenej advokátom JUDr. M. S., Č., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Čadca   v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 663/01 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Čadca   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   663/01 p o r u š i l základné   právo   Š.   P.,   aby   sa   jej   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 663/01 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Š.   P. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   40 000   Sk (slovom   štyridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Čadca p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Š. P. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 9 378 Sk (slovom deväťtisíctristosedemdesiatosem   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Čadca p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jej   advokáta   JUDr.   M.   S.,   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 8. marca 2006   č.   k.   I.   ÚS   72/06-12   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Š. P., bytom K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. S., Č., ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 663/01.

2.   Z prijatej   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   podala   29.   septembra   2000   na okresnom   súde   návrh   vo   veci   určenia   neplatnosti   kúpnej   zmluvy. Podľa   tvrdenia sťažovateľky okresný súd koná s prieťahmi v konaní v ňou označených časových úsekoch. Prvé pojednávanie uskutočnil až po jednom roku a dvoch mesiacoch od podania návrhu a „Samotné konanie trvá dlhšie než je primerané povahe veci, keď po vyše piatich rokov nebolo vydané žiadne rozhodnutie,   ktoré by smerovalo k odstráneniu právnej neistoty.“ Sťažovateľka   žiadala „odstránenie   prieťahov   v konaní   urgenciami“ z 29.   apríla   2002, 29. januára 2003, 2. apríla 2004, 4. mája 2004, 2. júna 2004, 23. júla 2004 a 2. septembra 2004. Uvedený postup okresného súdu považuje sťažovateľka za porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy. Vo veci nie je dosiaľ na súde prvého stupňa rozhodnuté.

3. Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 48 ods.   2   ústavy   okresným   súdom   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   663/01,   nariadil okresnému   súdu   konať   vo   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   priznal   jej   finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk a náhradu trov konania.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k predmetu sťažnosti 5. mája 2006 vyjadrila predsedníčka okresného súdu JUDr. A. P. K tomuto vyjadreniu zaujal 23. mája 2006 právny zástupca sťažovateľky písomné stanovisko.

5. Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   lebo   vzhľadom   na   charakter   veci nemožno od ústneho pojednávania očakávať jej ďalšie objasnenie.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 663/01.

Sťažovateľka   29. septembra 2000 podala na okresnom súde návrh „o neplatnosť zmluvy“.   Sťažovateľka   spolu   s nebohým   manželom   zaopatrovacou   a kúpnou   zmluvou z 19. januára 1977 registrovanou pod RI 16/77 previedli svoje nehnuteľnosti – rodinný dom so stavebným pozemkom a záhradou, ako aj maštaľ, na odporcov S. P. z K. a I. P. z K. Sťažovateľku v konaní zastupoval advokát JUDr. M. S.

Okresný súd 2. októbra 2000 vyzval sťažovateľku na oznámenie spisovej značky dedičského konania po jej nebohom manželovi a od katastrálneho úradu si vyžiadal výpisy z listov vlastníctva predmetných nehnuteľností.

Sťažovateľka 23. októbra 2000 predložila súdu „rozšírený návrh“ o odporkyňu č. 3 V.   M.   z K.   a katastrálny   úrad   mu   13.   novembra   2000   oznámil   požadované   údaje a 1. decembra 2000 predložil listy vlastníctva.

Okresný súd 20. novembra 2000 vyzval sťažovateľku na predloženie úmrtného listu jej nebohého manžela (požadované sťažovateľka predložila 22. novembra 2000).

Okresný   súd   21.   marca   2001   vyzval   odporcov   na   vyjadrenie   sa   k návrhu a sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   (sťažovateľka   uhradila   súdny   poplatok 11. apríla 2001).

Odporcovia   predložili   súdu   písomné   vyjadrenie   k návrhu   17.   apríla   2001.   Tieto vyjadrenia   boli   zaslané   20.   apríla   2001   sťažovateľke   a odporcom   navzájom   na   zaujatie stanoviska.   Vzájomné   vyjadrovanie   sa   účastníkov   konania   k svojím   vyjadreniam   bolo ukončené 9. októbra 2001.

Okresný súd 21. októbra 2001 stanovil termín pojednávania na 28. november 2001. Odporkyňa v 2.   rade   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na   pojednávaní pre „ťažkú   invaliditu s čiastočnou bezvládnosťou“.

Pojednávanie konané 28. novembra 2001 (prítomní: právny zástupca sťažovateľky, odporcovia v 1. a 3. rade) bolo po vypočutí prítomných účastníkov konania odročené na neurčito   za   účelom   vyžiadania   si   lekárskej   správy   o zdravotnom   stave   sťažovateľky a odporkyne v 2. rade. Okresný súd súčasne požiadal CEPO – Register obyvateľov SR o oznámenie miesta trvalého pobytu účastníkov konania. (Odpoveď bola doručená súdu 31. decembra 2001. Sťažovateľka „nie je prihlásená na trvalý pobyt ani prechodný pobyt v Slovenskej republike“.)

Okresný súd 15. januára 2002 zisťoval na Obecnom úrade v K. (ďalej len „obecný úrad“), či je u nich sťažovateľka prihlásená k trvalému pobytu (pozitívna odpoveď doručená okresnému súdu 27. februára 2002).

Ošetrujúci   lekár   sťažovateľky   14.   marca   2002   oznámil   okresnému   súdu,   že   jej „zdravotný stav... neumožňuje účasť na súdnom pojednávaní...“.

Okresný súd 18. apríla 2002 vyzval právneho zástupcu sťažovateľky na predloženie jej rodného listu (predložený 6. mája 2002).

Právny   zástupca   sťažovateľky   29.   apríla   2002   urgoval   pokračovanie   v konaní (nariadenie pojednávania).

Okresný   súd   15.   mája   2002   (doručené   12.   júla   2002)   vyzval   právneho   zástupcu sťažovateľky   na   predloženie „riadnej   plnej   moci“,   z   dôvodu   rozdielu   medzi   dňom narodenia   sťažovateľky   uvedeným   na   plnej   moci   a rodnom   liste:   22.   február   1920, resp. 20. február 1920 (požadované splnené 16. júla 2002).

Okresný súd 12. septembra 2002 vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby podal „riadny návrh“, t. j. upravil dátum narodenia sťažovateľky v petite návrhu. Súčasne vyzval pod   hrozbou   poriadkovej   pokuty   odporkyňu   v 2.   rade,   aby   oznámila   adresu   svojho ošetrujúceho lekára a oznámila, či sa môže zúčastniť pojednávania.

Právny zástupca sťažovateľky 22. októbra 2002 predložil okresnému súdu „úpravu rozsudočného návrhu“, v ktorom uviedol ako odporcov doterajších odporcov v 1. a 2. rade. Sťažovateľka   3.   decembra   2002   predložila   okresnému   súdu „čestné   vyhlásenie“ z 28. novembra 2002 overené obecným úradom.

Okresný   súd   10.   decembra   2002   urgoval   u odporkyne   v 2.   rade   predloženie požadovanej informácie.

Právny zástupca sťažovateľky 29. januára 2003 urgoval vytýčenie pojednávania. Okresný   súd   14.   februára 2003   stanovil   termín   pojednávania na 26.   marec 2003 a vyzval odporcov, aby sa písomne vyjadrili k čestnému vyhláseniu sťažovateľky.Na   pojednávaní   konanom   26.   marca   2003   (prítomní:   sťažovateľka,   jej   právny zástupca, odporcovia v 1. a 3. rade) boli vypočutí účastníci k predmetu sporu. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom zistenia na obecnom úrade, kedy došlo k prečíslovaniu domovej nehnuteľnosti a vyzvania odporkyne v 2. rade na zloženie zálohy na výsluch.Okresný súd uznesením z 26. marca 2003 pripustil do konania V. M. ako odporkyňu v 3. rade a ďalším uznesením pripustil zmenu petitu návrhu.

Sťažovateľka   2.   apríla   2003   predložila   súdu   adresu   ňou   navrhovaného   svedka a predložila potvrdenie obecného úradu o roku prečíslovania rodinného domu.

Okresný   súd   uznesením   z 28.   apríla   2003   uložil   odporkyni   v 2.   rade   poriadkovú pokutu 500 Sk.

Okresný   súd   27.   mája   2003   opätovne   vyzval   odporkyňu   v 2.   rade,   aby   obratom oznámila meno a adresu jej ošetrujúceho lekára.

Okresnému   súdu   bol   16. júna 2003   doručený   posudok   Okresného   úradu,   odboru sociálneho v K. zo 4. septembra 2001, podľa ktorého je odporkyňa v 2. rade považovaná „za občana s ťažkým zdravotným postihnutím“ (mimo iného: „nedokáže sa premiestniť k prostriedkom verejnej dopravy, nastúpiť, vystúpiť a udržať sa v nich“).

Okresný   súd   11.   augusta   2003   stanovil   termín   výsluchu   odporkyne   v 2.   rade   na 25. september   2003,   o čom   upovedomil   sťažovateľku,   jej   právneho   zástupcu,   odporcov v 1. a 3. rade. Okresný súd 18. septembra 2003 tento termín zmenil na 21. október 2003.Podľa   úradného   záznamu   z 21.   októbra   2003   odporkyňa   v 3.   rade   na   zvonenie a klopanie neotvorila dvere. Z uvedeného dôvodu nemohol byť vykonaný jej výsluch. Odporkyňa   v 2.   rade   listom   z 20.   októbra   2003   (doručený   okresnému   súdu 21. októbra   2003)   oznámila,   že   vzhľadom   k agresívnemu   správaniu   sa   odporcov v 1. a 3. rade voči nej žiada, aby jej bol termín konania výsluchu oznámený aspoň 7 dní vopred, aby si mohla zabezpečiť osobnú ochranu.

Okresný súd 2. decembra 2003 požiadal katastrálny úrad o informácie týkajúce sa predmetu sporu a stanovil termín výsluchu odporkyne v 2. rade na 15. január 2004, o čom upovedomil ostatných účastníkov konania (oznámenie bolo doručené odporkyni v 2. rade 5. decembra 2004).

Podľa zápisnice z 15. januára 2004 sa výsluch odporkyne v 2. rade k predmetu sporu nevykonal, pretože táto nesúhlasila s tým, aby do jej bytu vstúpila odporkyňa v 3. rade a sama odmietla zúčastniť sa výsluchu „predo dvermi bytu“.

Okresný   súd   26.   januára   2004   urgoval   na   katastrálnom   úrade   predloženie požadovanej informácie (informácia bola podaná súdu 3. marca 2004).

Právny zástupca sťažovateľky 2. apríla 2004, 4. mája 2004 a 2. júna 2004 urgoval stanovenie termínu pojednávania.

Okresný   súd   (vyšší   súdny   úradník)   uznesením   zo   7.   júla   2004   uložil   odporkyni v 2. rade zaplatiť preddavok na trovy jej výsluchu vo výške 714 Sk (uznesenie jej bolo doručené 26. júla 2004).

Právny zástupca sťažovateľky 23. júla 2004 urgoval pokračovanie v konaní.Okresnému súdu bolo 9. augusta 2004 doručené odvolanie odporkyne v 2. rade proti uzneseniu zo 7. júla 2004.

Okresný súd 11. augusta 2004 uznesením opravil chyby v odôvodnení uznesenia zo 7. júla 2003.

Právny zástupca sťažovateľky 2. septembra 2004 urgoval pokračovanie v konaní.Okresný   súd   (sudca)   uznesením   z 11.   októbra   2004   uložil   odporkyni   v 2. rade zaplatiť preddavok na trovy výsluchu.

Odporkyňa v 2. rade podala 5. novembra 2004 proti uzneseniu odvolanie, ktoré bolo doručené okresnému súdu 10. novembra 2004.

Vo veci konajúci sudca 11. novembra 2004 požiadal predsedníčku okresného súdu, aby   bol   vylúčený   z ďalšieho   konania   vo   veci,   lebo   sa   cíti   byť   predpojatý   vzhľadom k invektívam voči nemu predneseným odporkyňou v 2. rade v odvolaní z 5. novembra 2004. List totožného obsahu predložil sudca 30. novembra 2004 Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“).

Krajskému súdu bol 30. novembra 2004 doručený spisový materiál na rozhodnutie o odvolaní odporkyne v 2. rade.

Okresnému   súdu   bolo   29.   decembra   2004   doručené   uznesenie   krajského   súdu z 9. decembra 2004 o zrušení prvostupňového uznesenia a vrátení veci na ďalšie konanie (okresný súd nezisťoval „osobné, majetkové a zárobkové pomery účastníka, pretože iba tak je   možné   rozhodnúť   o povinnosti   zaplatiť  ...   trovy   konania,   ktoré   platil   štát“).   Ďalším uznesením z 9.   decembra 2004 krajský   súd   rozhodol, že vo veci konajúci sudca   nie je vylúčený z prerokovania a rozhodovania predmetnej veci.

Okresný súd 7. februára 2005 zisťoval na Mestskom úrade K. (ďalej len „mestský úrad“)   osobné,   majetkové   a rodinné   pomery   odporkyne   v 2. rade   (majetkové   pomery zisťoval   aj   na   Dopravnom   inšpektoráte   PZ   SR   a katastrálnom   úrade).   Mestský   úrad predložil neúplnú informáciu (neeviduje požadované údaje) 18. februára 2005, dopravný inšpektorát (negatívnu informáciu) 24. februára 2005 a katastrálny úrad 24. februára 2005 oznámil   listy   vlastníctva,   na   ktorých   je   menovaná   vedená   ako   spoluvlastníčka nehnuteľností.

Okresnému súdu bolo 4. apríla 2005 predložené „Potvrdenie o osobných... pomeroch...“ odporkyne v 2. rade overené mestským úradom 16. marca 2005, ako aj rozhodnutie S., ústredie v B. o výške jej invalidného dôchodku.

Okresný súd 9. júna 2005 stanovil termín pojednávania na 23. september 2005.Pojednávanie   konané   23.   septembra   2005   bolo   pre   neprítomnosť   sťažovateľky a odporkyne v 2. rade odročené na 11. november 2005.

Predseda   okresného   súdu   9.   novembra   2005   poveril   vykonaním   pojednávania sudkyňu JUDr. A. P.

Pojednávanie konané 11. novembra 2005 (prítomní: právny zástupca sťažovateľky, odporcovia v 1. a 3. rade) bolo po prednese právneho zástupcu sťažovateľky odročené na neurčito.

Podľa úradného záznamu z 30. novembra 2005 okresný súd zistil, že sa v súčasnosti vedie dedičské konanie po nebohom Š. P. a jeho dedičmi sú sťažovateľka a odporcovia v 1. a 3. rade.

Okresný   súd   17.   januára   2006   stanovil   termín   pojednávania   na   24.   marec   2006. Predvolanie bolo doručené všetkým účastníkom konania. Odporkyňa   v 2. rade 24. marca 2006 telefonicky žiadala ospravedlniť svoju neúčasť zo zdravotných dôvodov.

Na pojednávaní konanom 24. marca 2006 (prítomní: právny zástupca sťažovateľky, odporcovia v 1. a 3. rade) predložil právny zástupca sťažovateľky výpis z listu vlastníctva k predmetu   sporu   a oboznámil   jeho obsah.   Vychádzajúc z nedostatkov   zrejmých   z tohto listu vlastníctva žiadal o možnosť prešetrenia ich príčin a o oznámenie v lehote 15 dní, aký bude   ďalší   postup   jeho   klientky   v predmetnom   spore.   Pojednávanie   bolo   odročené   na neurčito.

Na   č.   l.   170   spisu   je   rukopis   návrhu   listu   okresného   súdu   z 27.   marca   2006 adresovaného Úradu geodézie a kartografie v B. Okresný súd ním žiada katastrálny úrad, aby opravil zápis o vlastníckych vzťahoch na liste vlastníctva č. 231, ktorý bol vykonaný na základe uznesenia okresného súdu z 26. marca 2003. Toto uznesenie sa týkalo vedenia konania   a nemalo   byť   použité   ako   titul   na   zápis   vlastníckych   vzťahov   a bolo   zaslané katastrálnemu úradu len na vedomie.

Právny zástupca sťažovateľky 19. apríla 2006 požiadal okresný súd, aby vzhľadom na   to,   že   k zápisu   v   liste   vlastníctva   došlo   v rozpore   so   zákonom,   zabezpečil   od katastrálneho úradu nové potrebné podklady na rozhodnutie.

Okresný súd (podľa rukou písaného pokynu pre kanceláriu) 20. apríla 2006 stanovil termín pojednávania na 30. jún 2006.

III.

1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

2.   Okresný   súd   sa   vo   svojom   vyjadrení   z 5.   mája   2006   zaoberal   konaním v obdobiach,   ktoré   sťažovateľka   označila   ako   konanie   so   zbytočnými   prieťahmi a k predmetu ústavnej sťažnosť uviedol: „(...) Z hľadiska celkovej dĺžky vedenia konania konštatujem, že dosiaľ právne postavenie účastníkov konania je neisté, od začatia konania uplynulo celkom 5,5 roka avšak som toho názoru, že súd nečinný nebol, s právnou vecou sa priebežne   zaoberal   a preto   považujem   výšku   žiadaného   finančného   zadosťučinenia   za neprimerane vysokú. (...)“

Právny   zástupca   sťažovateľky   zaujal   k vyjadreniu   okresného   súdu   nasledované stanovisko: „Je nesporné, že úkony okresného súdu uvedené vo vyjadrení jeho predsedníčky, boli vykonané. Pri ich chronologickom zoradení, možno však opätovne dospieť k záveru, že v obdobiach zdôraznených sťažovateľkou, bol okresný súd nečinný.

Nečinnosť   spočíva   aj   v spôsobe   konania   súdu,   ktorý   je   neefektívny   a zbytočne predlžuje konanie (súd vyše pol roka, od 20. 04. 2001 zasielal ďalšie a ďalšie vyjadrenia odporcov spolu s výzvami na vyjadrenie sa sťažovateľky – navrhovateľky k ich vyjadreniu). Dojem činnosti súdu vzbudzuje aj skutočnosť, že úkony boli vykonávané priebežne. Tieto súd

9

vykonával jednotlivo, s časovými odstupmi, hoci jeho postupu nič nebránilo, žiadna zákonná prekážka,   aby   ich   vykonal   naraz.   Doterajšie   konanie   súdu   je   navyše   poznačené nesústredenosťou (o návrhu z 23. 10. 2000 rozhodoval až 26. 03. 2003 a pod.)

Výsledkom nečinnosti súdu a vyššie uvedeného spôsobu konania je potom aj po vyše piatich   rokoch   neustále   trvajúci   stav   právnej   neistoty,   k odstráneniu   ktorého   doteraz neprispelo žiadne rozhodnutie vo veci. (...)“

3.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni.   Spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   sa   vytvára   právna   istota.   Pre naplnenie ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.   Ústavné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   sa   naplní zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím   štátneho   orgánu,   na   ktorom   sa   osoba   domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. I. ÚS 41/02).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   v tom   čase   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   663/01,   v ktorom   sťažovateľka vystupuje   ako   navrhovateľka,   došlo   k porušeniu   jej   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

3.1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na postup   okresného   súdu   v predmetnej   veci   (pozri   bližšie   chronologický   prehľad   úkonov okresného súdu uvedený v II. časti odôvodnenia) nie je jej zložitosť rozhodujúcou príčinou (dôvodom) doterajšej dĺžky konania.

3.2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria (správania sťažovateľky v preskúmavanej veci) ústavný súd nezistil závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3.3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že okresný súd

- od 17. apríla 2001 (vyjadrenia odporcov) do 21. novembra 2001 (predvolanie na pojednávanie), t. j. v trvaní vyše šesť mesiacov (počas ktorých sa zaoberal iba zasielaním písomných stanovísk účastníkov konania k ich vyjadreniam navzájom);

- od   28.   novembra   2001   (pojednávanie)   do   14.   februára   2003   (predvolanie   na pojednávanie), t. j. v trvaní vyše 14 mesiacov (keď okresný súd zisťoval miesto pobytu účastníkov,   aj   keď   nemal   problémy   s doručovaním   im   písomností,   ďalej   v súvislosti s nesprávne uvedeným dňom narodenia sťažovateľky ju postupne žiadal, hoci to mohol urobiť   jednou   výzvou   o úpravu   splnomocnenia   a petitu   návrhu,   a tiež   žiadal   oznámenie adresy ošetrujúceho lekára od odporkyne v 2. rade);

- od 15. januára 2004 (neúspešný pokus o výsluch odporkyne v 2. rade) do 7. júla 2004 (uloženie poriadkovej pokuty), t. j. vyše päť mesiacov;teda   vyše   dvoch   rokov   nevykonával   vo   veci   úkony   smerujúce   k odstráneniu   právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas súdneho konania nachádza. Vzhľadom na uvedený dlhodobý postup okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci, ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu   okresného   súdu,   ktorého   procesné   úkony   nesmerovali   priamo   k rozhodnutiu v merite veci, teda k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky, s ktorej riešením sa obrátila na všeobecný súd.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie „vo výške 50.000,- Sk, z dôvodu zdĺhavosti doterajšieho konania, ktoré trvá päť rokov a počas ktorého nedošlo k odstráneniu právnej neistoty. Rada by sa vo svojich 85 rokoch dočkala právoplatného rozhodnutia vo veci, ktoré by jej umožnilo usporiadať si vzťahy ohľadom svojho majetku a to i do budúcnosti. Zdĺhavosť konania nepriaznivo pôsobí na jej psychiku a tým na jej zdravotný   stav.   Konanie   sa   stáva   týmto   pre   ňu   ako   staršiu   osobu   veľmi   náročným, vzbudzuje v nej bezmocnosť a nedôveru v súdny systém, čo pociťuje ako ujmu“. Keďže iba konštatovanie porušenia označeného základného práva nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku, ústavný súd uznal za dôvodné priznať jej finančné zadosťučinenie, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu (najmä vzhľadom na dlhodobý a bezdôvodný postup okresného súdu) považuje za primerané vo výške 40 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátom. Advokát   vykonal   tri   úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie   a prípravu   zastupovania a písomné podanie (sťažnosť) z 3. januára 2006 a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 23. mája 2006. Odmena za jeden úkon právnych služieb (v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t. j. 1/6 z výpočtového základu 16 381 Sk) je 2 730 Sk, čo predstavuje spolu s režijným paušálom 164 Sk sumu 2 894 Sk. Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom predstavuje spolu sumu   (za   tri   úkony   právnych   služieb)   8   682   Sk.   Keďže   advokát   je   platiteľom   dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa suma trov konania o 19 %, t. j. 1 650 Sk. Celkové trovy konania predstavujú spolu sumu 10 332 Sk. Keďže sťažovateľka požadovala náhradu trov konania v sume 9 378,50 Sk, ústavný súd rozhodol v súlade s jej návrhom.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2006