znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 7/2011-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. marca 2011 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti F. K., S., zastúpeného advokátkou Mgr. Ľ. V., Ž., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1645/99 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo F. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1645/99 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Čadca p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 6 C 1645/99 konal bez zbytočných prieťahov.

3. F. K. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Čadca p o v i n n ý   zaplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Čadca j e   p o v i n n ý   uhradiť F. K. trovy právneho zastúpenia v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. Ľ. V., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. decembra 2010 doručená sťažnosť F. K., S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr. Ľ. V.,   Ž.,   ktorou   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1645/99.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Sťažovateľ podal v zastúpení advokáta JUDr. J. P... žalobu zo dňa 29. 11. 1999 na Okresný súd v Čadci, čk. 6C 1645/99, ktorou sa domáha určenia, že nehnuteľnosti zapísané v katastrálnom území Čadca… patria do dedičstva po nebohej Š. K., zomr. 13. 12. 1992 v zmysle návrhu sťažovateľa. Uvedená žaloba bola na Okresný súd v Čadci doručená dňa 03. 12. 1999.

Okresný súd v Čadci výzvou zo dňa 19. 12. 2000, doručenou advokátovi sťažovateľa dňa 24. 01. 2001, žiadal sťažovateľa predložiť súdu v lehote 14 dní LV na pozemky, ktoré sú predmetom konania KN 6964, KN 6963, KN 14670, a to ich originály. Sťažovateľ uvedené doklady predložil v určenej lehote súdu.

Okresný súd v Čadci výzvou zo dňa 25. 04. 2003 vyzval sťažovateľa, aby v lehote 15 dní   oznámil   súdu,   ak   má   takú   informáciu,   posledné   bydliská   odporcov...   Okresný   súd urgenciou   zo   dňa   01.   04.   2004   vyzval   sťažovateľa,   aby   tieto   údaje   doplnil.   Vzhľadom k tomu, že sťažovateľ v čase prvej výzvy súdu nemal požadované informácie, pokúšal sa tieto   informácie   zistiť.   Sťažovateľ   v   lehote   určenej   súdom   požadované   informácie   súdu zaslal. Následne uznesením Okresného súdu v Čadci zo dňa 09. 06. 2006 bol sťažovateľ vyzvaný, aby v lehote do 30 dní od doručenia tejto výzvy odstránil vady návrhu na začatie konania…   pod   sankciou   odmietnutia   podania.   Sťažovateľ   vady   návrhu   odstránil   – doplnením návrhu zo dňa 24. 10. 2006, doručené Okresnému súdu v Čadci dňa 26. 10. 2006. Okresný súd v Čadci výzvou zo dňa 20. 07. 2007 vyzval sťažovateľa na predloženie rovnopisov návrhu na začatie konania. Sťažovateľ predložil súdu požadované rovnopisy. Okresný súd v Čadci uznesením zo dňa 17. 08. 2006 podanie sťažovateľa, ktoré bolo doručené   súdu   dňa   3.   12.   1999   odmietol.   Voči   tomuto   uzneseniu   sťažovateľ   podal v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 24. 10. 2006.

Sťažovateľ   už   v   tom   čase   podal   na   Okresný   súd   v   Čadci   sťažnosť   na   prieťahy v konaní. Sťažovateľ poukazoval na to, že po dobu 6 a pol roka súd nevykonal vo veci žiaden úkon. Predsedníčka Okresného súdu v Čadci… v odpovedi zo dňa 1. 8. 2006 na sťažnosť   sťažovateľa   uviedla,   že súhlasí so sťažovateľom v tom,   že od podania návrhu (3. 12. 1999) vo veci právoplatne nerozhodol, ale aj napriek tomu nezistila nečinnosť zo strany   konajúceho   sudcu   a   ani   subjektívne   prieťahy   v   konaní.   Sťažovateľ   žiadal,   aby Krajský súd v Žiline prešetril vybavenie sťažnosti predsedom Okresného súdu v Čadci. Krajský súd v Žiline písomnou odpoveďou zo dňa 24. 10. 2006, po prešetrení okolností významných pre posúdenie sťažnosti, skonštatoval, že nespokojnosť s vybavením prvotnej sťažnosti predsedníčkou súdu I. stupňa je dôvodná. Krajský súd vo svojej odpovedi uviedol, že je síce pravdou, že Okresný súd v Čadci v konaní vykonával jednotlivé procesné úkony za ušlé obdobie, avšak jeho celkový postup nemožno hodnotiť ako bezprostredne smerujúci k odstráneniu   stavu   právnej   neistoty,   a   to   ani   vo   forme   procesného   ukončenia   veci. Osobitne, ak k procesu odstraňovania vád návrhu bolo prikročené až po viac ako šiestich rokoch od jeho podania.

Okresný súd v Čadci uznesením zo dňa 20. 07. 2007 rozhodol tak, že súd zmenil uznesenie Okresného súdu v Čadci zo dňa 17. 8. 2006, ktorým bolo odmietnuté podanie navrhovateľa   tak,   že   pôvodné   podanie   navrhovateľa   zo   dňa   29.   11.   1999   v   spojení s doplneným podaním zo dňa 24. 10. 2006 sa neodmieta.

Voči   tomuto   uzneseniu   podali   odvolanie   odporcovia   v   30   a   31   rade,   ktoré   to odvolanie zaslal Okresný súd v Čadci sťažovateľovi na vyjadrenie podaním zo dňa 21. 12. 2007. Sťažovateľ sa v termíne určenom súdom k odvolaniu vyjadril.

Krajský   súd   v   Žiline   uznesením   zo   dňa   17.   06.   2008   uznesenie   okresného   súdu v spojitosti s opravným uznesením potvrdil.

Dňa 12. 01. 2009 sa na Okresnom súde v Čadci konalo prvé pojednávanie vo veci. Pojednávanie bolo odročené. Súd na pojednávaní dal procesným stranám 30 - dňovú lehotu na uzavretie mimosúdnej dohody. Vzhľadom k tomu, že strany v lehote nedospeli k dohode, sťažovateľ svojim oznámením zo dňa 12. 2. 2009 žiadal súd, aby v konaní pokračoval. Sudca Okresného súdu konajúci vo veci po pojednávaní dňa 12. 01. 2009 vyjadril svoju zaujatosť, tak isto ako aj niektorí iní sudcovia Okresného súdu v Čadci. Krajský súd uznesením zo dňa 26. 03. 2009 sudcov Okresného súdu v Čadci... vylúčil z pojednávania a rozhodovania vo veci. Sudcov... z prejednania a rozhodovania vo veci nevylúčil. Okresný súd v Čadci výzvou zo dňa 29. 03. 2010 vyzval sťažovateľa k oznámeniu požadovaných   informácií.   Sťažovateľ   predložil   súdu   v   požadovanom   termíne,   a   to   dňa 19. 04. 2010 potrebné informácie.

V   priebehu   celého   doterajšieho   konania   bola   zo   strany   sťažovateľa   ako   aj   jeho právnych zástupcov poskytnutá potrebná súčinnosť...

Postupom   opísaným   v   predchádzajúcom   odstavci   Okresný   súd   Čadci   porušil základné práva sťažovateľa podľa citovaného článku Ústavy Slovenskej republiky v konaní č. 6C 1645/99 svojou nečinnosťou od podania návrhu tj. 3. 12. 1999 až do dnešného dňa... Sťažovateľ požaduje, aby jej Ústavný súd Slovenskej republiky priznal primerané finančné   zadosťučinenie,   predstavujúce   čiastku   10.000,0   €...   Uvedené   finančné zadosťučinenie   totiž   primerané   dĺžke   prieťahov   v   konaní   trvajúcich   11   rokov   (prvé pojednávanie sa konalo po 10 rokoch od podania návrhu) ako aj horšej životnej situácii sťažovateľa   spočívajúcej   vo   finančnej   tiesni   spôsobenej   dlhotrvajúcim   súdnym   sporom, ktorý má za následok aj výrazné zhoršenie psychického a fyzického zdravotného stavu...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1.   Základné   právo   sťažovateľa   F.   K.…   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov Okresným súdom v Čadci, v konaní č. k. 6C 1645/99 porušené bolo.

2. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,0 € proti Slovenskej republike, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

3. Sťažovateľovi sa priznávajú trovy právneho zastúpenia vo výške 254,88 € proti Slovenskej republike do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 7/2011-9 z 27. januára 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn.   Spr.   153/11   zo   7.   februára   2011,   v   ktorom   podrobne   vymenoval   jednotlivé   úkony v namietanom konaní a uviedol:„Prehľad procesných úkonov vo veci: 3. 12. 1999 – návrh, konajúca sudkyňa JUDr. J. S. 26. 1. 1999 – výzva na zaplatenie sup 21. 2. 2000 – sup zaplatený 24. 2. 2000 – sudkyňa žiadala pripojiť súvisiace dedičské spisy 27. 4. 2000 – urgencia na pripojenie spisov 19. 12. 2000 – ref. sudkyne 28. 2. 2000 – doručené žiadané doklady zo správy katastra 18. 5. 2001 – odpoveď práv. zást. navrhovateľa (výzvu súdu prevzal 29. 1. 2001) po odchode JUDr. Scholtzovej ďalej spis referoval JUDr. D. B. 20. 9. 2001 – referát sudcu 13. 12. 2001 – doručená správa z katastra nehnuteľností 4. 2. 2002 – sudca žiadal pripojiť spisy a zmluvy 27. 2. 2002 – urgencia sudcu 13. 3. 2002 – záznam kancelárie

4. 4. 2002 – ref. sudcu 5. 6. 2002 – záznam kancelárie 6. 6. 2002 – sudca žiadal pripojiť spis 10C 487/97 na nahliadnutie spis pripojený 27. 2. 2003 – ref. sudcu 25. 4. 2003 – výzva pre navrhovateľa 14. 5. 2003 spis po odchode JUDr. B. pridelený na konanie JU0r. H. 27. 11. 2003 – sudkyňa požiadala o vylúčenie z prejednávania a rozhodovania vo veci, nakoľko navrhovateľa zastupovala v čase, keď vykonávala advokátsku prax 27. 11. 2003 – spis pridelený Mgr. M. Š. 1. 4. 2004 – ref. sudcu (urgencia pre navrhovateľa) 3. 6. 2004 sudca vzniesol námietku zaujatosti, predsedníčka súdu vrátila podanie sudcu na doplnenie dňa 23. 6. 2004 – spis pridelený Mgr. K. 6. 7. 2004 – sudkyňa vzniesla námietku zaujatosti (pre rodinné vzťahy) dňa 4. 8. 2004 spis pridelený JUDr. K. K. dňa 9. 8. 2004 – navrhovateľ reagoval na výzvu súdu 26. 5. 2005 – sudca nariadil predložiť spis VSÚ na právny rozbor 6. 6. 2005 – ref. VSÚ 10. 6. 2005, 18. 8. 2005, 29. 9. 2005 – záznam kancelárie (čl. 62) 10. 10. 2005 – ref. VSÚ 20. 10. 2005 – zisťovaný pobyt J. G. 9. 11. 2005 – doručená správy Mesta Čadca 20. 5. 2005 – zisťovaný pobyt Ing. M. K. 14. 3. 2006 – vyjadrenie odporcov k návrhu 9. 5. 2006 – ref. VSÚ (žiadané správy) 9. 6. 2006 – uznesenie – výzva pre navrhovateľa na odstránenie vád podaného návrhu zo dňa 3. 12. 1999 čl. 91 – uznesenie – podanie navrhovateľa odmietnuté (17. októbra 2006, pozn.)26. 10. 2006 – odvolanie navrhovateľa + doplnený návrh 27. 11. 2006 – ref. VSÚ

čl. 100 – uznesenie – podanie sa neodmieta 20. 7. 2007 – ref. VSÚ (20. júla 2007, pozn.)14. 8. 2007 – navrhovateľ doručil súdu rovnopisy doplňujúceho návrhu, ktorý sa doručoval účastníkom konania čl. 112 – odvolanie JUDr. M. R. (20. septembra 2007, pozn.)19. 10. 2007 – ref. VSÚ 13. 11. 2007 – JUDr. R. zaslal súdu 25x odvolanie 21. 12. 2007 – ref. VSÚ 20. 2. 2008 – vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu čl. 130 – opravné uznesenie (1. apríla 2008, pozn.)1. 4. 2008 – ref. VSÚ 16. 5. 2008 – predkladacia správa (spis bol doručený Krajskému súdu v Žiline 3. júna 2008, pozn.)čl.   136   –   rozhodnutie   KS   Žilina (Krajský   súd   v   Žiline   potvrdil   odvolaním   napadnuté uznesenie okresného súdu a spis bol doručený okresnému súdu 18. augusta 2008, pozn.)25. 8. 20058 – ref. VSÚ 14. 10. 2008 – ref. VSÚ 18. 10. 2009 (správne 18. októbra 2008, pozn.) – sudca vytýčil termín pojednávania na deň 12. 1. 2009, odročené za účelom mimosúdnej dohody, čl. 164 vznesená námietka zaujatosti čl. 171 – navrhovateľ doručil súdu oznámenie, že k dohode nedošlo (12. februára 2009, pozn.)čl. 173 – vyjadrenie sudcov OS Čadca k námietke zaujatosti čl. 177 – spis zaslaný na KS Žilina (spis doručený Krajskému súdu v Žiline 17. marca 2009)čl. 179 – rozhodnutie KS (spis vrátený okresnému súdu 3. apríla 2009)16. 4. 2009 – ref. VSÚ č1. 188 – dňa 23. 6. 2009 spis pridelený Mgr. G. 9. 3. 2010 – ref. sudcu(29. marca 2010 bola zaslaná výzva žalobcovi – navrhovateľovi, pozn.)19. 4. 2010 – doplnenie návrhu navrhovateľom (obsahujúce aj čiastočné späťvzatie žaloby, pozn.)20. 4. 2010 – spis predložený sudcovi

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   konštatujem   prieťahy   v   konaní   spôsobené   tunajším súdom.“

K   vyjadreniu   okresného   súdu   zaujala   stanovisko   právna   zástupkyňa   sťažovateľa v podaní   z   22.   februára   2011,   v   ktorom   zdôraznila,   že   aj   vyjadrenie   okresného   súdu potvrdzuje prieťahy v namietanom konaní, a v celom rozsahu zotrvala na petite sťažnosti.

Predseda   okresného   súdu   vo   vyjadrení   zo   7.   februára 2011 a právna zástupkyňa sťažovateľa vo vyjadrení z 22. februára 2011 ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažnosť v tejto veci pôvodne prijal na ďalšie konanie uznesením z 27. januára 2011 I. senát ústavného súdu v zložení Milan Ľalík (predseda senátu), Marianna Mochnáčová a Peter Brňák (sudcovia). V zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2011 účinného od 1. marca 2011 I. senát ústavného súdu rozhoduje v tomto zložení: Peter Brňák (predseda senátu), Marianna Mochnáčová (sudkyňa) a Milan Ľalík (sudca). Z uvedeného dôvodu vec prerokoval a vo veci samej rozhodol I. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa   sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu   vyplýva   z   §   119   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   sa   pojednávanie môže   odročiť   len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   V   súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   právna   a   faktická   zložitosť   veci,   predmetom   konania vedeného okresným súdom je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, resp. určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelých vlastníkoch. Sťažovateľ je žalobcom a jeho žaloba smerovala pôvodne proti 25 žalovaným. Konania tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, preto vec nemožno posúdiť ako právne a skutkovo zložitú. Nie je možné konštatovať právnu či skutkovú zložitosť veci len vzhľadom na   početnosť   účastníkov   na   strane   žalovaných   (pôvodne   bolo   sťažovateľom   v žalobe označených 25 žalovaných) alebo nutnosť posúdenia právneho nástupníctva po zomrelých žalovaných.

2.   Správanie   účastníkov   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ podaním žaloby s nedostatkami, ktoré odstránil až na výzvu okresného súdu podaním z 26. októbra 2006, prispel k prieťahom v posudzovanom konaní. Avšak   je   potrebné   dodať,   že   nečinnosť   okresného   súdu   pri   vyzvaní   sťažovateľa na odstránenie   nedostatkov   jeho   podania   označeného   ako   žaloba,   nemôže   zmierniť zodpovednosť sťažovateľa ako žalobcu za podanie žaloby s nedostatkami.

3. Ďalším kritériom, podľa   ktorého ústavný súd hodnotil, či   v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd pri vyhodnotení priebehu konania opísaného vo vyjadrení okresného súdu a zisteného aj z pripojeného spisu konštatuje, že aj keď v predmetnej veci okresný súd určité úkony vykonal, vzhľadom na celkovú dĺžku konania (konanie sa začalo doručením žaloby sťažovateľa 3. decembra 1999 a v čase doručenia sťažnosti trvalo viac ako 11 rokov) nekonal sústredene a efektívne, keď doteraz vo veci meritórne nerozhodol. Okresný súd si teda nezvolil taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa sťažovateľ obrátil na súd so svojou žalobou.

Ústavný súd preto postup okresného súdu považuje za neefektívny a vyznačujúci sa prieťahmi a pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ak   činnosť   štátneho   orgánu   nesmerovala   k   odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jej veci rozhodol.

Neefektívne konanie, resp. nečinnosť okresného súdu možno vidieť najmä v tom, že k   výzve   na   odstránenie   nedostatkov   podania   sťažovateľa   označeného   ako   žaloba (doručeného   okresnému   súdu   3.   decembra   1999)   pristúpil   okresný   súd   až   po   viac ako šiestich rokoch od doručenia tohto podania (uznesením z 9. júna 2006). Z obsahu spisu vyplýva, že sťažovateľ odstránil nedostatky svojho podania označeného ako žaloba až 26. októbra 2006 v rámci odvolania proti uzneseniu okresného súdu o odmietnutí jeho podania. Okresný súd následne po viac ako siedmich mesiacoch od odstránenia nedostatkov žaloby uznesením   z   20.   júla   2007   rozhodol,   že   podanie   sťažovateľa   označené   ako   žaloba neodmieta.

Napriek tomu, že v ďalšom období konania (od 20. júla 2007 do podania sťažnosti 22. decembra 2010) okresný súd dvakrát predkladal spis Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský   súd“)   na rozhodovanie,   úkony   okresného   súdu   (zaslanie žaloby žalovaným na vyjadrenie, príprava podkladov na predloženie spisu na rozhodnutie o odvolaní krajskému súdu,   pojednávanie   12.   januára   2009,   príprava   podkladov   na   predloženie   spisu   na rozhodnutie   o   námietke   zaujatosti   sudcov   krajskému   súdu   a   výzva   sťažovateľovi) nenasvedčujú efektívnosti jeho postupu.

Neefektívna   činnosť,   resp.   nečinnosť   okresného   súdu   charakterizuje posudzované konanie ako celok, a preto ústavný súd nepovažuje za potrebné hodnotiť sporadické úkony okresného súdu. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel   k záveru, že doterajším postupom okresného súdu v posudzovanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde a prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   žiadal   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 10 000 €   z   dôvodov   uvedených   v   sťažnosti   poukazujúc   najmä   na   dlhotrvajúcu   právnu neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd považoval priznanie sumy 4 000 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Pri ustálení výšky finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú dobu posudzovaného súdneho konania a jeho   priebeh,   na   mieru   zavinenia   okresného   súdu   na   vzniknutých   prieťahoch v posudzovanom konaní, ako aj správanie sťažovateľa v konaní.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľ bol vo veci úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom. Ústavný súd   priznal   sťažovateľovi   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátkou pozostávajúce z odmeny advokátky za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2010 (prevzatie   a   príprava   zastupovania   a   písomné   podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu). Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.   z.   o   odmenách   a   náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2010 1/6 z výpočtového základu zo sumy 721,40 €, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu v sume 120,23 € a 7,21 € režijný paušál. Odmena advokátke za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom, zvýšená o daň z pridanej hodnoty (keďže advokátka je jej platcom), predstavuje celkovú sumu 305,86 € (120,23 € x 2 plus 7,21 € x 2 = 254,88 €). Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

Podanie sťažovateľa z 22. februára 2011 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na absenciu ústavnoprávneho rozmeru v jeho obsahu ako podanie relevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2011