znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 71/2010-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., toho času vo výkone trestu odňatia slobody, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Čadca   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 6 Er 102/2003   a   postupom   súdneho   exekútora   Mgr. M.   K.,   D.,   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. Ex 48/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Š.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 17. decembra   2009   doručená   a 5.   februára   2010   doplnená   sťažnosť   J.   Š.   (ďalej   len „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Čadca   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 6 Er 102/2003 a postupom súdneho exekútora Mgr. M. K. (ďalej len „súdny exekútor “) v konaní vedenom pod sp. zn. Ex 48/03.

2. Sťažovateľ uviedol, že „... 17. 02. 03 bolo začaté vykonávacie konanie návrhom na začatie exekúcie u súdneho exekútora... OS Čadca vydal dňa 10. 3. 03 poverenie na vykonanie exekúcie...

Od začatia exekúcie neboli zo strany porušovateľov (OS Čadca a exekútor) vykonané žiadne úkony, ktoré by viedli k zrealizovaniu priznaného práva a teda k výkonu rozhodnutia vo veci pod sp. zn. OS Čadca 6 Er 102/03 a sp. zn. 1 Ro 821/2002...“.

3. Sťažovateľ sa domáhal, aby ústavný súd

- vyslovil porušenie sťažovateľovho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   a   čl.   20   ods.   2   ústavy   a   porušenie   práva   na   prejedanie sťažovateľovej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

- prikázal okresnému súdu a súdnemu exekútorovi vo veci konať,

-   zakázal   okresnému   súdu   a   súdnemu   exekútorovi   pokračovať   v   porušovaní sťažovateľových práv,

- priznal mu primerané finančného zadosťučinenia vo výške 1 000 €.

4.   Sťažovateľ   požiadal   ústavný   súd   o   ustanovenie   právneho   zástupcu   na   jeho zastúpenie v konaní pred ústavným súdom z dôvodu, že je „... bez finančných príjmov v hmotnej   núdzi“ a   nie   je „vlastníkom   žiadnej   hnuteľnej   a   nehnuteľnej   veci   vyššej hodnoty...“.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.   Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov ustanoví   zákon.   Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým   zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže   ústavný súd   na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

7. Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 6 Er/102/2003 zistil, že sťažovateľ je povinný   uhradiť   podľa   platobného   rozkazu   okresného   súdu   sp.   zn.   1   Ro   821/02 z 23. septembra 2002 oprávnenému E., a. s., B., sumu 16 344,10 Sk s prísl. Okresný súd 10. marca 2003 pod č. 5502 016247 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora   Mgr.   M.   K.   Sťažovateľ   proti   exekúcii   podal   námietky,   o ktorých   rozhodol okresný súd uznesením č. k. 6 Er/102/2003-14 z 19. mája 2009 tak, že námietky sťažovateľa proti exekúcii zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 25. júla 2009.

8. Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť,   že v prípadoch   sťažností   podľa   čl. 127 ods.   1 ústavy,   v   ktorých   je   namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v   konaní   pred   všeobecným   súdom, v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   vyžaduje   preukázanie   využitia   právneho prostriedku,   na   uplatnenie   ktorého   mal   sťažovateľ   právo   podľa   §   17   ods.   1   zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov)   v   znení   neskorších   predpisov   [platného   do   31.   marca   2005   (ďalej   len   „zákon o štátnej   správe   súdov“)]   a od   1.   apríla 2005   podľa   §   3 ods.   7 a   § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“).

9. Podľa § 251 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších   predpisov   (ďalej   aj   „OSP“)   ak   povinný   dobrovoľne   nesplní,   čo   mu   ukladá vykonateľné   rozhodnutie,   oprávnený   môže   podať   návrh   na   vykonanie   exekúcie   podľa osobitného zákona, ktorým je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších   zákonov v   znení neskorších   predpisov   (ďalej len   „Exekučný   poriadok“).   Podľa § 251 ods. 4 OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa 45 ods. 1 Exekučného poriadku poveriť exekútora vykonaním exekúcie a konať ďalej ako exekučný súd je príslušný okresný súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

10.   Ústavný   súd   v rámci   prípravy   na   predbežné   prerokovanie   veci   listom   č.   k. Rvp 2247/09-5   z   21.   januára   2010   poučil   sťažovateľa   o podmienkach   konania   pred ústavným súdom, ako aj o nedostatkoch jeho sťažnosti a vyzval ho, aby v lehote 10 dní doplnil   svoje   podanie,   najmä   aby   predložil   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   adresovanú predsedovi okresného súdu podľa § 17 ods. 1 zákona o štátnej správe súdov, resp. podľa § 62   zákona   o   súdoch   a   jeho   odpoveď   na   sťažnosť.   Sťažovateľ   v   odpovedi   v   liste z 1. februára 2010 argumentoval svoje tvrdenia, ale nepredložil ústavnému súdu dôkaz, že by podal predsedovi okresného súdu kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu.   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom stanovisku   sp.   zn.   Spr   100/10   zo   4.   februára   2010   uviedol,   že   sťažovateľ   sťažnosť   na prieťahy v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nepodal.

11.   Ústavný   súd   už   viackrát   rozhodol   (m.   m.   I.   ÚS   21/99,   IV.   ÚS   153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené   právne   prostriedky,   ktoré   mal   do   31.   marca   2005   k   dispozícii   podľa   zákona o štátnej správe súdov a v súčasnosti podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

12. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje povinnosť   sudcu   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   ustanovuje   za   také   prieťahy   aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní“. V   zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia   „Orgán,   ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na   odstránenie   nedostatkov,   ak   je   to   potrebné,   vyvodí   za   vzniknuté   nedostatky   voči zodpovedným   osobám   dôsledky“.   V   súvislosti   s   tým   ústavný   súd   poznamenáva,   že vyčerpanie   opravných   prostriedkov   alebo   iných   právnych   prostriedkov,   ktoré   zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútov   prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

13. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,   že   k   jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až   subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci v tom rámci   predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

14. Keďže ústavný súd z obsahu sťažnosti ani u označeného porušovateľa uvedeného základného   práva   (okresného   súdu,   pozn.)   nezistil,   že   by   sťažovateľ   podal   predsedovi okresného súdu kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní, a ani z obsahu sťažnosti nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   došlo   zo   strany   sťažovateľa   z   dôvodov   hodných   osobitného zreteľa, odmietol jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

15.   Sťažovateľ   namietal   tiež   porušenie   práva   podľa   čl. 20   ods. 1   ústavy   (iba) z dôvodu   namietaných   prieťahov   (čl.   48   ods.   2   ústavy,   čl.   6   ods.   1   dohovoru)   v jeho exekučnej   veci.   Ústavný   súd   nepovažoval   za   potrebné   zaoberať   sa osobitne   uvedeným článkom ústavy, ktoré malo byť podľa neho taktiež porušené; keďže ústavný súd nezistil príčinnú   súvislosť   medzi   napadnutým   postupom   okresného   súdu   a možným   porušením základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   resp.   čl.   6   ods.   1   dohovoru, nemožno vzhľadom na to uvažovať ani o porušení ďalších sťažovateľových práv podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.

16.   Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v   celom   rozsahu   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

17. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v   tejto   veci   v   prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v jeho   exekučnej   veci   dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2010