znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 701/2014-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2015 v senátezloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu MilanaĽalíka vo   veci   návrhu ⬛⬛⬛⬛,

,   zastúpeného   advokátom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republikypre   nezlučiteľnosť   funkcií   sp.   zn.   VP/03/14-K   z   1.   júla   2014   v znení   jeho   opravnéhorozhodnutia sp. zn. VP/03/14-K/E z 15. októbra 2014, za účasti Výboru Národnej radySlovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkciísp. zn. VP/03/14-K z 1. júla 2014 v znení jeho opravného rozhodnutia sp. zn. VP/03/14-K/Ez 15. októbra 2014 potvrdzuje.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 20. októbra2014   doručený   návrh ⬛⬛⬛⬛, (ďalej   len   „navrhovateľ“),   vo   vecipreskúmania rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosťfunkcií   (ďalej   aj   „výbor“)   sp.   zn.   VP/03/14-K   z   1.   júla   2014   (ďalej   len   „napadnutérozhodnutie“).

2. Z obsahu návrhu a jeho príloh vyplýva:«Navrhovateľovi bolo dňa 17.9.2014 doručené Rozhodnutie č. VP/03/14-K Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, vydané dňa 1.7.2014 (ďalej len „rozhodnutie“), na základe   ktorého   sa   navrhovateľovi   ukladá   v   súlade   s článkom 9 ods.   10   písm.   d) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. pokuta v sume zodpovedajúcej trojnásobku mesačného platu verejného funkcionára, a to vo výške 7 548,82 Eur, ktorú je navrhovateľ povinný uhradiť Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Výbor...   konštatoval,   že   navrhovateľ   v   Oznámení   funkcií,   zamestnaní,   činností a majetkových   pomerov   za   rok   2012...   podanom   k   31.3.2013   podľa   článku   7   ods.   1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. neuviedol existenciu záväzku, ktorého predmetom je peňažné plnenie v menovitej hodnote presahujúcej 35- násobok minimálnej mzdy (splátkový úver v roku 2012), čím porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z..»

3. S poukazom na znenie čl. 7 ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 357/2004 Z. z. ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov(ďalej   len   „ústavný   zákon   č.   357/2004   Z.   z.“),   ako   i účel   oznamovacej   povinnostinavrhovateľ nepopiera skutočnosť, že si pri vypĺňaní oznámenia za rok 2012 existenciuzáväzku,   ktorého   predmetom   je   peňažné   plnenie   v menovitej   hodnote   presahujúcej   35-násobok minimálnej mzdy (splátkový úver v roku 2012), neuvedomil. Ako ďalej uvádza,„... svoj   omyl   zistil   a   chybu   si   uvedomil   pri   podávaní   Oznámenia   funkcií,   zamestnaní, činností   a majetkových   pomerov   verejného   funkcionára   za   rok   2013,   ktoré   predkladal k 31.3.2014. Rozhodol sa chybu napraviť tak, že Oznámenie za rok 2013 podal vedome bez zisteného nedostatku a chybu opravil v Oznámení za rok 2012, ktoré podal opakovane Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií   dňa   22.4.2014. Svojim konaním... preukázateľne prejavil iniciatívnu vôľu odstrániť vzniknutú chybu bez náznaku úmyslu skutočnosti zatajovať.“.

4. Navrhovateľ v návrhu ďalej poznamenáva, že po doručení uznesenia výboru č. 292z 27.   mája   2014   spolu   s požiadavkou   o zaslanie   vyjadrenia   a stanoviska   k   oznámeniufunkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za rok 2012 (ďalej len „oznámenieza rok 2012“) listom z 9. júna 2014 „... vysvetlil svoje konanie a požiadal Výbor Národnej rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií   pri   posudzovaní   plnenia navrhovateľovej   oznamovacej   povinnosti,   aby vzal do   úvahy   ľudskú   neúmyselnú   chybu, ktorá spôsobila neúplnosť Oznámenia za rok 2012, pričom... poukázal na skutočnosť, že dňa 22.4.2014 podal... doplnené Oznámenie funkcií za rok 2012, ktoré bolo doplnené o záväzok a ktoré malo zároveň nahrádzať pôvodné oznámenie za rok 2012.“. V zmysle uzneseniavýboru č. 292 z 27. mája 2014 mal navrhovateľ svojím konaním porušiť svoju povinnosťustanovenú v čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.

Hoci navrhovateľ svoje pochybenie nepopiera, je toho názoru, že podaním opravnéhooznámenia   za   rok   2012   doručeného   výboru   22.   apríla   2014   si   ako   verejný   funkcionárpovinnosť podať písomné oznámenie splnil, aj keď opravené oznámenie nepodal v zákonomustanovenej lehote podľa ustanovenia čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.V kontexte uvedených skutočností, ako i s ohľadom na znenie čl. 9 ods. 10 písm. a)ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z.   navrhovateľ   argumentuje   aplikáciou   nepríslušnéhozákonného ustanovenia vo veci uloženia sankcie zo strany výboru.

5. Navrhovateľ taktiež zdôrazňuje, že „... na základe výrokovej časti Rozhodnutia Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií pri ukladaní sankcie postupoval podľa článku 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., podľa ktorého sa pokuta ukladá v sume zodpovedajúcej šesť násobku mesačného platu verejného funkcionára,   ak   verejný   funkcionár   poruší   povinnosti   podľa   čl.   5,   pričom   článok   5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. hovorí o porušeniach povinností verejného funkcionára vo   veci   nezlučiteľnosti   niektorých   funkcií,   zamestnaní   a   činností,   čo   nie   je   zhodné so skutkovým stavom a odôvodnením rozhodnutia.

Vychádzajúc zo skutkového stavu sa navrhovateľ domnieva, že Výbor Národnej radySlovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií mal pri ukladaní pokuty postupovať podľačlánku 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z....

Navrhovateľ si dovoľuje poukázať na skutočnosť, že Rozhodnutie č. VP/03/14-KVýboru Národnej rady Slovenskej republiky vykazuje vady, výroková časť nekorešpondujes výškou uloženej pokuty, nekorešponduje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení a nezhodujesa so skutkovým stavom.“.

6. Apelujúc potrebou aplikácie zásady primeranosti pri ukladaní pokuty zo stranyvýboru navrhovateľ v závere ústavnému súdu navrhuje, aby rozhodnutie výboru sp. zn.VP/03/14-K z 1. júla 2014 zrušil.

7. Ústavný súd návrh navrhovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí12. novembra 2014 o 8:00 h a uznesením č. k. I. ÚS 701/2014-12 ho v zmysle ustanovenia§ 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.

8.   V   doplnení   podania   osobne   podaného   ústavnému   súdu   12.   novembra   2014o 14:00 h navrhovateľ dôvodí doručením opravného rozhodnutia výboru sp. zn. VP/03/14-K/E z 15. októbra 2014 (ďalej len „opravné rozhodnutie“), ktorým výbor ex offo rozhodolo oprave „...   jednotlivých   ustanovení   uvedených   v záhlaví,   vo   výrokovej   časti a v odôvodnení rozhodnutia č. VP/03/14-K“.

I napriek vydaniu opravného uznesenia navrhovateľ zotrváva na svojej argumentáciipredostretej   v pôvodnom   návrhu,   že   ako   verejný   funkcionár   si   podaním   opravnéhooznámenia za rok 2012 doručeným výboru 22. apríla 2014 svoju povinnosť podať písomnéoznámenie za kalendárny rok 2012 splnil, aj keď opravné oznámenie za rok 2012 nepodalv zákonom ustanovenej lehote podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.Ako   ďalej   uvádza,   výbor „...   nepostupoval   pri   určení   spôsobu   uloženia   pokuty správne,   nakoľko   navrhovateľovi   neuložil   sankciu   za   porušenie   povinnosti   verejného funkcionára,   ktorá   by   skutkovo   zodpovedala   skutočnému   konaniu,   resp.   porušeniu povinností navrhovateľa.“. Navrhovateľ zároveň s poukazom na ustanovenie § 164 zákonač. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“),na   ktoré   sa   výbor   v opravnom   rozhodnutí   odvolával,   konštatuje,   že   charakter   opravynapadnutého rozhodnutia výboru vykonaný opravným rozhodnutím sp. zn. VP/03/14-K/Ez 15.   októbra   2014   nenapĺňa   znaky   opráv   chýb   v   písaní,   počítaní   alebo   inej   zrejmejnesprávnosti,   tak   ako   to   mienil   zákonodarca   ustanovením   §   164   OSP.   S ohľadomna uvedenú argumentáciu navrhovateľ považuje tak napadnuté rozhodnutie, ako i opravnérozhodnutie výboru za zmätočné a nevykonateľné a žiada ich zrušenie.

9. Ústavný súd výzvou zo 14. novembra 2014 požiadal predsedu výboru o vyjadreniek návrhu navrhovateľa zo 16. októbra 2014, ako i k jeho doplneniu z 5. novembra 2014,ktoré mu zaslal v prílohe, a zároveň aj o doručenie spisového materiálu týkajúceho sanavrhovateľovej   veci   spolu   s doručenkou   o doručení   predmetného   rozhodnutia   (takpôvodného, ako i opravného) navrhovateľovi.

Osobitne ústavný súd požiadal predsedu výboru o reakciu na výhrady navrhovateľatýkajúcim sa ústavnej nekonformnosti procesného postupu výboru v súvislosti s prijatímopravného rozhodnutia z 15. októbra 2014, ako aj o oznámenie počtu obdobných typovrozhodnutí výboru (a ich následné predloženie ústavnému súdu).

10.   Vyjadrenie   predsedu   výboru   z   2.   decembra   2014   spolu   s   prílohamia s predloženým   súvisiacim   spisom   bolo   ústavnému   súdu   doručené   8.   decembra   2014.Predseda   výboru   po   pomerne   obsiahlom   exkurze   návrhom   navrhovateľa,   ako   i jehodoplnením   vyjadruje   nesúhlas   s tvrdeniami   navrhovateľa   a argumentačne   zastáva   vecnúsprávnosť napadnutých rozhodnutí výboru s apelom na úplné zistenie skutkového stavu vecipri rozhodovaní výboru.

Ako ďalej uvádza, „... navrhovateľ bol do verejnej funkcie menovaný 20. apríla 2014(správne malo byť 20. apríla 2012, pozn.), a týmto dňom mu vznikla povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona podávať písomné oznámenie výboru za predchádzajúci kalendárny rok. Pri ujatí sa verejnej funkcie mal navrhovateľ povinnosť podať oznámenie do 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie za rok 2011 do 21. mája 2012, ktoré podal 15. mája 2012, toto oznámenie bolo podané v lehote.

Následne mal navrhovateľ povinnosť podať oznámenie za rok 2012 do 31. marca 2013, a toto oznámenie bolo podané tiež v lehote dňa 27. marca 2013.

Posledné oznámenie, ktoré bolo zo strany navrhovateľa doteraz výboru podané je oznámenie za rok 2013, ktoré podával k 31. marcu 2014, toto bolo podané 28. marca 2014. Ani v jednom prípade výbor nemal dôvod začať voči navrhovateľovi konanie za nepodanie, príp. oneskorené podanie oznámenia, keďže všetky tieto oznámenia boli podané včas. Je potrebné sa však venovať spornému oznámeniu, ktoré navrhovateľ podal výboru za   rok   2012.   V   tejto   súvislosti   uvádzame,   že   na   základe   zistených   skutočností   je   toto oznámenie neúplné (chýbajúci záväzok), začal výbor konanie uznesením 292 na 17. schôdzi dňa 27. mája 2014 za porušenie čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona.

Navrhovateľ ešte pred rokovaním výboru (24. marca 2014) zaslal list, v ktorom vysvetľoval,   že   na   základe   medializovaných   informácií   by   chcel   výbor   oboznámiť o skutočnostiach, týkajúcich sa kúpy bytu. V priloženom vyhlásení okrem iného uviedol, že v októbri 2012 požiadal banku o poskytnutie hypotekárneho úveru na kúpu nehnuteľnosti, a v októbri 2012 banka previedla z úveru na jeho osobný účet finančné prostriedky s tým, že úver bude splácať 23 rokov.

Na základe týchto informácií výbor opäť skontroloval oznámenie navrhovateľa, ktoré podal za rok 2012 (podané v lehote) a zistil, že úver, ktorý mu bol poskytnutý v roku 2012, navrhovateľ v tomto oznámení neuviedol. Súčasne dňa 24. apríla 2014 navrhovateľ zaslal výboru opravené oznámenie za rok 2012, ktoré obsahovalo aj existenciu úveru.

Z dôvodu, že navrhovateľ neuviedol existenciu záväzku (predmetný úver), výbor začal voči   nemu   konanie   na   17.   schôdzi   výboru   uznesením   č.   292   zo   dňa   27.   mája   2014 za porušenie   čl.   7   ods.   1   písm.   e)   ústavného   zákona   (neúplné   oznámenie)   a   súčasne požiadal navrhovateľa o vyjadrenie sa k tomuto uzneseniu.“.

Predseda výboru je toho názoru, že pri posudzovaní oznámenia navrhovateľa za rok2012 výbor postupoval správne, pretože predmetné oznámenie nebolo úplné. S ohľadom natúto skutočnosť opravné oznámenie za rok 2012 nemohol výbor považovať za oneskorenepodané a začať príslušné konanie, keďže oznámenie za rok 2012 navrhovateľ podal v lehote,a to 27. marca 2013.

V nadväznosti   na   postup   pri   ukladaní   pokuty   navrhovateľovi   predseda   výborupoznamenáva,   že „...   z   výšky   uloženej   pokuty   je   zrejmé,   že   bola   uložená   v   sume zodpovedajúcej   trojmesačnému   platu   verejného   funkcionára   [čl.   9   ods.   10   písm.   b) ústavného zákona] a nie vo výške zodpovedajúcej šesť násobku mesačného platu verejného funkcionára [čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona] a nemôže to mať dopad na zrejmosť výšky pokuty. Ide o administratívnu chybu v rozhodnutí č. VP/03/14-K, ku ktorej došlo pri opise rozhodnutia, ktoré bolo opravené rozhodnutím č. VP/03/14-K/E.

Pokiaľ sa týka námietky, týkajúcej sa postupu výboru pri ukladaní pokuty, má výbor za to, že pri uložení pokuty v zmysle čl. 9 ods. 10 písm. b) ústavného zákona (neúplné oznámenie)   a nie v zmysle vyjadrenia navrhovateľa, že oznámenie podal   úplné aj keď oneskorene, a výbor mu mal uložiť pokutu podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona (za oneskorene podané oznámenie), postupoval správne.

Neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa o tom, že nesplnenie povinnosti podať úplné oznámenie nemohlo podstatným spôsobom ohroziť záujem chránený ústavným zákonom. Právne   naopak,   opomenutie   tak   dôležitej   skutočností,   ktorou   je   existencia   záväzku verejného   funkcionára,   zneprehľadňuje   jeho   majetkové   pomery   a   narúša   možnosť posudzovania jeho majetkových prírastkov podľa čl. 9 ods. 8 písm. b) ústavného zákona a ich súvis s dosiahnutými legálnymi príjmami. Z tohto dôvodu si to všimla i laická verejnosť a upozornila na túto skutočnosť výbor prostredníctvom médií.

Skutočnosť, že verejný funkcionár by nebol schopný bez preukázania poskytnutia príslušného   úveru   preukázať   legálnosť   nadobudnutia   nehnuteľnosti   nad   rámec   jeho majetkových pomerov je veľmi závažná a preto ústavný zákon sankcionuje takéto porušenie oveľa vyššou sankciou, ako je tomu pri nepodaní oznámenia v lehote.“.

Predseda   výboru   záverom   opakovane   poukazuje   na   vydané   opravné   rozhodnutiesp. zn.   VP/03/14-K/E   z 15.   októbra   2014,   ktorým   boli   opravené   zrejmé   chyby   v písanírozhodnutia sp. zn. VP/03/14-K z 1. júla 2014 s dôvetkom, v zmysle ktorého charakteropravy   napadnutého   rozhodnutia   z 1.   júla   2014   vykonanej   opravným   rozhodnutímz 15. októbra 2014 spĺňa znaky opráv chýb, počítaní a inej zrejmej nesprávnosti tak, ako tomienil   zákonodarca.   V kontexte   uvedeného   predseda   výboru   upriamuje   pozornosťna rozhodovaciu   prax   ústavného   súdu,   ktorá   postup   výboru   pri   vydávaní   opravnýchrozhodnutí odobrila (sp. zn. III. ÚS 61/2010, IV. ÚS 115/08 alebo IV. ÚS 144/08). Zároveňnavrhuje napadnuté rozhodnutie výboru v znení opravného rozhodnutia zo strany ústavnéhosúdu potvrdiť a navrhovateľovi prípadnú náhradu trov konania nepriznať.

Prílohu   podaného   vyjadrenia   výboru   tvorí   7   kópií   rozhodnutí   výboru   spolus prislúchajúcimi opravnými rozhodnutiami vydanými od začiatku rozhodovania výboru,t. j. od 1. októbra 2004.

11.   Ústavný   súd   zaslal   vyjadrenie   predsedu   výboru   navrhovateľovi   na   vedomiea prípadné zaujatie stanoviska. Navrhovateľ svoje stanovisko k vyjadreniu výboru doručil12. decembra 2014. Po úvodnej oprave chyby vo vyjadrení predsedu výboru v dátumemenovania navrhovateľa do funkcie (správny dátum je 20. apríla 2012, a nie 20. apríla2014) navrhovateľ vo svojom stanovisku opätovne zdôrazňuje, že „... nesplnenie povinnosti navrhovateľa nemohlo podstatným spôsobom ohroziť záujem chránený ústavným zákonom, nakoľko sa jednalo z pohľadu navrhovateľa o oneskorené podanie oznámenia, predmetom ktorého bol peňažný záväzok, ktorého pôvod je a vždy bol z objektívne preukázateľných a nespochybniteľných zdrojov....

Z   vyššie   uvedených   dôvodov   navrhovateľ   naďalej   trvá   na   tom,   že   Opravné rozhodnutie   VP/03/14-K/E   zo   dňa   15.10.2014   nie   je   vydané   v   súlade   s   §   164   OSP a... v rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktoré Výbor NR SR poukázal, nie je porovnateľné administratívne pochybenie a nie je možné tieto rozhodnutia aplikovať na Opravné   rozhodnutie   Výboru   NR   SR   č.   VP/03/14-K/E   z   dôvodu   nenaplnenia   účelu ustanovenia § 164 OSP.“.

Navrhovateľ   v   závere   ústavnému   súdu   opakovane   navrhuje   zrušenie   rozhodnutiavýboru sp. zn. VP/03/14-K z 1. júla 2014, ako aj opravného rozhodnutie sp. zn. VP/03/14-K/E z 15. októbra 2014. Zároveň si v prípade úspechu uplatňuje náhradu trov právnehozastúpenia vo výške 1 226,90 €.

II.

12.   Ústavný   súd   z   obsahu   návrhu   (vrátane   jeho   doplnenia),   príloh,   z vyjadreníúčastníkov konania, ako aj z obsahu predložených listinných dôkazov obsiahnutých v spisetýkajúcich sa konania vedeného výborom proti navrhovateľovi zistil takýto skutkový stavrelevantný pre posúdenie veci:

12.1 Navrhovateľ bol do funkcie predsedu predstavenstva

menovaný 20. apríla 2012. Týmto dňom mu zároveň vznikla povinnosťpodľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., v zmysle ktorej je verejný funkcionár„... povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok“.

Po ujatí sa verejnej funkcie navrhovateľ v zmysle povinnosti ustanovenej čl. 7 ods. 1ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. podal 15. mája 2012 oznámenie za predchádzajúcikalendárny rok, t. j. rok 2011. Písomné oznámenie podal v lehote.

Oznámenie za kalendárny rok 2012 podal navrhovateľ taktiež v lehote 27. marca2013. Rovnako to bolo i v prípade oznámenia za rok 2013, ktoré navrhovateľ podal výboru28. marca 2014.

12.2   Navrhovateľ   listom   z 24.   marca   2014   oboznámil   výbor „...   v súvislosti s medializáciou mojich majetkových pomerov...“ o skutočnostiach týkajúcich sa kúpy bytu.Opravným oznámením za rok 2012 doručeným výboru 24. apríla 2014 navrhovateľopravil   oznámenie   za   rok   2012   (podané   výboru   27.   marca   2013)   o   záväzok,   ktoréhopredmetom bolo peňažné plnenie v menovitej hodnote presahujúcej 35-násobok minimálnejmzdy.

12.3 Oznámením o začatí konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzeniarozporu   záujmov   z   29.   mája   2014   doručeným   navrhovateľovi   4.   júna   2014   výbornavrhovateľovi oznámil začatie konania sp. zn. VP/03/14-K podľa čl. 9 ústavného zákonač. 357/2004 Z. z. uznesením výboru č. 292 z 27. mája 2014 [za porušenie čl. 7 ods. 1písm. e) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.] a zároveň navrhovateľa požiadal o vyjadreniek predmetnému uzneseniu. Vyjadrenie navrhovateľa bolo výboru doručené 13. júna 2014.Uznesením výboru č. 311 z 1. júla 2014 Výbor Národnej rady Slovenskej republikypre nezlučiteľnosť funkcií konštatoval porušenie čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákonač. 357/2004   Z.   z.   podaným   oznámením   za   rok   2012,   v ktorom   navrhovateľ   neuviedolexistenciu   záväzku,   predmetom   ktorého   bolo   peňažné   plnenie   v menovitej   hodnotepresahujúcej 35-násobok minimálnej mzdy, uložil navrhovateľovi v súlade s čl. 9 ods. 10písm. b) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. pokutu v sume zodpovedajúcej trojnásobkumesačného platu verejného funkcionára, oznámil možnosť podania návrhu na preskúmanierozhodnutia   výboru   ústavnému   súdu   v lehote   30   dní   odo   dňa   doručenia   rozhodnutiaa poveril   predsedu   výboru   prípravou,   vyhotovením   a doručením   písomného   rozhodnutiapodľa   tohto   uznesenia   verejnému   funkcionárovi   podľa   čl.   9   ods.   6   ústavného   zákonač. 357/2004 Z. z.

Žiadosťou z 2. júla 2014 doručenou navrhovateľovi 7. júla 2014 predseda výborupožiadal   navrhovateľa   v zmysle   čl.   9   ods.   14   ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z.o oznámenie jeho ročného príjmu v roku 2012 za výkon verejnej funkcie v lehote 10 dníod doručenia tejto žiadosti. Túto povinnosť si navrhovateľ splnil listom z 11. júla 2014doručeným toho istého dňa Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky.

12.4   Rozhodnutím   výboru   sp.   zn.   VP/03/14-K   z 1.   júla   2014   doručenýmnavrhovateľovi   17.   septembra   2014   výbor „...   v konaní   o ochrane   verejného   záujmu a zamedzenia   rozporu   záujmov...   vo   veci   porušenia   povinnosti   uvedenej   v čl.   5   ods.   2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.... konštatuje... porušenie povinnosti ustanovenej v čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z... a ukladá verejnému funkcionárovi... v súlade   s čl.   9   ods.   10   písm.   d)   ústavného   zákona   č.   357/2004   z.   z...   pokutu   v sume zodpovedajúcej trojnásobku mesačného platu verejného funkcionára, a to vo výške 7 548,82 EIR, ktorú je povinný uhradiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia...“.

Následne   vydaným   opravným   rozhodnutím   výboru   sp.   zn.   VP/03/14-K/Ez 15. októbra   2014   doručeným   navrhovateľovi   27.   októbra   2014   Výbor   Národnej   radySlovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií opravil záhlavie, výrok, ako i odôvodnenierozhodnutia   výboru   sp.   zn.   VP/03/14-K   z   1.   júla   2014   o správne   znenie   ustanoveníústavného zákona č. 357/2004 Z. z. s poukazom na dikciu ustanovenia § 164 OSP.

III.

13. Podľa relevantnej časti čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. je verejnýfunkcionár   povinný   do   30   dní   odo   dňa,   keď   sa   ujal   výkonu   verejnej   funkcie,...   podaťpísomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie...

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. v) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. sa tento ústavný zákonvzťahuje   aj   na   funkcie   štatutárneho   orgánu   alebo   členov   štatutárneho   orgánu   Sociálnejpoisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

V zmysle čl. 3 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. je verejný funkcionár naúčely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1. Na účelyčl. 7 a 8 a na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8, sa osoba, ktorávykonávala verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného rokaodo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie.

Podľa čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. je verejný funkcionárpovinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždydo 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvediesvoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijúv domácnosti vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvaléhopobytu.

Oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. podáva v zmysle čl.7 ods. 5 písm. e) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. iný verejný funkcionár určenémuvýboru Národnej rady Slovenskej republiky...

Podľa čl. 7 ods. 6 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. orgán, ktorému sa podávajúoznámenia   podľa   odseku   5,   je   oprávnený   v   prípade   pochybností   o   ich   úplnosti   alebopravdivosti požiadať verejného funkcionára o vysvetlenie...

V zmysle čl. 9 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. konanie o návrhu vo veciochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   vykonáva   výbor,   ak   ideo verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. a) až n) a t) až zk)...

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. ak sa v konaní preukázalo, ževerejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmtoústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7... uviedol neúplné alebonepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie aleboopomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom,odôvodnenie   a   poučenie   o   opravnom   prostriedku.   Rozhodnutie   obsahuje   aj   povinnosťzaplatiť pokutu podľa odseku 10.

V zmysle čl. 9 ods. 10 písm. b) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. sa pokuta ukladáv sume zodpovedajúcej trojnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejnýfunkcionár uvedie v oznámení podľa čl. 7 neúplné alebo nepravdivé údaje týkajúce sa jehomajetkových pomerov.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. dotknutý verejný funkcionármôže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na Ústavný súd Slovenskej republikyv lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovenástrata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu napreskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd Slovenskej republikyrozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhotorozhodnutia   pred   Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky   upravujú   ustanovenia   zákona.Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné okrem rozhodnutia podľa čl.12 ods. 2.

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejnéhofunkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veciochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   ústavného   zákonao ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných   funkcionárov...   (ďalej   len„orgán“).

Podľa   citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde   účastníkom   konania   jenavrhovateľ   a orgán,   ktorý   vydal   rozhodnutie   vo   veci   ochrany   verejného   záujmua zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmupri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhusa pripojí   napadnuté   rozhodnutie   orgánu   podľa   odseku 1.   Podľa   §   73b   ods.   2   zákonao ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

V zmysle § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, žekonanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejnéhozáujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesenímpotvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezomzruší. Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde je rozhodnutie ústavného súdu konečné.

IV.

14.   Navrhovateľ   sa   svojím   návrhom   vrátane jeho   doplnenia   na   ústavnom   súdedomáha, aby ústavný súd zrušil rozhodnutie výboru sp. zn. VP/03/14-K z 1. júla 2014v znení jeho opravného rozhodnutia sp. zn. VP/03/14-K/E z 15. októbra 2014. Svoj návrhopiera o tieto tvrdenia:

1. Navrhovateľ ako verejný funkcionár podaním opravného oznámenia za rok 2012doručeným   výboru   22.   apríla   2014   si   svoju   povinnosť   podať   písomné   oznámenieza kalendárny rok 2012 splnil, aj keď opravné oznámenie za rok 2012 nepodal v zákonomustanovenej lehote podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.

2.   Výbor   nepostupoval   pri   určení   spôsobu   uloženia   pokuty   správne,   pretoženavrhovateľovi neuložil sankciu za porušenie povinnosti verejného funkcionára, ktorá byskutkovo zodpovedala skutočnému konaniu, resp. porušeniu povinností navrhovateľa.

3. Opravné rozhodnutie sp. zn. VP/03/14-K/E z 15. októbra 2014 nie je vydanév súlade s § 164 OSP, pretože charakter opravy napadnutého rozhodnutia výboru vykonanýrozhodnutím sp. zn. VP/03/14-K/E z 15. októbra 2014 nenapĺňa znaky opráv chýb v písaní,počítaní alebo inej zrejmej nesprávnosti, tak ako to mienil zákonodarca ustanovením § 164OSP.

15.   Vo   vzťahu   k   prvému   z   uvedených   tvrdení   navrhovateľa   ústavný   súdpo preskúmaní dotknutej dokumentácie (bod 12) konštatuje, že navrhovateľ po tom, ako bol20.   apríla   2012   menovaný   do   funkcie   predsedu   predstavenstva

si svoju zákonnú povinnosť podania písomného oznámenia majetkovýchpomerov   za   predchádzajúci   kalendárny   rok   vždy   do   31.   marca   toho-ktorého   rokuvyplývajúcu mu z čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. plnil včas (bod12.1).Argumentácia   navrhovateľa,   že   ako   verejný   funkcionár   podaním   opravnéhooznámenia za rok 2012 doručeným výboru 22. apríla 2014 si svoju povinnosť podať písomnéoznámenie za kalendárny rok 2012 splnil riadne, aj keď nie včas, s ohľadom na znenie čl. 7ods. 6, ako i čl. 9 ods. 6 ústavného zákona č. 357/2014 Z. z. neobstojí, pretože citovanéustanovenia článkov ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. explicitne počítajú s možnosťouprípadnej   „neúplnosti“,   resp.   „nepravdivosti“   podaných   písomných   oznámení,   akoi s následkami takéhoto konania zo strany verejných funkcionárov.

V zhode so stanoviskom výboru je preto ústavný súd toho názoru, že pri posudzovaníoznámenia navrhovateľa za rok 2012 postupoval výbor právne správne a nepochybil, akoznámenie   navrhovateľa   za   rok   2012   nepovažoval   za   úplné.   Absentovala   v ňom   totižinformácia   o   existenciu   záväzku   navrhovateľa,   ktorého   predmetom   je   peňažné   plneniev menovitej hodnote presahujúcej 35-násobok minimálnej mzdy (splátkový úver v roku2012), čo je medzi účastníkmi konania nesporné.

S ohľadom   na   túto   skutočnosť   výbor   nepochybil   a rozhodol   správne,   ak   opravnéoznámenie navrhovateľa nevyhodnotil ako „pôvodné oznámenie za rok 2012“, ktoré by boloobsahovo   perfektné,   avšak   „len   oneskorene   podané“.   Ústavný   súd   považoval   totižza preukázané,   že   navrhovateľ   svoje   oznámenie   za   rok   2012   už   raz   v zákonnej   lehote27. marca 2013 podal.

Na tomto základe ústavný súd konštatuje, že predmetné tvrdenie navrhovateľa nebolospôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutie sp. zn. VP/03/14-K z 1. júla 2014v znení jeho opravného rozhodnutia sp. zn. VP/03/14-K/E z 15. októbra 2014.

16. Vo vzťahu k druhému a tretiemu tvrdeniu navrhovateľa ústavný súd konštatuje:

Z ustanovenia § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde v spojení s čl. 10 ods. 3 štvrtouvetou   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   vyplýva,   že   predmetom   konaniao preskúmaní   rozhodnutia   vo veciach   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporuzáujmov, v rámci ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnomprostriedku proti rozhodnutiu obecného zastupiteľstva, je iba posúdenie konania verejnéhofunkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými ustanoveniami ústavného zákonao ochrane verejného záujmu. Tomu zodpovedá aj zákonná úprava rozhodovania ústavnéhosúdu v tomto konaní; ak senát ústavného súdu po preskúmaní namietaného rozhodnutiavýboru   zistí,   že   konanie   verejného   funkcionára   nebolo   v   rozpore   s ústavným   zákonomo ochrane   verejného   záujmu,   tak   ho   zruší,   a   naopak,   ak   po   jeho   preskúmaní   dospejek záveru, že konanie verejného funkcionára bolo v rozpore s ústavným zákonom o ochraneverejného záujmu, tak ho potvrdí.

Navrhovateľ ako verejný funkcionár vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu výboruv okolnostiach   daného   prípadu   namieta   predovšetkým   pochybenie   výboru   spočívajúcev aplikácii nepríslušných zákonných ustanovení pri posúdení konania navrhovateľa, akoi vo veci uloženia pokuty.

Tejto „chybe“ zodpovedá podľa názoru ústavného súdu chyba v písaní, resp. inázrejmá nesprávnosť, v dôsledku ktorej došlo k mylnému uvedeniu čl. 5 ods. 2 a čl. 9 ods. 10písm. d) namiesto správneho čl. 7 ods. 1 písm. e) a čl. 9 ods. 10 písm. b) ústavného zákonač. 357/2004 Z. z. z nasledujúcich dôvodov:

1.   Navrhovateľ   bol   o porušení   povinnosti   ustanovenej   v čl.   7   ods.   1   písm.   e)ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. uzrozumený už samotným uznesením výboru č. 292z 27. mája 2014 (bod 12.3).

Rovnako   uznesením   výboru   č.   311   z 1.   júla   2014,   ktoré   predchádzalo   vydaniunapadnutého   rozhodnutia   sp.   zn.   VP/03/14-K   z 1.   júla   2014,   Výbor   Národnej   radySlovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií jednoznačne konštatoval porušenie čl. 7ods. 1 písm. e) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. podaným oznámením za rok 2012 zostrany   navrhovateľa   a uložil   mu   v súlade   s čl.   9   ods.   10   písm.   b)   ústavného   zákonač. 357/2004 Z. z. pokutu v sume zodpovedajúcej trojnásobku mesačného platu verejnéhofunkcionára   s tým,   že   samotnou   prípravou,   vyhotovením   a doručením   písomnéhorozhodnutia v zmysle tohto uznesenia poveril predsedu výboru.

Samotný odkaz na porušenie čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.nachádzame i v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sp. zn. VP/03/14-K z 1. júla 2014,v rámci   ktorého   výbor   uviedol,   že „...   dospel   po   vykonanom   dokazovaní   k záveru,   že v konaní bolo preukázané, že verejný funkcionár porušil ustanovenie čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona...“.

2. Uvedenie čl. 9 ods. 10 písm. d), a nie čl. 9 ods. 10 písm. b) ústavného zákonač. 357/2004   Z.   z.   v súvislosti   s uložením   pokuty   navrhovateľovi   zo   strany   výboru„... vo výške trojnásobku mesačného platu verejného funkcionára, a to vo výške 7 548,82 EUR  ...“ je   taktiež   len   jednoznačnou   chybou   v písaní,   keďže   práve   v zmysle   dikciecitovaného čl. 9 ods. 10 písm. b) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. „Pokuta sa ukladá... v sume zodpovedajúcej trojnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejný funkcionár uvedie v oznámení podľa čl. 7 neúplné alebo nepravdivé údaje týkajúce sa jeho majetkových pomerov“.

Podľa názoru ústavného súdu vyššie zmienené chyby v písaní, respektíve zjavnénesprávnosti možno považovať za administratívne pochybenie výboru, ktorého intenzitanemôže   zakladať   dôvod   na   zrušenie   napadnutého   rozhodnutia   sp.   zn.   VP/03/14-Kz 1. júla 2014 o to viac, že medzičasom výbor toto svoje pochybenie napravil vydanímopravného rozhodnutia sp. zn. VP/03/14-K/E z 15. októbra 2014, primerane použijúc pritomustanovenie § 164 OSP, ktoré umožňuje vykonať opravu aj bez návrhu, ak ide o chybyv písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti.

Keďže v posudzovanom prípade išlo o zjavne spoznateľné pochybenia (pozri rozporzáhlavia,   respektíve   výroku   s   odôvodnením   rozhodnutia),   oprave   rozhodnutia   nemožnovytknúť právnu nesprávnosť.

17.   Sumarizujúc   zmienené   skutočnosti   ústavný   súd   v   závere   konštatuje,že pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia sp. zn. VP/03/14-K z 1. júla 2014 v znení jehoopravného rozhodnutia sp. zn. VP/03/14-K/E z 15. októbra 2014 nezistil žiadne právnerelevantné dôvody na jeho zrušenie, a preto napadnuté rozhodnutie v znení jeho opravnéhorozhodnutia podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde potvrdil.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2015