SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 70/2016-21
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. februára 2016predbežne prerokoval sťažnosť mestskej časti Bratislava-Záhorská Bystrica, Námestierodiny 1, Bratislava, zastúpenej advokátom Mgr. Jozefom Štefankom, PhD., LLM.,Grösslingová 6-8, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 127 ods. 1 a čl. 127a ods. 1Ústavy Slovenskej republiky a jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 2 a 5, čl. 22 ods. 1a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkovéhoprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ministerstvavnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnejagentúry, národnej protikorupčnej jednotky, expozitúra Bratislava v konaní vedenom podČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015 v súvislosti s úkonom vykonaným 12. novembra 2015 –prehliadkou jej priestorov a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť mestskej časti Bratislava-Záhorská Bystrica o d m i e t a pre nedostatokprávomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára2016 (faxom) a 13. januára 2016 (poštou) doručená sťažnosť mestskej časti Bratislava-Záhorská Bystrica (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie čl. 127 ods. 1a čl. 127a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojich základnýchpráv podľa čl. 20 ods. 1, 2 a 5, čl. 22 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práv podľa čl. 6ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Ministerstva vnútraSlovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnejprotikorupčnej jednotky, expozitúra Bratislava (ďalej „len policajný orgán“) v konanívedenom pod ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015 v súvislosti s úkonom vykonaným12. novembra 2015 – prehliadkou jej priestorov.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 12. novembra 2015 prišli do priestorovsťažovateľky policajti, ktorých starosta vyzval, aby preukázali, na základe akého právnehotitulu vstúpili bez súhlasu do jej priestorov. Policajti na jeho žiadosť nereagovali a vyzvaliho„na vydanie všetkých zmlúv súvisiacich s poskytovaním finančných prostriedkov, resp. iných hnuteľných alebo nehnuteľných vecí (najmä formou darovacích zmlúv. resp. zmlúv o spolupráci pri výstavbe a pod. pre obec Záhorská Bystrica... od 01.01.2011 až po súčasnosť“. Starosta sťažovateľky policajtom oznámil, že veci„dobrovoľne nevydá, a ak polícia chce prikročiť k prehliadke budovy a odňatiu písomných dokumentov patriacich sťažovateľke, tak ich žiada, aby mu doručili písomný príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov podľa § 101 Trestného poriadku“.
3. Polícia„žiadny príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov a ani na odňatie veci štatutárnemu zástupcovi sťažovateľky - starostovi nepredložila, a ani neopustila budovu“, svojvoľne vzala z priestorov miestneho úradu množstvo dokumentov.Polícia sa pri vykonávaní prehliadky priestorov odvolávala iba na„telefonický súhlas prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry“, avšak ani samotný súhlas a ani žiaden príkazna prehliadku neboli sťažovateľke predložené alebo preukázané. Zástupcovia polície takistobezdôvodne odmietli do príslušných zápisníc o úkone (zápisnica o vydaní veci, zápisnicao vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov) uviesť námietky starostusťažovateľky, preto tieto zápisnice nepodpísal. Príkaz na prehliadku iných priestorova pozemkov bol doručený sťažovateľke až 13. novembra 2015, 25 hodín po svojvoľnomvstupe polície do jej priestorov.
4. Uvedeným postupom„policajného orgánu“a jeho príkazom došlo podľasťažovateľky k porušeniu v bode 1 jej označených práv, pretože„neboli splnené zákonné podmienky pre prípustnosť uskutočnenia prehliadky iných priestorov alebo pozemkov v zmysle § 101 Trestného poriadku...
... bez zákonného dôvodu na takmer 9 hodín znemožnil sťažovateľke ako správcovi a užívateľovi priestorov pokojne užívať nehnuteľný majetok ako aj hnuteľný majetok nachádzajúci sa v priestoroch;
... bez zákonného dôvodu odcudzil z priestorov početnú dokumentáciu vo vlastníctve sťažovateľky a neustále túto zadržiava.
... počas vykonávanej prehliadky priestorov narušil pracovnú integritu sťažovateľky i jej zamestnaneckého zboru, prehliadal priestory a hnuteľné veci, vo vlastníctve sťažovateľky, pričom sa oboznamoval s ich obsahom, vrátane priestorov a písomností, ktoré nemajú nič spoločné s domnelou trestnou činnosťou;
... vystavením prakticky celého zamestnaneckého kolektívu sťažovateľky traumatizujúcemu zážitku a vplyvu ovplyvnil výkonnosť a efektivitu sťažovateľky v nadchádzajúcom období.“.
5. Z týchto dôvodov sťažovateľka tvrdí, že ústavný súd má v zmysle čl. 127 ods. 1ústavy právomoc konať o tejto sťažnosti, a tiež tvrdí, že podľa čl. 127a ústavy„sa zasiahlo do veci Územnej samosprávy“. Sťažovateľka uvádza, že využila všetky dostupné právnea opravné prostriedky na ochranu svojich práv tým, že podala na Úrade špeciálnejprokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „úrad špeciálnejprokuratúry“) podnet na preskúmanie zákonnosti napádaného postupu policajného orgánua príkazu na prehliadku v zmysle § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) a tiež návrh na zrušenie príkazuv prípravnom konaní, ktorý adresovala generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky(ďalej len „generálny prokurátor“) podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku, ale k nápravezo strany orgánov prokuratúry nedošlo (zo sťažnosti to nevyplýva), preto podala„ústavnú sťažnosť“.
6. Sťažovateľka na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmtonálezom:
„... Základné právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo pokojne užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru, právo vlastniť majetok a právo na ochranu pred neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva a nezákonným vyvlastnením podľa čl. 20 ods.1, 4 a 5 Ústavy SR, právo sťažovateľky na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru v spojení s porušením základného práva na listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochranu osobných údajov zaručené v čl. 22 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom porušovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015 v súvislosti s úkonom vykonaným dňa 12.11.2015 - prehliadkou priestorov - porušené bolo.
... Základné právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd príkazom na prehliadku iných priestorov a pozemku vydaným porušovateľom pod ČVS:PPZ-846/NKA-PK-BA-2015, podľa označenia z 12.11.2015 porušené bolo.
... Porušením základných práv sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva pokojne užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru, vlastniť majetok a práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva a nezákonným vyvlastnením podľa čl. 20 ods. 1, 4 a 5 Ústavy SR, práva sťažovateľky na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru v spojení s porušením základného práva na listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochranu osobných údajov podľa čl. 22 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom porušovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015 v súvislosti s úkonom vykonaným dňa 12.11.2015 - prehliadkou priestorov - a príkazom na prehliadku iných priestorov a pozemku vydaným porušovateľom pod ČVS:PPZ-846/NKA-PK-BA-2015, podľa označenia z 12.11.2015 došlo k zásahu do vecí územnej samosprávy.
... Príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemku vydaný porušovateľom pod ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015, podľa označenia zo dňa 12.11.2015, zrušuje.
... Porušovateľovi v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015 sa zakazuje pokračovať v porušovaní základného práva sťažovateľky zaručeného čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
... Porušovateľovi v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015 prikazuje, aby obnovil stav pred porušením práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane základných práv a základných slobôd tým, že sťažovateľke vydá všetky dokumenty odňaté pri prehliadke priestorov dňa 12.11.2015 do 15 dní.
... Porušovateľ je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania do 15 dní od právoplatností tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu.“
II.
7. Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiachfyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných právalebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnejzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanovenýmzákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127a ústavyods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy protineústavnému alebo nezákonnému rozhodnutiu alebo inému neústavnému alebonezákonnému zásahu do vecí územnej samosprávy, ak o jej ochrane nerozhoduje iný súd.Podľa § 127a ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti orgánu územnej samosprávy,vysloví, v čom spočíva neústavné alebo nezákonné rozhodnutie alebo neústavný alebonezákonný zásah do veci územnej samosprávy, aký ústavný zákon alebo zákon bolporušený a akým rozhodnutím alebo zásahom toto porušenie nastalo. Ústavný súdnapadnuté rozhodnutie zruší, alebo ak porušenie práva spočívalo v inom zásahu, než jerozhodnutie, zakáže pokračovať v porušovaní práva a prikáže, ak je to možné, aby saobnovil stav pred porušením.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostisťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Z citovaného čl. 127 ods. 1 (podobne čl. 127a) ústavy vyplýva, že ústavný súdrozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektoréhozo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súduna konanie o nich. Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1ústavy, resp. podľa § 49 zákona o ústavnom súde, ako prostriedku ochrany ústavou (alebokvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd, jezásada subsidiarity. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a anipodľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkýchorgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejtosúvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípadenefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnostipodieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavnéhosúdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04,I. ÚS 557/2015).
10. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby aleboprávnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorýchnamieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnychprostriedkov nápravy pred iným súdom, prípadne iným orgánom verejnej moci na tourčeným, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jejprerokovanie (I. ÚS 103/02, III. ÚS 97/06). Ústavný súd teda zastáva názor, že nie je ibajeho povinnosťou ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojejrozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkovvyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, ale že tútopovinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (III. ÚS 79/02),prípadne iné orgány verejnej moci na to určené. Procesné záruky zabezpečujúce zákonnosťpostupu orgánov činných v trestnom konaní (prípadne ochranu pred jej porušením)vyplývajú z II. časti (predsúdne konanie) tretej hlavy prvého oddielu (dozor prokurátora),alebo ôsmej hlavy (mimoriadne opravné prostriedky) Trestného poriadku. Ústavnésúdnictvo a právomoc ústavného súdu sú teda vybudované predovšetkým na zásadeprieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť inýmspôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušnýchprocesných noriem, akou zákon o prokuratúre alebo Trestný poriadok nepochybne je.
11. Predmetom sťažnosti je namietanie porušenia práv a slobôd sťažovateľky podľaústavy, dohovoru a dodatkového protokolu (bližšie pozri bod 1) policajným orgánomnariadením a vykonaním prehliadky priestorov a pozemkov sťažovateľky na základe jehopríkazu ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015 z 12. novembra 2015.
12. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľka podala24. novembra 2015 na pošte„Podnet na preskúmanie zákonnosti postupu orgánu policajného zboru SR a zákonnosti príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemku sp. zn. ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015 z 12. 11. 2015“, v ktorom žiadala orgány prokuratúry,„aby prokurátor po vykonaní postupu podľa § 31 a nasl. zák. o prokuratúre, dotknutý príkaz na prehliadku zrušil a nariadil orgánu nezákonnou prehliadkou získané písomnosti bezodkladne vrátiť vlastníkovi (MČ)“.
13. Okrem podnetu (uvedeného v bode 12) sťažovateľka doručila generálnemuprokurátorovi 22. decembra 2015 aj„návrh na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 ods. 1 Tr. por.“(príkazu na prehliadku iných priestorova pozemku ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015 z 12. novembra 2015 a telefonickéhosúhlasu prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry na vykonanie prehliadky iných priestorova pozemku ČVS: PPZ-846/NKA-PK-BA-2015 z 12. novembra 2015 o 10.30 h).
14. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre účinného do 31. decembra 2015prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy,prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenomzákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstráneniezistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušnéiné orgány. Podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku generálny prokurátor zruší právoplatnérozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktorémupredchádzalo, bol porušený zákon.
15. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka sa obrátila so svojou sťažnosťou naústavný súd predčasne, teda v čase, keď krátko predtým podala podnet na úrad špeciálnejprokuratúry podľa § 31 ods. 1 a nasl. zákona o prokuratúre (pozri bod 11) v jej veci, ktorýtento úrad v čase doručenia sťažnosti právoplatne nevybavil (sťažovateľka to v sťažnostineuvádza a nevyplýva to ani z príloh k sťažnosti). Podnet podľa § 31 a nasl. zákonao prokuratúre je osobitným právnym prostriedkom nápravy, ktorý zákon sťažovateľke naochranu jej označených základných práv účinne poskytuje (pozri napr. I. ÚS 186/05,IV. ÚS 28/2010 a III. ÚS 390/2015 atď.). Takisto neušlo pozornosti ústavného súdu, žesťažovateľka sa okrem podnetu obrátila predtým aj na generálneho prokurátora, ktorýnekonal, resp. nerozhodol o jej návrhu na zrušenie právoplatných rozhodnutí podľa § 363ods. 1 Trestného poriadku (pozri bod 12). Je preto vylúčené, aby ústavný súd v tejto vecisúčasne konal a preskúmaval zákonnosť, resp. nezákonnosť postupu policajných orgánovv jej veci, pretože ich postup skúmajú v súčasnosti ešte orgány prokuratúry, na ktoré sasťažovateľka pred podaním sťažnosti obrátila.
16. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v celom rozsahuodmietol pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (pozrivýrok uznesenia).
17. Ústavný súd nad rámec poukazuje aj na skutočnosť, že ako sťažovateľka jeuvedená mestská časť Bratislava-Záhorská Bystrica (v zastúpení advokátom). Vo vzťahuk namietanému porušeniu čl. 127a ods. 1 ústavy takýto typ sťažnosti však môže podať lenorgán územnej samosprávy (starosta alebo zastupiteľstvo), a nie mestská časť (m. m.III. ÚS 177/02), teda sťažnosť v časti namietaného porušenia čl. 127a ústavy a označenýchpráv je podaná aj neoprávnenou osobou.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. februára 2016