znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 7/06-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. marca 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť Ing. S. K., bytom B., zastúpenej advokátkou JUDr. D. Š., B., vo veci   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 166/91 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Zvolen   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   166/91 p o r u š i l základné právo Ing. S. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 166/91 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. S. K. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk (slovom osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Zvolen p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Ing.   S.   K. p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   5 302 Sk (slovom päťtisíc tristodva slovenských korún), ktorú je Okresný súd Zvolen p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. D. Š., B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 11. januára 2006   č.   k.   I.   ÚS   7/06-13   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. S. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) postupom Okresného   súdu   Zvolen   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 12 C 166/91.

Z predloženej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 15. mája 1991 podala na okresnom súde návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) proti odporcovi D. K., bytom Z. (ďalej len „odporca“). Konanie vo veci prebieha už vyše 14 rokov   a „k dnešnému   dňu   nie   je   ešte   právoplatne   ukončené“. Predmetom   sporu   sú finančné hodnoty a nehnuteľnosť.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že „má právo, aby sa jej vec v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky prerokovala verejne bez zbytočných prieťahov“.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezom: „Okresnému   súdu   vo   Zvolene   sa   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   166/91 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie 500.000,- Sk, ktoré mu je Okresný súd vo Zvolene povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný   súd   vo   Zvolene   je   povinný   zaplatiť   náhradu   trov   konania   sťažovateľky v sume 5.302,- Sk na účet jej právnej zástupkyne JUDr. D. Š., B., (...) do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadrili   obaja   účastníci konania:   za   okresný   súd   jeho   predsedníčka   JUDr.   Z.   B.   listom   sp. zn. Spr. 37/06 z 1. februára 2005 a právna zástupkyňa sťažovateľky listom z 20. februára 2006.

Okresný súd vo svojom vyjadrení uviedol: „(...) V konaní 12 C 166/91 vznikli prieťahy, ktoré boli čiastočne spôsobené aj tým, že Okresný súd vo Zvolene nebol dlhodobo dostatočne personálne obsadený, mal vysoký nápad   vecí.   V dôsledku   toho   nebolo   možné   s existujúcim   stavom   sudcov   vykonať   také opatrenia, aby sa vo veciach konalo bez prieťahov. Okrem toho podľa správy polície v spise sa navrhovateľka od marca 2003 zdržiavala v cudzine, v dôsledku čoho vznikali závady pri doručovaní písomností.

Na dĺžku konania mali vplyv aj ďalšie skutočnosti:

- výsluchy svedkov dožiadanými súdmi;

- spis bol na Krajskom súde v B. Bystrici v dôsledku odvolania účastníkov proti rozsudku 2x vznesenej   námietke   zaujatosti   voči   sudcovi,   2x   v dôsledku   odvolania   proti   uloženiu povinnosti zložiť zálohu na znalecké dokazovanie;

-   uskutočnili   sa   výsluchy   svedkov   dožiadanými   súdmi   v Bratislave,   Banskej   Bystrici, Liptovskom Mikuláši;

- bolo nariadených 5 znaleckých dokazovaní a 3 kontrolné znalecké dokazovania;

- na 9 pojednávaniach sa navrhovateľka nedostavila;

- sudca vo veci 2x rozhodol, 2x mu vec zrušil Krajský súd v Banskej Bystrici;

- v konaní bol vykonaný rad ďalších úkonov potrebných pre rozhodnutie vo veci.

Súhlasíme s tým, aby podľa § 30 ods. 2 Zák. Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   vo   svojom   stanovisku   z 20.   februára   2006 k vyjadreniu   okresného   súdu   uviedla: „(...)   aj   napriek   skutočnosti,   že   Okresný   súd vo Zvolene   nebol   dostatočne   personálne   obsadený,   je   veľmi   ťažké   pre   sťažovateľku   sa zmieriť so skutočnosťou, že konanie v jej veci prebieha 14 rokov, toto obdobie je veľmi dlhé a samotná skutočnosť, že konanie nie je k dnešnému dňu právoplatne ukončené spôsobuje sťažovateľke   už   niekoľko   rokov   pocit   neistoty.   Navrhovateľka   sa   zdržiava   v cudzine z uvedeného   dôvodu   udelila   plnomocenstvo   advokátovi,   aby   bolo   možné   jej   vec   riešiť, v cudzine sa zdržiava od roku 2003, avšak nedá mi poukázať na skutočnosť, že od roku 1991 do roku 2003 sa zdržiavala na území Slovenskej republiky a obdobie 12 rokov bolo dosť dlhé na to, aby jej vec bola súdom prejednaná a právoplatne ukončená.

Súhlasím s tým, aby podľa § 30 ods.   2 zák.   Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Jurisdikcia   ústavného   súdu   („rationae   temporis“)   sa   vzťahuje   na   obdobie   po 15. februári 1993. Ústavný súd preto posudzoval označené konanie okresného súdu (najmä pokiaľ   ide   o   správanie   sťažovateľky   ako   účastníka   konania   a   spôsob,   akým   v konaní postupoval   okresný   súd)   v   období   po   15.   februári   1993.   V   rámci   posúdenia základnej otázky - či sa vec sťažovateľky prerokovala na okresnom súde bez zbytočných prieťahov – či ústavný súd vychádzajúc zo svojej judikatúry (I. ÚS 157/02, IV. ÚS 148/03, III. ÚS 49/04) prihliadal aj na deň začatia konania, teda na celkovú dobu napadnutého konania.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 166/91:

Priebeh konania do 15. februára 1993:

- 15.   máj   1991   –   sťažovateľka   predložila   Okresnému   súdu   Banská   Bystrica   návrh   na vyporiadanie BSM proti odporcovi. Z dôvodu miestnej nepríslušnosti bola vec odstúpená okresnému súdu;

- 11. jún 1991 – spis postúpený okresnému súdu;

- 28. jún 1991 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 11. júl 1991;

- 11. júl 1991 – pojednávanie bolo za účelom poskytnutia sudcovskej lehoty na mimosúdne ukončenie sporu odročené;

- 24. júl 1991 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 5. september 1991;

- 5.   september   1991   –   pojednávanie,   na   ktorom   boli   vypočutí   účastníci   konania,   bolo odročené za účelom pripojenia spisu okresného súdu sp. zn. Nc 993/81;

- 6. september 1991 – okresný súd vyzval vtedajšiu S. (ďalej len „slovenská sporiteľňa“) na oznámenie výšky vkladu syna účastníkov L. K.;

- 15. október 1991 – okresnému súdu bola predložená odpoveď slovenskej sporiteľne;

- 27. november 1991 – okresný súd vyzval účastníkov konania na predloženie adresy a mien svedkov;

- 6. december 1991 – okresnému súdu bola predložená odpoveď odporcu;

- 10. január 1992 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 23. január 1992;

- 22. január 1992 – okresnému súdu bolo predložené splnomocnenie právneho zástupcu sťažovateľky;

- 23. január 1992 – pojednávanie bolo po vypočutí svedkov odročené na neurčito za účelom vypočutia svedkov dožiadanými súdmi;

- 27. január 1992 – okresný súd vyzval Okresný súd Banská Bystrica a Obvodný súd B. 2 na vypočutie svedkov;

- 26. február 1992 – Okresný   súd Banská Bystrica   predložil okresnému súdu   zápisnicu o výsluchu svedkov;

- 20. marec 1992 – pojednávanie bolo pre neúčasť účastníkov konania odročené na 10. apríl 1992;

- 27.   marec   1992   –   Obvodný   súd   Bratislava   II   predložil   okresnému   súdu   zápisnicu o vypočutí svedka;

- 10. apríl 1992 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené za účelom nariadenia znaleckého dokazovania;

- 13. apríl 1992 – okresný súd vyzval účastníkov konania na zaplatenie preddavku trov znaleckého dokazovania;

- 24.   apríl   1992   a 15.   máj   1992   –   boli   urobené   záznamy   o zložení   preddavku   trov znaleckého dokazovania;

- 26. jún 1992 – okresný súd nariadil znalecké dokazovanie ohľadne osobného motorového vozidla;

- 9. júl 1992 – okresný súd vyzval sťažovateľku na oznámenie adresy a súpisného čísla garážového boxu;

- 20. júl 1992 – okresnému súdu bola doručená odpoveď sťažovateľky;

- 10. august 1992 – okresný súd nariadil znalecké dokazovanie ohľadne garážového boxu a nábytku účastníkov konania;

- 18. august 1992 – okresnému súdu bol predložený znalecký posudok o stanovení ceny osobného motorového vozidla;

- 23.   august   1992   -   okresnému   súdu   bol   predložený   znalecký   posudok   týkajúci   sa garážového boxu;

- 28. september 1992 – okresný súd urgoval u znalca predloženie znaleckého posudku na určenie hodnoty nábytku;

- 20. október 1992 – znalec oznámil okresnému súdu, že znalecký posudok nevypracoval z pracovných a zdravotných dôvodov;

- 27. október 1992 – okresnému súdu bol predložený znalecký posudok na určenie hodnoty nábytku;

- 10. november 1992 – okresnému súdu bol predložený znalecký posudok znalca z odboru tovaroznalectvo - účtovníctvo;

- 20. november 1992 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 3. december 1992;

- 3.   december   1992   –   pojednávanie,   na   ktorom   boli   vypočutí   účastníci   konania k predloženým znaleckým posudkom, bolo odročené na neurčito za účelom predvolania znalcov;

- 28. december 1992 – okresný súd nariadil pojednávanie na 14. január 1993 a predvolal účastníkov a znalcov na pojednávanie;

- 14. január 1993 – pojednávanie (za neprítomnosti sťažovateľky), na ktorom boli vypočutí znalci, bolo odročené na 5. február 1993;

- 5.   február   1993   –   pojednávanie   (za   neprítomnosti   ospravedlnenej   sťažovateľky),   na ktorom odporca požiadal o kontrolné znalecké dokazovanie, bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania;

Priebeh konania od 15. februára 1993:

- 15.   február   1993   –   okresný   súd   vyzval   odporcu   na   zaplatenie   preddavku   na   trovy kontrolného znaleckého dokazovania;

- 23. február 1993 – v zmysle záznamu odporca zložil   preddavok na trovy kontrolného znaleckého dokazovania;

- 16.   marec   1993   –   okresný   súd   uznesením   nariadil   kontrolné   znalecké   dokazovanie ohľadne osobného motorového vozidla;

- 10. máj 1993 – okresnému súdu bol predložený kontrolný znalecký posudok;

- 18. máj 1993 – okresný súd doručoval znalecký posudok účastníkom konania;

- 17. jún 1993 – okresný súd vyzval odporcu, aby oznámil, či má návrhy na doplnenie dokazovania;

- 22. jún 1993 – okresnému súdu bola doručená odpoveď odporcu;

- 7. júl 1993 – okresný súd vyzval odporcu na zaplatenie preddavku na trovy kontrolného znaleckého posudku na ohodnotenie nehnuteľností;

- 5. august 1993 – záznam o zložení požadovaného preddavku;

- 15. október 1993 – odporca oznámil okresnému súdu, že garáž nie je predmetom sporu;

- 1.   november   1993   –   okresnému   súdu   bol   predložený   znalecký   posudok   týkajúci   sa nehnuteľností;

- 21.   september   1994   –   okresný   súd   vyzval   odporcu   aby   oznámil,   či   má   návrhy   na dokazovanie, a vyzval Správu katastra Z. (ďalej len „správa katastra“) na oznámenie údajov vo veci vlastníctva garáže a pozemku;

- 3.   október   1994   –   odporca   predložil   okresnému   súdu   oznámenie   o vkladnej   knižke v slovenskej sporiteľni;

- 10.   október   1994   –   správa   katastra   predložila   okresnému   súdu   ním   požadovaný   list vlastníctva;

- 18. október 1994 – okresný súd vyzval sťažovateľku na oznámenie údajov súvisiacich so sporom;

- 26. október 1994 – sťažovateľka predložila okresnému súdu ním požadované údaje;

- 31. október 1994 – okresnému súdu bol predložený znalecký posudok na určenie hodnoty kobercov;

- 1. december 1994 – okresný súd vyzval odporcu na oznámenie údajov o vkladnej knižke;

- 5. december 1994 – odporca oznámil okresnému súdu, že nevie predložiť presné údaje o vkladnej knižke;

- 1. február 1995 – sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že vkladná knižka na meno L. K. bola umorená 21. júna 1989;

- 3.   február   1995   –   okresný   súd   vyzval   slovenskú   sporiteľňu   o oznámenie   skutočností týkajúcich sa umorovacieho konania predmetnej vkladnej knižky;

- 9. február 1995 – slovenská sporiteľňa predložila okresnému súdu odpoveď na jeho výzvu;

- 20. marec 1995 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 10. apríl 1995;

- 10. apríl 1995 – na pojednávaní za neprítomnosti sťažovateľky a jej právneho zástupcu okresný súd po vypočutí odporcu rozhodol rozsudkom;

- 18. máj 1995 – odporca podal okresnému súdu odvolanie proti predmetnému rozsudku;

- 19. máj 1995 – okresný súd vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie;

- 23. máj 1995 – okresnému súdu bolo predložené odvolanie sťažovateľky proti rozsudku z 10.   apríla   1995   a 24.   mája   1995   doručila   okresnému   súdu   doplnenie   predmetného odvolania;

- 29.   máj   1995   –   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za podané odvolanie;

- 1. jún 1995 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok za podané odvolanie;

- 15. jún 1995 – odporca zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie;

- 16.   jún   1995   –   Krajskému   súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   bol predložený spis s odvolaním účastníkov konania proti rozsudku okresného súdu z 10. apríla 1995;

- 2. august 1995 – krajský súd uznesením sp. zn. 10 Co 2644/95 zrušil rozsudok okresného súdu z 10. apríla 1995 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie;

- 4. október 1995 – spis bol vrátený okresnému súdu;

- november 1995 – okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania;

- 15. marec 1996 – okresný súd vyzval K. Z. (ďalej len „bývalý zamestnávateľ odporcu“) na oznámenie údajov o vykonaných zrážkach zo mzdy z titulu prémiového sporenia mladých;

- 26.   marec   1996   –   bývalý   zamestnávateľ   odporcu   predložil   okresnému   súdu   ním požadované údaje;

- 19. apríl 1996 – pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu vznesenia námietky predpojatosti predsedu senátu sťažovateľkou;

- 8. máj 1996 – predseda senátu okresného súdu predložil vyjadrenie k vznesenej námietke;

- 14. máj 1996 – krajský súd uznesením sp. zn. 17 Nc 378/96 rozhodol, že predseda senátu okresného súdu nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci;

- 14. jún 1996 – okresnému súdu bol vrátený spis z krajského súdu;

- 25. jún 1996 – okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania;

- 11. november 1996 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 5. december 1996;

- 5. december 1996 – pojednávanie (za neúčasti sťažovateľky), na ktorom bol vypočutý odporca,   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom   výsluchu   svedkov   dožiadanými   súdmi a vyžiadania si ďalších listinných dôkazov z peňažného ústavu;

- 23. január 1997 – okresný súd dožiadal Okresný súd Banská Bystrica o výsluch svedkov;

- 24.   január 1997   –   okresný   súd   požiadal   Mestský   úrad   L.   (ďalej   len   „mestský   úrad“) o oznámenie adresy navrhovaných svedkov;

- 3. február 1997 – okresnému súdu bola predložená odpoveď mestského úradu;

- 13. február 1997 – okresný súd dožiadal Okresný súd Liptovský Mikuláš o vypočutie svedkov;

- 24.   február 1997   – Okresný   súd Banská   Bystrica   predložil   okresnému   súdu   zápisnice o vypočutí svedkov;

- 20. marec 1997 – Okresný súd Liptovský Mikuláš predložil okresnému súdu zápisnice o vypočutí svedkov;

- 24.   marec   1997   –   okresný   súd   vyzval   odporcu   na   oznámenie   doby,   kedy   pracoval u bývalého zamestnávateľa, a oznámenie doby prémiového sporenia mladých;

- 2. apríl 1997 – okresnému súdu bola predložená odpoveď odporcu;

- 11. apríl 1997 – okresný súd vyzval bývalého zamestnávateľa odporcu na oznámenie doby prémiového sporenia mladých odporcom;

- 21.   apríl   1997   –   okresnému   súdu   bola   predložená   odpoveď   bývalého   zamestnávateľa odporcu;

- 23.   máj   1997   –   okresný   súd   dožiadal   Okresný   súd   Banská   Bystrica   o   vypočutie sťažovateľky;

- 9. júl 1997 – Okresný súd Banská Bystrica predložil okresnému súdu zápisnicu o vypočutí sťažovateľky;

- 11.   júl   1997   –   sťažovateľka   predložila   okresnému   súdu   návrh   na   spôsob vyporiadania BSM;

- 26. august 1997 – okresný súd požiadal slovenskú sporiteľňu o podanie údajov týkajúcich sa prémiového sporenia odporcu;

- 19. september 1997 – okresnému súdu bola predložená odpoveď slovenskej sporiteľne;

- 25. september 1997 – okresný súd vyzval sťažovateľku a odporcu   na podanie údajov o prémiovom sporení odporcu;

- 30. september 1997 – okresnému súdu bola predložená odpoveď odporcu;

- 3. október 1997 – okresnému súdu bola predložená odpoveď sťažovateľky;

- 21. november 1997 – okresný súd opätovne vyzval sťažovateľku na oznámenie údajov o predmetnom prémiovom sporení;

- 26. november 1997 – sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že nevie poskytnúť údaje o predmetnom prémiovom sporení;

- 12. február 1998 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 23. marec 1998;

- 23. marec 1998 – pojednávanie, na ktorom bola prednesená záverečná reč účastníkov, bolo odročené na 25. marec 1998 za účelom vyhlásenia rozsudku;

- 25. marec 1998 – na pojednávaní okresný súd rozhodol rozsudkom;

- 22. apríl 1998 – okresný súd doručoval rozsudok z 25. marca 1998 účastníkom konania;

- 4. máj 1998 – sťažovateľka podala odvolanie proti predmetnému rozsudku;

- 1. jún 1998 – spis bol predložený krajskému súdu;

- 9.   november   1998   –   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   17   Co   1282/98   zrušil   rozsudok okresného súdu z 25. marca 1998 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie;

- 9. február 1999 – spis bol vrátený okresnému súdu;

- 4. marec 1999 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 29. marec 1999;

- 29. marec 1999 – pojednávanie, na ktorom boli vypočutí účastníci konania, bolo odročené na 22. apríl 1999 za účelom doplnenia dokazovania;

- 7. apríl 1999 – okresný súd vyzval slovenskú sporiteľňu na oznámenie zoznamu vecí, ktoré účastníci zakúpili z mladomanželskej pôžičky;

- 20. apríl 1999 – okresnému súdu bola doručená odpoveď slovenskej sporiteľne;

- 22. apríl 1999 – pojednávanie, na ktorom boli opätovne vypočutí účastníci konania, bolo odročené na 17. máj 1999 za účelom predvolania a vypočutia svedkov;

- 29. apríl 1999 – uskutočnila sa výpoveď odporcu;

- 17.   máj   1999   –   pojednávanie,   na   ktorom   boli   vypočutí   svedkovia   (za   ospravedlnenej neúčasti sťažovateľky), bolo odročené na 17. jún 1999 za účelom opätovného predvolania sťažovateľky;

- 17. jún 1999 – pojednávanie, na ktorom bola vypočutá sťažovateľka, bolo odročené na 22. júl 1999 za účelom doplnenia dokazovania a vypočutia svedkov;

- 21. jún 1999 – okresný súd vyzval slovenskú sporiteľňu na zaslanie výpisov o pohybe výberov a vkladov na spornej vkladnej knižke;

- 14. júl 1999 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 22. júl 1999;

- 22.   júl   1999   –   pojednávanie   bolo   pre   neúčasť   sťažovateľky   a jej právneho   zástupcu odročené na neurčito;

- 29. júl 1999 – okresný súd vyzval slovenskú sporiteľňu na zaslanie výpisu celkového pohybu na spornej vkladnej knižke;

- 26. august 1999 – okresnému súdu bola predložená odpoveď slovenskej sporiteľne;

- 15.   august   2000   –   okresnému   súdu   bola   doručená   žiadosť   sťažovateľky   o nariadenie pojednávania;

- 6.   december   2000   –   bol   uskutočnený   záznam   o sťažnosti   sťažovateľky   na   prieťahy v konaní a vznesenej námietke predpojatosti zákonného sudcu;

- 25.   apríl   2001   –   okresný   súd   nariadil   termín   pojednávania   na   4.   jún   2001   a   vyzval sťažovateľku na oznámenie, či trvá na námietke predpojatosti zákonného sudcu;

- 10. máj 2001 – okresný súd urgoval sťažovateľku ohľadne odpovede na jeho výzvu;

- 16. máj 2001 – sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že trvá na námietke predpojatosti zákonného sudcu;

- 21.   máj   2001   –   okresný   súd   oznámil   účastníkom   konania,   že   z dôvodu   námietky sťažovateľky o predpojatosti zákonného sudcu zrušil termín pojednávania nariadeného na 4. jún 2001;

- 21.   máj   2001   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   oznámenie   sťažovateľky,   že   trvá   na pojednávaní nariadenom na 4. jún 2001;

- 18. október 2001 – pojednávanie, na ktorom sťažovateľka odvolala námietku predpojatosti zákonného sudcu, bolo po vypočutí účastníkov konania odročené na neurčito za účelom ďalšieho dokazovania;

- 22.   október   2001   –   okresný   súd   dožiadal   Okresný   súd   Banská   Bystrica   o   vypočutie svedkyne (matky sťažovateľky);

- 12.   november   2001   –   okresný   súd   urgoval   podanie   správy   Okresnému   súdu   Banská Bystrica;

- 19. november 2001 – okresnému súdu bola predložená zápisnica z Okresného súdu Banská Bystrica;

- 21.   november   2001   –   okresný   súd   uznesením   uložil   sťažovateľke   povinnosť   uhradiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania;

- 17. december 2001 – sťažovateľka sa odvolala proti predmetnému uzneseniu okresného súdu;

- 10. január 2002 – okresný súd predložil spis s odvolaním krajskému súdu;

- 31. január 2002 – krajský súd uznesením sp. zn. 17 Co 83/02 zrušil uznesenie okresného súdu z 21. novembra 2001 a vec mu vrátil na ďalšie konanie;

- 26. február 2002 – spis bol vrátený okresnému súdu;

- 27. február 2002 – okresný súd vyzval účastníkov konania na predloženie potvrdenia o ich osobných, majetkových a zárobkových pomeroch;

- 8. marec 2002 – okresnému súdu bolo predložené potvrdenie odporcu;

- 11. marec 2002 – okresnému súdu bolo predložené potvrdenie sťažovateľky;

- 12. marec 2002 – okresný súd uznesením rozhodol o oslobodení sťažovateľky od platenia súdneho poplatku;

- 3. apríl 2002 – okresný súd uznesením uložil odporcovi povinnosť zaplatiť preddavok na znalecké dokazovanie;

- 23. apríl 2002 – odporca sa odvolal proti predmetnému uzneseniu okresného súdu;

- 2. máj 2002 – okresný súd vyzval V. Z. (ďalej len „zamestnávateľ odporcu“) na zaslanie správy o jeho zárobku;

- 13. máj 2002 – okresnému súdu bola predložená správa zamestnávateľa odporcu;

- 20. máj 2002 – krajskému súdu bol predložený spis na rozhodnutie o odvolaní odporcu proti uzneseniu okresného súdu z 3. apríla 2002;

- 31. máj 2002 – krajský súd uznesením sp. zn. 17 Co 1116/02 potvrdil uznesenie okresného súdu z 3. apríla 2002;

- 18. jún 2002 – spis bol vrátený okresnému súdu;

- 31. júl 2003 - okresný súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie na ocenenie garáže;

- 12. august 2003 – znalec oboznámil účastníkov konania s ohliadkou nehnuteľnosti;

- 3. september 2003 – okresný súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru B. (ďalej len   „obvodné   oddelenie“)   o doručenie   zásielky   sťažovateľke,   pretože   táto   neprebrala zásielky doručované súdom 7. augusta 2003 a 19. augusta 2003;

- 25.   september 2003 – okresný   súd urgoval   u obvodného oddelenia doručenie zásielky sťažovateľke;

- 23. október 2003 – obvodné oddelenie oznámilo okresnému súdu, že sťažovateľka je od septembra 2003 v Spolkovej republike Nemecko (ďalej len „SRN“);

- 5.   november   2003   –   okresný   súd   vyzval   matku   sťažovateľky   na oznámenie predpokladaného návratu sťažovateľky zo SRN;

- 18. november 2003 – matka sťažovateľky oznámila okresnému súdu jej možný návrat v marci 2004;

- 19. február 2004 – okresný súd uznesením priznal odmeny znalcom;

- 20.   apríl   2004   –   okresný   súd   požiadal   obvodné   oddelenie   o doručenie   uznesenia z 19. februára 2004 sťažovateľke;

- 1.   máj 2004   –   okresnému   súdu   bol   predložený   znalecký   posudok   týkajúci   sa   spornej garáže;

- 20.   máj   2004   –   obvodné   oddelenie   oznámilo   okresnému   súdu   nemožnosť   doručenia zásielky sťažovateľke;

- 8. jún 2004 – okresný súd požiadal Mestský úrad B. a Register obyvateľov Slovenskej republiky B. o oznámenie trvalého alebo prechodného bydliska sťažovateľky; Úrad práce, sociálnych   vecí   a rodiny   B.   o oznámenie,   či   sa   sťažovateľka   nachádza   v evidencii nezamestnaných,   a Sociálnu   poisťovňu   B.,   či   sťažovateľka   poberá   podporu v nezamestnanosti;

- 14. jún 2003 až 6. júl 2004 – okresnému súdu boli predložené odpovede dožiadaných úradov;

- 11. august 2004 – okresný súd požiadal o doručenie zásielky rodinnému príslušníkovi sťažovateľky (M. K.);

- 24.   august   2004   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   oznámenie   obvodného   oddelenia o nemožnosti doručenia požadovanej zásielky;

- 26. august 2004 – okresný súd požiadal obvodné oddelenie o doručenie zásielky matke sťažovateľky;

- 17.   september   2004   –   obvodné   oddelenie   oznámilo   okresnému   súdu,   že   matka sťažovateľky odmietla prevziať zásielku;

- 21. september 2004 a 20. október 2004 – okresný súd uznesením priznal odmenu znalcovi za vypracovaný znalecký posudok;

- 27. október 2004 – okresný súd požiadal obvodné oddelenie a Mestskú políciu B. (ďalej len „mestská polícia“) o vykonanie šetrenia vo veci pobytu sťažovateľky;

- 9.   november   2004   a 29.   november   2004   –   okresnému   súdu   boli   doručené   odpovede obvodného oddelenia a mestskej polície (nevedeli zistiť adresu sťažovateľky);

- 17.   december   2004   –   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   oznámenie,   či   v jej neprítomnosti ju bude niekto v konaní zastupovať;

- 17.   január   2005   –   okresný   súd   vyzval   matku   sťažovateľky   na oznámenie,   či   bola sťažovateľka počas vianočných sviatkov doma;

- 14.   apríl   2005   –   okresný   súd   požiadal   obvodné   oddelenie   o doručenie   zásielky sťažovateľke;

- 28. apríl 2005 – matka sťažovateľky oznámila okresnému súdu, že sťažovateľka nebola počas vianočných sviatkov doma a nevie, kde sa sťažovateľka nachádza;

- 10. máj 2005 – okresný súd uznesením ustanovil sťažovateľke v konaní opatrovníka;

- 18. júl 2005 – okresnému súdu bola doručená žiadosť sťažovateľky o zrušenie opatrovníka a zároveň bolo okresnému súdu predložené splnomocnenie na jej zastupovanie advokátkou JUDr. D. Š., B.;

- 21. júl 2005 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 8. september 2005;

- 8.   september   2005   –   pojednávanie,   na   ktorom   bola   vypočutá   právna   zástupkyňa sťažovateľky a odporca, bolo odročené na neurčito za účelom predloženia ďalších návrhov na dokazovanie;

- 28. september 2005 – sťažovateľka predložila okresnému súdu vyjadrenie k sporu;

- 22. december 2005 – okresný súd uznesením ustanovil znalca Ing. M. na vypracovanie znaleckého posudku;

- 13. marec 2006 – okresnému súdu bol predložený vypracovaný znalecký posudok;

- 14. marec 2006 – okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom konania.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty spravidla dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (napr. I. ÚS 41/02).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 166/91 o návrhu sťažovateľky na vyporiadanie BSM   došlo   k   porušeniu   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I.ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o vyporiadanie BSM v okolnostiach danej veci môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci   najmä   s ustálením   skutkového   stavu   opakovaným   znaleckým   dokazovaním. Doterajší   neobyčajne   zdĺhavý   priebeh   napadnutého   konania   však   ústavný   súd   nemôže pripísať   iba   na   vrub   faktickej   náročnosti   prerokovávanej   veci,   ale,   ako   to   bude   ďalej vyhodnotené,   aj   na   vrub   (postup)   okresného   súdu.   Faktická   zložitosť   veci   sa   pritom odstupom času a čoraz výraznejšou dĺžkou konania stále viac zvýrazňuje.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd zistil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sťažovateľka značnou mierou prispela k doterajšej dĺžke konania pred okresným súdom, a ktoré musia byť osobitne zohľadnené na jej   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v predmetnom   konaní k prieťahom. Sťažovateľka sa nezúčastnila viacerých pojednávaní na okresnom súde aj ako ospravedlnená (napríklad 10. apríla 1995, 17. mája 1999, 22. júla 1999), ktoré boli z tohto dôvodu odročované, dvakrát namietala predpojatosť sudcov (námietku predpojatosti sudcu z 19. apríla 1996 krajský súd 14. mája 1996   zamietol a námietku   zo 6. decembra 2000 sťažovateľka odvolala 18. októbra 2001 po vyše 10 mesiacoch), z dôvodu nenahlásenia odchodu do zahraničia jej okresný súd nemohol od 7. augusta 2003 do mája 2005 doručiť zásielky, t. j. v trvaní viac ako 21 mesiacov.

Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedla, že sťažovateľka „sa zdržiava v cudzine z uvedeného dôvodu udelila plnomocenstvo advokátovi, aby bolo možné jej vec riešiť, v cudzine sa zdržiava od roku 2003 (...)“.

Ústavný   súd   z predloženého   spisu   okresného   súdu   zistil,   že   sťažovateľka   sa v inkriminovanom období zdržiavala v cudzine minimálne od 7. augusta 2003, keď jej už nebolo   možné   doručiť   zásielku   na   jej   adresu,   splnomocnenie   na   svoje   zastupovanie advokátkou   JUDr.   D.   Š.   však   predložila   okresnému   súdu   až   18.   júla   2005,   a tým   tiež prispela   k predĺženiu   napadnutého   konania   a   túto   skutočnosť   bolo   treba   zohľadniť   pri priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania a všetky okolnosti daného prípadu.

Vychádzajúc   zo   skutočností   uvádzaných   v sťažnosti,   jej   príloh   a z   vyjadrení účastníkov konania ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol vo veci nečinný:

- od 1. novembra 1993 (predloženie znaleckého posudku) do 21. septembra 1994 (výzva odporcovi na doplnenie dôkazov), t. j. viac ako 10 mesiacov;

- od 4. októbra 1995 (vrátenie spisu) do 15. marca 1996 ( okresný súd vyzval bývalého zamestnávateľa odporcu na oznámenie údajov o vykonaných zrážkach zo mzdy), t. j. viac ako 5 mesiacov,

- od 14. júna 1996 (vrátenie spisu okresnému súdu) do 11. novembra 1996 (nariadenie pojednávania), t. j. takmer 5 mesiacov;

- od 22. júla 1999 (pojednávanie) do 25. apríla 2001 (nariadenie pojednávania), t. j. viac ako 21 mesiacov;

-   od   18.   júna   2002   (vrátenie   spisu   okresnému   súdu)   do   31.   júla   2003   (nariadenie kontrolného znaleckého posudku), t. j. viac ako 13 mesiacov.

Celková   doba   nečinnosti   okresného   súdu   ustálená   ústavným   súdom   predstavuje obdobie v trvaní 54 mesiacov, t. j. viac ako 4,5 roka.

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   v konaní   nezohľadnil   obdobie   konania   okresného súdu, počas ktorého bola sťažovateľka bez oznámenia adresy v zahraničí.

Obranu   predsedníčky   okresného   súdu,   podľa   ktorej   prieťahy „boli   čiastočne spôsobené   aj   tým,   že   Okresný   súd   vo   Zvolene   nebol   dlhodobo   dostatočne   personálne obsadený,   mal   vysoký   nápad   vecí.   V dôsledku   toho   nebolo   možné   s existujúcim   stavom sudcov vykonať také opatrenia, aby sa vo veciach konalo bez prieťahov“, nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno   prihliadnuť   na   skutočnosti   označované   ako   objektívne,   ktoré   vyplývajú z vyjadrenia predsedu okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri napr. I. ÚS   19/00,   I. ÚS 28/01,   I.   ÚS   50/01,   I.   ÚS   108/02,   I. ÚS   38/03),   že   nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa   za   tým   účelom   prijali   včas   adekvátne   opatrenia.   Ústava   v čl.   48   ods.   2   zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Skutočnosť,   že   okresný   súd   mal   personálne   problémy,   ktoré   nedokázal   riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä na celkovú neobyčajnú dĺžku doterajšieho konania, ale i podiel sťažovateľky na celkovej dĺžke konania, považuje za primerané vo výške 80 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľke   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia.

Právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila a vyúčtovala trovy za právne zastúpenie v celkovej výške 5 302 Sk, a to za dva právne úkony uskutočnené v roku 2005.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovení z § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Sťažovateľke patrí náhrada trov za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia   a   podanie   ústavnému   súdu)   vykonané   v roku   2005   vo   výške   5 002 Sk a dvojnásobok   režijného   paušálu   vo   výške   300   Sk,   t. j.   spolu   vo   výške   5 302 Sk. Sťažovateľke   tiež   patrí   náhrada   za   jeden   úkon   uskutočnený   v roku   2006   (vyjadrenie z 20. februára 2006) vo výške 2 730 Sk a režijný paušál vo výške 164 Sk. Sťažovateľke teda celkovo prislúcha náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 8 196 Sk.

Keďže právna zástupkyňa sťažovateľky si vyúčtovala náhradu trov konania vo výške 5 302 Sk, ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov v požadovanej výške, tak ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. marca 2006