znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 70/09-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. marca 2009 predbežne prerokoval sťažnosť R. R., Z., zastúpeného advokátom JUDr. I. K., N., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   5   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských práv   a základných slobôd postupom a uzneseniami Okresného súdu Nitra sp. zn. 1 T 90/2007 z 20. mája 2008 a Krajského súdu v Nitre sp. zn. 3 Tos 32/2008 z 10. júna 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. R.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2008 doručená sťažnosť R. R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa   čl.   5   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom a uzneseniami Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 T 90/2007 z 20. mája 2008 a Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Tos 32/2008 z 10. júna 2008.

1. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„...Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 17. 12. 2006, sp. zn. 5 Tp 180/06 som bol... z dôvodov § 71 ods. 1, písm. c) Tr. poriadku vzatý do väzby s tým, že väzba sa začína dňom 13. 12. 2006 od 20,45 hod....

Okresný prokurátor v Nitre pod sp. zn. 2 Pv 947/2006-36 podal dňa 11. 06. 2007 Okresnému súdu Nitra na moju osobu obžalobu...

Po podaní obžaloby Okresný súd Nitra dňa 20. 6. 2007 pod sp. zn. 1 T 90/07-368 rozhodol... tak, že ma ponechal vo väzbe. Podľa § 79 ods. 3 Tr. poriadku zamietol moju žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu. Podľa § 81 ods. 2, písm. b) Tr. poriadku súd neprijal ponuku peňažnej záruky...

Proti tomuto uzneseniu som podal prostredníctvom svojho obhajcu dňa 27. 06. 2007 sťažnosť. Krajský súd v Nitre dňa 26. 09. 2007 uznesením sp. zn. 3 Tos 46/2007... moju sťažnosť ako nedôvodnú zamietol...

Na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Nitra... som... podal žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu. Túto žiadosť som odôvodnil tým, že... nezákonne som vo väzbe od 13. 6. 2007 doposiaľ. Nezákonne som vo väzbe z toho dôvodu, že obžaloba voči mne   bola   podaná   11. 06. 2007,   pričom   do   väzby   som   bol   vzatý   13. 12. 2006.   Počas prípravného konania nebola prokurátorom podaná žiadosť na predĺženie lehoty trvania väzby,   prokurátor   podal   obžalobu   a   súd   o   ďalšom   trvaní   väzby   rozhodol   až   dňa 20. 06. 2007. Okresný súd Nitra dňa podľa § 79 ods. 3 Tr. poriadku žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dôvody väzby v zmysle § 71 ods. 1, písm. c) Tr. poriadku naďalej trvajú...

Proti   tomuto   uzneseniu   Okresného   súdu   Nitra   som   podal   dňa   21. 05. 2008 prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť. Krajský súd v Nitre na neverejnom zasadnutí konanom   dňa   10. 06. 2008   uznesením   pod   sp.   zn.   3 Tos   32/2008...   moju   sťažnosť zamietol...“

2. Sťažovateľ v ďalšom poukázal na právny názor ústavného súdu vyjadrený v náleze sp. zn. I. ÚS 187/07 z 22. apríla 2008 a navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„Uznesením Krajského súdu v Nitre z 10. 6. 2008 sp. zn. 3 Tos 32/2008 a konaním, ktoré mu predchádzalo bolo porušené moje základné právo na osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a právo na slobodu zaručené v čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 3 Tos 32/2008 z 10. 06. 2008 v spojitosti s   uznesením   Okresného   súdu   v   Nitre   z   20. 5. 2008   sp.   zn.   1 T 90/2007   sa   zrušujú a Okresnému súdu v Nitre sa prikazuje prepustiť ma ihneď z väzby na slobodu.

3. Krajský súd v Nitre je povinný zaplatiť náhradu trov konania sťažovateľovi v sume 6 732,- Sk na účet jeho advokáta do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

3. Okresný súd na požiadanie ústavného súdu   podal listom   sp. zn. Spr.   1417/08 z 31. októbra 2008 informáciu o priebehu konania vo veci vedenej pod. sp. zn. 1 T 90/2007 v čase   po   podaní   obžaloby   11.   júna   2007   prokurátorom   na sťažovateľa   a predložil rozhodnutia   vo   veci   konajúcich   väzobných   súdov   týkajúce sa obmedzenia   jeho   osobnej slobody.

3.1 Z informácie okresného súdu z 31. októbra 2008 okrem iného vyplýva, že: „Okresný prokurátor Nitra dňa 11. 06. 2007 podal na obžalovaného... obžalobu pre zločin lúpeže...,   vec je vedená na Okresnom   súde   Nitra pod číslom   1   T/90/2007. Obžalovaný je vo väzbe od 13. 12. 2006.

Sudkyňa... na základe podanej obžaloby dňa 20. 06. 2007... odmietla obžalobu a vec   vrátila   prokurátorovi   na   došetrenie.   Sudkyňa   uznesením   zo   dňa   20. 06. 2007 rozhodla..., že obžalovaného naďalej ponecháva vo väzbe. Okresný prokurátor Nitra... podal sťažnosť proti uzneseniu o vrátení veci prokurátorovi na došetrenie, obžalovaný podal sťažnosť proti uzneseniu o ponechaní vo väzbe. Spis bol zaslaný Krajskému súdu v Nitre na rozhodnutie dňa 22. 08. 2007.

Krajský súd v Nitre dňa 26. septembra 2007 rozhodol o sťažnosti obžalovaného tak, že sťažnosť obžalovaného zamietol. Takisto... rozhodol o sťažnosti okresného prokurátora tak, že... zrušil uznesenie Okresného súdu Nitra a prikázal... Okresnému súdu Nitra, vo veci znova konať a rozhodnúť. Spis bol vrátený Okresnému súdu Nitra dňa 10. 10. 2007. Sudkyňa... stanovila termín hlavného pojednávania na 04. marca 2008. Dňa 04. 03. 2008 sa vykonalo hlavné pojednávanie, boli vypočutí obžalovaní ako i prítomní svedkovia a hlavné pojednávanie bolo odročené na 13. 05. 2008. Na základe vyjadrenia okresného prokurátora Nitra bol termín hlavného pojednávania... zmenený na 20. 05. 2008.

Dňa   20.   mája   2008   sa   hlavné   pojednávanie   odročilo   z   tých   dôvodov, že sa nedostavili   ďalší   obžalovaní,   sudkyňa   na   tomto   hlavnom   pojednávaní...   rozhodla o žiadosti obžalovaného R. R... - žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu zamietla. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť obžalovaný R. R. Spis bol predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Nitre dňa 09. 06. 2008 Krajský súd v Nitre dňa 10. júna 2008... sťažnosť obžalovaného... zamietol. Spis bol vrátený Okresnému súdu Nitra dňa 10. júna 2008.

Sudkyňa keď dňa 20. 05. 2008 odročovala hlavné pojednávanie, stanovila termín na 05. 08. 2008.   Dňa   05. 08. 2008   sa   hlavné   pojednávanie   odročilo   z   tých   dôvodov, že sa nedostavili volaní svedkovia a tiež spoluobžalovaní. Stanovila termín pojednávania na   07.   10.   2008.   Dňa   20.   08.   2008   sudkyňa   rozhodla   o   žiadosti   obžalovaného o prepustenie z väzby - jeho žiadosť zamietla. Proti tomuto uzneseniu obžalovaný podal sťažnosť,   Krajský   súd   v   Nitre   dňa   10.   septembra   2008   pod   číslom   3   Tos/57/2008 o sťažnosti obžalovaného rozhodoval tak, že sťažnosť obžalovaného zamietol.

Dňa   07. 10. 2008   bolo   hlavné   pojednávanie   odročené   na   02. 12. 2008   z   tých dôvodov,   že   sa   nedostavili   spoluobžalovaní.“ (Toto   pojednávanie   bolo   z identického dôvodu odročené na 26. február 2009, pozn.)

3.2 Okresný súd uznesením č. k. 1 T/90/07-368 z 20. júna 2007 v bode II výroku zamietol „... žiadosť obvineného... o prepustenie z väzby na slobodu, ktorú podal dňa 13. 6. 2007.“.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil okrem iného tým, že vzhľadom na osobu obvineného „... povahu prejednávaného prípadu a skutočnosť, že obvinený bol pred vzatím do väzby trestne stíhaný...“, obvineného ponechal naďalej vo väzbe.

Krajský súd uznesením sp. zn. 3 Tos 46/2007 z 26. septembra 2007 sťažovateľovu sťažnosť z 26. júna 2007 proti prvostupňovému uzneseniu z 20. júna 2007 zamietol.

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   zo   žiadosti   sťažovateľa   o prepustenie   z väzby   ani z obsahu sťažnosti sťažovateľa proti prvostupňovému rozhodnutiu a ani z odôvodnenia už vyššie uvedených rozhodnutí súdov nevyplýva, že by bol sťažovateľ namietal neústavnosť jeho väzby v čase od 13. júna 2007 do 20. júna 2007.

3.3 Okresný   súd   na   hlavnom   pojednávaní   konanom   20. mája 2008   uznesením č. k. 1 T/90/2007-451   zamietol   sťažovateľovu   žiadosť   o prepustenie   z väzby   na slobodu, ktorú   podal   v uvedený   deň   okresnému   súdu   prostredníctvom   svojho   obhajcu. Z odôvodnenia tohto uznesenia považuje ústavný súd za relevantné citovať tieto jeho časti:„Obžalovaný   na   hlavnom   pojednávaní   prostredníctvom   svojho   obhajcu   podal žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, ktorú odôvodnil tak, že... od 13. 6. 2007 je obžalovaný nezákonne vo väzbe...

Súd po preskúmaní celého vyšetrovacieho spisu zistil, že konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňovali vzatie obžalovaného do väzby naďalej trvajú a odôvodňujú obavu, že bude pokračovať   v   páchaní   trestnej   činnosti   hlavne   majetkového   charakteru.   V   súčasnosti je trestne   stíhaný   Okresným   súdom   Nitra,   okrem   tejto   veci,   v   konaniach   vedených   pod spisovými   značkami   1 T 170/05,   2 T 99/06   a   1 T 46/07.   Obžalovaný   je   dlhodobo nezamestnaný a okrem čiastočného invalidného dôchodku vo výške 4.856,- Sk nemá iný legálny príjem. Je otcom najmenej deviatich maloletých detí, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť. Tieto skutočnosti odôvodňujú obavu, že bude pokračovať v páchaní majetkovej trestnej činnosti a preto je naďalej daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. a preto súd žiadosť obžalovaného zamietol.“

Krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   3 Tos/32/2008   z   10.   júna   2008   sťažovateľovu sťažnosť z 20. mája 2008 proti prvostupňovému rozhodnutiu z 20. mája 2008 zamietol. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal nielen nezákonnosť, ale aj neústavnosť svojej väzby s poukázaním na porušenie čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, ako aj čl. 5 dohovoru, pretože jeho väzba „... sa nemôže zakladať iba na podaní obžaloby. Musí sa vždy opierať o rozhodnutie súdu“.

V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd okrem iného uviedol:

... Krajský súd v Nitre... zistil, že sťažnosť nie je dôvodná...

K námietkam obžalovaného, uvádzaným v písomných dôvodoch sťažnosti nadriadený súd udáva, že v zmysle ustanovenia § 76 ods. 5 Trestného poriadku súdu plynie lehota väzby podľa § 76 ods. 7 Trestného poriadku od podania obžaloby alebo od návrhu na dohodu o vine a treste samostatne a preto ak prokurátor podal obžalobu, súd nemusí trvania väzby predlžovať   alebo   o   nej samostatne   rozhodovať.   Povinnosť   rozhodovať   o   ďalšom   trvaní väzby vyplýva súdu s ustanovení § 242 a § 244 ods. 5 Trestného poriadku.

Podľa § 2 ods. 6, veta druhá Trestného poriadku väzobné veci sú orgány činné v trestnom konaní a súd povinní vybavovať prednostne a urýchlene.

V   predmetnej   trestnej   veci   nebolo   zistené,   že   by   súd   I.   stupňa   nekonal.   Pokiaľ obžaloba prokurátora bola na súde I. stupňa podaná dňa 11. 6. 2007 obžalobu a súd I. stupňa rozhodol v rámci preskúmania obžaloby dňa 20. 6. 2007, nemožno konštatovať, že nekonal urýchlene a bez zbytočných prieťahov.

Pretože krajský súd nezistil žiadne dôvody na zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli na prospech obžalovaného, jeho sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.“

3.4 Ďalšiu žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu (podanú 23. júla 2008 krajskému súdu, v ktorej sťažovateľ tvrdil, že „sa vo väzbe nachádza nezákonným spôsobom   a   v   rozpore   s   Ústavou   Slovenskej   republiky“ okresný   súd   uznesením   č.   k. 1 T 90/2007-480 z 20. augusta 2008 zamietol.

Krajský súd uznesením sp. zn. 3 Tos/57/2008 z 10. septembra 2008 sťažovateľovu sťažnosť proti prvostupňovému rozhodnutiu z 20. augusta 2008 ako nedôvodnú zamietol.

3.5 Okresný   súd   uznesením   č.   k.   1   T/90/2007-506   z 2.   decembra   2008   prepustil sťažovateľa „z väzby na slobodu dňa 11. 12. 2008 o 20.45 hodine.“. Svoje rozhodnutie odôvodnil takto:

„Súd   preskúmal   obžalobu,   lehotu   trvania väzby a   dôvodnosť   trvania   väzby u obžalovaného. Zistil, že dôvody väzby, pre ktoré bol obžalovaný vzatý do väzby, naďalej trvajú.   Obžalovaný   je   stíhaný   pre   zločin   a   preto   celková   doba   trvania   väzby   nesmie presiahnuť   tridsaťšesť   mesiacov.   Jedna   polovica   tejto   lehoty   pripadá   na   konanie   pred súdom.   Konanie   pred   súdom   začalo   dňom   podania   obžaloby   11.   6.   2007.   Osemnásť mesiacov od podania obžaloby uplynie dňa 11. 12. 2008 a preto súd, aj keď dôvody väzby trvajú, rozhodol, že týmto dňom prepúšťa obžalovaného z väzby na slobodu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Podľa   § 25   ods.   1 zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   každý   návrh   predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne   neopodstatnené   alebo   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa čl. 17 ods.   2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov   a spôsobom,   ktorý   ustanoví   zákon.   Nikoho   nemožno   pozbaviť   slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa   čl.   5   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   slobodu   a osobnú   bezpečnosť. Nikoho   nemožno   pozbaviť   slobody   okrem   nasledujúcich   prípadov,   pokiaľ   sa   tak   stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej petitu ústavný súd konštatuje, že predmetom sťažnosti   je   namietané   porušenie   označených   práv   zaručených   ústavou   a dohovorom uznesením okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T/90/2007 z 20. mája 2008 a uznesením krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tos/32/2008 z 10. júna 2008, ktoré malo byť spôsobené tým, že v čase od 13. júna 2007 do 20. júna 2007 bola jeho väzba nezákonná, lebo „lehota trvania väzby v mojom prípade skončila 13. 06. 2007. Okresný súd... rozhodol o mojom ponechaní vo väzbe až 20. 06. 2007.“. Podľa tvrdenia sťažovateľa na uvedenú skutočnosť a s tým súvisiace namietanie porušenia uvedených článkov ústavy a dohovoru „som tvrdil aj v mojej žiadosti o prepustenie z väzby dňa 20. 05. 2008, čo však okresný súd ani krajský súd neakceptoval.“.

1. K   námietkam   sťažovateľa   proti   uzneseniu   okresného   súdu   č. k. 1 T/90/2007-451 z 20. mája 2008

Okresný   súd   predmetným   uznesením   žiadosť   sťažovateľa   z   20. mája 2008 o prepustenie z väzby na slobodu (v ktorej namietal nezákonnosť svojej väzby po 13. júni 2007) zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu sťažnosť z 20. mája 2008 (doručená okresnému súdu 21. mája 2008).

Podľa už citovaného čl. 127 ods.   1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02, I. ÚS 48/07).

Ústavný   súd   dospel   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   v tejto   časti   k záveru, že platná právna úprava trestného konania umožňovala sťažovateľovi v posudzovanej veci právne   účinným   spôsobom   namietať   porušenie   svojich   základných   práv   a   slobôd garantovaných   ústavou,   resp.   dohovorom   podaním   sťažnosti   proti   prvostupňovému rozhodnutiu, čo sťažovateľ aj využil podaním sťažnosti z 20. mája 2008.

V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku až po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu   zo strany orgánov činných v trestnom   konaní a súdu naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia základných práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstráneného v jeho priebehu.Vychádzajúc   z   uvedeného   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   sťažovateľ   mal k dispozícii účinný prostriedok na dosiahnutie ochrany svojich práv. Za daných okolností vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd nemá právomoc   preskúmavať   napadnuté   rozhodnutie   okresného   súdu   (a   postup   v konaní mu predchádzajúci),   keďže   proti   nemu   bol   prípustný   riadny   opravný   prostriedok,   ktorý sťažovateľ využil a o jeho sťažnosti rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 3 Tos/32/2008 z 10. júna 2008.

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde   sťažnosť   v tejto   časti   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde pre nedostatok svojej právomoci.

2. K   námietkam   sťažovateľa   proti   uzneseniu   krajského   súdu   sp.   zn. 3 Tos/32/2008 z 10. júna 2008

Sťažnosť   sťažovateľa   v časti,   v   ktorej   namieta   porušenie   označených   základných práv a slobôd postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tos/32/2008 z 10. júna 2008, ústavný súd odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   je   dôvodom   odmietnutia   sťažnosti pre zjavnú   neopodstatnenosť   okrem   iného   aj   nezistenie   žiadnej   možnosti   porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 122/02, IV. ÚS 66/02), a tiež absencia priamej súvislosti medzi   označeným   základným   právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a   namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej (mutatis mutandis III. ÚS 138/02).

Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci   nezávislého   súdneho   orgánu   ochrany   ústavnosti   (čl.   124   ústavy)   nemôže zastupovať   všeobecné   súdy,   ktorým   predovšetkým   prislúcha   interpretácia   a   aplikácia zákonov.   Taktiež   nie   je   v právomoci   ústavného   súdu   vykonávať   hodnotenie   dôkazov zistených všeobecnými súdmi a ani vyhodnocovať postup týchto súdov, ktoré z vykonaných dôkazov použili ako podklad na svoje rozhodnutie. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje len na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a   aplikácie   s   ústavou alebo kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou   o ľudských   právach   a   základných slobodách najmä v tom   smere,   či   závery   všeobecných   súdov   sú   dostatočne   odôvodnené, resp.   či nie sú arbitrárne,   a tak   z ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné   a   neudržateľné, a zároveň či nemajú za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02).

Ústavný súd musí v tejto súvislosti predovšetkým zdôrazniť, že nález ústavného súdu v inej veci (I. ÚS 187/07), na ktorý poukazoval sťažovateľ v podanej sťažnosti (aj v rámci jeho obrany pred všeobecnými súdmi), sa týkal inej procesnej situácie, než v akej sa ocitol sťažovateľ.   Uvedený   nález   sa   vzťahoval   na   situáciu,   keď   súd   opakovane   rozhodoval o väzbe, pričom jej lehota bola v prípravnom konaní predĺžená do konkrétneho dňa. Po podaní   obžaloby   (krátko   pred   uplynutím   súdom   predĺženej   lehoty   väzby)   však   súd rozhodoval o väzbe až po uplynutí pôvodnej, už predlžovanej lehoty väzby. Existovalo teda určité časové obdobie väzby, ktoré nemalo podklad v súdnom rozhodnutí. A práve v tom zhliadol ústavný súd v tejto inej veci porušenie práv sťažovateľa.

Naopak, v prípade sťažovateľa lehota väzby nebola predlžovaná a prvotné uznesenie okresného súdu zo 17. decembra 2006 o vzatí sťažovateľa do väzby nebolo obmedzené iba na určité časové obdobie. Prokurátor podal obžalobu v rámci šesťmesačnej lehoty, od kedy väzba sťažovateľa začala plynúť, a teda nebolo namieste, aby prokurátor žiadal o predĺženie lehoty   väzby.   Ustanovenia   Trestného   poriadku   nemožno   vykladať   spôsobom,   akým   to prezentuje   sťažovateľ   v sťažnosti,   teda   že   pôvodné   rozhodnutie   o vzatí   do   väzby   sa obmedzuje na maximálnu dobu šiestich mesiacov (z odôvodnenia uznesenia okresného súdu z 2.   decembra   2008 o   prepustení   sťažovateľa   z väzby,   ale   tiež   z povahy   trestnej   veci sťažovateľa – pozri bod 3.5 časť I tohto odôvodnenia – vyplýva, že na prípravné konanie v danej veci nepripadalo 6 mesiacov, ale 18 mesiacov, pozn.). Účinky tohto rozhodnutia, ktoré je ústavným základom väzby, nezanikajú ani podaním obžaloby (11. júna 2007) a ani uplynutím šesťmesačnej lehoty, od kedy lehota väzby začala plynúť (13. júna 2007). Aj potom, ako sa trestná vec sťažovateľa dostala do štádia konania pred súdom, ústavným základom väzby sťažovateľa bolo rozhodnutie okresného súdu o vzatí do väzby, keďže toto nebolo   časovo   obmedzené   tak,   ako   sú   časovo   obmedzené   rozhodnutia   súdov   v prípade predlžovanie   lehoty   väzby.   Po   podaní   obžaloby   následne   okresný   súd   v rámci   jej predbežného prerokovania 20. júna 2007 rozhodol, že sťažovateľa ponecháva vo väzbe, pretože dôvody väzby trvajú, pričom jeho sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu bola krajským súdom zamietnutá (podobne I. ÚS 59/09, I. ÚS 295/08).

Vzhľadom na už uvedené ústavný súd nezistil absenciu ústavného základu väzby sťažovateľa v namietanom časovom úseku (od 13. júna 2007 do 20. júna 2007), ktorá by viedla k záveru   o porušení   jeho práv   a slobôd   (čl.   17 ods.   2 a   5 ústavy   a čl.   5 ods.   1 dohovoru) a ktorá by bola dôvodom na zásah do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v jeho prípade. Preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

3.   V neposlednom   rade   ústavný   súd   poznamenáva,   že   sťažovateľ   bol   uznesením okresného súdu č. k. 1 T/90/2007-506 z 2. decembra 2008 prepustený „z väzby na slobodu dňa 11. 12. 2008...“.

4.   Vzhľadom   na   to,   že   označené   práva   sťažovateľa   namietaným   postupom a uzneseniami okresného súdu   a krajského súdu   neboli porušené,   bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2009