znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 692/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. novembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., vedené pod sp. zn. Rvp 17472/2013 – sp. zn. Rvp 17473/2013, zastúpenej advokátom JUDr. B. F., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14 NcC 94/2012 z 8. októbra 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 17472/2013 – sp. zn. Rvp 17473/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 17472/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 7. júna 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie   svojich   základných   práv   podľa   čl.   46   ods.   1   a čl. 48 ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu   v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 14 NcC 94/2012 z 8. októbra 2012 a jemu predchádzajúcim postupom.

II.A

2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3. Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.B

K spoločnému prerokovaniu vecí

4. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v   znení neskorších   predpisov   (ďalej aj „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

5. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia a z   tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   týchto   sťažností   a   taktiež prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a   krajského   súdu,   proti   ktorému   tieto sťažnosti   smerujú,   rozhodol   ústavný   súd   uplatniac   citované   právne   normy   tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.C

6. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol...

7.   Ústavný   súd   v predmetných   veciach   zistil,   že   sťažovateľka   podala   viacero ústavných sťažností, ktorými namietala pôvodne samostatne vedené konania krajského súdu o námietkach zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Žiar nad Hronom, ktoré boli krajským súdom   spojené   na   spoločné   konanie   a následne   o nich   krajský   súd   rozhodol   jedným uznesením, a to sp. zn. 14 NcC 94/2012 z 8. októbra 2012. Konkrétne sťažovateľka podala sťažnosť   vedenú   ústavným   súdom   pod   sp.   zn.   Rvp   17472/2013   vo vzťahu   ku konaniu o námietke zaujatosti vedenému na krajskom súde pod sp. zn. 14 NcC 108/2012 a sťažnosť vedenú pod sp. zn. Rvp 17473/2013 vo vzťahu ku konaniu krajského súdu vedenému pod sp. zn. 14 NcC 94/2012.

8. Ústavný súd zistil, že svojím uznesením sp. zn. I. ÚS 643/2013 z 30. októbra 2013, ktoré   nadobudlo   právoplatnosť   12.   novembra   2013,   rozhodol   o odmietnutí   viacerých sťažností sťažovateľky, a to aj vo vzťahu ku konaniu o námietkach zaujatosti spojených na spoločné   konanie   vedenému   krajským   súdom   pod   sp. zn.   14   NcC   94/2012 (Rvp 15559/2013);   sťažnosti   boli podľa   § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie a rozhodnutie odmietnuté.

9.   Z uvedeného   teda   vyplýva,   že   aj   v konaniach   vedených   ústavným   súdom   pod sp. zn. Rvp 17472/2013 – sp. zn. Rvp 17473/2013 vystupujú identickí účastníci, predmet konania   a sťažovateľka   sa   domáha   vyslovenia   porušenia   rovnakých   práv   vo   vzťahu ku konaniam krajského súdu, o ktorých už ústavný súd rozhodol svojím uznesením sp. zn. I. ÚS 643/2013 z 30. októbra 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12. novembra 2013. Inými slovami, sťažovateľka sa domáha, aby ústavný súd konal vo veciach, o ktorých už raz právoplatne rozhodol, vzhľadom na čo ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosti odmietol pre ich neprípustnosť [§ 24 písm. a) zákona o ústavnom súde].

10.   V závere   ústavný   súd   zvýrazňuje,   že   nemohol   prehliadnuť   predovšetkým „hmotnoprávne“   aspekty   tvoriace   nosné   dôvody   podaných   súdnych   žalôb   v   konaní pred všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už právoplatnými rozhodnutiami súdov (všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s tým istým účastníkom, a to spoločnosťou P., s. r. o. Tieto sú pre všetkých zainteresovaných už notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstáva aj   otázka,   aký   význam   a   efektivitu   má   pre   sťažovateľku   tento   postup,   keďže   aj   podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej   úrovni,   pokiaľ   sa   javí   z   materiálneho   hľadiska   v obdobných   prípadoch   ako neefektívny.

11. Taktiež poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2013