znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 7/09-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť R. Ž., K., zastúpenej advokátom JUDr. D. K., Ž., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Najvyššieho   súdu Slovenskej   republiky   sp. zn.   4 Cdo 127/2007   z 28.   júna   2007   a jemu   predchádzajúcim postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co 216/06 a Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 1167/99 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. Ž. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. septembra 2007 doručená sťažnosť R. Ž. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Cdo 127/2007 z 28.   júna   2007   a jemu   predchádzajúcim   postupom   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co 216/06 a Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 1167/99.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že „Najvyšší súd... moje dovolanie proti rozsudku Krajského súdu... odmietol ako oneskorené... Na môj údiv... som sa dozvedela, že moje dovolanie   bolo   podané   oneskorene   dňa   12. 2. 2007   a...   že   môj...   advokát   JUDr.   D.   K. rozsudok KS v Banskej Bystrici... prijal dňa 21. 11. 2006. Tvrdenie NS SR... je nepravdivé a je   založené   na   nedostatočnom   preskúmaní   doručenia   rozsudku   KS   v Banskej   Bystrici môjmu právnemu zástupcovi... JUDr. D. K., advokát rozsudok KS v Banskej Bystrici pod sp. zn. 17 Co 216/06 dňa 21. 11. 2006 neprijal a nebol mu doručený... O tom, že existuje tu nejaký   rozsudok   KS   v   Banskej   Bystrici   pod   horeuvedeným   číslom   som   sa dozvedela až z listu   žalovanej...,   ktorou   ma   vyzvala   na   zaplatenie   trov   právneho   zastúpenia jej advokáta...   Advokát   JUDr.   K...   16. 1. 2007   sa   osobne   dostavil   na   OS   v Žiari   nad Hronom, aby nahliadol do... spisu... sp. zn... 7 C 1167/99. Tu... zistil, že existuje rozsudok KS v Banskej Bystrici, zo súdu si ho zobral a tento deň som ja ako dovolateľka ako aj môj advokát považovali za deň doručenia rozsudku KS v Banskej Bystrici... Od tohto dňa... sme počítali možnosť podania dovolania, aby bola zachovaná jednomesačná lehota podľa § 240 odsek 1 O. s. p...

Ďalej porušovateľom... Krajským súdom... a jeho postupom mi bola odňatá možnosť konať pred súdom (čo je odvolacím a aj dovolacím dôvodom), lebo môj právny zástupca sa nemohol zúčastniť pojednávania z dôvodu nemoci a riadne sa z účasti na pojednávaní ospravedlnil a požiadal súd o odročenie pojednávania...

Porušovateľ...   Okresný   súd...   nepostupoval...   s   náležitou   obozretnosťou,   ktorú si vyžaduje príprava podkladov pre rozhodnutie o dovolaní... v súvislosti s tým, že... si mal... môjmu advokátovi zadať otázku, kedy mu bol doručený rozsudok Krajského súdu... pod sp. zn. 17 Co 216/06.“.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že „najvyšší súd ako súd dovolací bol povinný skúmať procesné   podmienky,   ako   aj   skutkové   okolnosti   včasnosti   podania   dovolania   spôsobom súladným s podstatou práva na súdnu ochranu, pričom splnenie, resp. nesplnenie týchto podmienok muselo byť preukázané mimo rozumných pochybností, čo sa v mojom prípade nestalo.

Som toho názoru, že spôsob, akým sa najvyšší súd vysporiadal s otázkou doručenia dovolaním napadnutého rozhodnutia krajského súdu sťažovateľovi, otázkou nadobudnutia jeho právoplatnosti a tým súvisiacou lehotou na podanie dovolania,   vzbudzuje závažné pochybnosti...

Príkladom odňatia možnosti konať pred súdom... je okrem iných i prípad, keď súd vec   prejednal   v   rozpore   s   ustanovením   §   101   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku v neprítomnosti mňa - účastníka, tak ako sa to stalo i v prejednávanej veci pred súdom 2. stupňa (Porušovateľ č. II). Ja ako účastník mám právo, aby moja vec bola prejednaná v mojej prítomnosti (čl. 48 ods. 2 ústavy)...

Porušovateľ č. 3 ako súd prvého stupňa nevykonaním úkonov mienených odsekom 4 § 241 O. s. p. (o aké úkony ide, bolo spomínané vyššie) mi znemožnil realizáciu mojich procesných práv, ktoré mi O. s. p. priznáva, čím porušil článok 46 odsek 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru...“.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   žiadala,   aby   ústavný   súd   nálezom   takto rozhodol:

„1. Najvyšší súd... postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cdo 127/2007 porušil základné   právo   R.   Ž.,   K.   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy...   a   právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

2. Uznesenie Najvyššieho súdu... sp. zn. 4 Cdo 127/2007 z 28. júna 2007 zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu... na ďalšie konanie.

3. Prikazuje Najvyššiemu súdu..., aby v ďalšom konaní zrušil rozsudok Krajského súdu... pod sp. zn. 17 Co 216/06 zo dňa 11. októbra 2006 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Krajský   súd...   postupom   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   Co   216/06   porušil základné   právo   R.   Ž.,   K.   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy...   a   právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a základné právo na súdne konanie v jej prítomnosti podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy.

5. Okresný súd... v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 1167/99 porušil základné právo R. Ž., K. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

6. Porušovatelia pod č. I až III., a to Najvyšší súd..., Krajský súd... a Okresný súd... sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov konania R. Ž., K. v sume 6 474 Sk... na účet jej právneho zástupcu... do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

7. Najvyšší   súd...   je   povinný   zaplatiť   náhradu   trov   konania   R.   Ž.,   K.   v   sume 6 474 Sk...   na   účet   jej   právneho   zástupcu...   do   pätnástich   dní   od   právoplatnosti   tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1   ústavy   o   sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľky   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a   preskúmal   ju zo všetkých   hľadísk   uvedených   v   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením bez ústneho pojednávania.

1. K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   okresného   súdu a krajského súdu

Významnou   ústavnou   podmienkou   určujúcou   právomoc ústavného   súdu   v konaní o sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   vyjadrenou   v   čl. 127   ústavy   je, že o ochrane základných práv alebo slobôd, porušenie ktorých sa pred ústavným súdom namieta, nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tým právam,   porušenie   ktorých   sťažovateľka   namietala   (t. j.   základnému   právu   na   súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a právu na spravodlivé súdne konanie podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru),   neposkytuje   všeobecný   súd   na   základe   jej   dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne prostriedky nápravy namietaného porušenia jej práv (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Z relevantnej   zákonnej   procesnoprávnej   úpravy   [Občianskeho   súdneho   poriadku (ďalej   aj   „OSP“)],   ale   tiež   stabilnej   judikatúry   všeobecných   súdov   vyplýva,   že   proti rozsudku   okresného   súdu   je   prípustné   odvolanie   a proti   potvrdzujúcemu   rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie v prípadoch uvedených v § 237 OSP; v takomto prípade ide o závažné vady konania (ktoré namietala aj sťažovateľka v rámci podaného dovolania),   ak   bola   postupom   súdu   účastníkovi   odňatá   možnosť   konať   pred   súdom [§ 237 písm. f) OSP].

Ústavný   súd   opakovane   judikoval,   že   nie   je   oprávnený   poskytovať   ochranu ústavnosti   vo   veciach,   v   ktorých   sa   sťažovateľ   mohol   domôcť   ochrany   v   konaní pred všeobecným   súdom   vlastnými,   dovolenými   a   Občianskym   súdnym   poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi (podobne napríklad IV. ÚS 49/05, II. ÚS 73/05).Na   základe   týchto   záverov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   vo   vzťahu k namietanému postupu okresného súdu a krajského súdu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní pre nedostatok svojej právomoci (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   dodáva,   že   v prípade   namietaného   postupu okresného súdu   by sťažnosť odmietol   aj z dôvodu   jej zjavnej neopodstatnenosti,   keďže v skutočnosti sťažovateľka namietala postup okresného súdu v súvislosti s jeho činnosťou po   rozhodnutí   krajského   súdu   a pred   predložením   veci   najvyššiemu   súdu,   z   ktorého postupu ústavný súd nezistil žiadnu súvislosť s označenými právami (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru), porušenie ktorých sťažovateľka namieta.

2. K namietanému porušeniu označených práv postupom najvyššieho súdu

Sťažovateľka   v tejto   súvislosti   namieta,   že   najvyšší   súd   nemal   odmietnuť jej dovolanie (pre oneskorenosť), pretože dovolaním namietaný rozsudok krajského súdu jej nebol (právnemu zástupcovi) doručený 21. novembra 2006, ale až 16. januára 2007.

Vychádzajúc   z obsahu   sťažnosti,   z   predloženého   spisu   okresného   súdu   sp.   zn. 7 C 1167/99,   ako   aj   z obsahu   napadnutého   uznesenia   najvyššieho   súdu   ústavný   súd predovšetkým konštatuje, že vo vzťahu k všeobecným súdom má obmedzenú pôsobnosť rozhodovať   o veciach,   o ktorých   rozhodli   všeobecné   súdy.   Obmedzenie   sa   zakladá na princípe   subsidiarity   právomoci,   za   súčasť   ktorého   možno   označiť   aj   požiadavku, aby sťažovateľ podal sťažnosť z dôvodu, ktorý sa zhoduje s dôvodmi uplatnenými predtým v konaní   pred   všeobecným   súdom.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   už   v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS   149/04   uviedol,   že   „z princípu   subsidiarity   vo vzťahu   ústavného   súdu ku všeobecným súdom v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy a § 49 zákona o ústavnom súde tiež vyplýva, že v prípade konania pred všeobecnými súdmi musí sťažovateľ ochranu svojich základných   práv   a slobôd   vrátane argumentácie   s tým   spojenej   uplatniť najskôr   v tomto konaní a až následne v konaní pred ústavným súdom. Pokiaľ sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom   argumentáciu, ktorú mohol predniesť, avšak nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd na jej posúdenie nemá právomoc.“.

Ústavný súd v tejto súvislosti zistil, že v spise okresného súdu sp. zn. 7 C 1167/99 sa nenachádza žiadny   doklad o tom, že sťažovateľka (ani jej právny zástupca) nejakým spôsobom namietala proti nedoručeniu rozsudku krajského súdu, resp. že tento prevzala (jej právny zástupca) v iný deň ako 21. novembra 2006. Teda v spise sa nenachádza ani doklad o tom, že právny zástupca prevzal rozsudok krajského súdu až 16. januára 2007. Rovnako sťažovateľka v podanom dovolaní z 8. februára 2007 (doručenom okresnému súdu 13. februára 2007) k uvedenej okolnosti nič neuviedla, takže najvyšší súd ani nemal dôvod (po oboznámení sa s obsahom spisu) na túto námietku sťažovateľky reagovať.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   dodáva,   že   ani   neuveril   tvrdeniu   sťažovateľky (jej právneho zástupcu) o uvádzaných nedostatkoch v doručovaní rozsudku krajského súdu. Toto tvrdenie v okolnostiach posudzovanej veci prima facie treba považovať za účelové a nezodpovedajúce   skutočnosti   už   len   z toho   dôvodu,   že   pokiaľ   by   právny   zástupca sťažovateľky   16.   januára   2007   (dodatočne)   preberal   rozsudok   krajského   súdu,   musel si všimnúť, že na tomto rozsudku je vyznačená právoplatnosť 22. novembra 2006, ktorá bola   vyznačená   na   prvopise   tohto   rozsudku   28. novembra 2006   (teda   ešte   pred 16. januárom 2007),   a   pri   podaní   dovolania   by   nepochybne,   ako   osoba   právne kvalifikovaná, na túto okolnosť reagoval, k čomu   nedošlo.   Ak   by sťažovateľka v rámci podaného   dovolania   namietala   nesprávne   vyznačenú   právoplatnosť   rozsudku   krajského súdu, potom by za istých okolností mohla byť predmetná otázka predmetom prieskumu zo strany   ústavného   súdu.   V tejto   súvislosti   sa   žiada   už iba dodať,   že bdelým   patrí právo (vigilantibus iura).

Nevyužitie zákonnej možnosti účinnej ochrany základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno nahradzovať sťažnosťou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická osoba (alebo právnická osoba) nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv.

Na   základe   týchto   záverov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   vo   vzťahu k namietanému   postupu   najvyššieho   súdu   tak   isto   odmietol   už   pri   jej   predbežnom prerokovaní pre nedostatok svojej právomoci (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

3. Vzhľadom na uvedené, skúmanie ďalších sťažovateľkou namietaných skutočností stratili opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2009