znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 7/08-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. apríla 2008 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť Mgr. Ľ. H., B., zastúpeného advokátom JUDr. M. G., B., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Ct 2/2003 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Ct 2/2003 p o r u š i l základné právo Mgr. Ľ. H., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   Ct   2/2003 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. Ľ. H. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk (slovom   osemdesiattisíc   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd   v Bratislava   I p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mgr. Ľ. H.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7 492,24 Sk (slovom sedemtisícštyristodeväťdesiatdva slovenských korún a dvadsaťštyri halierov), ktorú j e   Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. G., B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 7/08-17   zo   17. januára 2008   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. Ľ. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom Okresného   súdu Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 12 Ct 2/2003.

2. Porušenie základného práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vidí sťažovateľ v tom, že okresný súd neprerokoval jeho vec (sp. zn. 12 Ct 2/2003) bez zbytočných prieťahov, ktoré on svojím správaním nespôsobil.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania na strane odporcu, ktoré bolo začaté na okresnom súde 3. januára 2003 vo veci určenia neplatnosti výpovede nájmu bytu.   Predmetné   súdne   konanie   je   vedené   pod   sp.   zn.   12   Ct   2/2003,   a   nie   je   doteraz právoplatne skončené. Uviedol, že vo veci boli vykonané viaceré úkony, avšak v konaní dochádza   k zbytočným   a ničím   neodôvodneným   prieťahom,   a to   prakticky   už   od   jeho začiatku.

Okresný   súd   vyzval   po   7   mesiacoch   od   podania   návrhu   22.   augusta   2003 navrhovateľov   na zaplatenie súdneho poplatku. Nečinnosť   okresného   súdu   trvala až do 31. mája 2005 nepretržite jeden rok a deväť mesiacov, keď vyzval odporcu, aby sa vyjadril k žalobnému návrhu. Okresný súd uznesením z 28. októbra 2005 prerušil konanie, proti ktorému sťažovateľ podal odvolanie, pričom okresný súd predložil vec Krajskému súdu v Bratislave   na   rozhodnutie   o odvolaní   až   po   trištvrte   roku   po   uplynutí   zákonom ustanovenej lehoty. Odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil 31. mája 2006 a vec vrátil na ďalšie   konanie.   Následne   okresný   súd   uznesením   z 25.   septembra   2006   vyzval navrhovateľov na odstránenie nedostatkov žalobného návrhu. Uznesením z 5. januára 2007 okresný súd pripustil zmenu žalobného návrhu a od tej doby je opäť nečinný v konaní, i keď z hľadiska skutkového a právneho nejde o vec zložitú.

Urýchlenie konania sťažovateľ uplatnil sťažnosťou podanou predsedovi okresného súdu   2. marca   2005.   V odpovedi   poverená   predsedníčka   okresného   súdu   uviedla,   že k prieťahom v konaní došlo a priebeh ďalšieho konania bude sledovať. Napriek tomu je sťažovateľ toho názoru, že k prieťahom dochádza naďalej, preto podal 12. februára 2007 opakovanú   sťažnosť   predsedovi   okresného   súdu   na   prieťahy   v konaní.   Predsedníčka okresného súdu odpovedala na podanú sťažnosť po zákonom ustanovenej lehote 30 dní až 23. apríla 2007 a uviedla, aké úkony okresný súd vykonal a vykoná v konaní.

Sťažovateľ   ďalej   uviedol,   že   listom   zo   7.   mája   2007   okresný   súd   vyzval,   aby pokračoval v konaní bez prieťahov, avšak jeho žiadosť nebola úspešná.

Prvostupňový   súd   viackrát   nekonal   napriek   tomu,   že   mu   v tom   nebránila   žiadna zákonná prekážka, čím spôsobil zbytočný prieťah.

3. Sťažovateľ žiada vydať tento nález:

„1. Základné právo Mgr. Ľ. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I. vo veci sp. zn. 12 Ct 2/2003 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I.   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 12 Ct 2/2003 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Mgr.   Ľ.   H.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   200.000,-   Sk (slovom dvestotisíc   slovenských korún),   ktoré   je mu Okresný súd   Bratislava I.   povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Bratislava   I.   je   povinný   uhradiť   Mgr.   Ľ.   H.   trovy   konania   pred Ústavným súdom SR vo výške 6.296,- Sk (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún)   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   JUDr.   M.   G.,   B.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.“

Svoju   žiadosť   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľ odôvodnil tým, že:

„Nakoľko nečinnosťou (resp. nesprávnou činnosťou) Okresného súdu Bratislava I. mi   bola   spôsobená   nemajetková   ujma,   týmto   sa   domáham   aj   primeraného   finančného zadosťučinenia v rozsahu 200.000,- Sk (dvestotisíc slovenských korún). Mám totiž za to, že len   konštatovanie   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v tejto veci nie je pre mňa ako sťažovateľa dostatočným zadosťučinením.

Primeraného finančného zadosťučinenia sa domáham najmä s poukazom na dĺžku trvania konania, ktoré trvá už piaty rok, z ktorého podstatná časť (keď za celú dobu trvania konania súd okrem toho, že zabezpečil odstránenie vád návrhu na začatie konania - a aj to až   po   3   a ¾   roku   od   začatia   konania   -   neuskutočnil   prakticky   žiadny   úkon   smerujúci k rozhodnutiu veci samej) je spôsobená prieťahmi v konaní, ale aj vzhľadom k tomu, že k náprave neviedli ani moje opakované sťažnosti na prieťahy v konaní.

Rovnako odôvodňujem požadované primerané finančné zadosťučinenie aj tým, že samotné   konanie   a   teda   i   rozhodnutie   porušovateľa   základného   práva   v   ňom,   sa bezprostredne   dotýka   môjho   vlastníckeho   práva,   ktoré   je   jedným   zo   základných   práv zaručených v čl. 20 Ústavy SR.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu zo 14. novembra 2007 sa k sťažnosti vyjadrila predsedníčka   okresného   súdu   listom   sp.   zn.   Spr.   2294/2007   z   28.   novembra   2007.   Vo svojom vyjadrení poukázala na chronologický prehľad úkonov okresného súdu v danej veci od podania žaloby až do 22. novembra 2007 a ďalej uviedla:

„S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní od podania návrhu na   začatie   konania   k   dnešnému   dňu   musím   konštatovať,   že   celé   predmetné   konanie   je poznačené prieťahmi, ktoré boli spôsobené neprimerane vysokým počtom pridelených vecí v oddelení   zákonnej   sudkyne   ako   i pretrvávajúcim   poddimenzovaným   stavom   sudcov a administratívnych pracovníkov na Okresnom súde Bratislava I. Sťažnosť sťažovateľov na prieťahy v konaní je dôvodná.“

II.

1. Z obsahu sťažnosti a z pripojených písomností, z písomných vyjadrení účastníkov konania a zo spisu okresného súdu sp. zn. 12 Ct 2/2003 ústavný súd zistil takýto relevantný priebeh a stav predmetného konania:

Sťažovateľ je účastníkom súdneho konania v postavení odporcu v 2. rade vedenom okresným súdom sp. zn. 12 Ct 2/2003 vo veci určenia neplatnosti výpovede nájmu bytu, ktoré sa začalo podaním žaloby na okresnom súde 3. januára 2003 navrhovateľa: 1. Ľ. Z., 2.   Ing.   J.   Z.,   obaja bytom   B.,   proti   odporcom:   1.   RNDr.   J. P.,   B.,   2.   Mgr.   Ľ. H.,   B. K žalobnému návrhu navrhovatelia pripojili 198 strán príloh.

Okresný súd vykonal tieto procesné úkony:

Sudca   dal   24.   januára   2003   kancelárii   pokyn,   aby   pripojila   na   nahliadnutie   spis okresného súdu sp. zn. 7 C 68/02.

Sudca dal 13. februára 2003 kancelárii pokyn, aby mu predložila spis na posúdenie duplicity návrhu.

Sudca   dal   3.   marca   2003   kancelárii   pokyn,   aby   pripojila   na   nahliadnutie   spis okresného súdu sp. zn. 19 C 72/00.

Kancelária   okresného   súdu   21.   mája   2003   oznámila   sudcovi,   že   spis   sp.   zn. 19 C 72/00 nemôže byť pripojený, pretože sa nachádza na Krajskom súde v Bratislave.Sudca   dal   23.   júla   2003   kancelárii   pokyn,   aby   pripojila   na   nahliadnutie   spis okresného súdu sp. zn. 19 C 72/00.

Odporcovia   podaním   na   okresnom   súde   6.   augusta   2003   požiadali   o doručenie žalobného návrhu, aby sa mohli vyjadriť k veci.

V úradnom zázname z 8. augusta 2003 je uvedené, že okresný súd po nahliadnutí do spisu sp. zn. 7 C 68/02 zistil, že ide o podobný návrh tých istých účastníkov konania a tej istej veci.

Sudca dal 8. augusta 2003 kancelárii pokyn, aby vyzvala žalobcov na zaplatenie súdneho poplatku a zaslala žalobný návrh odporcom na vyjadrenie s výzvou, aby predložili splnomocnenie svojho právneho zástupcu.

Kancelária vyzvala 22. augusta 2003 navrhovateľov na doplatenie súdneho poplatku a odporcov na predloženie splnomocnenia právneho zástupcu.

Súdny poplatok bol navrhovateľmi doplatený podaním 3. septembra 2003.Odporcovia   sa   k žalobnému   návrhu   vyjadrili   podaním   5.   apríla   2004   a priložili splnomocnenie svojho právneho zástupcu.

Sudca dal 31. mája 2005 kancelárii pokyn, aby doručila žalobný návrh odporcovi v 1. rade, ďalej aby zisťovala stav dedičského konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.   D   911/94,   a ak   je   ukončené,   aby   pripojila   právoplatné   rozhodnutie.   Ďalej   aby pripojila na nahliadnutie spis okresného súdu sp. zn. 8 C 324/96, zistila stav konania pod sp. zn. 19 C 72/00 a zabezpečila spis sp. zn. 19 C 72/00, 7 C 78/02 na nahliadnutie.Dňa 22. júna 2005 bol spísaný úradný záznam, v ktorom sa konštatuje, že spis sp. zn. 8 C 324/96 a spis sp. zn. 19 C 72/00 sa nachádzajú na Krajskom súde v Bratislave z dôvodu rozhodovania o odvolaní.

Odporca v 1. rade sa podaním 11. júla 2005 vyjadril k žalobnému návrhu.Sudca   dal   8.   septembra   2005   kancelárii   pokyn,   aby   požiadala   Krajský   súd v Bratislave o zaslanie fotokópie žalobného návrhu a rozsudku v konaniach okresného súdu sp. zn. 8 C 324/96 a sp. zn. 19 C 72/00 z dôvodu preskúmania, či nie sú dané podmienky na prerušenie   konania.   Ďalej   aby   zaslala   navrhovateľom   vyjadrenie   odporcu   v 1.   rade a vzhľadom na jeho obsah aby sa k nemu vyjadrili a či trvajú na podanom návrhu a aby navrhovatelia   zaslali   okresnému   súdu   v lehote   15   dní   fotokópie   žalobných   návrhov a rozsudky vo veci sp. zn. 8 C 324/96 a sp. zn. 19 C 72/00. Bol tiež daný pokyn, aby bol vylúčený spis sp. zn. 7 C 68/02.

Kancelária okresného súdu požiadala 14. septembra 2005 Krajský súd v Bratislave o zaslanie   fotokópie   žalobného   návrhu   a rozsudku   v konaniach   okresného   súdu   sp.   zn. 8 C 324/96 a sp. zn. 19 C 72/00.

Kancelária okresného súdu požiadala 14. septembra 2005 navrhovateľov, aby zaslali okresnému súdu v lehote 15 dní fotokópie žalobných návrhov a rozsudky vo veci sp. zn. 8 C 324/96 a sp. zn. 19 C 72/00.

Krajský   súd   v Bratislave   20.   septembra   2005   doručil   okresnému   súdu   fotokópie žalobných návrhov a rozsudky vo veci sp. zn. 8 C 324/96 a sp. zn. 19 C 72/00.

Navrhovatelia   sa   podaním   29.   septembra   2005   vyjadrili   k vyjadreniu   odporcu v 1. rade   a zaslali požadované fotokópie   žalobných   návrhov,   podaní   a rozhodnutí   súdov v počte 43 listov.

Dňa 28. októbra 2005 bol na okresnom súde napísaný úradný záznam, v ktorom sa konštatuje, že spis sp. zn. 19 C 72/00 sa nachádza na Krajskom súde v Bratislave a je pripojený   k spisu   sp.   zn.   8   C   324/96,   ktorý   je   na   odvolacom   súde   pri   spise   sp.   zn. 4 Co 19/05, a konanie vedené pod sp. zn. 19 C 72/00 je prerušené.

Okresný súd vydal uznesenie 23. októbra 2005 sp. zn. 12 Ct 2/2003, ktorým prerušil konanie   do   právoplatného   skončenia   konania   vedeného   na   tunajšom   súde   pod   sp.   zn. D 911/94 a sp. zn. 19 C 72/00.

Sudca dal 28. októbra 2005 kancelárii pokyn, aby doručila uznesenie o prerušení konania účastníkom konania.

Sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 12 Ct 2/2003 z 23. októbra 2005 odvolanie.

Vyšší súdny úradník dal 30. novembra 2005 kancelárii pokyn, aby predložila spis sudcovi na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa.

Sudca dal 2. februára 2006 kancelárii pokyn, aby spis spolu s odvolaním predložila na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave.

Krajský   súd   v Bratislave   prevzal   6.   februára   2006   spis   sp.   zn.   12   Ct   2/2003   na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu o prerušení konania.

Krajský súd v Bratislave vydal 14. februára 2006 pokyn, aby kancelária doručila navrhovateľom odvolanie odporcu a aby sa k nemu vyjadrili v lehote 10 dní.

Odporca v 2. rade (sťažovateľ) podaním 20. februára 2006 doplnil svoje odvolanie. Navrhovatelia sa podaním 2. marca 2006 vyjadrili k odvolaniu odporcu.Krajský súd v Bratislave 31. mája 2006 pod sp. zn. 5 Co 61/06 rozhodol o odvolaní tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie.

Sudca okresného súdu dal 7. augusta 2006 kancelárii pokyn, aby doručila účastníkom uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6 Co 61/06.

Okresný súd vydal 25. septembra 2006 uznesenie č. k. 12 Ct 2/03-441, ktorým vyzval navrhovateľov, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne odstránili nedostatky žalobného   návrhu   o začatí   konania   a aby   toto   rozhodnutie   bolo   zaslané   navrhovateľovi v 1. a v 2. rade.

Navrhovatelia sa podaním 13. októbra 2006 vyjadrili k uzneseniu okresného súdu č. k. 12 Ct 2/03-441.

Okresný súd vydal 24. novembra 2006 uznesenie č. k. 12 Ct 2/03-453, ktorým vyzval navrhovateľov, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne odstránili nedostatky podania z 13. októbra 2006.

Okresný súd vydal 24. novembra 2006 uznesenie č. k. 12 Ct 2/03-454, ktorým v časti o určenie, že odporcovia neboli aktívne legitimovaní na vypovedanie nájmu bytu, o určenie, že dôvod výpovede nájmu bytu zo strany odporcu nie je naplnený, a určenie, že tvrdenie odporcov   o dlhu   na   nájomnom   nie   je   pravdivé   zastavil,   a rozhodol   o vrátení   súdneho poplatku.

Vyšší súdny úradník dal 24. novembra 2006 kancelárii pokyn, aby jednotlivé strany spisu   boli očíslované,   aby   spis   predložili   sudcovi   a aby   podpísal   uznesenie   o zastavení konania a ďalšie administratívne pokyny.

Navrhovatelia podaním 20. decembra 2006 upresnili žalobný petit.Okresný súd vydal 5. januára 2007 uznesenie č. k. 12 Ct 2/03-457, ktorým pripustil zmenu žalobného návrhu.

Sudca   dal   5.   januára   2007   kancelárii   pokyn,   aby   doručila   účastníkom   konania uznesenie   o zastavení   konania,   uznesenie   o zmene   žalobného   petitu,   aby   zistila   stav dedičského konania vedeného pod sp. zn. D 911/94 a aby zisťovala stav súdneho konania vedeného pod pod sp. zn. 19 C 72/00.

Dňa 22. novembra 2007 bol na okresnom súde napísaný úradný záznam, v ktorom sa konštatuje, že v dedičskej veci sp. zn. D 911/94 bolo už rozhodnuté.

Okresný   súd   22.   novembra   2007   požiadal   o zaslanie   konečného   rozhodnutia s vyznačením doložky právoplatnosti sp. zn. D 911/94.

Odporca v 2. rade predložil 7. mája 2007 okresnému súdu rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 172/2006.

V spise sa nachádza (č. l. 468) vyjadrenie zákonnej sudkyne k prieťahom v konaní, v ktorom poukazuje, že v čase od 1. októbra 2006 do 31. marca 2007 na základe uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky č. 1118 bola dočasne pridelená na výkon funkcie na súd vyššieho   stupňa.   Ďalej   uviedla,   že   je   zákonným   sudcom   v oddelení   12   C,   ktoré   má k 21. novembru 2007 pridelených 509 vecí, čo je neprimeraný počet, ktoré zjavne nemôže vybavovať plynulo bez zbytočných prieťahov. Na tento stav upozorňovala vedenie súdu v zmysle § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o súdoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov   naposledy   20.   apríla   2007,   avšak bezvýsledne.   Práve   naopak,   od   1. novembra   2007   jej   bolo   pridelených   ďalších   20   vecí z iného oddelenia na rozhodnutie.

2. Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   z   31.   januára   2008   sa   vyjadrila   k   veci predsedníčka okresného súdu (sp. zn. Spr. 2294/2007 z 11. februára 2008). Vo svojom vyjadrení uviedla, že zotrváva na svojom vyjadrení z 28. novembra 2007, a keďže zákonná sudkyňa   subjektívnym   konaním   nezavinila   vznik   prieťahov   v konaní,   požiadala,   aby ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia prihliadol na okolnosti, za ktorých došlo k prieťahom, a nepriznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v plnej výške.

3. Sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 13. marca 2008 prostredníctvom svojho   právneho   zástupcu   zaujal   stanovisko   k vyjadreniu   predsedníčky   okresného   súdu, v ktorom uviedol:

„Nemôžem však v súhlasiť s dôvodmi, ktoré porušovateľ základného práva uvádza ako dôvody, pre ktoré malo v konaní vedenom pod sp. zn. 12Ct 2/03 dôjsť k zbytočným prieťahom.

Tieto totiž neboli spôsobené iba nečinnosťou porušovateľa základného práva (ktorá za určitých okolností mohla byť spôsobená aj objektívnymi dôvodmi - vysokým počtom pridelených   vecí   oddeleniu   zákonnej   sudkyne   a   poddimenzovaným   stavom   sudcov a administratívnych zamestnancov porušovateľa základného práva), ale i jeho nesprávnou činnosťou v tomto konaní, ktorú som podrobne opísal vo svojej sťažnosti (táto nesprávna činnosť spočívala najmä v tom, že porušovateľ základného práva v konaní vo veci sp. zn. 12 Ct 2/03 konal a rozhodol o jeho prerušení za stavu, keď návrh na začatie konania bol nezrozumiteľný a nevykonateľný, aj v dôsledku čoho potom porušovateľ základného práva vyzval navrhovateľov na odstránenie vád návrhu na začatie konania prakticky až po tri a trištvrte roku od začiatku konania).

Musím   pritom   poukázať   i   na   skutočnosť,   že   prípadná   zaťaženosť,   nedostatočné personálne   obsadenie   alebo   technické   vybavenie   všeobecných   súdov   v   zmysle   ustálenej judikatúry   ústavného   súdu   nemôžu   žiadnym   spôsobom   ospravedlniť   porušovanie   práva účastníkov konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Tieto skutočnosti pritom nemôžu mať ani žiadny vplyv na rozhodovanie o finančnom zadosťučinení za spôsobenú nemajetkovú ujmu a o jeho výške.“

4.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

III.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   12   Ct   2/2003   došlo   k porušeniu   základného   práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných   prieťahov,   ktorý   rozhodne o jeho občianskych   právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (napr.   II. ÚS   55/98).   Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd viackrát vyslovil, že „odstránenie stavu   právnej   neistoty   je   podstatou,   účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98). Podľa názoru ústavného súdu k stavu právnej istoty účastníka konania dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu vo veci alebo iným zákonom   predvídaným   spôsobom,   ktorý   znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04).

1. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods.   2 ústavy sa   skúma vždy   s ohľadom   na konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom posúdenia je občianskoprávne konanie (rozhodovanie o návrhu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu), ktoré sa začalo 3. januára 2003, teda pred viac ako 5 rokmi, a neuskutočnilo sa v ňom ani jedno pojednávanie okresným súdom a k dnešnému dňu nie je právoplatne skončené.

1.1 Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu sp. zn. 12 Ct 2/2003 a postupu okresného súdu v predmetnom konaní ústavný súd konštatuje, že právna náročnosť nebola príčinou doterajšej   dĺžky   konania. Do   istej   miery   podľa   názoru   ústavného   súdu   treba zohľadniť faktickú náročnosť spočívajúcu v tom, že prebiehali iné súdne a dedičské konania, ktoré mali   súvis   s prerokovávanou   vecou   (i keď   okresný   súd   disponoval   dostatočným procesnoprávnym inštrumentáriom na účelnejšie správanie, ktoré ale efektívnym spôsobom nevyužil, pozn.).

1.2 V správaní sťažovateľa nezistil ústavný súd také závažné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali   konštatovanie   o   ich   zásadnom   vplyve   na   vznik   zbytočných   prieťahov. Naopak sťažovateľ opakovane žiadal okresný súd, aby konal vo veci.

1.3   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   v predmetnej občianskoprávnej   veci,   pričom   zbytočné   prieťahy   v konaní   posudzoval   ako   celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

Vychádzajúc   z predloženej   sťažnosti   a k nej   pripojených   dokumentov,   ako aj zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd konštatoval   zbytočné   prieťahy   v období   od   5.   apríla   2004   (okresnému   súdu   doručené vyjadrenie odporcov vo veci) do 31. mája 2005 (sudca dal pokyn na doručenie žalobného návrhu odporcovi v 1. rade, t. j. vyše 13 mesiacov), keď bol okresný súd nečinný, resp. nevykonával   úkony   smerujúce   k rýchlemu   odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa sťažovateľ nachádza.

Ďalej k zbytočným prieťahom na okresnom súde došlo v čase od 23. októbra 2005 (uznesením prerušil konanie, voči ktorému sťažovateľ dal odvolanie) do 2. februára 2006 (predloženie spisu krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní), od 5. januára 2007 (pokyn na zaslanie uznesenia o zmene žalobného petitu ) do 22. novembra 2007 (úradný záznam o zistení, že dedičské konanie je právoplatne skončené).

Celková   doba   prieťahov   v konaní   zavinená   okresným   súdom   trvala   2   roky a 2 mesiace. Nečinnosť okresného súdu je zrejmá aj z toho, že za viac ako 5 rokov okresný súd nenariadil vo veci ani jedno pojednávanie. Na základe tejto skutočnosti v okolnostiach danej veci mohol ústavný súd konštatovať prieťahy v prebiehajúcom konaní pred okresným súdom.

Čo sa týka obrany okresného súdu uvedenej vo vyjadrení k sťažnosti, že prieťahy boli spôsobené tiež neprimerane vysokým počtom pridelených vecí v oddelení zákonnej sudkyne,   ako   i pretrvávajúcim   poddimenzovaným   stavom   sudcov   a   administratívnych pracovníkov   na   okresnom   súde, ústavný   súd   už   vo   svojej   predchádzajúcej   judikatúre uviedol,   že   nadmerné   množstvo   vecí,   v ktorých   štát   musí   zabezpečiť   konanie,   ako   aj skutočnosť,   že   Slovenská   republika   nevie   alebo   nemôže   v čase   konania   zabezpečiť primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších   pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt požiadal   o   odstránenie   svojej   právnej   neistoty,   nemôžu   byť dôvodom   na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. I. ÚS 127/04, IV. ÚS 43/06).

2. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

3. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk z dôvodov uvedených v I. časti odôvodnenia nálezu v bode 3.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na všetky okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateľa   (pozri   body   1.1   až   1.3   tejto   časti odôvodnenia) považuje za primerané v sume 80 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný vyplatiť ho sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

4. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnému sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom. Advokát žiadal priznať trovy právneho zastúpenia vo výške 7 492,24 Sk. Táto suma nepresahuje sumu, aká mu prináleží podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Keďže ústavný súd je viazaný návrhom úspešného účastníka, priznal mu trovy právneho zastúpenia v uplatnenej výške 7 492,24 Sk.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   v tejto   časti   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

5. V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2008