SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 714/2016-26
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. februára 2017 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátkou JUDr. Ivanou Zmekovou, Zámocká 18, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 59/2014 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 59/2014 p o r u š e n é b o l i.
2. Okresnému súdu Malacky p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 59/2014 konať bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Malacky p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Malacky j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy právneho zastúpenia spolu v sume 335,30 € (slovom tristotridsaťpäť eur a tridsať centov) na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. Ivany Zmekovej, Zámocká 18, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. I. ÚS 714/2016-14 z 23. novembra 2016 prijal na ďalšie konanie sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 59/2014. Ide o konanie o preplatenie nadčasovej práce a mzdových nárokov vyplývajúcich zo služobného pomeru, ktoré nie je ešte právoplatne skončené, hoci začalo už 13. septembra 2013 podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. V priebehu konania okresný súd nenariadil žiadne pojednávanie, aj keď sťažovateľka v marci 2015 podala aj sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu a v júni 2016 rozšírila svoj žalobný návrh.
2. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a prizná jej finančné zadosťučinenie v sume 500 € a úhradu trov konania v sume 335,30 €.
3. Na základe výzvy ústavného súdu sa k predmetnej veci vyjadril predseda okresného súdu podaním sp. zn. Spr. 2308/16 z 30. decembra 2016, v ktorom okrem iného uviedol: „Pokiaľ ide o vyjadrenie k prijatej sťažnosti konštatujem, že vec napadla na súd 05.09.2013, súdny poplatok bol uhradený 01.10.2013. Napriek, tomu, že žalovaný - Ministerstvo obrany SR prevzalo výzvu na vyjadrenie 11.02.2014, vyjadrenie doručil až 30.04.2015 (takmer 1 rok a 3 mesiace!). Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila 14.09.2015. Ďalší úkon súdu bol v spise vykonaný 09.12.2016 - vydanie uznesenia o pripustení zmeny žaloby.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že v predmetnej veci došlo k prieťahom v konaní a to jednak, na strane Ministerstva obrany SR a jednak aj na strane procesného súdu. Pokiaľ ide o dôvody prieťahov na strane súdu, tieto mali objektívny charakter vzhľadom na nadmernú a nezvládnuteľnú zaťaženosť tunajšieho súdu. V prílohe zasielam chronológiu úkonov vo veci, vypracovanú zákonnou sudkyňou. Zároveň pripájam spis, sp. zn. 6C 59/2014...
Chronológia úkonov v spise
Spis mi bol pridelený podľa rozvrhu práce v roku 2014 dňa 16.01.2014.
- dňa 05.02.2014 bol daný pokyn na doručenie žaloby, poučenia, uznesenia č. k. 6C/59/214- 42 zo dňa 05.02.2014 na vyjadrenie žalovanému
- dňa 11.02.2014 bolo uznesenie č.k. 6C/59/214-42 zo dňa 05.02.2014 doručené žalovanému
- dňa 27.02.2014 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť žalovaného o predĺženie stanovenej lehoty na doručenie písomného vyjadrenia
- dňa 30.04.2015 bolo súdu tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného
- dňa 14.09.2015 bolo tunajšiemu súdu doručené stanovisko žalobkyne k vyjadreniu žalovaného
- dňa 09.03.2016 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania
- dňa 28.06.2016 bola súdu doručená žiadosť žalobcu o rozšírenie žalobného návrhu
- dňa 09.12.2016 bolo rozhodnuté o pripustení zmeny žaloby a bol daný pokyn na doručenie tohto uznesenia obom stranám
Poukazujem na enormný nápad vecí do môjho oddelenia, kde v súlade so signalizáciami nie som schopná vybavovať veci bez prieťahov.“
4. Procesné úkony okresného súdu, ktoré sú uvedené v prílohe vyjadrenia predsedu okresného súdu, považoval ústavný súd za preukázané, pretože sa zhodujú s jeho zisteniami vyplývajúcimi zo súdneho spisu okresného súdu predloženého na nahliadnutie 9. januára 2017.
5. K vyjadreniu okresného súdu zaujala stanovisko právna zástupkyňa sťažovateľky listom doručeným ústavnému súdu 6. februára 2017, v ktorom okrem iného uviedla: „Okresný súd Malacky vo svojom vyjadrení uvádza, že prieťahy v konaní na strane procesného súdu mali objektívny charakter vzhľadom na nadmernú a nezvládnuteľnú zaťaženosť súdu.
Sťažovateľka má za to, že zaťaženosť súdu nie je ospravedlniteľným dôvodom pre prieťahy v konaní a pre porušenie jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy... a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru...
Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá v zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251 /05). V prípade, že nie je objektívne možné tak urobiť, máme za to, že je povinnosťou súdu riešiť tento stav s kompetentnými orgánmi.“
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vo veci sťažnosti sťažovateľky upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. ⬛⬛⬛⬛ II.
7. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
9. Ústavný súd si pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, t. j. v obsahu týchto práv podľa názoru ústavného súdu nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 28/01).
10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
11. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala predtým z niektorých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (a to § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1), ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V zmysle čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb a v zmysle § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.
12.1. Čo sa týka prvého kritéria, predmetné konanie vedené okresným súdom o zaplatenie 3 648,20 € s prísl., v rámci ktorého sťažovateľka namieta zbytočné prieťahy, nemožno hodnotiť ako konanie, ktoré je po skutkovej stránke zložité, a ani právna stránka veci nevykazuje osobitný stupeň zložitosti, hoci okresný súd zatiaľ ešte nevykonal žiadne dokazovanie. Ide o uplatnenie peňažného nároku vyplývajúceho zo služobného pomeru v dočasnej štátnej službe (profesionálnej vojačky v súvislosti s vykonávaním nadčasovej práce; pozn.). Zisťovanie skutkového stavu a súvisiaca aplikácia relevantnej právnej úpravy (Zákonníka práce, prípadne „zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl“) nemôže podľa názoru ústavného súdu v danom prípade spôsobiť trvanie sporu v dĺžke takmer 3 a pol roka bez rozhodnutia vo veci samej. Ide o vec, pri ktorej sa navyše predpokladá osobitná pozornosť venovaná efektívnemu a rýchlemu postupu súdu, aby bol naplnený účel súdneho konania (obdobne I. ÚS 527/2012, I. ÚS 508/2015).
12. 2 Pri hodnotení podľa druhého kritéria – správania sťažovateľky v predmetnom konaní – ústavný súd po preskúmaní spisu zistil, že sťažovateľka (jej právna zástupkyňa) svojím správaním neprispela k predĺženiu tohto konania. V konaní bola aktívna, viackrát požadovala, aby okresný súd nariadil termín pojednávania, a v marci 2015 podala aj sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu.
12. 3 Pri hodnotení podľa tretieho kritéria ústavný súd konštatuje, že súdne konanie sa začalo podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu 5. septembra 2013 a do dnešného dňa nebol určený žiadny termín pojednávania. Okrem troch jednoduchých procesných úkonov (výzvy na predloženie vyjadrenia k návrhu, resp. na zaplatenie súdneho poplatku a naposledy 9. decembra 2016 vydaného rozhodnutia o pripustení zmeny žaloby – pozri chronológia; pozn.) okresný súd vo veci samej vôbec nekonal, teda jeho konanie je poznačené zjavnou nečinnosťou, čo samo osebe osvedčuje dôvodnosť podanej sťažnosti. Prieťahy v konaní priznal aj okresný súd.
13. V tejto súvislosti ústavný súd nemohol súhlasiť s obranou okresného súdu spočívajúcou v tom, že prieťahy mali objektívny dôvod „vzhľadom na nadmernú a nezvládnuteľnú zaťaženosť tunajšieho súdu“. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99, III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
14. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 59/2014 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto rozhodnutia).
15. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa čl. 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 59/2014 bez zbytočných prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).
16. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
17. Sťažovateľka žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 500 €, ktoré jej je povinný zaplatiť okresný súd a ktoré odôvodňuje „dlhotrvajúcou právnou neistotou... Neistý výsledok sporu psychicky zaťažuje sťažovateľku, čo má zásadný dopad na jej psychickú pohodu. Rovnako tak takýmto (ne)konaním súdu prvej inštancie vznikajú sťažovateľke dodatočné výdavky, ktoré by v prípade plynulosti súdneho konania nevznikli.“.
18. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
19. Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie finančného zadosťučinenia. Preto ústavný súd sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie v takej sume, v akej ju aj požadovala (bod 3 výroku tohto rozhodnutia).
20. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátkou JUDr. Ivanou Zmekovou. Sťažovateľka si uplatnila úhradu trov konania v celkovej sume 335,30 €, a to za dva úkony po 131,13 € + 2 x režijný paušál po 8,58 € a k tomu 20 % dane z pridanej hodnoty.
21. Keďže táto požadovaná suma trov právneho zastúpenia neodporuje vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), ústavný súd sťažovateľke priznal úhradu trov v požadovanej výške za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia) uskutočnené v roku 2016 vrátane režijného paušálu (uplatnená suma je nižšia, ako to ustanovuje táto vyhláška; pozn.). Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný vyplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (bod 4 výroku tohto rozhodnutia).
22. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. februára 2017