znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky  

  I. ÚS 71/2015-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senátezloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka(sudca   spravodajca)   prerokoval   prijatú   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátkou ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ktorou namietalporušenie svojho základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 20 ods. 1Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   zaručeného   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochraneľudských práv   a základných slobôd   v   konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   Košice   Ipod sp. zn. 16 C 261/2009, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky   a právo   na   prejednanie   veci   v primeranej   dobe   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konanívedenom pod sp. zn. 16 C 261/2009   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Košice   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   16   C   261/2009p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I   j e   p o v i n n ý   uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovyprávneho zastúpenia v sume 279,66 € (slovom dvestosedemdesiatdeväť eur a šesťdesiatšesťcentov) na účet jeho advokátky ⬛⬛⬛⬛ do dvoch mesiacov od doručeniatohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

1. ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) sa sťažnosťou podanou na Ústavnom súdeSlovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   28. januára 2015   domáha   vysloveniaporušenia v záhlaví označených základných práv tam uvedeným postupom Okresného súduKošice I (ďalej len „okresný súd“), ktorý za dobu takmer 6 rokov nerozhodol vo veci,a to aj napriek   podanej   sťažnosti   predsedovi   okresného   súdu,   ktorý   ju   v   odpovediz 18. decembra 2013 uznal za dôvodnú.

2.   Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   predseda   okresného   súdu   vo   vyjadreník sťažnosti zo 7. mája 2015 popísal priebeh procesných úkonov súdu od 4. septembra 2009so záverom, že súd v danej veci nepostupuje dôsledne a efektívne aj napriek 16 nariadenýmpojednávaniam; súhlasil s upustením od ústneho pojednávania, ku ktorému sa pripojila ajprávna zástupkyňa sťažovateľa.

3. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava") o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušeniesvojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôdvyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bolavyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujeiný súd.

4.   Sťažovateľ   sa   sťažnosťou   domáhal   okrem   iného,   vyslovenia   porušenia   svojhozákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vecverejne   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor"), podľa ktorého každýmá právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

5. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenejjudikatúry,   v   súlade   s   ktorou   „Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   vec   bezzbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osobadomáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde saprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istotydochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídanýmspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutímsúdu“ (m. m. I. ÚS 48/2015).

6. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá a podľa § 114 ods. 1 OSP, podľa ktorého sisudca pojednávanie pripraví tak, aby rozhodol o veci spravidla na jedinom pojednávaní.

7. Časový horizont toho, kedy sa k účastníkovi konania dostáva konečné rozhodnutievo veci, je neoddeliteľnou súčasťou kritérií celkovej spravodlivosti konania. Primeranosťdĺžky konania sa posudzuje vo svetle konkrétnych okolností prípadu a s prihliadnutímna kritériá zakotvené v judikatúre ústavného súdu (m. m. I. ÚS 42/2015), ako aj Európskehosúdu pre ľudské práva (Zwierzynski v. Poľsko), ktorými sú zložitosť prípadu, správaniesťažovateľa a súdu, ako aj predmet sporu.

8. Ústavný súd tiež pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívnačinnosť   sudcu   (súdu)   zapríčiňuje   porušenie   ústavou   a   dohovorom   zaručeného   právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   alebo   v   primeranej   dobe,   ak   tátonesmerovala   na   odstránenie   právnej   neistoty   týkajúcej   sa   tých   práv,   kvôli   ktorým   sasťažovateľ obrátil na súd, aby o jeho veci rozhodol.

9. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania (takmer 6 rokov) zatiaľ iba pred okresnýmsúdom a vyjadrenie jeho predsedu (bod 2) ústavný súd nepovažoval za významné podrobneskúmať jednotlivé kritériá (bod 7), pretože spor o zaplatenie sumy 1 796,99 € nesmie trvaťv právnom štáte takú dlhú dobu. Túto dobu neospravedlňuje ani enormný počet nariadenýchpojednávaní   (doteraz   už   16),   ktorý   svedčí   skôr   o   chaotickom,   a   nie   sústredenoma so znalosťou veci vedenom spore zo strany konajúcej sudkyne.

Ústavný súd preto uzatvára, že postupom okresného súdu v posudzovanom konanídošlo   k   porušeniu   práv   sťažovateľa   garantovaných   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   čl.   6   ods.   1dohovoru.

10. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickejosoby   podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   vysloví,   že   k   porušeniu   práva   došlo   právoplatnýmrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Ústavný súd v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

11. Podľa   čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorýmvyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené,   primeranéfinančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančnéhozadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

12. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (I. ÚS 42/2015).

13. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanieprimeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume   1   000   €,   ktorá   zodpovedá   porušeniuoznačených   základných   práv   sťažovateľa   v   majetkovom   spore   o   zaplatenie   1   796,99   €s prísl.

14. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradutrov   právneho   zastúpenia   v   požadovanej   sume   279,66   €,   ktorá   zodpovedá   vyhláškeMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradáchadvokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len„vyhláška“). Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkynesťažovateľa v lehote 2 mesiacov od doručenia tohto nálezu (§ 31a zákona o ústavnom súde vspojení s § 149 OSP).

15.   Vo   zvyšnej   časti   sťažnosti   nebolo   vyhovené,   lebo   o   majetkovom   právesťažovateľa ešte len bude rozhodovať okresný súd meritórnym rozhodnutím.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2015