SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 708/2014-31
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v senátezloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíkaprerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej advokátkou ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo vecinamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 314/2009a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právona prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konanívedenom pod sp. zn. 8 C 314/09 p o r u š e n é b o l o.
2. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti, trovy konania v sume 283,09 € (slovom dvestoosemdesiattri eur a deväť centov)na účet advokátky ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola31. októbra 2014 doručená sťažnosť spoločnosti ⬛⬛⬛⬛,
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konanívedenom pod sp. zn. 8 C 314/2009 (ďalej len „namietané konanie“).
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že návrhom doručeným okresnémusúdu 30. novembra 2009 sa domáhala proti Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvomspravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „odporca“) náhrady škody spôsobenejnezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora vo veci nímvykonanej nezákonnej dražby nehnuteľnosti, zaplatenia ušlého zisku a nemajetkovej ujmy.
Okresný súd v tejto veci za prítomnosti sťažovateľky uskutočnil 20. mája 2011pojednávanie (odročené na 30. september 2009). Pojednávanie nariadené na 6. marec 2012bolo odročené na neurčito, pretože odporca doručil okresnému súdu „šikanózny“ návrhna uloženie povinnosti sťažovateľke zložiť preddavok na trovy konania podľa § 141aObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).
Uznesením sp. zn. 8 C 314/2009 z 12. októbra 2012 okresný súd zaviazalsťažovateľku v zmysle § 141a ods. 1 OSP na zloženie preddavku na trovy konaniav sume 19 331,98 €. Sťažovateľka predmetné uznesenie považovala za nezákonnéa svojvoľné, a preto uloženú povinnosť nesplnila. Okresný súd následne vydal uzneseniesp. zn. 8 C 314/2009 z 25. júla 2013, ktorým konanie zastavil.
Na základe odvolania sťažovateľky Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)uznesením sp. zn. 3 Co 560/2013 z 31. júla 2014 zrušil uznesenie okresného súduo zastavení konania z dôvodu, že postupom okresného súdu došlo k odňatiu možnosti konaťpred súdom na strane sťažovateľky.
Sťažovateľka podala 17. septembra 2014 predsedníčke okresného súdu sťažnosťna prieťahy v konaní.
Sťažovateľka ďalej uviedla, že konanie v danej veci nie je zložité ani po skutkovej anipo právnej stránke, napriek tomu stav jej právnej neistoty trvá už takmer 5 rokovbez právoplatného rozhodnutia. Vec má pre sťažovateľku mimoriadny význam, pričom onasama k neefektívnemu a nezákonnému postupu okresného súdu v namietanom konaníneprispela.
Na základe už uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby takto rozhodol:„1. Základné právo obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2, veta prvá Ústavy SR a právo naprejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv azákladných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I., v Bratislave v kompenzačnomkonaní č. k. 8C 314/2009 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava I. sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k.8C 314/2009 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančnézadosťučinenie v sume 5.000,00 eur..., ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiťdo dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4. Obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ priznáva úhradu trov konania283,90 eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný zaplatiť na účet jeho právnejzástupkyne advokátky ⬛⬛⬛⬛ do dvoch mesiacov od právoplatnostinálezu.“
Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 708/2014-10 z 19. novembra 2014 prijalpodľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky na ďalšiekonanie v senáte ústavného súdu v zložení Peter Brňák (predseda senátu), MariannaMochnáčová (sudkyňa) a Milan Ľalík (sudca). V zmysle rozvrhu práce ústavného súduna rok 2015 účinného od 1. marca 2015 I. senát ústavného súdu rozhoduje v tomto zložení:Marianna Mochnáčová (predsedníčka senátu), Peter Brňák (sudca) a Milan Ľalík (sudca).Z uvedeného dôvodu vec prerokoval a vo veci samej rozhodol I. senát ústavného súduv zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.
Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu k sťažnostivyjadrila podaním sp. zn. Spr. 3761/2014 doručeným ústavnému súdu 30. decembra 2014,v ktorom sa okrem iného uviedla:
„K samotnému priebehu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I,sp. zn. 8C 314/2009, mi dovoľte sa v plnosti odkázať na vyjadrenie zákonnej sudkyne ⬛⬛⬛⬛, ktoré Vám v prílohe predkladám.
Namietané konanie bolo predmetom prešetrenia sťažnosti na prieťahy podľapríslušných ustanovení zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorýchzákonov.
Po prešetrení uvedenej sťažnosti som konštatovala, že sťažnosť bola dôvodná,nakoľko v období od 26. 1. 2012 do 12. 10. 2012 bol súd v danej veci nečinný. V ostatnomčase súd konal priebežne.
V tejto časti mi preto dovoľte odkázať sa na závery z prešetrenia uvedenej sťažnostina prieťahy, zhrnuté v Upovedomení o prešetrení sťažnosti zo dňa 15. 10. 2014 na č. l. 267-268 spisu sp. zn. 8C 314/2009.
Z doposiaľ súdu predložených návrhov účastníkov konania sa vec javí po skutkoveja právnej stránke ako náročná.
Celkovú dĺžku konania, vzhľadom na vyššie uvedené úkony súdu s výnimkouobdobia od 26. 1. 2012 do 12. 10. 2012, nie je možné posudzovať ako spôsobenúnečinnosťou Okresného súdu Bratislava I. Z obsahu spisu vyplýva, že zákonná sudkyňa vecivenovala náležitú pozornosť a konala priebežne, pričom k odročeniu pojednávaní došlo zdôvodu prekážok na strane účastníkov konania.
V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že právosťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, dovoľujem sipožiadať Ústavný súd Slovenskej republiky, aby pri rozhodovaní o priznaní finančnéhozadosťučinenia vzal do úvahy vyššie uvedené objektívne dôvody a aby sťažovateľkeuplatnený nárok na finančné zadosťučinenie nepriznal v plnej výške.
... netrvám na ústnom prejednaní prijatej sťažnosti...“
Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení, ktoré bolo pripojené k vyjadreniupredsedníčky okresného súdu, chronologicky popísala jednotlivé úkony okresného súduv danej veci:
„Dňa 30. 11. 2009 podal navrhovateľ návrh, čl. 1 až 13, proti odporcovi SR zastúpenej MS SR o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 25 000 eur, majetkovej škody vo výške 65 443,82 euro a ušlého zisku vo výške 296 255,72 euro, vrátane príslušenstva. Dňa 03. 12. 2009, čl. 103, som dala pokyn na doručenie návrhu o. Návrh bol o doručený dňa 08. 12. 2009, čl. 103.
Dňa 24. 03. 2010, čl. 104, som vo veci vytýčila prvé pojednávanie na T: 08. 06. 2010, 08.00 hod., čd. 33.
Odporca sa k návrhu vyjadril faxom dňa 03. 06. 2010, čl. 105, 106. Na prvé pojednávanie dňa 08. 06. 2010, čl. 115, sa nedostavil navrhovateľ, ani odporca. Odporca svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu kolízie s iným pojednávaním. Predvolanie navrhovateľa sa vrátilo s tým, že adresát je neznámy. Súd pojednávanie preto odročil na T: 24. 09. 2010, 14.00 hod., čd. 37. Súčasne predvolal i konateľku odporcu a dal zisťovať sídlo navrhovateľa cez Sociálnu poisťovňu, čl. 116.
Pojednávanie dňa 24. 09. 2010, čl. 118, odpojednávala zákonná zastupujúca sudkyňa z dôvodu PN zákonnej sudkyne. Na toto pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, predvolanie na pojednávanie sa súdu vrátilo s tým, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Predvolanie adresované odporcovi sa súdu nevrátilo a odporca sa na pojednávaní nezúčastnil. Zákonná zastupujúca sudkyňa pojednávanie odročila na neurčito.
Dňa 24. 02. 2011, čl. 120, som dala T.: 20. 05. 2011, 12.00 hod., čd. 37. Na tomto pojednávaní, čl. 121, sa zúčastnil odporca, konateľka navrhovateľa a splnomocnený zástupca navrhovateľa. Súd otvoril pojednávanie vo veci samej, odzneli prvotné prednesy a vyjadrenia. Pojednávanie bolo odročené na T: 30. 09. 2011, 08.10 hod., č. d. 37, z dôvodu ďalšieho dokazovania (preukázanie škody a jej výšky navrhovateľom).
Dňa 23. 06. 2011, čl. 125, odporca doručil súdu vyjadrenie. Dňa 12. 07. 2011, čl. 128, dal súd pokyn na doručenie tohto vyjadrenia n, szn. Splnomocnený zástupca navrhovateľa dňa 22. 08. 2011, čl. 125, doručil súdu svoje vyjadrenie.
Dňa 02. 09. 2011, čl. 152, som dala pokyn na doručenie tohto vyjadrenia navrhovateľa odporcovi.
Na pojednávanie dňa 30. 09. 2011, čl. 156, sa odporca ospravedlnil z dôvodu PN jeho poverenej zástupkyne. Rovnako sa nedostavil navrhovateľ, ani jeho splnomocnený zástupca. Dňa 30. 09. 2011 splnomocnený zástupca faxom ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu jeho PN. Súd tak pojednávanie z dôvodu neúčasti oboch účastníkov konania z dôvodu ich PN, odročil na T: 17. 01. 2012,14. 00 hod., č. d. 33, čl. 157.
Na pojednávanie dňa 17. 01. 2012, čl. 164, sa navrhovateľ ani jeho splnomocnený zástupca nedostavil, svoju neúčasť splnomocnený zástupca dňa 17. 01. 2012 elektronicky ospravedlnil z dôvodu PN. Poverená zástupkyňa odporcu sa dostavila. Súd pojednávanie z dôvodu ospravedlnenia splnomocneného zástupcu navrhovateľa z dôvodu PN odročil na T: 06. 03. 202,09.00, č. d. 33.
Dňa 24. 01. 2012, čl. 173, podal odporca návrh na zloženie preddavku na trovy konania podľa ustanovenia § 141a Občianskeho súdneho poriadku.
Dňa 26. 01. 2012, čl. 175, súd vyzval navrhovateľa prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu na zisťovanie skutočností potrebných pre rozhodnutie o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania. Túto výzvu si splnomocnený zástupca navrhovateľa prevzal dňa 22. 02. 2012.
Dňa 05. 03. 2012, čl. 176, sa navrhovateľ písomne vyjadril k vyššie uvedenému návrhu odporcu. K tomuto podaniu sa odporca vyjadril dňa 29. 03. 2012, čl. 198.
Dňa 06. 03. 2012, čl. 185, súd pojednávanie z dôvodu rozhodovania súdu o návrhu odporcu na zloženie preddavku na trovy konania odročil na T: neurčito.
Súd dňa 12. 10. 2012, čl. 108, rozhodol uznesením o uložení povinnosti navrhovateľovi zložiť preddavok na trovy konania vo výške 19 334,98 euro.
Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ dňa 14. 11. 2012, čl. 211, odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 10. 04. 2013, čl. 219, odvolanie navrhovateľa zamietol. Uznesenie bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 14. 05. 2013. Navrhovateľ si ho prevzal dňa 07. 06. 2013, čl. 220.
Dňa 25. 07. 2013 uznesením, čl. 232, súd konanie z dôvodu nesplnenia si navrhovateľom povinnosti zložiť preddavok na trovy konania vo výške 19 334,98 euro, zastavil.
Dňa 21. 08. 2013, 61. 234, doplnení dňa 23. 08. 2013, čl. 245, podal navrhovateľ proti tomuto uzneseniu odvolanie.
Dňa 25. 09.2013, čl. 258, súd predložil odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Odvolací súd uznesením zo dňa 31. 07. 2014, čl. 259, doručeným súdu dňa 22. 08. 2014, s poukazom na nové rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 11. 2013 a nový výklad ustanovenia § 141a ods. 1 Osp, napadnuté zastavujúce uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie pokračovanie v konaní.
Termín v tejto veci bol dňa 13. 10. 2014, čl. 263, určený na T: 13. 11. 2014, 15.00 hod., čd. 59. Splnomocnený zástupca navrhovateľa je od 12. 04. 2014 vo väzbe. Dňa 29. 10. 2014, čl. 269, požiadal z väzby odročenie pojednávania, pretože je v nezákonnej väzbe a nedisponuje potrebnými listinnými dôkazmi. Toto pojednávanie bolo z dôvodu PN zákonnej sudkyne zrušené a určený nový T: 12. 02. 2015, 11.00 hod., čd. 55, čl. 270.“
Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu19. januára 2015 uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v danej veci.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od nehonemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného právapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,podľa ktorého má každý právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranejlehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. K namietanémuporušeniu sťažovateľkou označených práv malo dôjsť postupom okresného súduv napadnutom konaní.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdupre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právona prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieťzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádzazo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzaosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súdesa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istotydochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídanýmspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutímsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnomkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konaniaobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnostiso všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňomsúd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sazabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môžeodročiť len z dôležitých dôvodov.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postupsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
1. Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje,že predmetom konania je návrh sťažovateľky na náhradu škody, ušlého zisku a nemajetkovejujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora
vo veci nezákonnej dražby nehnuteľnosti. Ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti,ktoré by odôvodňovali prijatie záveru o právnej alebo skutkovej zložitosti namietanéhokonania, resp. že by zložitosť konania bolo možné vyhodnotiť ako dôvod, ktorý by moholmať za následok spomalenie jeho priebehu a nadväzne na to aj jeho predĺženie.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd zistil, žek predĺženiu napadnutého konania prispela tým, že zo siedmich pojednávaní sa nezúčastnilapiatich. Dôvodom neprítomnosti sťažovateľky a jej splnomocneného zástupcu bolo, žeokresnému súdu sa nepodarilo doručiť predvolania na pojednávanie na adresu uvedenúv obchodnom registri ako adresu sídla sťažovateľky (zásielky sa vrátili s poznámkou adresátneznámy), taktiež z dôvodu opakovanej práceneschopnosti konateľky sťažovateľky, ako ajjej splnomocneného zástupcu, prípadne na základe žiadosti splnomocneného zástupcusťažovateľky o odročenie pojednávania (13. novembra 2014) z dôvodu, že momentálne sanachádza vo väzbe, a preto nedisponuje potrebnými na vec sa vzťahujúcimi listinami.Predmetné pojednávanie bolo napokon odročené z dôvodu práceneschopnosti zákonnejsudkyne. Zo zistenia ústavného súdu tiež vyplýva, že pojednávanie nariadenéna 12. február 2015 sa uskutočnilo v neprítomnosti sťažovateľky, ako aj jej splnomocnenéhozástupcu, ktorí svoju účasť do uskutočnenia pojednávania neospravedlnili. Na uvedenompojednávaní bol vo veci vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd návrh sťažovateľkyzamietol. Uvedené skutočnosti ústavný súd zohľadnil pri ustálení sumy priznanéhofinančného zadosťučinenia.
Ústavný súd ďalej konštatuje, že procesné úkony, ktoré v namietanom konaní urobilasťažovateľka (odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 12. októbra 2012, odvolanie protiuzneseniu okresného súdu zo 25. júla 2013), objektívne vplývali na priebeh a dĺžkunamietaného konania, keďže vo veci konajúci okresný súd sa s nimi musel vyrovnať a súdnyspis predložiť odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podaných opravných prostriedkoch.Zároveň ale ústavný súd poukazuje na to, že išlo o procesné úkony, ktoré síce ovplyvnilicelkovú dĺžku namietaného konania, ale na ktorých uplatnenie má sťažovateľka právo podľapríslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a preto ich nemožno pripísať na jejťarchu.
3. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu z hľadiskaposudzovania, či v právnej veci sťažovateľky došlo k zbytočným prieťahom.
Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil a identifikoval dve obdobia kratšejneodôvodnenej nečinnosti okresného súdu. Prvé obdobie nečinnosti bolood 24. septembra 2010 do 20. mája 2011, teda obdobie ôsmich mesiacov, ktoré uplynulomedzi dvoma pojednávaniami. Druhé obdobie nečinnosti bolo v trvaní 7 mesiacov, a tood pojednávania uskutočneného 6. marca 2012 do vydania uznesenia o uložení povinnostisťažovateľke zložiť preddavok na trovy konania z 12. októbra 2012. Uvedený časový úsekvyhodnotila ako obdobie nečinnosti okresného súdu aj jeho predsedníčka v listesp. zn. Spr. 2317/2014 z 15. októbra 2014, ktorým vybavila sťažnosť sťažovateľkyna prieťahy v konaní a na obsah ktorej poukázala aj vo svojom vyjadrení k sťažnostisp. zn. Spr. 3761/2014 z 18. decembra 2014.
Z priebehu doterajšieho konania tiež vyplýva, že konanie v predmetnej veci dosiaľtrvá viac ako päť rokov, pričom na ťarchu okresného súdu nemožno pričítať obdobia, keď saspis nachádzal na krajskom súde z dôvodu rozhodovania o riadnych opravnýchprostriedkoch podaných sťažovateľkou, a to obdobie od 5. januára 2013 do 14. mája 2013(odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu o povinnosti zložiť preddavokna trovy konania bolo odmietnuté ako neprípustné) v trvaní viac ako 4 mesiace a obdobieod 25. septembra 2013 do 22. augusta 2014 (odvolací súd zrušil prvostupňové rozhodnutieo zastavení konania z dôvodu nesplnenia povinnosti zložiť preddavok na trovy konania)v trvaní 11 mesiacov.
Ústavný súd tiež pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívnačinnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručenéhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátnehoorgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorýmsa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06,III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).
O neefektívnom postupe okresného súdu svedčí zrušenie uznesenia okresného súduo zastavení konania z 25. júla 2013 v odvolacom konaní, keď Krajský súd v Bratislaveuznesením sp. zn. 3 Co 560/2013 z 31. júla 2014 konštatoval, že okresný súd týmtorozhodnutím odňal sťažovateľke možnosť konať pred súdom.
Ústavný súd po posúdení všetkých skutočností, najmä s ohľadom na celkovú dobutrvania namietaného konania na jednom stupni bez právoplatného meritórneho rozhodnutia,dospel k názoru, že okresný súd svojou nečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťou spôsobilzbytočné prieťahy v konaní, čím došlo u sťažovateľky k porušeniu jej základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva naprejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklonečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,vo veci konal.
Sťažovateľka tiež žiadala, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo vecibez zbytočných prieťahov [čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnomsúde]. Vzhľadom na to, že v čase konania a rozhodovania ústavného súdu bolo napadnutékonanie na okresnom súde dosiaľ neprávoplatne skončené vyhlásením rozsudku vo veci,neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a)zákona o ústavnom súde, t. j. prikázať okresnému súdu konať vo veci.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj priznanie primeraného finančnéhozadosťučinenia v sume 5 000 € argumentujúc primeranosťou a spravodlivosťou požadovanejsumy aj s poukazom na judikatúru ESĽP.
Fakultatívna právomoc ústavného súdu priznať primerané finančné zadosťučineniepodľa čl. 127 ods. 3 ústavy v žiadnom rozsahu a nijakým spôsobom nemodifikuje aninerozširuje účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje v konaní o namietanom porušenípráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V súvislosti s uvedeným považujeústavný súd za dôležité zdôrazniť, že jeho právomoc priznať primerané finančnézadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 ústavy sťažovateľovi, ktorého sťažnosti vyhovie v meriteveci, nie je samostatným nárokom sťažovateľa na akési odškodnenie za prípadné prieťahy vkonaní príslušného štátneho orgánu, ale má len akcesorickú povahu. Satisfakčný potenciálrozhodnutia ústavného súdu teda nie je autonómnym prvkom ním poskytovanej ochrany aniakýmsi paralelným dôvodom na domáhanie sa tejto ochrany. Takýmto dôvodom je len avýlučne potreba chrániť konkrétne základné právo sťažovateľa a prostredníctvom tohtopráva aj princíp právnej istoty (I. ÚS 235/03).
Ústavný súd pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení prihliadolna to, že sťažovateľka sa vlastným konaním – neúčasťou na väčšine okresným súdomnariadených pojednávaniach sama pričinila o predĺženie namietaného súdneho konania.Vzhľadom na správanie sťažovateľky, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že v časerozhodovania ústavného súdu o sťažnosti okresný súd vo veci opätovne meritórne rozhodolrozsudkom z 12. februára 2015, ústavný súd považuje za dostatočné konštatovanieporušenia označených práv sťažovateľky, tak ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu,a preto jej primerané finančné zadosťučinenie nepriznal.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka bola vo vecičiastočne úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkoupozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014(prevzatie a príprava zastupovania, písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu). Vychádzalpritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky jeodmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnejslužby vykonaný v roku 2014 je 1/6 z výpočtového základu zo sumy 804 €, čo predstavujeza jeden úkon právnej služby odmenu v sume 134 € a 8,04 € režijný paušál, teda za dvaúkony právnej služby sumu 284,08 €. Keďže sťažovateľka si v podanej sťažnosti uplatnilatrovy konania v sume 283,09 €, ústavný súd jej priznal ňou požadovanú sumu.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný vyplatiť na účetprávnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. marca 2015