SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 70/2015-7
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. februára 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,, vo veci namietanéhoporušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupomKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 1 Co 146/2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola20. októbra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorounamietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajskýsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 146/2013, ktoré bolo skončené doručením jehouznesenia z 23. apríla 2014.
2. Zo stručnej a neúplnej sťažnosti vyplýva, že krajský súd rozhodnutím zrušilrozsudok Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) zo 14. januára 2013 a vec muvrátil 9. júna 2014 na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby vyslovil porušenie v bode 1 označených práva prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu zadosťučinenie33 000 € a náhradu trov konania.
4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatneným.
6. Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal porušenie v bode 1označených práv postupom krajského súdu, ktorého konanie bolo skončené doručením jehouznesenia, t. j. 16. júna 2014.
7. Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jejpodanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota jedvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia leboupovedomia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keďsa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty jezákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonomustanovenej lehoty neumožňuje zákona o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť(§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde) (napr. I. ÚS 235/03, I. ÚS 156/04, II. ÚS 267/04,IV. ÚS 35/04, I. ÚS 109/06).
8. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, žesťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právnyprostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02,III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 109/06).
9. Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzenýprávny prostriedok ochrany ústavnosti, a s prihliadnutím na dátum doručenia rozhodnutiakrajského súdu sťažovateľovi 16. júna 2014, ako aj so zreteľom na deň doručenia sťažnostiústavnému súdu (20. októbra 2014), ústavný súd považoval za dostatočne preukázanépodanie sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty (obdobne napr. III.ÚS 301/04, III. ÚS 315/05, III. ÚS 81/06). Keďže zmeškanie lehoty na podanie ústavnejsťažnosti nemožno odpustiť, ústavný súd sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene (§ 25ods. 2 zákona o ústavnom súde).
10. Ďalším dôvodom na odmietnutie sťažnosti bola skutočnosť, že sťažovateľkvalifikovane zastúpený advokátom, ktorý aj koncipoval a podpísal samotnú sťažnosť –sťažnosť vôbec ústavnoprávne neodôvodnil, čo treba považovať buď za neznalosťprocesných predpisov alebo ako snahu advokáta za každú cenu získať materiálny prospech(odmenu), čo je porušením buď zákonných alebo etických povinností advokáta. To boloďalším dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre nesplnenie zákonných náležitosti (§ 25 ods. 2zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. februára 2015