znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 697/2013-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. marca 2014 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Milana Ľalíka v konaní   o sťažnosti   A.   B.,   V.,   zastúpeného   Mgr.   Štefanom   Jakabom,   Advokátska kancelária,   Žižkova   6,   Košice,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   uznesením   Okresného   súdu   Košice   I   č.   k.   15   C   151/2008-120 z 30. mája 2013 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti A. B.   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 697/2013-25 z 20. novembra 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť A. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením   Okresného súdu   Košice   I   (ďalej len „okresný   súd“) č. k. 15 C 151/2008-120 z 30. mája 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2.   Na   okresnom   súde   je   pod   sp.   zn.   46   C   450/1992   na   návrh   sťažovateľa proti žalovaným 1. Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava, 2. spoločnosť L., L., a 3. Ing. M. K., K., vedené konanie o určenie, že vec – nehnuteľnosť vedená na LV č...., nachádzajúca sa   v katastrálnom   území   K.,   obec   K.,   okres K.,   parc. č.  ...   –   zastavaná   plocha o výmere... m2,   dom   č.  ...   patrí   v celosti   do   dedičstva   sťažovateľa   po   jeho   nebohých predchodcoch. Uvedené konanie prebieha na okresnom súde od roku 1992 a dosiaľ nie je právoplatne   ukončené.   Sťažovateľ   vychádzajúc   z názoru,   že   je   výlučným   vlastníkom nehnuteľnosti, si na okresnom súde 14. augusta 2008 uplatnil žalobou návrh na zaplatenie majetkových nárokov v sume 692 723,89 € (pôvodne v sume 20 869 000 Sk) s prísl. proti žalovaným Ing. M. K. a Slovenskej sporiteľni, a. s. Konanie je vedené na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 151/2008. Toho istého dňa, ako sťažovateľ podal žalobu na okresnom súde, zároveň   podal   návrh   na   prerušenie   uvedeného   konania   do právoplatného   rozhodnutia vo veci   sp.   zn.   46   C   450/1992.   Okresný   súd   (po   rozhodnutí   o žiadosti   o oslobodenie od platenia   súdnych   poplatkov   uznesením   č.   k.   15   C   151/2008-47   z 12.   januára   2009) vyhovel   žiadosti   sťažovateľa   a uznesením   č.   k.   15   C   151/2008-50   z 5. marca   2009 prerušil konanie   do   právoplatného   skončenia   konania   vedeného   okresným   súdom pod sp. zn.   46   C   450/1992.   V takto   od   5.   marca   2009   prerušenom   konaní nevykonával okresný súd žiadne úkony, pravidelne dožiadaním (4. augusta 2009, 26. novembra 2009, 11. marca 2010, 17. júna 2010, 25. augusta 2010 a 24. januára 2011) overoval, aký je stav v konaní vo   veci.   Rozsudok   okresného   súdu   sp.   zn.   46   C   450/1992   z 24.   marca   2010, ktorým   v I.   výroku   určil,   že „nehnuteľnosť   vedená   na   LV   č.  ...,   nachádzajúca v katastrálnom území K., obec K., okres K., parc. č.... – zastavaná plocha o výmere... m2, dom č.... v celosti patrí do dedičstva po neb. O. J. P., nar. K. E. A., v M. dňa..., zom. dňa...“, a v II.   výroku   rozhodol   tak,   že „O   trovách   konania   bude   rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku“, sa   v II.   výroku   stal   právoplatným 4.   mája 2010   a I. výrok bol zmenený   rozsudkom   Krajského   súdu   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“) sp. zn. 1 Co 163/2010 z 9. decembra 2010 tak, že žalobu zamieta. Proti rozsudku krajského súdu   podal   sťažovateľ   31.   januára 2011   dovolanie.   Spis   bol   na   rozhodnutie   o dovolaní predložený   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“) 4. apríla 2011.   Najvyšší   súd   o dovolaní   rozhodol   uznesením   sp.   zn.   6   Cdo   71/2011 z 27. februára   2013   tak,   že   rozsudok   krajského   súdu   zrušil   a vec   mu   vrátil   na   ďalšie konanie. Spis bol krajskému súdu vrátený 4. apríla 2013, kde sa aj t. č. nachádza a je vedený pod sp. zn. 1 Co 147/2013.

Sťažovateľ   podal   7.   mája   2013   okresnému   súdu   v prerušenom   konaní návrh na zmenu   návrhu   voči   pôvodným   odporcom   v   konaní   a   doplnenie   žaloby zo 14. augusta 2008 (ku ktorej podal doplnenie aj 22. októbra 2010) o odporcu v 3. rade, a to   spoločnosť   L.,   L.   Okresný   súd   o návrhu   zo 7. mája 2013   o doplnení   žaloby zo 14. augusta 2008 rozhodol dvomi uzneseniami, a to uznesením č. k. 15 C 151/2008-120 z 30. mája 2013, ktorým nepripustil zmenu návrhu na začatie konania navrhovanú žalobcom v podaní   z 22.   októbra   2010   a 7.   mája   2013   proti   pôvodným odporcom   Ing.   M.   K. a Slovenskej   sporiteľni,   a.   s.,   a uznesením č. k. 15 C 151/2008-122   z 30.   mája   2013 (v spojení   s opravným   uznesením   č. k.   15   C   151/2008-133   z 8.   októbra   2013),   ktorým pripustil, aby do konania na stranu odporcov vstúpil odporca v 3. rade spoločnosť L., L., a pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že „Odporca v 3. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi   173   136,94   €   s úrokom   z omeškania   vo   výške   8,75%   ročne   zo   sumy 173 136,94 € od 3. 5. 2013 do zaplatenia“.

3.   Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   namieta,   že   uznesením   okresného   súdu č. k. 15 C 151/2008-120   z   30.   mája   2013,   ktorým   nepripustil   zmenu   návrhu   na   začatie konania navrhovanú žalobcom v podaní z 22. októbra 2010 a 7. mája 2013 proti pôvodným odporcom Ing. M. K. a Slovenskej sporiteľni, a. s., došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy, žiada, aby   ústavný   súd   zrušil   uznesenie   okresného   súdu   a vec   mu   vrátil   na ďalšie   konanie a zaviazal okresný súd nahradiť sťažovateľovi trovy konania.  

II.

4.   Ústavný   súd   uznesením   č.   k.   I.   ÚS   697/2013-23   z 20.   novembra   2013   prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie   a listom zo 14. januára 2014 vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k vhodnosti ústneho pojednávania, a okresný súd zároveň požiadal o vyjadrenie k prijatej sťažnosti a zaslanie kompletného spisu z napadnutého konania.

5. Okresný súd listom sp. zn. Spr V/31/2014 z 23. januára 2014 predložil ústavnému súdu vyjadrenie vo veci a kompletný spis sp. zn. 15 C 151/2008. Ústavný súd zistil, že vyjadrenie   okresného   súdu   obsahuje   podrobnú   chronológiu   úkonov   uskutočnených v napadnutej   veci   (ktoré   sa   zhodujú   s úkonmi   dokladovanými   v predloženom   spise). V závere   podaného   vyjadrenia   predseda   okresného   súdu   uviedol: „Podľa   §   32   ods.   2 zák. č. 757/2004 Z. z. riadenie a správa súdov nesmú zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov.   Na   základe   uvedeného   nie   som   oprávnený   posúdiť,   či   sudkyňa   uznesením č. k. 15C/151/2008-120 porušila práva účastníka garantované v čl. 46 ods. 1 a 2 a v čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl.   46   ods.   1   a 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   sa   môže   domáhať   zákonom ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde,   a podľa   čl.   48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

9. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v tom,   že   každý   sa   môže   domáhať   ochrany   svojich   práv   na   súde.   Tomuto   oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy).

Podľa   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu   (IV.   ÚS   77/02,   III.   ÚS   63/06, III. ÚS 203/08) každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republiky   ratifikovala   a boli   vyhlásené   spôsobom,   ktorý   predpisuje   zákon.   Súčasne   má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.

10. Ústavný súd zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecných   súdov,   ktoré   viedli   k rozhodnutiu   vo   veci   samej   alebo   k inému   súdnemu rozhodnutiu,   ktorým   končí   konanie   pred   nimi.   Tento   postup   je   dôsledkom   toho,   že všeobecné   súdy   vychádzajú   pri   prerokovávaní   a rozhodovaní   vecí   patriacich   do   ich právomoci zo zákonnej úpravy a z vlastnej interpretácie zákonov. Základné právo na súdnu ochranu   neznamená   nárok   na   to,   aby   bol   účastník   konania   pred   všeobecným   súdom úspešný, t. j. aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp.   s jeho právnymi názormi (II. ÚS 172/05).

11. Zo spisu okresného súdu sp. zn. 15 C 151/2008 vyplýva, že sťažovateľ podal na okresnom súde 14. augusta 2008 žalobu podľa § 80 písm. b) a § 88 ods. 1 písm. h) Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“),   ktorou   sa   domáhal   zaplatenia sumy 692 723,89 € (pôvodne sumy 20 869 000 Sk) od odporcu 1. Ing. M. K., K., a odporcu 2.   Slovenskej   sporiteľne,   a.   s.,   Bratislava,   a to   z dôvodu,   že   neoprávnene   užívajú nehnuteľnosť   vedenú   na   LV   č.  ...,   nachádzajúcu   sa   v katastrálnom   území   K.,   obec   K., okres K.,   parc.   č.  ...   –   zastavaná   plocha   o výmere  ... m2,   dom   č.  ...   v celosti,   ktorej   je vlastníkom, a zároveň požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Sťažovateľ v žalobe uviedol, že žalobu podáva z dôvodu, aby nedošlo k premlčaniu jeho majetkových nárokov. Zároveň s podaním žaloby podal okresnému súdu návrh na prerušenie konania podľa   §   109   ods.   2   písm.   c)   OSP   do právoplatného   rozhodnutia   vo   veci   sp.   zn. 46 C 450/1992   o určenie,   že   vec   –   nehnuteľnosť   vedená   na   LV   č.  ...,   nachádzajúca   sa v katastrálnom území K., obec K., okres K., parc. č.... – zastavaná plocha o výmere... m2, dom č.... patrí v celosti do dedičstva sťažovateľa po jeho nebohých predchodcoch.

Okresný   súd   žiadosti   sťažovateľa   vyhovel,   uznesením   č.   k.   15   C   151/2008-47 z 12. januára 2009 mu priznal oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky a konanie uznesením č. k. 15 C 151/2008-50 z 5. marca 2009 prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 46 C 450/1992. Následne sťažovateľ svoju žalobu   rozšíril   22.   októbra   2010   o zaplatenie   sumy   710 056   €   s úrokom   z omeškania vo výške 8 % ročne od 22. októbra 2010 do zaplatenia. Napriek skutočnosti, že v konaní sp. zn.   46   C   450/1992   o určenie   vlastníctva   bolo   vydané   predbežné   opatrenie   o zákaze nakladania   s predmetom   vlastníctva,   nehnuteľnosť   bola   predaná   a jej   vlastníkom   sa povolením   vkladu   do   katastra   nehnuteľnosti   7.   novembra 2012   stala   spoločnosť   L.,   L., ktorej   bolo   priznané   postavenie   odporcu   v 3. rade.   Sťažovateľ   vzhľadom   na   uvedenú skutočnosť a „z opatrnosti“, aby nedošlo k premlčaniu jeho finančných nárokov, doplnil svoju   žalobu   zo   14.   augusta   2008   o odporcu   v 3.   rade,   proti   ktorému   uplatnil   sumu 173 136,94 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne, a to od 3. mája 2013 až do zaplatenia.

Okresný   súd   v prerušenom   konaní   rozhodoval   o zmene   návrhu,   a kým   dvom návrhom z 22. októbra 2010 a 7. mája 2013 uplatneným proti odporcom 1. a 2. uznesením č. k. 15 C 151/2008-120 z 30. mája 2013 nevyhovel a zmenu návrhu nepripustil, uznesením č.   k.   15   C   151/2008-122   z toho   istého   dňa   pripustil,   aby   na   strane   odporcov   vstúpila do konania ako odporca 3. spoločnosť L., L., a pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že odporca v 3. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 173 136,94 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z uvedenej sumy, a to od 3. mája 2013 do zaplatenia.

12. Ústavný súd na základe vyhodnotenia už uvedených skutočností dospel k záveru, že   postupom   okresného   súdu   došlo   v prerušenom   konaní   k procesným   pochybeniam, napriek tomu   konštatuje, že v danej situácii nemá toto porušenie ústavno-právny rozmer a nedošlo ním k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Ústavný súd poznamenáva, že o oprávnených finančných nárokoch sťažovateľa bude možné rozhodnúť až po právoplatnom rozhodnutí vo veci sp. zn. 46 C 450/1992, v ktorom bude   vyriešené   vlastníctvo   k predmetnej   nehnuteľnosti.   Podľa   zistení   ústavného   súdu okresný súd rozsudkom sp. zn. 46 C 450/1992 z 24. marca 2010 určil, že nehnuteľnosť vedená   na   LV   č.  ...,   nachádzajúca   sa   v katastrálnom   území   K.,   obec   K.,   okres   K., parc. č.... –   zastavaná   plocha   o výmere  ...   m2,   dom   č.  ...   v celosti   patrí   do   dedičstva po neb. O.   J.   P.,   nar.   K.   E.   A.,   nar.  ...   v M.,   zom.   dňa  ...,   a o trovách   konania   bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku. Krajský súd rozsudkom   sp. zn. 1 Co 163/2010 z 9. decembra   2010   zmenil   rozsudok   okresného   súdu   vo   vyhovujúcom   výroku   tak,   že žalobu   zamietol.   Proti tomuto   rozsudku   podal   sťažovateľ   dovolanie.   Najvyšší   súd Slovenskej republiky o dovolaní rozhodol 27. februára 2013 pod sp. zn. 6 Cdo 71/2011 tak, že rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vec je na krajskom súde   vedená t. č.   pod sp.   zn. 1 Co 147/2013 a nie je dosiaľ rozhodnutá (pojednávanie uskutočnené 8. januára 2014, ďalší termín je nariadený na 2. apríl 2014), z čoho vyplýva, že v súčasnom   štádiu   konania nie   je právoplatne vyriešená otázka, či   finančné   očakávania sťažovateľa sú legitímne.

13. Ústavný súd nemohol vyhovieť ani námietke sťažovateľa o porušení základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože sa jeho vyslovenia domáha v prerušenom konaní. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nečinnosť   súdu   v dôsledku   existencie   prekážky   jeho   postupu   vytvorenej   zákonom ustanoveným   postupom   tak,   ako   to   je   v danom   prípade   právoplatným   uznesením̶ o prerušení   konania,   nemôže   posudzovať   ako   zbytočné   prieťahy   v súdnom   konaní (m. m. I. ÚS 78/02, III. ÚS 121/2013).

13.   Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že v konaní sp. zn.   15   C   151/2008   nedošlo   k porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1 a základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto sťažnosti nevyhovel.

14.   Vzhľadom   na   uvedené   sa   ústavný   súd   už   ďalšími   návrhmi   sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2014