znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 70/2012-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. apríla 2012 v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka prerokoval   sťažnosť   E.   G.,   P.,   zastúpenej   advokátkou   Mgr.   Z.   J.,   P.,   ktorou   namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/397/2008, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo E. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Piešťany   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C/397/2008 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému   súdu   Piešťany   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C/397/2008 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. E. G.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany   p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. E. G.   p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 265,70 € (slovom dvestošesťdesiatpäť   eur   a   sedemdesiat   centov),   ktorú   j e   Okresný   súd   Piešťany p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne Mgr. Z. J., P., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. I. ÚS 70/2012-10   z   8.   februára   2012   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť E. G. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/397/2008.

2. Porušenie základného práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 od. 2 ústavy vidí sťažovateľka v tomto skutkovom stave:

«... ako navrhovateľka podala dňa 06. 03. 2008 na Okresný súd Piešťany návrh na začatie konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva proti odporkyni: A. K.   rod.   K.,   naposledy   bytom:   Česká   republika,   ktorým   návrhom   sa   domáhala   zrušenia podielového   spoluvlastníctva   s odporkyňou   k   nehnuteľnostiam   nachádzajúcim   sa   v Slovenskej republike, katastrálne územie Š., list vlastníctva č. 4 a č. 8, a jeho vyporiadania prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva navrhovateľky za primeranú náhradu. Súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 500,- Sk bol zaplatený v kolkových známkach. Konanie je na Okresnom súde Piešťany vedené pod sp. zn. 4 C/397/2008. Sťažovateľka   listom   zo   dňa   27.   01.   2010   (po   22   mesiacoch   nečinnosti   súdu) požiadala súd, aby vo veci konal a nariadil pojednávanie.

Z dôvodu, že súd termín pojednávania nevytýčil, podala sťažovateľka predsedkyni súdu sťažnosť na prieťahy v konaní dňa 09. 04. 2010.

Následne súd nariadil vo veci prvé pojednávanie na deň 07. 06. 2010 (t. j. po 27 mesiacoch   od   podania   návrhu   na   začatie   konania).   Pojednávanie   bolo   odročené   na neurčito za účelom prešetrenia pobytu odporkyne.

Dňa 19. 07. 2011 (t. j. po 13 mesiacoch od prvého a jediného pojednávania vo veci) sťažovateľka opäť požiadala písomne súd, aby vo veci konal resp. pokračoval v konaní bez zbytočného odkladu, a pre prípad, ak sa nepodarilo zistiť pobyt odporkyne, navrhla, aby súd postupoval podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a ustanovil odporkyni opatrovníka.

Z dôvodu nečinnosti súdu podala sťažovateľka predsedkyni súdu dňa 18. 10. 2011 ďalšiu sťažnosť na prieťahy v konaní...

Predsedkyňa súdu... v odpovedí konštatuje... „už po druhý krát som vyhodnotila Vašu sťažnosť na prieťahy v konaní ako opodstatnenú...“»

3.   Sťažovateľka   je   toho   názoru,   že   postupom   okresného   súdu   dochádza k porušovaniu jej základného práva garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto žiada vydať tento nález:

„Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.: 4 C/397/2008 porušil základné právo sťažovateľky E. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému   súdu   Piešťany   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.: 4 C/397/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke E. G. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.400,- €, ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľke   E.   G.   priznáva   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   podľa   vyčíslenia právneho zástupcu sťažovateľky, ktorú je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Svoju   žiadosť   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľka zdôvodnila takto:

„...   Z   dôvodu   nečinnosti   súdu   tak   sťažovateľka   nemá   reálnu   možnosť   právnymi prostriedkami a v primeranej lehote dosiahnuť ochranu svojho práva ako spoluvlastníka nehnuteľnosti v súlade so zásadou, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu...“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu predsedníčka okresného súdu v písomnom podaní (sp. zn. Spr 135/12 z 28. februára 2012) uviedla: „...sťažovateľka v procesnom postavení žalobkyne podala na tunajšom súde dňa 06. 03. 2008 proti žalovanej A. K. žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam prikázaním veci za náhradu. Vec bola pridelená na rozhodnutie sudcovi tunajšieho súdu Mgr. V. Z. V zmysle predsedníckeho   opatrenia   zo   dňa   08.   10.   2008   bola   v rámci   prerozdeľovania   spisov novovymenovaným sudcom predmetná vec náhodným výberom pridelená na ďalšie konanie sudkyni   tunajšieho   súdu   JUDr.   A.   K.   a dňa   23.   07.   2009   bola   v   rámci   ďalšieho prerozdeľovania pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. N. K., ktorá dňa 19. 04. 2010 nariadila pojednávanie na deň 07. 06. 2010. Toto pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom prešetrenia pobytu odporkyne...

JUDr. N. K. bola Súdnou radou Slovenskej republiky trvalo preložená na výkon funkcie sudcu na iný súd k 01.   11.   2011,   preto bola predmetná vec dňa 09.   11.   2011 pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni tunajšieho súdu JUDr. J. J., ktorá bola na tunajší súd Súdnou radou SR trvalo preložená k 01. 11. 2011... JUDr. J. neurobila v danej veci doposiaľ žiaden procesný úkon.“

5. Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k vyjadreniu okresného súdu   okrem   iného   uviedla: „...   od   podania   žaloby   minimálne   počas   dvoch   rokov   súd nevykonal žiadne úkony. Počas tohto obdobia došlo dvakrát k zmene zákonného sudcu, pričom až v poradí tretí zákonný sudca nariadil vo veci prvé pojednávanie. Podotýkam, že aj k tomu došlo po podaní sťažnosti na prieťahy sťažovateľkou. Mám za to, že organizácia práce súdu nie je ospravedlniteľným dôvodom pre nečinnosť súdu.“

6.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

7. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností a zo spisu okresného súdu ústavný   súd   zistil,   že   žalobný   návrh   bol   podaný   na   okresnom   súde   6.   marca   2008 sťažovateľkou   proti   A.   K.   na   zrušenie   a   vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   k nehnuteľnostiam prikázaním veci za náhradu, a to s prílohami (listy vlastníctva, osvedčenia o dedičstve, znalecký posudok) a zaplatením súdneho poplatku vo výške 500 Sk. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 4 C/397/2008 a pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi Mgr. V. Z. Od 9. októbra 2008 sa stala zákonnou sudkyňou JUDr. A. K. Ďalšia zmena nastala od 13. júla 2009, keď sa stala zákonnou sudkyňou JUDr. N. K. Následne okresný súd vo veci vykonal tieto procesné úkony:

-   1.   februára   2010   sťažovateľka   podala   okresnému   súdu   žiadosť   o   nariadenie pojednávania,

-   3.   mája   2010   predsedníčka   okresného   súdu   upovedomila   sťažovateľku   listom sp. zn. Spr 333/2010, že jej sťažnosť z 9. apríla 2010 na prieťahy v konaní je oprávnená,

- 7. júna 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, nedostavila sa odporkyňa, ktorá nemala vykázané   doručenie   predvolania,   pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   na   účely prešetrenia   pobytu   odporkyne,   ak   by   sa   nezistil   pobyt   odporkyne,   potom   jej   súd   mal ustanoviť opatrovníka,

- 11. júna 2010 okresný súd požiadal o zistenie adresy pobytu odporkyne,

-   15.   júna   2010   bolo   okresnému   súdu   doručené   oznámenie   Ústrednej   evidencie väzňov Zboru justičnej a väzenskej stráže B., že odporkyňa nie je toho času vo výkone väzby ani vo výkone trestu,

- 17. júna 2010 bolo okresnému súdu doručené oznámenie S. p., že odporkyňa sa nenachádza v jej evidencii,

- 21. júna 2010 bolo okresnému súdu doručené oznámenie Městského úřadu v T., že odporkyňa má trvalý pobyt na adrese B.,

-   19.   júla   2011   sťažovateľka   podala   okresnému   súdu   žiadosť   o   nariadenie pojednávania,

- 25. októbra 2011 okresný súd zaslal odporkyni žalobný návrh,

- 9. novembra 2011 nastala zmena zákonného sudcu, zákonnou sudkyňou sa stala JUDr. J. J.,

- 15. novembra 2011 predsedníčka okresného súdu upovedomila sťažovateľku listom sp. zn. Spr 333/10, že jej opakovaná sťažnosť z 18. októbra 2011 na prieťahy v konaní je oprávnená.

III.

8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím   rozhodnutím   vysloví,   že   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná. Ústavný súd si pri výklade   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   osvojil   judikatúru Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

11. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla   a   účinná,   ďalej   z   §   100   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje   v   ňom   súd   zásadne   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby   sa   zabezpečilo   splnenie   účelu   pojednávania   a   úspešné   vykonanie   dôkazov.   Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže   odročiť   len   z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

12.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka súdneho konania a (iii) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

13. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom   konania   je   rozhodovanie   o   návrhu   na   zrušenie   a   vyporiadanie   podielového spoluvlastníctva, teda po právnej stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec patriacu do rozhodovacej   agendy   všeobecného   súdnictva.   K   prerokovaniu   veci   bolo   ustanovených viacero zákonných sudcov, ktorí však boli pasívni a neorganizovali prácu tak, aby vo veci bolo čo najskôr rozhodnuté. Okresný súd od 6. marca 2008 do 19. apríla 2010 a od 21. júna 2010 do 25. októbra 2011 a následne od 26. októbra 2011 do podania ústavnej sťažnosti bol absolútne nečinný a nevykonal žiaden procesný úkon vo veci.

14.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   pri   preskúmaní   spisu   nezistil   okolnosti,   na   základe ktorých by sťažovateľka prispela k celkovej dĺžke súdneho konania. Naopak, sťažovateľka opakovane namietala prieťahy v konaní okresného súdu.

15.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   konajúceho   okresného   súdu v predmetnej veci. Sťažovateľka v sťažnosti nekonkretizovala obdobia, počas ktorých malo dôjsť   k   zbytočným   prieťahom   v   napadnutom   konaní,   ale   poukázala   na   celkovú   dĺžku konania v trvaní takmer 4 roky.

16. Ústavný súd zobral do úvahy, že okresný súd v odpovedi na sťažnosti fakticky priznal prieťahy v konaní. Obranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych problémoch ako   dôvodu,   ktorý   by   mal   byť   objektívnou   príčinou   spôsobujúcou   prieťahy   v   konaní, ústavný súd neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS   52/99,   III.   ÚS   17/02)   nadmerné   množstvo   vecí,   v   ktorých   štát   musí   zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

17. Ústavný súd z hľadiska prieťahov v konaní hodnotil postup okresného súdu ako celok. Okresný súd v tomto ohľade nepochybne porušil svoje zákonné povinnosti dané mu predovšetkým Občianskym súdnym poriadkom. Konanie na okresnom súde je poznačené ako   celok   neefektívnosťou   a nesústredenosťou.   Za   celé   obdobie   len   raz   nariadil   súdne pojednávanie, ktoré odročil na neurčito a vec meritórne neposudzoval. V čase od 6. marca 2008 do 19. apríla 2010 a od 21. júna 2010 do 25. októbra 2011 a následne od 26. októbra 2011 až do podania ústavnej sťažnosti bol okresný súd viac ako 3 roky a 8 mesiacov rokov úplne nečinný. Ústavný súd hodnotí   obdobie absolútnej   nečinnosti   okresného súdu   ako zbytočné prieťahy v konaní v trvaní viac ako 3 roky a 8 mesiacov.

18. Ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/397/2008 už len z dôvodu celkového trvania tohto konania (viac ako 4 roky) došlo u sťažovateľky k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ako   aj   práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

19. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

20.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

21. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. 4 C/397/2008 konal   bez   zbytočných   prieťahov,   nepovažoval   ale,   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu, uplatnenie tejto   svojej   právomoci   za   dostatočné   na   to,   aby   sa   dosiahla   vo   veci   účinná náprava, a preto dospel k záveru, že treba rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľky priznať jej primerané   finančné   zadosťučinenie.   Sťažovateľka   v   sťažnosti   žiadala   o   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 2 400 €, ktoré zdôvodnila tak, že nemá reálnu možnosť právnymi prostriedkami a v primeranej lehote dosiahnuť ochranu svojho práva.

22.   Cieľom   primeraného   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany porušeného   základného   práva   v   prípadoch,   v   ktorých   sa   zistilo,   že   k   porušeniu   došlo spôsobom,   ktorý   vyžaduje   poskytnutie   vyššieho   stupňa   ochrany,   nielen   deklaráciu porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   porušovania   základného   práva (IV. ÚS 210/04).   Pri   určení   jeho   výšky   ústavný   súd   vychádzal   zo   zásad   spravodlivosti aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

23. Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 4 C/397/2008, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti, zohľadniac tiež charakter sporu a správanie sťažovateľky (bod 14) ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd v   tejto   súvislosti   poznamenáva,   že   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia nepredstavuje realizáciu práva priznaného čl. 46 ods. 3 ústavy, t. j. primerané finančné zadosťučinenie nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou či už za skutočnú škodu, alebo za ušlý zisk. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

24. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

25. Sťažovateľke, ktorá bola vo veci namietaných porušení práv úspešná, vznikli trovy konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátkou. Advokátka vykonala 3 úkony právnych   služieb,   a   to   prevzatie   a   prípravu   zastupovania,   spísanie   a   podanie   sťažnosti 20. januára 2012 a zaujatie písomného stanoviska z 21. marca 2012 k vyjadreniu okresného súdu.   Sťažovateľka   v   petite   sťažnosti   požiadala   o   priznanie   náhrady   trov   právneho zastúpenia   v   konaní   podľa   vyčíslenia   jej   právnej   zástupkyne.   Právna   zástupkyňa sťažovateľky v písomnom podaní z 21. marca 2012 a 16. apríla 2012 náhradu trov konania vyčíslila za dva úkony právnej pomoci v sume 265,70 €. Keďže vyčíslená náhrada trov právneho   zastúpenia   sťažovateľky   je   nižšia,   aká   jej   prislúchala   za   vykonané   úkony (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), ústavný súd jej priznal náhradu trov v požadovanej výške 265,70 €, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

26. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

27. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2012