znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 701/2013-49

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   9.   júla   2014 v senáte   zloženom   z predsedu   Petra   Brňáka   a zo   sudcov   Milana   Ľalíka   a   Marianny Mochnáčovej prerokoval prijatú sťažnosť L. D., zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Scholczom,   Krmanova   16,   Košice,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd postupom   Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru v Košiciach   a Krajskej   prokuratúry v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: VP-75/30-95 a takto

r o z h o d o l :

1.   Krajské   riaditeľstvo   Policajného   zboru   v Košiciach   a Krajská   prokuratúra v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: VP-75/30-95 p o r u š i l i základné právo L. D.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Krajskej   prokuratúre   v   Košiciach   p r i k a z u j e   konať   bez   zbytočných prieťahov.

3. L. D.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), z ktorej   sumy   j   e   Krajské   riaditeľstvo   Policajného   zboru   v   Košiciach   p o v i n n é vyplatiť mu 500 € (slovom päťsto eur) a Krajská prokuratúra v Košiciach   j e   p o v i n n á vyplatiť mu 500 € (slovom päťsto eur), a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Krajské   riaditeľstvo   Policajného   zboru   v   Košiciach   a   Krajská   prokuratúra v Košiciach   s ú   p o v i n n é   spoločne a nerozdielne nahradiť L. D. trovy konania v sume 275,94   €   (slovom   dvestosedemdesiatpäť   eur   a deväťdesiatštyri   centov)   na   účet   jeho právneho zástupcu JUDr. Ladislava Scholcza, Krmanova 16, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 24. septembra   2013   doručená   sťažnosť   L. D.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom   JUDr.   Ladislavom   Scholczom,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej len „ústava“) a podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru   v Košiciach   (ďalej   len   „krajské   riaditeľstvo“)   a Krajskej   prokuratúry   v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: VP 75/30-95 (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že trestné konanie proti nemu a M. M. bolo začaté uznesením Obvodného úradu vyšetrovania Policajného zboru Košice I ČVS: VP 290/20-95 z 24. apríla 1995 pre trestný čin podvodu vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods.   2   a   §   250   ods.   1   a 4   Trestného   zákona.   Krajský   prokurátor   v Košiciach   podal na obvinených obžalobu 10. novembra 1998 pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a 3 písm. a) a ods.   4 Trestného zákona. Krajský   súd v Košiciach   (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 1 T 52/98-65169 z 25. januára 2000 vec vrátil prokurátorovi na došetrenie, pričom   nariadil   vykonanie   ďalších   dôkazov   na   objasnenie   skutkového   stavu   veci. Vzhľadom na dĺžku predmetného vyšetrovania a skutočnosť, že nedošlo k jeho ukončeniu, podal   sťažovateľ   2.   novembra   2012   krajskej   prokuratúre   podnet   označený   ako „sťažnosť na prieťahy   orgánov   činných   v trestnom   konaní“.   Krajská   prokuratúra   listom č. k.1 Kv 51/09-351   zo 14.   novembra   2012   sťažovateľovi   oznámila, že v prebiehajúcom vyšetrovaní   sa   realizujú   pokyny   krajského   súdu,   v rámci   ktorých   bola   podaná   žiadosť o právnu   pomoc   z Macedónskej   republiky,   ktorá   dosiaľ   nebola   vybavená   a preto   nie   je možné   vyšetrovanie   ukončiť.   Sťažovateľ   následne   27.   februára   2013   podal   Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) „opakovaný podnet v zmysle § 34 zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov“, v ktorom zdôraznil, že vo vybavení jeho podnetu krajská prokuratúra uvádzala, že realizuje pokyny krajského súdu, pričom „Uvedené pokyny Krajského súdu Košice boli nariadené v rámci Uznesenia tohto súdu zo dňa 25. 01. 2000, teda pred trinástimi rokmi, pričom samotné vyšetrovanie bolo začaté už v roku 1995“. Generálna prokuratúra v odpovedi na opakovaný podnet sťažovateľa č. k. IV/3 GPt 180/13-5 z 30. apríla 2013 uviedla, že preskúmaním spisov bola preukázaná dĺžka konania tak, ako ju uvádza sám sťažovateľ, a je spôsobená napriek enormnej snahe generálnej prokuratúry v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí   Slovenskej   republiky   nerealizovaním   právnej   pomoci   Macedónskou   republikou, v dôsledku čoho nie je možné vyšetrovanie ukončiť.

3. Následne s ohľadom na postup orgánov činných v trestnom konaní a vzhľadom na obsah vybavení podnetov podaných krajskej prokuratúre a generálnej prokuratúre podal sťažovateľ   ústavnému   súdu   24.   septembra   2013   sťažnosť,   v ktorej   namieta   porušenie svojich základných práv a žiada, aby ústavný súd vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jeho práva priznaného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru krajským riaditeľstvom a krajskou prokuratúrou, prikáže im vo veci konať bez zbytočných prieťahov, prizná mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

4.   Ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   uznesením   č.   k.   I.   ÚS   701/2013-13 z 20. novembra 2013 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.

5.   K prijatej   sťažnosti   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadrili   krajská prokuratúra listom č. k. 1/1 Spr 55/13/8800-2 z 20. februára 2014 a krajské riaditeľstvo listom sp. zn. KRPZ-KE-VO-151-003/2014 z 27. februára 2014.

6. Krajský prokurátor vo svojom vyjadrení uviedol, že v predmetnej veci pôvodne vykonávala dozor v prípravnom konaní Obvodná prokuratúra Košice I, a podrobne uviedol, aké úkony ňou boli od vznesenia obvinenia sťažovateľovi v priebehu roku 1995 vykonané. Vec bola z dôvodu vecnej príslušnosti postúpená krajskej prokuratúre 21. júla 1995, ktorá od uvedeného dátumu pod sp. zn. 2 Kv 66/95 vykonávala dozor nad prípravným konaním. Vo vyjadrení sú podrobne uvedené jednotlivé úkony krajskej prokuratúry v rokoch 1996, 1997   až   do   10.   novembra   1998,   kedy   krajskému   súdu   vo   veci   bola   podaná   obžaloba na obvinených. V období od novembra 1998 do januára 2000 sa spis nachádzal na krajskom súde, ktorý uznesením č. k. 1 T 52/98-6519 z 25. januára 2000 rozhodol o vrátení veci na došetrenie   krajskej   prokuratúre.   Aktivita   krajskej   prokuratúry   v predmetnej   veci   bola v ďalšom   období   zameraná   na   doplnenie   dokazovania   a zabezpečenie   právnej   pomoci z Macedónskej republiky. Poskytnutý podrobný prehľad obsahuje úkony vykonané krajskou prokuratúrou v rokoch 2001 až 2014.

K skutočnostiam namietaným v sťažnosti krajský prokurátor uviedol:„Sťažovateľ   založil   svoju   sťažnosť   na domnienke,   že ak   žiadosť   o právnu pomoc z Macedónskej republiky, ktorej vykonanie uložil Krajský súd v Košiciach nebola vybavená doposiaľ   (24.   9.   2013),   tak   sa   to   v dohľadnej   dobe   nestane.   Z uvedenej   domnienky odvodzuje svoje porušenie práva zakotveného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré aj podrobne a presvedčivo   zdôvodňuje   vo   svojej   sťažnosti.   Už   zo   spracovaného   prehľadu   úkonov v predmetnej veci je zrejmé, že ku dňu spracovania tohto stanoviska je požadovaná právna pomoc z Macedónskej republiky vybavená, predložená a po výsluchu obvinených a zástupcu poškodených   (úkony   plánované   na   25.   –   27.   2.   2014)   budú   oboznámení   s termínom oboznámenia sa s výsledkami vyšetrovania.

K priebehu   vyšetrovania   v predmetnej   veci   uvádzam,   že   od   vznesenia   obvinenia sťažovateľovi   24.   4.   1995   za   trestný   čin   podvodu   podľa   §   9   ods.   2,   §   250   ods.   1 a 4 Tr. zákona, pri ktorom mal vylákať 11 000 000,- Sk od 70 000 zákazníkov ním založenej spoločnosti INTERCOMERC, s. r. o. Košice pod zámienkou predaja tovaru na splátky, došlo k vypočutiu obvinených, svedkov a 24 172 poškodených, bola vybavená právna pomoc z Macedónskej   republiky   v priebehu   dvoch   rokov   a realizácii   ďalších   úkonov,   pričom 10. 11. 1998 bola tunajšou prokuratúrou podaná obžaloba Krajskému súdu v Košiciach. Uvedená   obžaloba   bola   právoplatne   vrátená   na   došetrenie   prokurátorovi 25. 01. 2000 uzneseniami Krajského súdu Košice sp. zn. 1 T 52/98 a Najvyššieho súdu SR 3 To 14/2000, pričom bolo okrem iných uložené vykonanie právnej pomoci... z Macedónskej republiky   aj   v jej   nevybavenej   časti,   pričom   Najvyšší   súd   SR   vo   svojom   odôvodnení konštatuje:   Až   po   doplnení   dokazovania   tak,   ako   to   požaduje   v podrobných   dôvodoch svojho   uznesenia   krajský   súd   (s výnimkou   bodov,   ktoré   sú   uvedené   v dôvodoch   tohto uznesenia   vyššie),   bude   možné   rozhodnúť   o prípadnom   opätovnom   podaní   obžaloby   na obvinených L. D. a M. M..

Na   základe   akceptácie   právoplatného   právneho   názoru   boli   realizované   pokyny na doplnenie vyšetrovania, pričom 05. 09. 2000 bol podaný podnet na spracovanie žiadosti o právnu   pomoc   z Macedónska,   22.   09.   2000   bola   spracovaná   žiadosť   o právu   pomoc Macedónska a po preklade predložená Generálnej prokuratúre SR, pričom 16. 01. 2001 bola požiadaná macedónska strana o jej vybavenie. Z predloženej chronológie úkonov je zrejmá aktivita medzinárodného oddelenia tunajšej prokuratúry pri urgovaní jej vybavenia. Vzhľadom   na   neúspešnosť   urgencií   na   vybavenie   právnej   pomoci   dožiadanou stranou   a nemožnosť   splnenia   súdom   uloženého   pokynu   iným   spôsobom,   došlo k opätovnému spracovaniu podnetu o poskytnutie právnej pomoci 30. 04. 2010, ktorá bola spracovaná 24. 06. 2010 a po jej preklade a predložení Generálnej prokuratúre SR bola 18. 08.   2010   opätovne   zaslaná   Ministerstvu   spravodlivosti   Macedónskej   republiky,   ktorej výsledky boli medzinárodnému oddeleniu tunajšej prokuratúry predložené 11. 11. 2013 a po ich preklade, dozorovému prokurátorovi 18. 12. 2013, ktoré boli nasledovne odstúpené vyšetrovateľovi za účelom realizácie úkonov smerujúcich ku skončeniu vyšetrovania. Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   sa   v priebehu   vyšetrovania   podarilo   ustanoviť spoločného   zástupcu   23 971   poškodeným,   čo   značne   zjednoduší   a najmä   skráti   proces oboznámenia s výsledkami vyšetrovania, ktoré je plánované v mesiaci marec 2014. S poukazom   na   vyššie   uvedené   je   zrejmé,   že   v predmetnej   veci   bolo   limitované skončenie   vyšetrovania   vybavením   žiadosti   o právnu   pomoc,   ktorej   vybavenie   bolo urgované všetkými dostupnými prostriedkami ako aj jej modifikáciou, čo napokon viedlo k jej vybaveniu macedónskou stranou.

Z uvedeného je nepochybné,   že nie svojvoľnou   nečinnosťou orgánov prípravného konania ako tvrdí sťažovateľ bolo zapríčinené trvanie vyšetrovania v predmetnej veci ale dôsledným plnením právoplatného pokynu súdu s vysloveným právne záväzným právnym názorom na nevyhnutnosť vybavenia žiadosti o právnu pomoc v Macedónsku.

Napriek   namietanej   dĺžke   konania   v predmetnej   veci   doposiaľ   nedošlo   zo   strany sťažovateľa k akémukoľvek uspokojeniu nárokov 23 971 stotožnených poškodených. Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   skutočnosti   navrhujem,   aby   ústavný   súd   upustil od ústneho   pojednávania,   nakoľko   od   neho   nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci a rozhodol:

Sťažnosť L. D. odmietam ako zjavne neopodstatnenú.“

7.   Krajské   riaditeľstvo   vo   svojom   vyjadrení   poukázalo   na   tieto   relevantné skutočnosti:

„K   skutočnostiam   namietanými   sťažovateľom   (dĺžka   trvania   vyšetrovania)   je potrebné   uviesť,   že   po   vykonaní   vyšetrovania   vzhľadom   na   dôkaznú   situáciu   bol   dňa 27. 03. 1998 vyšetrovateľom Policajného zboru podaný návrh na podanie obžaloby vo veci obvinených L. D. a M. M. vo veci trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 9   ods.   2   k   §   250   ods.   1,   ods.   3   písm.   a),   ods.   4   Trestného   zákona   a trestného   činu ohrozenia devízového hospodárstva podľa § 146 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného   v čase   spáchania   skutku.   Následne   Krajskou   prokuratúrou   Košice   bola   dňa 10. 11. 1998 podaná obžaloba na Krajský súd v Košiciach, ktorý svojím rozhodnutím zo dňa 25. 01. 2000 vrátil vec prokurátorovi na došetrenie s určením konkrétnych úloh a taktiež potrebou doplnenia právnej pomoci. Z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach vyplýva, že len   po   takto   doplnenom   dokazovaní,   resp.   vykonaní   ďalších   dôkazov,   ktorých   potreba vyvstane v súvislosti s doplnením dokazovania bude možné rozhodnúť o ďalšom postupe vo veci.

Dozorujúci   krajský   prokurátor   Krajskej   prokuratúry   Košice   podal   v danej   veci sťažnosť týkajúcu sa vrátenia veci na došetrenie, ktorú odôvodnil okrem iného aj tým, že skutočnosť, že v tejto trestnej veci nebola podaná obžaloba aj na ostatných dvoch členov tohto   zoskupenia,   resp.   že   títo   ešte   neboli   doposiaľ   ani   stotožnení,   neprekáža,   aby protiprávne   konanie   obvinených   L. D.   a M. M.   už   v tomto   konaní,   ktoré   je   vedené   len proti nim,   pri   splnení   všetkých   zákonných   podmienok   súd   kvalifikoval   ako   trestný   čin podvodu   a nebude   vyčkávať   na   podanie   obžaloby   na   ostatných   členov   organizovanej skupiny.

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   vo   svojom   uznesení   z 20.   04.   2000   sťažnosť krajského   prokurátora   Krajskej   prokuratúry   Košice   zamietol,   pričom   okrem   potvrdenia bodov,   ktoré   je   potrebné   vykonať   v súvislosti   s vrátením   veci   na   došetrenie   poukázal aj na doplnenie vykonania všetkých bodov dožiadania o právnej pomoci, nakoľko toto bolo splnené len čiastočne. Z uznesenia taktiež vyplynulo, že až po doplnení dokazovania tak, ako   to   požaduje   v podrobných   dôvodoch   svojho   uznesenia   krajský   súd,   bude   možné rozhodnúť   o prípadnom   opätovnom   podaní   obžaloby   na   obvinených   L. D.   a   M. M.. Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 04. 2000. Krajská   prokuratúra   Košice   v zmysle   uvedeného   a v nadväznosti   na   uznesenie Krajského súdu Košice vydala pokyn na doplnenie vyšetrovania. Všetky body vyplývajúce z obsahu rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach boli podrobne obsiahnuté v predmetnom pokyne a predovšetkým bol daný pokyn, v čo najkratšom čase spracovať podnet na podanie žiadosti o právnu pomoc do Macedónskej republiky týkajúcu sa doposiaľ nevykonaných bodov. Dňa 22. 09. 2000 bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci do Macedónskej republiky v zmysle vyššie uvedeného. Následne došlo k viacerým urgenciám týkajúcich sa spracovania právnej pomoci o požadované body, bez ktorých nie je možné vec ukončiť. Opakovane   24.   06.   2010   bola   podaná   žiadosť   o poskytnutie   právnej   pomoci do Macedónskej republiky o už spomenuté body.

Výsledky právnej pomoci aj napriek viacerým urgenciám a opakovaným žiadostiam boli   doručené   až v novembri   2013   a následne   ešte   v decembri   roku 2013.   Po   vykonaní záverečných   procesných   úkonov   v zmysle   ustanovení   Trestného   poriadku   je   možné   vec ukončiť v priebehu mesiacov marec – apríl 2014 návrhom na podanie obžaloby.

Je   možné   konštatovať,   že   vyšetrovanie   aj   napriek   vykonaniu   a splneniu   všetkých bodov, ktoré boli predmetom vrátenia veci do vyšetrovania nebolo možné ukončiť, nakoľko bez obdržania výsledkov právnej pomoci nebolo možné v zmysle vyjadrení Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opätovne prejednať podanú obžalobu. Po   obdržaní   pokynu   na   doplnenie   vyšetrovania   boli   všetky   body   vyplývajúce z obsahu   rozhodnutia   Krajského   súdu   v Košiciach   v priebehu   ďalšieho   vyšetrovania splnené.   V zmysle   ustanovenia   §   47   ods.   2   Trestného   poriadku,   vzhľadom   k potrebe rýchleho   priebehu   trestného   stíhania   a vzhľadom   na   veľký   počet   poškodených,   ktorých počet   po spracovaní   zápisníc   o   výsluchu   svedka   –   poškodeného   predstavoval   celkovo 23.962   mien,   bolo   potrebné   ustanoviť   spoločného   zástupcu   poškodených.   Vo   veci   bol zaistený nárok poškodených na majetku obvinených, ktorý v súčasnosti v rámci zaistených prostriedkov na bankovom účte Intercomerc Slovakia s. r. o. je vo výške 131.420,06 Eur. Na základe uvedeného možno vyjadriť presvedčenie, že vyšetrovateľom Policajného zboru konajúcim v predmetnej veci nedošlo k porušeniu sťažovateľom uvádzaných práv, nakoľko tento pri vedení vyšetrovania postupoval v zmysle ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku s poukazom na pokyny Krajskej prokuratúry Košice. V zmysle § 230 ods.   1   Trestného   poriadku   dozor   nad   dodržiavaním   zákonnosti   pred   začatím   trestného stíhania   a v prípravnom   konaní   vykonáva   prokurátor.“ K tomuto   vyjadreniu   pripojilo krajské riaditeľstvo podrobný chronologický prehľad vo veci uskutočnených úkonov.

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po   oboznámení   sa   s ich   vyjadreniami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

9. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   aj   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

10.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov v trestnom konaní prípravnom na rozdiel od trestného konania súdneho je podľa názoru ústavného   súdu   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   nachádza   osoba   stíhaná na základe uznesenia o vznesení obvinenia proti nej. Právna neistota sa týka toho, či orgán činný   v   prípravnom   konaní   (spravidla   vyšetrovateľ)   navrhne   podanie   obžaloby   alebo navrhne,   v   závislosti   od   výsledkov   dokazovania   v   prípravnom   konaní,   iný   spôsob konečného rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania.

11.   Trestný   poriadok   predpokladá,   že   v   prípravnom   konaní   môže   dochádzať aj k prieťahom. Preto je v Trestnom poriadku počas konania v trestnej veci sťažovateľa ustanovené, že obvinený   a poškodený   majú právo kedykoľvek v   priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora, aby boli odstránené prieťahy vo vyšetrovaní alebo chyby v postupe vyšetrovateľa alebo policajného orgánu. Žiadosť nie je viazaná lehotou. Túto žiadosť, ktorú treba prokurátorovi ihneď predložiť, musí prokurátor bez meškania vybaviť. O výsledku preskúmania musí byť žiadateľ upovedomený.

Sťažovateľ   podal   krajskej   prokuratúre   2.   novembra   2012   sťažnosť   na   prieťahy orgánov   činných   v trestnom   konaní.   Krajská   prokuratúra   vybavila   jeho   sťažnosť „vyrozumením“ č. k. 1 Kv 51/09-351 zo 14. novembra 2012, v ktorom uviedla, že vo veci sa   realizujú   pokyny   krajského   súdu,   ktoré   podmieňujú   ukončenie   vyšetrovania,   pričom vyšetrovanie nebolo možné ukončiť, pretože vo veci nebola vybavená žiadosť o poskytnutie právnej   pomoci   z Macedónskej   republiky.   Následne   podal   sťažovateľ   opakovaný podnet generálnej   prokuratúre   27.   februára   2013   a namietal   ním   doterajšiu   dĺžku trestného konania. Generálna   prokuratúra   v odpovedi   na   opakovaný   podnet sťažovateľa č. k. IV/3 GPt 180/13-5 z 30. apríla 2013 uviedla, že preskúmaním spisov bola preukázaná dĺžka konania tak, ako ju uvádza sťažovateľ, vyšetrovanie však nie je možné ukončiť pre nerealizovanie právnej pomoci Macedónskou republikou.

12. K odstráneniu právnej neistoty v trestnom konaní prípravnom preto dochádza až takým rozhodnutím, ktorým sa toto konanie končí bez toho, aby pokračovalo v trestnom konaní súdnom, alebo sa vydá rozhodnutie, na základe ktorého trestné konanie prípravné končí podaním návrhu na obžalobu trestne stíhanej osoby.

13.   Otázku   existencie   zbytočných   prieťahov   v   trestnom   konaní   prípravnom a porušenia   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (i   práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru) ústavný súd skúmal vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu s prihliadnutím najmä na skutkovú a právnu zložitosť veci (1), správanie sťažovateľa (2) a postup krajského riaditeľstva a krajskej prokuratúry (3).

13.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že trestná vec sťažovateľa nie je po právnej stránke zložitá. Iná je však situácia, pokiaľ ide o skutkovú zložitosť   veci,   ktorá   mohla   spočívať   najmä   v rozsiahlom   dokazovaní   a výsluchoch poškodených   (najmenej   24   798   osôb),   a predovšetkým   potrebu   vykonania   úkonov dožiadaním   právnej   pomoci   z Macedónskej   republiky.   Ústavný   súd   konštatuje,   že zo skutočností   uvedených   krajským   riaditeľstvom   vyplýva,   že   výsluchy   poškodených   - svedkov   boli   vykonané   v období   od   24.   apríla   1995   do   18.   septembra   1997   v počte 24 798 zápisníc.   Dĺžka   konania   bola   nepochybne   ovplyvnená   neposkytnutím   právnej pomoci   Macedónskou   republikou,   keď   žiadosť   vypracovaná   krajským   riaditeľstvom v súlade s pokynmi krajského súdu bola vypracovaná 22. septembra 2000 a k jej úplnému poskytnutiu   došlo   až   7.   januára   2014.   Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   krajské riaditeľstvo i krajská prokuratúra dospeli k záveru, že v uvedenej veci nedošlo k prieťahom v konaní   nečinnosťou   orgánov   činných   v trestnom   konaní,   a preto   sťažnosť   považujú za zjavne neopodstatnenú.

13.2   Pri   hodnotení   preskúmavanej   veci   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania sťažovateľa, ústavný súd zo sťažnosti   a chronologických   úkonov z vyšetrovacieho spisu nezistil, že by sa sťažovateľ podieľal na zbytočných prieťahoch v konaní, a ani orgány činné v trestnom konaní nevyjadrili ku správaniu sťažovateľa žiadne námietky.

13.3 V rámci tretieho kritéria pre posudzovanie sťažnosti na prieťahy v konaní sa ústavný súd zaoberal postupom krajského riaditeľstva a krajskej prokuratúry v napadnutom konaní. Ústavný súd uvádza, že trestné konanie v prípravnom štádiu konania trvá celkovo viac   ako   20   rokov.   Prvé   obdobie   konania   (vec   dozorovala   Okresná   prokuratúra Košice I pod sp. zn. 1 Pv 198/95) je datované od 24. apríla 1995 od vznesenia obvinenia sťažovateľovi. Dňa 21. júla 1995 bola vec postúpená z dôvodu vecnej príslušnosti krajskej prokuratúre, kde je vedená pod sp. zn. 2 Kv 66/95. Úkony v roku 1995 boli vykonávané plynule,   24.   októbra   1995   bola   požiadaná   o poskytnutie   právnej   pomoci   Macedónska republika, ktorá ju poskytla v júni 1997. Dňa 10. novembra 1998 bola podaná na krajský súd obžaloba na sťažovateľa. Tu sa spis nachádzal celkovo (vrátane vybavenia sťažnosti uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky)   v období   od   novembra   1998 do januára 2000. Krajský súd uznesením č. k. 1 T 52/98-6519 z 25. januára 2000 vrátil vec prokurátorovi na došetrenie, pričom k zásadným prieťahom vo veci došlo v období po tomto dátume.

Ústavný súd vzhľadom na dĺžku doterajšieho konania a počet vykonaných úkonov neuvádza ich podrobnú chronológiu. Za zásadnú skutočnosť pre vrátenie veci na došetrenie považoval krajský súd nedostatočne poskytnutú právnu pomoc z Macedónskej republiky, v dôsledku čoho bola 22. septembra 2000 vypracovaná nová žiadosť. Práve požiadavka na poskytnutie   právnej   pomoci   mala   zásadný   vplyv   na   celkovú   dĺžku   konania.   Jej zabezpečenie   trvalo   takmer   14   rokov,   pričom   aktivita   krajského   riaditeľstva   i krajskej prokuratúry   v období   rokov   2003   až   2008   stagnovala   (rok   2004   bez   akéhokoľvek úkonu), k zaktívneniu činnosti oboch orgánov došlo po 8. apríli 2009 po zmene vo veci konajúceho   referenta,   zabezpečení   spolupráce   s EUROJUSTOM   a modifikácii   žiadosti o poskytnutie právnej pomoci z 24. júna 2010. Podľa zistení ústavného súdu (po podaní ústavnej   sťažnosti)   vo   veci   bola   poskytnutá   právna   pomoc   z Macedónskej   republiky 6. novembra   2013   a 14.   januára   2014   a 30.   mája   2014,   následne   bol   spracovaný   návrh na podanie obžaloby a 4. júla 2014 doručený krajskej prokuratúre.

Podľa zistení ústavného súdu bolo konanie v predmetnej veci poznačené obdobím nečinnosti,   ale   predovšetkým   neefektívnou   činnosťou   krajského   riaditeľstva   i krajskej prokuratúry, keď sa pôvodne za takmer 10 rokov nepodarilo zabezpečiť právnu pomoc z Macedónskej republiky a po prijatí opatrení došlo k jej poskytnutiu za 3 roky, v dôsledku čoho bolo možné ukončiť fázu vyšetrovania a podať návrh na obžalobu.

14.   Ústavný   súd   bez   akýchkoľvek   pochybností   dospel   k názoru,   že doterajším postupom   krajského   riaditeľstva   i krajskej   prokuratúry   v konaní   vedenom pod sp. zn.   ČVS:   VP-75/30-95   už   len   z dôvodu   celkového   trvania   tohto   vyšetrovacieho konania   takmer   20   rokov   (ktoré   sa   v súčasnosti   nachádza   v štádiu   podania   návrhu na obžalobu) došlo k porušeniu došlo sťažovateľovho základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2 ústavy   a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku).

15. Podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,   môže   prikázať,   aby   ten,   kto   základné   právo   alebo   slobodu   porušil   svojou nečinnosťou   vo   veci   konal.   Vzhľadom   na   súčasný   stav   v trestnom   konaní   ústavný   súd zároveň   prikázal   krajskej   prokuratúre   konať   vo   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (bod   2 výroku).

16.   Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ   domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

17. Sťažovateľ žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € z dôvodu, že podľa jeho názoru na dovŕšenie ochrany jeho základného práva podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   nepostačuje   iba   deklarácia   porušenia   práva   orgánmi   činnými   v trestnom konaní, pretože sa po celé obdobie konania v jeho veci nachádza v postavení obvineného z trestného   činu   ekonomického   charakteru,   čo   mu   významným   spôsobom   a   komplexne ovplyvnilo jeho život a pretrvávajúca psychická záťaž vyústila do problémov, ktoré viedli k úplnému nervovému vyčerpaniu vyžadujúcemu si trvalú medikamentóznu liečbu.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   ESĽP,   ktorý   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   len   konštatovanie   porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľa.   Ústavný   súd   predo   uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného porušenia jeho práv považuje za primerané v sume 1 000 €.

18. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.   Vzhľadom   na to,   že   ústavný súd   konštatoval, že k prieťahom   v konaní došlo   postupom   krajského   riaditeľstva   i krajskej   prokuratúry,   zaviazal   na uhradenie primeraného finančného zadosťučinenia oba orgány (bod 3 výroku).

19. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne   alebo   sčasti   uhradil   inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy.   Sťažovateľ,   v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátom, bol vo veci úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť   o úhrade   trov   konania.   Ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   trovy   konania pozostávajúce   z odmeny   advokáta   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané v roku   2013 (prevzatie a príprava zastupovania a písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu). Za tieto úkony   patrí   odmena   v sume   dvakrát   po   130,16   €   a režijný   paušál   dvakrát   po   7,81   € [v zmysle   §   1   ods.   3,   §   11   ods.   3,   §   14   ods.   1   písm.   a),   b)   a   §   16   ods.   3   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov] v sume 275,94 € (bod 4 výroku).

20. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2014