znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 694/2024-12

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Miroslava Duriša v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛,, zastúpeného WEBBER LEGAL, s.r.o., Duchnovičovo námestie 1, Prešov, proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 35Up/232/2024 z 30. júla 2024 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľa

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 15. októbra 2024 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením okresného súdu o vyčíslení trov konania. Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

2. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal voči žalovanému sťažovateľovi zaplatenia 4716,58 eur s príslušenstvom. Upomínacie konanie bolo zastavené pre nepodanie návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní. Na návrh sťažovateľa okresný súd obsadený vyšším súdnym úradníkom uznesením sp. zn. 35Up/232/2024 z 19. júna 2024 zaviazal žalobcu nahradiť sťažovateľovi trovy konania 443,28 eur spočívajúce v trovách právneho zastúpenia.

3. Sťažnosť sťažovateľa nasmerovanú proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka sudkyňa okresného súdu zamietla ako nedôvodnú podľa § 250 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Súd sa nestotožnil s určením (a vyčíslením) základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby právnym zástupcom sťažovateľa (t. j. 220,77 eur), podľa ktorého tarifná hodnota zahŕňa nielen istinu, ale aj hodnotu (vyčísleného) príslušenstva pohľadávky. Podľa súdu tarifná hodnota sporu pre jej výpočet je len hodnota žalobcom uplatnenej a súdom priznanej istiny, a nie aj hodnota vyčísleného príslušenstva pohľadávky. S argumentačnou pomocou právnej vedy a rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít súd ďalej vysvetlil, že cena príslušenstva sa zahrnie do základu na určenie tarifnej hodnoty len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poskytovania právnej služby. V nadväznosti na uvedené súd dospel k záveru, že výrok o trovách konania v uznesení vyššieho súdneho úradníka je správny a dostatočne odôvodnený.

4. Sťažovateľ považuje napadnuté uznesenie okresného súdu za ústavne neudržateľné a za také, ktoré porušuje jeho základné práva. V kontexte rozhodovacej činnosti všeobecných súdov (ak sú dodávatelia v konaní proti spotrebiteľom úspešní, je im priznávaná náhrada trov konania nielen z uplatnenej istiny, ale aj z príslušenstva) sa sťažovateľovi javí, že napadnuté uznesenie nie je eurokonformné, keďže uvedený prístup aplikovaný nebol a rovnako bola porušená aj zásada ekvivalencie definovaná judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Na podklade (i) judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 1MCdo/1/2004, R 34/2005) a (ii) judikatúry českých súdov (sp. zn. 7 Cmo507/507/2005, sp. zn. 23Cdo/2585/2015, sp. zn. I. ÚS 2717/08) o náhrade trov konania, ktorú je podľa sťažovateľa potrebné vykladať mutatis mutandis aj pre rozhodovanie o výške náhrady trov konania, argumentuje v prospech priznania výšky náhrady trov konania z uplatnenej istiny a príslušenstva. Keďže výška náhrady trov konania bola priznaná iba z uplatnenej istiny, okresný súd napadnutým uznesením porušil aj vlastnícke právo sťažovateľa.

II.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

5. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru) a porušenie práva vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu k dohovoru) uznesením okresného súdu, ktorým zamietol sťažnosť podanú sťažovateľom proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o vyčíslení trov konania z dôvodu, že za základ tarifnej hodnoty pre výpočet výšky trov právneho zastúpenia v upomínacom konaní nevzal do úvahy istinu vrátane jej príslušenstva, ale iba samotnú sumu vymáhanej istiny.

6. Ústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru o zdržanlivom prístupe k problematike náhrady trov konania, ku ktorých posudzovaniu dochádza iba v ojedinelých prípadoch. K aktivácii svojej kasačnej právomoci pristupuje len za celkom výnimočných okolností (IV. ÚS 248/08, IV. ÚS 182/09, IV. ÚS 481/2013), ak zistí, že rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý zakladá zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania.

7. Po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu vydaného sudkyňou ústavný súd konštatuje, že dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnený právny záver, že iba hodnota žalobcom uplatnenej a súdom priznanej istiny je tarifnou hodnotou, ktorá je základom pre určenie odmeny za právne služby, je ústavne udržateľný. Na podporu záverov okresného súdu ústavný súd primerane odkazuje na svoju aktuálnu judikatúru (sp. zn. IV. ÚS 178/2024, sp. zn. IV. ÚS 656/2021), ktorá nadväzuje na uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 387/2018. Podstatnou okolnosťou, pre ktorú sa cena príslušenstva nezahrnula do základu na určenie tarifnej hodnoty, bolo v danej veci to, že príslušenstvo pohľadávky nebolo samostatným predmetom poskytovania právnej služby, čo sťažovateľ vo svojej argumentácii nespochybňoval. Navyše, okolnosti danej veci nedosahujú ani potrebnú mieru ústavnoprávnej intenzity, ak sťažovateľ v konaní o vyčíslení trov konania v podstate namieta v zásade zanedbateľný rozsah rozdielu medzi sumou požadovanou vo vyčíslení trov konania (562,80 eur) a sumou priznanou uznesením vyššieho súdneho úradníka (443,28 eur).

8. Pokiaľ ide o   argumentáciu sťažovateľa citovaním právnych viet, je potrebné uviesť, že tieto nie je možné aplikovať z dôvodu prevalentnej miery odlišnosti skutkových a právnych charakteristík od právnej veci sťažovateľa. V prvom rade išlo o civilné konania, ktorých predmetom boli spravidla viaceré samostatné nároky (vedľa pohľadávky aj príslušenstvo), s iným procesným výsledkom (čiastočný úspech žalobcu), a v ktorých sa riešila právna otázka významu príslušenstva pri posudzovaní náhrady trov podľa úspechu, a teda právny výklad § 142 Občianskeho súdneho poriadku (aktuálne § 255 CSP), resp. § 142 Občanského soudního řádu, a nie metodika výpočtu trov konania podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

9. Ústavný súd preto dospel pri predbežnom prerokovaní k záveru, že medzi napadnutým uznesením okresného súdu vydaným sudkyňou a obsahom označených základných práv neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o ich porušení. Na základe uvedeného ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.

10. V závere ústavný súd ešte podotýka, že sťažovateľ k svojej ústavnej sťažnosti nepriložil plnú moc pre svojho zástupcu na zastupovanie pre ústavným súdom. Nevyzýval na doplnenie predmetnej plnej moci, pretože ústavná sťažnosť smerujúca proti napadnutému uzneseniu okresného súdu musela byť v tomto prípade odmietnutá z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti a samotné fyzické doplnenie plnej moci by už v tomto prípade nemalo žiadny význam.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. decembra 2024

Miloš Maďar

predseda senátu