znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 70/2015-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. februára 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,, vo veci namietanéhoporušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupomKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 1 Co 146/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola20. októbra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorounamietal   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajskýsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 146/2013, ktoré bolo skončené doručením jehouznesenia z 23. apríla 2014.

2.   Zo   stručnej   a neúplnej   sťažnosti   vyplýva,   že   krajský   súd   rozhodnutím   zrušilrozsudok Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) zo 14. januára 2013 a vec muvrátil 9. júna 2014 na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby vyslovil porušenie v bode 1 označených práva prikázal   krajskému   súdu   konať   bez   zbytočných   prieťahov,   priznal   mu   zadosťučinenie33 000 € a náhradu trov konania.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatneným.

6.   Sťažovateľ   v konaní   pred   ústavným   súdom   namietal   porušenie   v bode   1označených práv postupom krajského súdu, ktorého konanie bolo skončené doručením jehouznesenia, t. j. 16. júna 2014.

7.   Jednou   zo   základných   podmienok   prijatia   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jejpodanie   v lehote   ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde.   Táto   lehota   jedvojmesačná   a začína   plynúť   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   leboupovedomia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keďsa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty jezákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonomustanovenej lehoty neumožňuje zákona o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť(§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde) (napr. I. ÚS 235/03, I. ÚS 156/04, II. ÚS 267/04,IV. ÚS 35/04, I. ÚS 109/06).

8. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, žesťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právnyprostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02,III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 109/06).

9. Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzenýprávny prostriedok ochrany ústavnosti, a s prihliadnutím na dátum doručenia rozhodnutiakrajského súdu sťažovateľovi 16. júna 2014, ako aj so zreteľom na deň doručenia sťažnostiústavnému   súdu   (20.   októbra   2014),   ústavný   súd   považoval   za   dostatočne   preukázanépodanie sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty (obdobne napr. III.ÚS 301/04, III. ÚS 315/05, III. ÚS 81/06). Keďže zmeškanie lehoty na podanie ústavnejsťažnosti nemožno odpustiť, ústavný súd sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene (§ 25ods. 2 zákona o ústavnom súde).

10.   Ďalším   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   bola   skutočnosť,   že   sťažovateľkvalifikovane zastúpený advokátom, ktorý aj koncipoval a podpísal samotnú sťažnosť –sťažnosť   vôbec   ústavnoprávne   neodôvodnil,   čo   treba   považovať   buď   za   neznalosťprocesných predpisov alebo ako snahu advokáta za každú cenu získať materiálny prospech(odmenu), čo je porušením buď zákonných alebo etických povinností advokáta. To boloďalším dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre nesplnenie zákonných náležitosti (§ 25 ods. 2zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2015