znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 708/2014-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v senátezloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíkaprerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej advokátkou ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo vecinamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 314/2009a takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   spoločnosti ⬛⬛⬛⬛,   na   prerokovanie   vecibez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právona prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochraneľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konanívedenom pod sp. zn. 8 C 314/09 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresný   súd   Bratislava   I j e   p o v i n n ý   uhradiť   spoločnosti, trovy konania v sume 283,09 € (slovom dvestoosemdesiattri eur a deväť centov)na účet   advokátky ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   do   dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola31. októbra 2014   doručená   sťažnosť   spoločnosti ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného právana prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehotepodľa čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konanívedenom pod sp. zn. 8 C 314/2009 (ďalej len „namietané konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že návrhom doručeným okresnémusúdu 30. novembra 2009 sa domáhala proti Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvomspravodlivosti   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „odporca“)   náhrady   škody   spôsobenejnezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora vo veci nímvykonanej nezákonnej dražby nehnuteľnosti, zaplatenia ušlého zisku a nemajetkovej ujmy.

Okresný   súd   v   tejto   veci   za   prítomnosti   sťažovateľky   uskutočnil   20. mája   2011pojednávanie (odročené na 30. september 2009). Pojednávanie nariadené na 6. marec 2012bolo odročené na neurčito, pretože odporca doručil okresnému súdu „šikanózny“ návrhna uloženie   povinnosti   sťažovateľke   zložiť   preddavok   na   trovy   konania   podľa   §   141aObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).

Uznesením   sp.   zn.   8   C   314/2009   z   12.   októbra   2012   okresný   súd   zaviazalsťažovateľku   v   zmysle   §   141a   ods.   1   OSP   na   zloženie   preddavku   na   trovy   konaniav sume 19   331,98   €.   Sťažovateľka   predmetné   uznesenie   považovala   za   nezákonnéa svojvoľné, a preto uloženú povinnosť nesplnila. Okresný súd následne vydal uzneseniesp. zn. 8 C 314/2009 z 25. júla 2013, ktorým konanie zastavil.

Na základe odvolania sťažovateľky Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)uznesením   sp.   zn.   3   Co   560/2013   z   31.   júla   2014   zrušil   uznesenie   okresného   súduo zastavení konania z dôvodu, že postupom okresného súdu došlo k odňatiu možnosti konaťpred súdom na strane sťažovateľky.

Sťažovateľka   podala   17. septembra   2014   predsedníčke   okresného   súdu   sťažnosťna prieťahy v konaní.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že konanie v danej veci nie je zložité ani po skutkovej anipo   právnej   stránke,   napriek   tomu   stav   jej   právnej   neistoty   trvá   už   takmer   5   rokovbez právoplatného rozhodnutia. Vec má pre sťažovateľku mimoriadny význam, pričom onasama   k   neefektívnemu   a   nezákonnému   postupu   okresného   súdu   v   namietanom   konaníneprispela.

Na základe už uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby takto rozhodol:„1. Základné právo obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2, veta prvá Ústavy SR a právo naprejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv azákladných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I., v Bratislave v kompenzačnomkonaní č. k. 8C 314/2009 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I. sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k.8C 314/2009 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Obchodnej   spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ priznáva   primerané   finančnézadosťučinenie v sume 5.000,00 eur..., ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiťdo dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4.   Obchodnej   spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ priznáva   úhradu   trov   konania283,90 eur,   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   I.   povinný   zaplatiť   na   účet   jeho   právnejzástupkyne   advokátky ⬛⬛⬛⬛ do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnostinálezu.“

Ústavný   súd   uznesením   č.   k.   I.   ÚS   708/2014-10   z   19.   novembra   2014   prijalpodľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky na ďalšiekonanie   v   senáte   ústavného   súdu   v   zložení   Peter   Brňák   (predseda   senátu),   MariannaMochnáčová (sudkyňa) a Milan Ľalík (sudca). V zmysle rozvrhu práce ústavného súduna rok 2015 účinného od 1. marca 2015 I. senát ústavného súdu rozhoduje v tomto zložení:Marianna Mochnáčová (predsedníčka senátu), Peter Brňák (sudca) a Milan Ľalík (sudca).Z uvedeného dôvodu vec prerokoval a vo veci samej rozhodol I. senát ústavného súduv zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

Predsedníčka   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   k   sťažnostivyjadrila podaním sp. zn. Spr. 3761/2014 doručeným ústavnému súdu 30. decembra 2014,v ktorom sa okrem iného uviedla:

„K samotnému priebehu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I,sp. zn. 8C 314/2009, mi dovoľte sa v plnosti odkázať na vyjadrenie zákonnej sudkyne ⬛⬛⬛⬛, ktoré Vám v prílohe predkladám.

Namietané   konanie   bolo   predmetom   prešetrenia   sťažnosti   na   prieťahy   podľapríslušných ustanovení zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorýchzákonov.

Po   prešetrení   uvedenej   sťažnosti   som   konštatovala,   že   sťažnosť   bola   dôvodná,nakoľko v období od 26. 1. 2012 do 12. 10. 2012 bol súd v danej veci nečinný. V ostatnomčase súd konal priebežne.

V tejto časti mi preto dovoľte odkázať sa na závery z prešetrenia uvedenej sťažnostina prieťahy, zhrnuté v Upovedomení o prešetrení sťažnosti zo dňa 15. 10. 2014 na č. l. 267-268 spisu sp. zn. 8C 314/2009.

Z doposiaľ súdu predložených návrhov účastníkov konania sa vec javí po skutkoveja právnej stránke ako náročná.

Celkovú   dĺžku   konania,   vzhľadom   na   vyššie   uvedené   úkony   súdu   s   výnimkouobdobia   od   26.   1.   2012   do   12.   10.   2012,   nie   je   možné   posudzovať   ako   spôsobenúnečinnosťou Okresného súdu Bratislava I. Z obsahu spisu vyplýva, že zákonná sudkyňa vecivenovala náležitú pozornosť a konala priebežne, pričom k odročeniu pojednávaní došlo zdôvodu prekážok na strane účastníkov konania.

V   prípade,   ak   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   dospeje   k   záveru,   že   právosťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, dovoľujem sipožiadať Ústavný súd Slovenskej republiky, aby pri rozhodovaní o priznaní finančnéhozadosťučinenia   vzal   do   úvahy   vyššie   uvedené   objektívne   dôvody   a   aby   sťažovateľkeuplatnený nárok na finančné zadosťučinenie nepriznal v plnej výške.

... netrvám na ústnom prejednaní prijatej sťažnosti...“

Zákonná   sudkyňa   vo   svojom   vyjadrení,   ktoré   bolo   pripojené   k   vyjadreniupredsedníčky okresného súdu, chronologicky popísala jednotlivé úkony okresného súduv danej veci:

„Dňa   30.   11.   2009   podal   navrhovateľ   návrh,   čl.   1   až   13,   proti   odporcovi   SR zastúpenej MS SR o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 25 000 eur, majetkovej škody vo výške 65 443,82 euro a ušlého zisku vo výške 296 255,72 euro, vrátane príslušenstva. Dňa 03. 12. 2009,   čl. 103, som dala   pokyn na doručenie návrhu o. Návrh bol o doručený dňa 08. 12. 2009, čl. 103.

Dňa 24. 03. 2010, čl. 104, som vo veci vytýčila prvé pojednávanie na T: 08. 06. 2010, 08.00 hod., čd. 33.

Odporca sa k návrhu vyjadril faxom dňa 03. 06. 2010, čl. 105, 106. Na prvé pojednávanie dňa 08. 06. 2010, čl. 115, sa nedostavil navrhovateľ, ani odporca.   Odporca   svoju   neúčasť   ospravedlnil   z   dôvodu   kolízie   s   iným   pojednávaním. Predvolanie navrhovateľa sa vrátilo s tým, že adresát je neznámy. Súd pojednávanie preto odročil na T: 24. 09. 2010, 14.00 hod., čd. 37. Súčasne predvolal i konateľku odporcu a dal zisťovať sídlo navrhovateľa cez Sociálnu poisťovňu, čl. 116.

Pojednávanie   dňa   24.   09.   2010,   čl.   118,   odpojednávala   zákonná   zastupujúca sudkyňa z dôvodu PN zákonnej sudkyne. Na toto pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, predvolanie   na   pojednávanie   sa   súdu   vrátilo   s   tým,   že   adresát   si   zásielku   neprevzal v odbernej   lehote.   Predvolanie   adresované   odporcovi   sa   súdu   nevrátilo   a   odporca   sa na pojednávaní   nezúčastnil.   Zákonná   zastupujúca   sudkyňa   pojednávanie   odročila na neurčito.

Dňa 24. 02. 2011, čl. 120, som dala T.: 20. 05. 2011, 12.00 hod., čd. 37. Na tomto pojednávaní,   čl.   121,   sa   zúčastnil   odporca,   konateľka   navrhovateľa   a   splnomocnený zástupca navrhovateľa. Súd otvoril pojednávanie vo veci samej, odzneli prvotné prednesy a vyjadrenia. Pojednávanie bolo odročené na T: 30. 09. 2011, 08.10 hod., č. d. 37, z dôvodu ďalšieho dokazovania (preukázanie škody a jej výšky navrhovateľom).

Dňa 23. 06. 2011, čl. 125, odporca doručil súdu vyjadrenie. Dňa 12. 07. 2011, čl. 128, dal súd pokyn na doručenie tohto vyjadrenia n, szn. Splnomocnený zástupca navrhovateľa dňa 22. 08. 2011, čl. 125, doručil súdu svoje vyjadrenie.

Dňa   02.   09.   2011,   čl.   152,   som   dala   pokyn   na   doručenie   tohto   vyjadrenia navrhovateľa odporcovi.

Na pojednávanie dňa 30. 09. 2011, čl. 156, sa odporca ospravedlnil z dôvodu PN jeho poverenej zástupkyne. Rovnako sa nedostavil navrhovateľ, ani jeho splnomocnený zástupca.   Dňa   30.   09.   2011   splnomocnený   zástupca   faxom   ospravedlnil   svoju   neúčasť z dôvodu jeho PN. Súd tak pojednávanie z dôvodu neúčasti oboch účastníkov konania z dôvodu ich PN, odročil na T: 17. 01. 2012,14. 00 hod., č. d. 33, čl. 157.

Na pojednávanie dňa 17. 01. 2012, čl. 164, sa navrhovateľ ani jeho splnomocnený zástupca nedostavil, svoju neúčasť splnomocnený zástupca dňa 17. 01. 2012 elektronicky ospravedlnil z dôvodu PN. Poverená zástupkyňa odporcu sa dostavila. Súd pojednávanie z dôvodu   ospravedlnenia   splnomocneného   zástupcu   navrhovateľa   z   dôvodu   PN   odročil na T: 06. 03. 202,09.00, č. d. 33.

Dňa 24. 01. 2012, čl. 173, podal odporca návrh na zloženie preddavku na trovy konania podľa ustanovenia § 141a Občianskeho súdneho poriadku.

Dňa   26.   01.   2012,   čl.   175,   súd   vyzval   navrhovateľa   prostredníctvom   jeho splnomocneného   zástupcu   na   zisťovanie   skutočností   potrebných   pre   rozhodnutie o povinnosti   zložiť   preddavok   na   trovy   konania.   Túto   výzvu   si   splnomocnený   zástupca navrhovateľa prevzal dňa 22. 02. 2012.

Dňa 05. 03. 2012, čl. 176, sa navrhovateľ písomne vyjadril k vyššie uvedenému návrhu odporcu. K tomuto podaniu sa odporca vyjadril dňa 29. 03. 2012, čl. 198.

Dňa 06. 03. 2012, čl. 185, súd pojednávanie z dôvodu rozhodovania súdu o návrhu odporcu na zloženie preddavku na trovy konania odročil na T: neurčito.

Súd   dňa   12.   10.   2012,   čl.   108,   rozhodol   uznesením   o   uložení   povinnosti navrhovateľovi zložiť preddavok na trovy konania vo výške 19 334,98 euro.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ dňa 14. 11. 2012, čl. 211, odvolanie. Krajský   súd   v   Bratislave   uznesením   zo   dňa   10.   04.   2013,   čl.   219,   odvolanie navrhovateľa   zamietol.   Uznesenie   bolo   tunajšiemu   súdu   doručené   dňa   14.   05.   2013. Navrhovateľ si ho prevzal dňa 07. 06. 2013, čl. 220.

Dňa   25.   07.   2013   uznesením,   čl.   232,   súd   konanie   z   dôvodu   nesplnenia   si navrhovateľom povinnosti zložiť preddavok na trovy konania vo výške 19 334,98 euro, zastavil.

Dňa 21. 08. 2013, 61. 234, doplnení dňa 23. 08. 2013, čl. 245, podal navrhovateľ proti tomuto uzneseniu odvolanie.

Dňa 25. 09.2013, čl. 258, súd predložil odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Odvolací   súd   uznesením   zo   dňa   31.   07.   2014,   čl.   259,   doručeným   súdu   dňa 22. 08. 2014, s poukazom na nové rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 11. 2013 a nový výklad ustanovenia § 141a ods. 1 Osp, napadnuté zastavujúce uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie pokračovanie v konaní.

Termín v tejto veci bol dňa 13. 10. 2014, čl. 263, určený na T: 13. 11. 2014, 15.00 hod.,   čd.   59.   Splnomocnený   zástupca   navrhovateľa   je   od   12.   04.   2014   vo   väzbe.   Dňa 29. 10. 2014, čl. 269, požiadal z väzby odročenie pojednávania, pretože je v nezákonnej väzbe a nedisponuje potrebnými listinnými dôkazmi. Toto pojednávanie bolo z dôvodu PN zákonnej sudkyne zrušené a určený nový T: 12. 02. 2015, 11.00 hod., čd. 55, čl. 270.“

Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   v   podaní   doručenom   ústavnému   súdu19. januára 2015 uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v danej veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od nehonemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného právapodľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   má   každý   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,podľa ktorého má každý právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranejlehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. K namietanémuporušeniu   sťažovateľkou   označených   práv   malo   dôjsť   postupom   okresného   súduv napadnutom konaní.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov   garantovaného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho   súdupre ľudské   práva   (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právona prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieťzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádzazo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzaosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súdesa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istotydochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídanýmspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutímsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnomkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konaniaobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnostiso všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňomsúd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sazabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môžeodročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postupsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje,že predmetom konania je návrh sťažovateľky na náhradu škody, ušlého zisku a nemajetkovejujmy   spôsobenej   nesprávnym   úradným   postupom   súdneho   exekútora

vo veci nezákonnej dražby nehnuteľnosti. Ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti,ktoré by odôvodňovali prijatie záveru o právnej alebo skutkovej zložitosti namietanéhokonania, resp. že by zložitosť konania bolo možné vyhodnotiť ako dôvod, ktorý by moholmať za následok spomalenie jeho priebehu a nadväzne na to aj jeho predĺženie.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd zistil, žek predĺženiu napadnutého konania prispela tým, že zo siedmich pojednávaní sa nezúčastnilapiatich.   Dôvodom   neprítomnosti   sťažovateľky   a   jej   splnomocneného   zástupcu   bolo,   žeokresnému súdu sa nepodarilo doručiť predvolania na pojednávanie na adresu uvedenúv obchodnom registri ako adresu sídla sťažovateľky (zásielky sa vrátili s poznámkou adresátneznámy), taktiež z dôvodu opakovanej práceneschopnosti konateľky sťažovateľky, ako ajjej   splnomocneného   zástupcu,   prípadne   na   základe   žiadosti   splnomocneného   zástupcusťažovateľky o odročenie pojednávania (13. novembra 2014) z dôvodu, že momentálne sanachádza   vo   väzbe,   a   preto   nedisponuje   potrebnými   na   vec   sa   vzťahujúcimi   listinami.Predmetné   pojednávanie   bolo   napokon   odročené   z   dôvodu   práceneschopnosti   zákonnejsudkyne.   Zo   zistenia   ústavného   súdu   tiež   vyplýva,   že   pojednávanie   nariadenéna 12. február 2015 sa uskutočnilo v neprítomnosti sťažovateľky, ako aj jej splnomocnenéhozástupcu, ktorí svoju účasť do uskutočnenia pojednávania neospravedlnili. Na uvedenompojednávaní   bol   vo   veci   vyhlásený   rozsudok,   ktorým   okresný   súd   návrh   sťažovateľkyzamietol.   Uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   zohľadnil   pri   ustálení   sumy   priznanéhofinančného zadosťučinenia.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že procesné úkony, ktoré v namietanom konaní urobilasťažovateľka (odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 12. októbra 2012, odvolanie protiuzneseniu   okresného   súdu   zo   25.   júla   2013),   objektívne   vplývali   na   priebeh   a   dĺžkunamietaného konania, keďže vo veci konajúci okresný súd sa s nimi musel vyrovnať a súdnyspis   predložiť   odvolaciemu   súdu   na   rozhodnutie   o   podaných   opravných   prostriedkoch.Zároveň ale ústavný súd poukazuje na to, že išlo o procesné úkony, ktoré síce ovplyvnilicelkovú dĺžku namietaného konania, ale na ktorých uplatnenie má sťažovateľka právo podľapríslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a preto ich nemožno pripísať na jejťarchu.

3. Napokon   ústavný   súd   hodnotil   samotný   postup   okresného   súdu   z   hľadiskaposudzovania, či v právnej veci sťažovateľky došlo k zbytočným prieťahom.

Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil a identifikoval dve obdobia kratšejneodôvodnenej   nečinnosti   okresného   súdu.   Prvé   obdobie   nečinnosti   bolood 24. septembra 2010 do 20. mája 2011, teda obdobie ôsmich mesiacov, ktoré uplynulomedzi dvoma pojednávaniami. Druhé obdobie nečinnosti bolo v trvaní 7 mesiacov, a tood pojednávania uskutočneného 6. marca 2012 do vydania uznesenia o uložení povinnostisťažovateľke zložiť preddavok na trovy konania z 12. októbra 2012. Uvedený časový úsekvyhodnotila   ako   obdobie   nečinnosti   okresného   súdu   aj   jeho   predsedníčka   v   listesp. zn. Spr. 2317/2014   z 15.   októbra   2014,   ktorým   vybavila   sťažnosť   sťažovateľkyna prieťahy   v   konaní   a   na   obsah   ktorej   poukázala   aj   vo   svojom   vyjadrení   k   sťažnostisp. zn. Spr. 3761/2014 z 18. decembra 2014.

Z priebehu doterajšieho konania tiež vyplýva, že konanie v predmetnej veci dosiaľtrvá viac ako päť rokov, pričom na ťarchu okresného súdu nemožno pričítať obdobia, keď saspis   nachádzal   na   krajskom   súde   z   dôvodu   rozhodovania   o   riadnych   opravnýchprostriedkoch podaných sťažovateľkou, a to obdobie od 5. januára 2013 do 14. mája 2013(odvolanie   sťažovateľky   proti   uzneseniu   okresného   súdu   o   povinnosti   zložiť   preddavokna trovy konania bolo odmietnuté ako neprípustné) v trvaní viac ako 4 mesiace a obdobieod 25. septembra 2013 do 22. augusta 2014 (odvolací súd zrušil prvostupňové rozhodnutieo zastavení konania z dôvodu nesplnenia povinnosti zložiť preddavok na trovy konania)v trvaní 11 mesiacov.

Ústavný súd tiež pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívnačinnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručenéhozákladného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ak   činnosť   štátnehoorgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorýmsa sťažovateľ   obrátil   na   štátny   orgán,   aby   o   jeho   veci   rozhodol   (napr.   I.   ÚS   376/06,III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).

O neefektívnom postupe okresného súdu svedčí zrušenie uznesenia okresného súduo zastavení konania z 25. júla 2013 v odvolacom konaní, keď Krajský súd v Bratislaveuznesením   sp.   zn.   3   Co   560/2013   z   31.   júla   2014   konštatoval,   že   okresný   súd   týmtorozhodnutím odňal sťažovateľke možnosť konať pred súdom.

Ústavný súd po posúdení všetkých skutočností, najmä s ohľadom na celkovú dobutrvania namietaného konania na jednom stupni bez právoplatného meritórneho rozhodnutia,dospel k názoru, že okresný súd svojou nečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťou spôsobilzbytočné prieťahy v konaní, čím došlo u sťažovateľky k porušeniu jej základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva naprejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklonečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,vo veci konal.

Sťažovateľka tiež žiadala, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo vecibez zbytočných prieťahov [čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnomsúde]. Vzhľadom na to, že v čase konania a rozhodovania ústavného súdu bolo napadnutékonanie na okresnom súde dosiaľ neprávoplatne skončené vyhlásením rozsudku vo veci,neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a)zákona o ústavnom súde, t. j. prikázať okresnému súdu konať vo veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   žiadala   aj   priznanie   primeraného   finančnéhozadosťučinenia v sume 5 000 € argumentujúc primeranosťou a spravodlivosťou požadovanejsumy aj s poukazom na judikatúru ESĽP.

Fakultatívna právomoc ústavného súdu priznať primerané finančné zadosťučineniepodľa čl. 127 ods. 3 ústavy v žiadnom rozsahu a nijakým spôsobom nemodifikuje aninerozširuje účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje v konaní o namietanom porušenípráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V súvislosti s uvedeným považujeústavný   súd   za   dôležité   zdôrazniť,   že   jeho   právomoc   priznať   primerané   finančnézadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 ústavy sťažovateľovi, ktorého sťažnosti vyhovie v meriteveci, nie je samostatným nárokom sťažovateľa na akési odškodnenie za prípadné prieťahy vkonaní príslušného štátneho orgánu, ale má len akcesorickú povahu. Satisfakčný potenciálrozhodnutia ústavného súdu teda nie je autonómnym prvkom ním poskytovanej ochrany aniakýmsi paralelným dôvodom na domáhanie sa tejto ochrany. Takýmto dôvodom je len avýlučne   potreba   chrániť   konkrétne   základné   právo   sťažovateľa   a prostredníctvom   tohtopráva aj princíp právnej istoty (I. ÚS 235/03).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   primeranom   finančnom   zadosťučinení   prihliadolna to,   že   sťažovateľka   sa   vlastným   konaním   –   neúčasťou   na   väčšine   okresným   súdomnariadených pojednávaniach   sama   pričinila o   predĺženie namietaného súdneho   konania.Vzhľadom   na   správanie   sťažovateľky,   ako   aj   vzhľadom   na   skutočnosť,   že   v   časerozhodovania ústavného súdu o sťažnosti okresný súd vo veci opätovne meritórne rozhodolrozsudkom   z   12.   februára   2015,   ústavný   súd   považuje   za   dostatočné   konštatovanieporušenia označených práv sťažovateľky, tak ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu,a preto jej primerané finančné zadosťučinenie nepriznal.

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka bola vo vecičiastočne úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkoupozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014(prevzatie a príprava zastupovania, písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu). Vychádzalpritom   z   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004   Z.   z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky jeodmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnejslužby vykonaný v roku 2014 je 1/6 z výpočtového základu zo sumy 804 €, čo predstavujeza jeden úkon právnej služby odmenu v sume 134 € a 8,04 € režijný paušál, teda za dvaúkony právnej služby sumu 284,08 €. Keďže sťažovateľka si v podanej sťažnosti uplatnilatrovy konania v sume 283,09 €, ústavný súd jej priznal ňou požadovanú sumu.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný vyplatiť na účetprávnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015