znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 71/2011-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť E. H., B., zastúpenej advokátkou JUDr. A. D., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života   podľa   čl.   8   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 12 P/37/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. H.   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 20. decembra 2010 doručená sťažnosť E. H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   práva   na   prejednanie   svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Galanta (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 12 P/37/2007.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že okresný súd „... ako súd prvého stupňa od 29. 1. 2007 rozhodoval o návrhu sťažovateľky na zvýšenie výživného pre svoje dve deti – S... a N.... a následne o starostlivosti súdu o maloleté deti...

Dňa   30.   4.   2007   podal   otec   maloletých   deti   návrh   na   zmenu   úpravy   výkonu rodičovských   práv   a   povinnosti   spolu   s   návrhom   na   vydanie   predbežného   opatrenia... Uznesením 4. 5. 2007 č. k. 12 P/37/2007-29 súd o návrhu otca na vydanie predbežného opatrenia rozhodol... Obidve konania boli uznesením zo dňa 4. 5. 2007 spojené na spoločné konanie... vedené pod č. k. 12 P/37/2007...

Na návrh matky zo dňa 21. 5. 2007 bol predbežne upravený styk matky s maloletými deťmi   zverenými   do   starostlivosti   otca   na   základe   predbežného   opatrenia   zo   dňa   4.   5. 2007... bolo matke umožnené stýkať sa s maloletými každý týždeň v stredu od 14.00 do 16.00 v priestoroch ÚPSV a R pracovisko Šaľa za prítomnosti kolízneho opatrovníka... Konajúci súd konal nesprávne, keď sa ani len nevysporiadal s podaným odvolaním matky zo dňa 14. 12. 2009 doručeným súdu 17. 12. 2009 proti zamietnutiu návrhu matky na vydanie predbežného opatrenia... Okresný súd Galanta porušil procesný postup vo veciach starostlivosti o maloletých a spis riadne nepredložil odvolaciemu súdu v lehote tak, aby odvolací súd stihol prejednať styk matky počas vianočných sviatkov... V ďalšom priebehu konania Okresný súd Galanta dňa 9. 3. 2010, č. k. 12 P/37/2007... rozhodol rozsudkom... Proti tomuto rozsudku sa sťažovateľka odvolala s odôvodnením, že Okresný súd Galanta rozhodol nesprávne...

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd rozsudok Okresného   súdu   Galanta   č.   k. 12 P/37/2007... vo výroku v časti zastupovania a spravovania majetku detí zmenil tak, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. V časti vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom zmenil... Vo zvýšenej časti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Základom   pre   podanie   tejto   ústavnej   sťažnosti   je   skutočnosť,   že   Okresný   súd... spôsobil zbytočné prieťahy v súdnom konaní, a prieťahy v konaní boli dva krát písomne uznané.“.

Postup   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   P/37/2007   považuje sťažovateľka za porušenie ňou označených základných práv.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Postupom Okresného súdu Galanta v právnej veci starostlivosti o maloletú S. mal. N. H. vedenej pod sp. zn. 12 P/37/2007 bolo porušené základné právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu uvedené v čl. 48 ods. 2, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo   na   rešpektovanie   súkromného   a   rodinného   života   zaručené   v   čl.   8   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Právoplatné   rozhodnutie   OS   Galanta   v   spojení   s   KS   Trnava   v   právnej   veci starostlivosti o maloletú S. a mal. N. H. vedenej pod sp. zn. 12 P/37/2007 sa zrušuje a Okresnému   súdu   Galanta   sa   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   P/37/2007   v   spojení   s odvolacím konaním sa vracia vec na ďalšie konanie.

3.   Sťažovateľke   sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   100.000 Eur  ...   ktoré   je   Okresný   súd   Galanta   povinný   jej   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Galanta je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania...“

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

6. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 a práva   na rešpektovanie   súkromného a rodinného   života   podľa   čl.   8 dohovoru, pretože okresný súd spôsobil prieťahy v konaní.

7. Podľa č1. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná. Podľa čl. 8 dohovoru každý má právo na to, aby bol rešpektovaný jeho rodinný a súkromný život.

8. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka domáhala. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označila za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy). Sťažovateľka je navyše v konaní pred ústavným súdom zastúpená kvalifikovaným   právnym   zástupcom   (advokátom),   preto   nebolo   možné   predbežne posudzovať sťažnosť nad rámec jej petitu.

9. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by ústavný súd mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis III. ÚS 138/02).

10.   Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach,   ktorými   sťažovatelia   namietajú zbytočné prieťahy v konaní, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len vtedy, ak bola na ústavnom   súde   uplatnená v čase,   keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo (napr. II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02, II. ÚS 55/02, IV. ÚS 102/05). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (v rovnakom rozsahu sa vzťahuje aj na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže preto vyplývať   aj z   toho,   že   porušenie   uvedených   práv   sa   namieta   v   takom   konaní   pred všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06).

11. Okresný súd vo veci rozhodol 9. marca 2010 rozsudkom č. k. 12 P/37/2007-572 tak,   že   maloleté   deti   H.,   S.   a N.,   zveril   do   osobnej   starostlivosti   otca,   ktorý   ich   bude zastupovať a spravovať ich majetok, a sťažovateľke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej S. a N. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom   rozhodol   Krajský   súd   v   Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   rozsudkom   sp.   zn.   9 CoP/35/2010 z 24. augusta 2010 tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil v časti zverenia maloletých deti do osobnej starostlivosti otca a v časti zastupovania a spravovania majetku   deti   zmenil   rozsudok   tak,   že   obaja   rodičia   budú   maloleté   deti   zastupovať   a spravovať ich majetok. Ďalej krajský súd zmenil napadnutý rozsudok aj v časti vyživovacej povinnosti   matky   k   maloletým   deťom   tak,   že   sťažovateľka   je   povinná   prispievať   na maloletú S. s účinnosťou od 7. mája 2007 do 31. decembra 2008 1 506,30 Sk a od 1. januára 2009 sumou 50 € mesačne a na maloletú N. od 7. mája 2007 do 31. decembra 2008 sumou 1 205 Sk a od 1. januára 2009 sumou 40 € mesačne. Krajský súd zaviazal sťažovateľku na úhradu nedoplatku na výživnom za čas od 7. mája 2007 do 31. augusta 2010. Vo zvyšnej časti úpravy styku trov konania účastníkov a trov konania štátu odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Konanie pred okresným súdom, postup ktorého bol sťažovateľkou (zastúpenou   kvalifikovaným   advokátom)   namietaný,   bolo   skončené   na   okresnom   súde vyhlásením   rozsudku   9.   marca   2010.   Posudzovaná   vec   bola   napokon   právoplatne rozhodnutá 8. novembra 2010.

12.   Sťažovateľka   namietala   prieťahy   v konaní   okresného   súdu,   ktorý   v okamihu podania sťažnosti ústavnému súdu už o veci samej nekonal. Z toho vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať sťažovateľkou označené práva.

13.   Na základe uvedeného   ústavný súd   v súlade   so   svojou   judikatúrou   (podobne IV. ÚS 219/03, II. ÚS 197/04) sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde; keďže sťažovateľka namietala tiež právo na rešpektovanie súkromného   a rodinného života   a porušenie tohto práva   namietala výslovne v súvislosti s prieťahmi v konaní pred okresným súdom, bolo potrebné odmietnuť sťažnosť aj v tejto časti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.  

14.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v   celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2011