znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 72/05-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2005 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti KDR, s. r. o., so sídlom Ž., právne zastúpenej   advokátom   JUDr.   P.   R.,   Advokátska   kancelária,   Ž.,   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Trenčín v konaní pôvodne vedenom (pred zlúčením s Okresným súdom Trenčín od 1. januára 2005) na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 12 Rob 33/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti KDR, s. r. o., so sídlom Ž. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. apríla 2005 doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   KDR,   s.   r.   o.,   so   sídlom   Ž.   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na   prerokovanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní pôvodne vedenom na bývalom Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 12 Rob 33/04 (ďalej aj „napadnuté konanie“). V relevantnej časti svojej sťažnosti sťažovateľka uviedla: „Žalobným návrhom zo dňa   09.   6.   2004 sa navrhovateľ   domáhal na   vecne   a miestne príslušnom   súde vydania platobného   rozkazu o zaplatenie   žalovanej   sumy.   (...)   Navrhovateľ   v súlade s uznesením Okresného súdu v Novom meste nad Váhom zo dňa 15. 07. 2004 doplnil svoj žalobný návrh podaním zo dňa 02. 08. 2004. (...) Konajúci súd vyzval dňa 13. 09. 2004 navrhovateľa k úhrade   súdneho   poplatku   za   podaný   žalobný   návrh.   Navrhovateľ   takto   určený   súdny poplatok aj uhradil.

V zmysle   ust.   §   2   ods.   16   zákona   č.   371/2004   Z.   z.   o sídlach   a obvodoch   súdov Slovenskej republiky v platnom znení s účinnosťou od 01. 01. 2005 sídlom Okresného súdu Trenčín je mesto Trenčín, jeho obvod tvorí územný obvod (...) a územný obvod okresu Nové Mesto nad Váhom.

Sťažnosťou zo dňa 17. 03. 2005 požiadal navrhovateľ predsedu konajúceho súdu v súlade   s ust.   §   17   ods.   1   zákona   o štátnej   správe   súdov   o odstránenie   zbytočných prieťahov v označenej právnej veci. (...)

Návrh   bol   sťažovateľom   podaný   dňa   9.   06.   2004.   Podľa   spisového   materiálu konajúci súd uskutočnil prvý úkon dňa 15. 07. 2004. Ďalší úkon uskutočnil dňa 13. 09. 2004 (...).   Konajúci   súd   teda   v čase   od   13.   09.   2004   do   podania   tejto   ústavnej   sťažnosti v predmetnej veci neuskutočnil nijaký procesne relevantný úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty.“

Na   základe   uvedeného   skutkového   a právneho   stavu   sťažovateľka   navrhla,   aby ústavný súd vydal tento nález:

„Právo sťažovateľa – KDR s. r. o., Ž. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a v čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Okresným súdom v Trenčíne, vedenej do 01. 01. 2005 pred Okresným súdom v Novom Meste nad Váhom pod č. k. 12 Rob 33/04 vo veci návrhu sťažovateľa o zaplatenie sumy 227.825,10,- Sk s prísl. porušené bolo. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v súlade   s čl.   127   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu v Trenčíne, vo veci návrhu sťažovateľa o zaplatenie sumy 227.825,10,-Sk s prísl. vedenej do 01. 01. 2005 pred Okresným súdom v Novom Meste nad Váhom pod č. k. 12 Rob 33/04 konať.

Ústavný súd zároveň v súlade s čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 60 000.- Sk.

Odporca je ďalej povinný uhradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. P. R., titulom trov právneho zastúpenia čiastku 5 302,- Sk za dva úkony právnej pomoci podľa   ust.   §   11   ods.   2,   §   14,   §   16   ods.   3   vyhlášky   MS   SR   o odmenách   a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (prevzatie a príprava zastúpenia, ústavná sťažnosť- pri úkone právnej pomoci 2 501,- Sk a režijnom paušále 150,- Sk).“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov,   resp.   práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa označených článkov ústavy a dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom Okresného súdu Trenčín v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 12 Rob 33/04.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 48/03).

Z   obsahu sťažnosti   vyplýva,   že   okresný   súd   sa   v napadnutom   konaní   zjavne nedopustil takých prieťahov, ktoré by bolo možné po prijatí predmetnej sťažnosti na ďalšie konanie považovať za porušenie práva podľa citovaného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.   Po   doručení   žalobného   návrhu   sťažovateľky   z 9.   júna   2004   konajúci   súd uznesením z 15. júla 2004 vyzval sťažovateľku na doplnenie svojho návrhu. Sťažovateľka doplnila svoj žalobný návrh podaním z 2. augusta 2004, avšak súdny poplatok uhradila až po výzve okresného súdu z 13. septembra 2004. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľka si neplnila riadne a včas svoju poplatkovú povinnosť, čo je okolnosť, na ktorú ústavný súd musí prihliadať pri posudzovaní tvrdenia o porušení základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože takáto okolnosť v zásade bráni súdu konať a rozhodnúť vo veci samej, a tým aj splniť účel tohto základného práva, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (I. ÚS 55/02, II. ÚS 10/01). Sťažovateľkou označené obdobie po septembri 2004, keď malo dôjsť k zbytočným prieťahom v konaní, nie je možné posudzovať vytrhnute (samostatne) z celkového priebehu konania a vysloviť sťažovateľkou požadovaný záver. Po zaplatení súdneho poplatku sťažovateľkou neexistovali síce žiadne procesné prekážky, ktoré by bránili okresnému súdu rozhodnúť o vydaní platobného rozkazu, no ani tento relatívne krátky   úsek   konania   nie   je   podľa   názoru   ústavného   súdu   takou   dobou,   ktorá   by odôvodňovala   z hľadiska   komplexného   posúdenia   danej   veci   záver   o neprimeranosti   jej trvania,   resp.   o kvalifikovaní   konania   okresného   súdu   ako   takého   konania,   ktorého dôsledkom by boli zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa názoru ústavného súdu postup okresného súdu v napadnutom konaní nemožno na základe skutočností uvedených v sťažnosti považovať za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy,   resp   čl.   6   ods.   1 dohovoru. S ohľadom na tieto skutočnosti neprichádza teda   do úvahy, aby ústavný súd namietaný postup všeobecného súdu mohol po prijatí návrhu na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie tohto základného práva sťažovateľa.

Z týchto dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku rozhodnutia.  

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2005