znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 716 /2014-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 19. novembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., zastúpeného JUDr. Richardom Hulínom,   Ľubinská   3,   Bratislava, vo   veci   namietaného porušenia   ich   základného   práva podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   rozsudkom   Krajského   súdu   v Nitre sp. zn. 1 To 7/2014 z 28. mája 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 30. októbra 2014 doručená sťažnosť J. B. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 To 7/2014 z 28. mája 2014, ktorý sa podľa   neho vôbec nevysporiadal s jeho obhajobou vo vzťahu k skutkovej podstate sporného trestného činu podľa § 259 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a nezohľadnil ani celkovú dĺžku konania v trvaní 12 rokov.

2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

4. Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že krajský súd skutok, ktorého sa mal dopustiť, nesprávne právne posúdil podľa § 259 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, najmä s poukazom na nesprávne právne posúdenie zisteného skutku, posúdenie jeho objektívnej a subjektívnej stránky, princípu ultima ratio trestného práva a nezohľadnenie celkovej dĺžky konania.

5. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho   základných   práv   a slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je   sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

6. Podľa § 371 ods. 1 písm. c) a i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bolo   zásadným   spôsobom   porušené   právo   na   obhajobu a ak   rozhodnutie   je   založené na nesprávnom   právnom   posúdení   zisteného   skutku   alebo na   nesprávnom   použití   iného hmotnoprávneho   ustanovenia;   správnosť   a úplnosť   zisteného   skutku   však   dovolací   súd nemôže skúmať a meniť.

7. Ústavou   daná právomoc neumožňuje ústavnému súdu   nahrádzať rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona. Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická   osoba   nemala inú   ústavnú a zákonnú   možnosť   účinnej ochrany svojich   práv. Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil   medzi   súdnymi   orgánmi   ochrany   porušených   základných   práv   a slobôd,   naopak, čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy.

8. Ústavný súd v súvislosti so skúmaním podmienok konania o podanej sťažnosti v rámci jej predbežného prerokovania zistil, že sťažovateľ proti rozsudku krajského súdu dovolanie nepodal. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nevyčerpal mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu jeho základných a iných práv účinne   poskytol   a na   ktorého   použitie   bol   oprávnený   v zmysle   Trestného   poriadku, čo zakladá neprípustnosť jeho sťažnosti.

9.   Sťažovateľ   ani   len   netvrdil   (tým   menej   preukazoval),   že   dovolanie   nepodal z dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa.   Preto   zo   strany   ústavného   súdu   neprichádza do úvahy ani prípadný postup podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

10. Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2014