znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 710/2013-19

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 11. decembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti M., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. M. A., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Daňového   úradu   Bratislava   č. 9104402/5/887229/2013/Luk   zo   7.   marca   2013 a jemu predchádzajúcim   postupom,   oznámením   Daňového   úradu   Bratislava č. 9104402/5/887695/2013/Luk zo 7. marca 2013 a rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej   republiky   č.   1100302/1/267129/2013/857   z   10.   júna   2013   a   jemu predchádzajúcim postupom a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti M., s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra 2013 doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   M.,   s.   r.   o.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. A., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),   rozhodnutím   Daňového   úradu   Bratislava   (ďalej   len   „daňový   úrad“) č. 9104402/5/887229/2013/Luk zo 7. marca 2013 (ďalej len „rozhodnutie daňového úradu“) a   jemu   predchádzajúcim   postupom,   oznámením   daňového   úradu č. 9104402/5/887695/2013/Luk zo 7. marca 2013 (ďalej len „oznámenie daňového úradu“) a   rozhodnutím   Finančného   riaditeľstva   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „finančné riaditeľstvo“)   č. 1100302/1/267129/2013/857   z   10.   júna   2013   (ďalej   len   „rozhodnutie finančného riaditeľstva“) a jemu predchádzajúcim postupom.

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva: «Dňa 27. 9. 2013 začal Daňový úrad u sťažovateľa vykonávať daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január a apríl 2012...

14.   2.   2013   ukončil   Daňový   úrad   proces   daňovej   kontroly   a   15.   2.   2013   začal určovanie dane podľa pomôcok. Prvotné rozhodnutia boli ex offo zrušené a Daňový úrad vydal   už   len   7.   3.   2013   jedno   rozhodnutie   č. 9104402/5/887229/2013/Luk   (ďalej   len „rozhodnutie“)   proti   ktorému   podal   sťažovateľ   odvolanie,   a   ktoré   bolo   Finančným riaditeľstvom   zamietnuté   rozhodnutím   1100302/1/267129/2013/857   zo   dňa   10.   6.   2013, doručeného zástupcovi sťažovateľa dňa 25. 7. 2013, ktoré prikladáme ako prílohu č. 2. Odvolanie sťažovateľa proti rozhodnutiu a príslušné rozhodnutie o odvolaní prikladáme... Sťažnosť máme za prípustnú, nakoľko sťažovateľ vyčerpal všetky riadne opravné prostriedky proti rozhodnutiam v súlade s § 53 ods. 1 ZUS a sťažnosť bola podaná pred uplynutím lehoty podľa § 53 ods. 3 ZUS...»

V   ďalšej   časti   sťažnosti   sťažovateľka   poukazuje   na   pochybenia   daňového   úradu a finančného riaditeľstva pri vydávaní rozhodnutí, proti ktorým sťažnosť smeruje.

Sťažovateľka   tiež   uvádza,   že «…   spôsob,   akým   sa   odvolací   orgán   vysporiadal s námietkou vyzradenia daňového tajomstva, je ukážkovým príkladom úradníckej arogancie a úplného ignorovania základných princípov právneho štátu ako takého.

Tvrdenie,   že Daňový úrad „nezaslal banke (samotné) rozhodnutie o predbežnom opatrení“ a už vôbec nie s účinkami „podľa § 108 ods. 5“ DP, ale len oznámenie o vydaní predbežného opatrenia 9104402/5/887695/2013/Luk z 7. 3. 2013, v ktorom upozornil banku na   skutočnosť,   že   táto   informácia   je   predmetom   daňového   tajomstva   –   z čoho   odvodil nesprávnosť argumentácie sťažovateľa – je úplným výsmechom účelu daňového tajomstva a priam   drzým   ignorovaním   podaného   odvolania,   v   ktorom   bolo   jasne   namietané,   že akékoľvek   sprístupnenie   osobám   a   spôsobom   neuvedeným   v   §   11   DP   je   porušením daňového tajomstva (aj následkami na vznik zaujatostí zamestnanca orgánu).».

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„1. Základné práva M., s. r. o. podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky boli postupom Daňového úradu Bratislava pri vydaní rozhodnutia č. 9102402/5/887229/2013/Luk (správne má byť 9104402/1/297219/2013/Luk; pozn.) zo dňa 7. 3. 2013 a postupom Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky pri vydaní rozhodnutia č. 1100302/1/267129/2013/857 zo dňa 10. 6. 2013, ako aj rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 9102402/5/887229/2013/Luk (správne má byť 9104402/1/297219/2013/Luk; pozn.) zo   dňa   7.   3.   2013   a   oznámením   Daňového   úradu   Bratislava č. 9104402/5887695/2013/Luk zo dňa 7. 3. 2013 a rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100302/1/267129/2013/857 zo dna 10. 6. 2013, porušené boli.

2. Rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9102402/5/887229/2013/Luk (správne má byť 9104402/1/297219/2013/Luk; pozn.) zo dňa 7. 3. 2013 a rozhodnutie Finančného riaditeľstva   Slovenskej   republiky č.   1100302/1/267129/2013/857   zo   dňa 10.   6.   2013   sa zrušujú.

3. M., s. r. o. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Euro (slovom tridsaťtisíc Euro), ktoré jej je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky povinné vyplatiť do rúk jeho právneho zástupcu JUDr. M. A., advokáta so sídlom B., a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Daňový úrad Bratislava je povinný uhradiť M., s. r. o. trovy konania v sume 217,51 € (slovom dvestosedemnásť Eur a päťdesiatjeden centov) na účet jeho právneho zástupcu, a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každú sťažnosť predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   sťažovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo   sťažnosti   podané   niekým zjavne   neoprávneným,   ako   aj   sťažnosti   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) a čl. 48 ods. 1 ústavy rozhodnutím daňového riaditeľstva a jemu predchádzajúcim postupom, oznámením daňového riaditeľstva a rozhodnutím finančného riaditeľstva a jemu predchádzajúcim postupom.

1. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods.   1   písm.   a)   a   čl.   48   ods.   1   ústavy   rozhodnutím   daňového   riaditeľstva   a   jemu predchádzajúcim postupom

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   právomoc   ústavného   súdu   rozhodovať o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity právomoci   ústavného   súdu   vyplýva,   že   ak   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti   zistí,   že   sťažovateľ   sa   môže   domôcť   ochrany svojho   základného práva   alebo slobody   využitím   jemu   dostupných   a   aj   účinných   právnych   prostriedkov   pred   iným orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na prerokovanie (mutatis mutandis napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06). Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc zaoberať   sa   namietaným   porušením   základného   práva   alebo   slobody   za   predpokladu, že právna   úprava   takémuto   právu   neposkytuje   účinnú   ochranu   (mutatis   mutandis I. ÚS 78/99). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje   odstrániť   ten   stav,   v   ktorom   vidí   porušenie   svojho   základného   práva   alebo slobody (I. ÚS 36/96).

V danom prípade bola sťažovateľka oprávnená podať proti rozhodnutiu daňového úradu odvolanie, o čom vedela, odvolanie podala a finančné riaditeľstvo o ňom rozhodlo. Z toho vyplýva, že sťažovateľka mala k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu svojich   práv,   o   ktorom   bolo   oprávnené   rozhodnúť   finančné   riaditeľstvo,   čo   vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie jej základných práv rozhodnutím daňového riaditeľstva a jemu predchádzajúcim postupom z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a)   a   čl.   48   ods.   1   ústavy   rozhodnutím   finančného   riaditeľstva   a   jemu predchádzajúcim postupom

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti na finančnom riaditeľstve   zistil,   že   rozhodnutie   finančného   riaditeľstva   č. 1100302/267129/2013/857 z 10. júna 2013 nadobudlo právoplatnosť 24. júla 2013. Sťažnosť ústavnému súdu   bolo potrebné podať do dvoch mesiacov od jeho právoplatnosti, t. j. do 24. septembra 2013.

Lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde je lehotou objektívnou, čo znamená,   že   jej   zmeškanie   nie   je   možné   odpustiť   (napr.   III.   ÚS   298/06).   Sťažnosť sťažovateľky bola podaná na poštovú prepravu 27. septembra 2013, teda 3 dni po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty.

Ústavný súd dodáva, že tvrdenie sťažovateľky o tom, že rozhodnutie finančného riaditeľstva jej bolo doručené 25. júla 2013, a nie 24. júla 2013, ako to tvrdí finančné riaditeľstvo, je irelevantné, pretože lehota na podanie sťažnosti by bola zachovaná, iba ak by sťažovateľka sťažnosť podala najneskôr 25. septembra 2013. Ústavný súd z finančného riaditeľstva   zabezpečil   doručenku,   z   ktorej   vyplýva,   že   právny   zástupca   sťažovateľky skutočne rozhodnutie finančného riaditeľstva prevzal 24. júla 2013.

Vzhľadom   na uvedené   ústavný súd sťažnosť   sťažovateľky   v   tejto   časti   odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

3. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) a čl. 48 ods. 1 ústavy oznámením daňového úradu

Vo   vzťahu   k   namietanému   porušeniu   základných   a   iných   práv   sťažovateľky oznámením   daňového   úradu   ústavný   súd   opätovne   poukazuje   na   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka sa o namietanom porušení jej označených základných práv oznámením daňového úradu dozvedela najneskôr v deň, keď jej bolo doručené rozhodnutie finančného riaditeľstva,   t.   j.   24.   júla   2013.   Lehota   na   podanie   sťažnosti   preto   uplynula najneskôr 24. septembra   2013,   pričom   sťažnosť   bola   podaná   na   poštovú   prepravu až 27. septembra 2013.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2013