SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 691/2014-31
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2015 v senátezloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka(sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Olosom, Advokátska kancelária, M. R. Štefánika71, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupomOkresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 138/08 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovzaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IIIv konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 138/08 p o r u š e n é b o l o.
2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 138/08p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 518,71 €(slovom päťstoosemnásť eur a sedemdesiatjeden centov), ktorú j e jej Okresný súdBratislava III p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. Martina Olosa,Advokátska kancelária, M. R. Štefánika 71, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnostitohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. I. ÚS 691/2014-11 z 12. novembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresnýsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 138/08.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 138/08 sasťažovateľka v postavení nezaopatreného dieťaťa (z dôvodu štúdia na vysokej škole) domáhaproti svojmu otcovi zvýšenia výživného, pričom podľa jej vyjadrenia okresný súd konáv tejto jej veci aj napriek sťažnosti na prieťahy v konaní podanej predsedovi okresného súduso zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, v dôsledku čoho z dôvodu nedostatkufinančných prostriedkov bola nútená ukončiť vysokoškolské štúdium a podniká akoživnostníčka.
3. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom taktorozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ rod. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 15 C 138/2008 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava III prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 138/2008 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ rod. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- €, (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný mu zaplatiť do tridsať dní od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd v Bratislave III je povinný uhradiť sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛, rod. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ do tridsať dní od právoplatnosti tohto nálezu trovy konania vo výške 331,65 EUR (slovom tristotridsaťjeden eur šesťdesiatpäť centov) na účet advokáta JUDr. Martina Olosa...“
4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania,a to za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr 3036/2015 z 23. februára 2015a k vhodnosti ústneho pojednávania aj doplňujúcim listom z 15. júna 2015, zákonný sudcaokresného súdu v posudzovanej veci listom z 12. februára 2015 a právny zástupcasťažovateľky po opakovaných urgenciách ústavného súdu listom z 2. júna 2015.
4.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol: „Nemožno sa... stotožniť s jej názorom, že Okresný súd Bratislava III prakticky nekoná so zámerom meritórne rozhodnúť o čom svedčia dve meritórne rozhodnutia. Je pravdou, že vo veci od roku 2008 nebolo právoplatne rozhodnuté, ale navrhujem, aby v tejto súvislosti najmä pre prípad konštatovania zbytočných prieťahov... aby prihliadol najmä na tú skutočnosť, že jednou z podstatných príčin dĺžky súdneho konania je skutočnosť, že navrhovateľka sa túto dobu ani raz nedostavila na pojednávanie, pričom celkovo bolo vytýčených 15 termínov pojednávania a navrhovateľka mala doručenie vykázané sama alebo prostredníctvom svojho zástupcu.
Navrhujeme, aby Ústavný súd SR zohľadnil túto skutočnosť, a aby z tohto dôvodu nepriznal navrhovateľke finančné zadosťučinenie. Podľa názoru prvostupňového súdu podstatne sa pričinila na dĺžke tohto konania najmä navrhovateľka svojimi neúčasťami na pojednávaní, v dôsledku čoho súd nemohol dostatočne zistiť skutkový stav, čo bolo i jedným z dôvodov zrušujúcich rozhodnutí zo strany odvolacieho súdu.“
V doplňujúcom liste predseda okresného súdu uviedol: „... netrvám na ústnom pojednávaní vo veci.“
4.2 Zákonný sudca okresného súdu v predmetnej veci vo svojom vyjadrení okrempopisu procesných úkonov vo veci tiež na dokreslenie procesného stavu uviedol:
„... zo živnostenského registra, z ktorého je zrejmé, že navrhovateľka je živnostníčkou od 1. 1. 2012, má päť predmetov podnikania... odo dňa 1. 1. 2012 vyživovacia povinnosť zanikla... následne odvolací súd dňa 4. 11. 2013 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, spis bol odvolacím súdom vrátený tunajšiemu súdu dňa 27. 11. 2013.
Tak súd sa až dodatočne dozvie, že sa navrhovateľka vydala, čo by súdu zrejme ani neoznámila, keby to nebol uviedol odporca na pojednávaní pred odvolacím súdom, neoznámila súdu, že je podnikateľkou, jej zástupca až v ospravedlnení na pojednávanie dňa 4.11.2013, teda na posledné, v poradí tretie, pojednávanie na odvolacom súde, v mailovom podaní uviedol, že vyživovacia povinnosť odporcu zanikla dňa 1. 1. 2012, teda takmer pred dvoma rokmi, navrhovateľka sa nikdy neustanovila na pojednávanie, jej zástupca sa ustanovil na pojednávanie iba raz, dňa 11. 1. 2012... na ktorom predložil súdu možnosti zamestnania odporcu, tak som ho za týmito možnosťami poslal, výsledky boli negatívne, ako je zrejmé zo zápisnice o pojednávaní, /č. l. 298/, ja som návrh navrhovateľky zamietal z dôvodu, že odporca je doslova na hranici biedy, čo odporca preukazoval, ale navrhovateľka, resp. jej zástupca na pojednávania nechodili, keby navrhovateľka videla svojho otca, tak by možno zmenila názor, nie raz som musel vetrať pojednávaciu miestnosť po skončení pojednávania a pritom odporca chodil na pojednávania triezvy, ani opitý do práce si nemohol dovoliť chodiť, keďže z SBS by ho okamžite prepustili, ale šatstvo mal napáchnuté, hygiena pri jeho spôsobe života klesala, poukazujem na to, že Žilina nie je Vladivostok, aby sa navrhovateľka, resp. jej zástupca nemohli ustanovovať na pojednávania, viac by sme sa posunuli dopredu v konaní, ale ja som v rozsudkoch uvádzal, že si súd si uvedomuje zvýšené potreby navrhovateľky, ktorá bývala s matkou, ale odporca jednoducho vôbec nemá z čoho platiť výživné.“
4.3 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom vyjadrení k stanovisku okresného súdu,ako aj k vhodnosti ústneho pojednávania uviedol:
„... súhlasím s rozhodnutím vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania... Moje konanie počas procesu rozhodne nebolo žiadnym dôvodom vzniku predmetných prieťahov. Rozsudky okresného súdu boli 2 krát zrušené, súd postupoval neefektívne a najmä nesprávnym procesným postupom a nesprávnou hmotnoprávnou aplikáciou práva. Súdu som pritom doložila riadny návrh a všetky podklady potrebné na rozhodnutie vo veci, neustále som vo veci žiadala vydať meritórne rozhodnutie. Súd pojednávania však neustále odročoval, pričom mohol rozhodnúť na prvom resp. druhom pojednávaní. Moja osobná účasť na pojednávaní nebola nevyhnutná a ani potrebná, nakoľko určenie výživného na plnoleté študujúce dieťa je výlučne svojou povahou právne technickou záležitosťou a nie je právne náročné, ide o úplne bežnú súdnu agendu.“
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ichvyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Jejprerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá jeurčená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, aniza nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórnerozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebonebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02,I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).
II.
6. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípadebolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovzaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súdpostupoval aj v danom prípade.
8. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania bolaúprava výživného k plnoletému dieťaťu (k sťažovateľke), ktoré nebolo schopné samo sa živiť(do doby, keď sťažovateľka začala podnikať, pozn.), t. j. predmetom konania bol nárok,ktorý mal priamy dopad na existenčnú sféru sťažovateľky, čo si vyžadovalo, aby okresnýsúd venoval mimoriadnu starostlivosť a pozornosť efektívnemu a rýchlemu postupu, aby bolnaplnený účel súdneho konania (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04, I. ÚS241/06).
9. V súvislosti s prvým kritériom „zložitosť veci“ ústavný súd konanie, ktoréhopredmetom je úprava výživného k plnoletému dieťaťu, nepovažuje za právne ani skutkovozložité. Metodika postupu súdov v týchto veciach je jasná a podporená stabilizovanoujudikatúrou. Zložitosť predmetného konania neuvádzal ani okresný súd.
10. V súvislosti so správaním sťažovateľky ako účastníčky konania ústavný súdkonštatuje, že jej absencia na okresným súdom nariadených pojednávaniach (nezúčastnila saani na jednom z nariadených pojednávaní) výraznou mierou prispela k celkovémupredĺženiu tohto konania, a v tomto kontexte v súvislosti s jej obranným tvrdením,že nepovažovala svoju osobnú účasť na nariadených pojednávaniach za nevyhnutnú aniza potrebnú, ústavný súd konštatuje, že nie je vecou účastníka konania, aby sámvyhodnocoval účelnosť a efektívnosť procesných úkonov nariadených súdom, ktorý riadia organizuje pojednávanie reagujúc na aktuálny vývoj procesnej situácie a ktorý sámrozhoduje, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, ktoré z účastníkmi označenýchdôkazov vykoná a aké iné účastníkmi konania neoznačené dôkazy ešte vykoná, ak je ichvykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 Občianskeho súdnehoporiadku). Uvedený pasívny postoj sťažovateľky, ktorý sa odzrkadlil nielen v jej nezáujmezúčastňovať sa na pojednávaniach, ale aj v tom, že esenciálne skutočnosti nevyhnutné premeritórne rozhodnutie veci (ako napr. skutočnosti, že uzavrela manželstvo a že začalapodnikať, ktoré majú vplyv na jej životnú úroveň a na posudzovanie jej schopnostisamostatne sa živiť, pozn.) okresnému súdu neoznamovala včas (napr. skutočnosť, žeod 1. januára 2012 sťažovateľa začala podnikať, oznámil okresnému súdu jej právnyzástupca až 30. októbra 2013), čo malo podstatný vplyv na vývoj procesnej situácie, pretožez dôvodu nevedomosti o týchto skutočnostiach mal odvolací súd zrušiť meritórnerozhodnutie okresného súdu, ústavný súd vyhodnotil a zohľadnil pri rozhodovanío sťažovateľkou uplatnenom nároku na priznanie jej primeraného finančnéhozadosťučinenia.
11. Napokon s prihliadnutím na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, sa ústavný súd zaoberal aj postupomokresného súdu. V kontexte posudzovanej veci ústavný súd podotýka, že vzhľadomna predmet konania (výživné na plnoleté dieťa) okresný súd dostatočne razantne nevyužilvšetky jemu zákonom priznané a dostupné procesné prostriedky, ktorými mohol a malovplyvniť ľahkovážne správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ktorá navyše totokonanie sama iniciovala (napr. predvedenie, poriadková pokuta a pod.) v záujme urýchleniakonania. Podľa ústavného súdu vo všeobecnosti obdobie viac ako troch rokov(t. j. od 24. októbra 2008, keď konanie začalo – do 31. decembra 2011, keď malasťažovateľka status nezaopatreného dieťaťa, pretože od 1. januára 2012 sa stalaživnostníčkou), resp. obdobie viac ako 6 rokov (t. j. od začiatku konania po súčasnosť)nemožno kvalifikovať ako primerané na rozhodnutie o otázke výživného, t. j. o otázkemajúcej vplyv na existenčnú sféru účastníkov konania, preto ústavný súd rozhodol tak, akoto je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
III.
12. V nadväznosti na uvedený bod 1 výroku rozhodnutia a v záujme efektívnostiposkytnutej ochrany sťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázalokresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súdekonať vo veci vedenej pod sp. zn. 15 C 138/08 bez zbytočných prieťahov.
13. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
14. Sťažovateľka sa domáhala priznania jej primeraného finančného zadosťučineniav sume 10 000 €, avšak vzhľadom na okolnosti danej veci, najmä na zistený podstatnýpodiel samotnej sťažovateľky na vzniknutých prieťahoch dospel ústavný súd k názoru, že lenkonštatovanie porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy budepre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením, preto v tejto časti ústavný súd jej návrhunevyhovel, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
15. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradutrov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ichúhradu podaním z 22. júna 2015 v sume 518,71 € vrátane 20 % DPH (advokát predložilosvedčenie platiteľa DPH, pozn.)
16. Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z príslušnýchustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3 vyhlášky) za úkonprávnej služby uskutočnený v roku 2014 je 134 € a hodnota režijného paušálu je 8,04 €a základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 €a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.
17. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trovza dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia,podanie sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume 340,90 € vrátane režijného paušálua vrátane 20 % DPH a tiež jej vznikol nárok na úhradu trov aj za jeden úkon právnej službyuskutočnený v roku 2015 (vyjadrenie z 2. júna 2015) v sume 177,86 € vrátane režijnéhopaušálu a 20 % DPH. Sťažovateľke tak vznikol nárok na úhradu trov v celkovej sume518,76 €.
18. Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľky si úhradu trov uplatnil ibav sume 518,71 €, ústavný súd súc viazaný petitom sťažnosti túto úhradu sťažovateľke priznalvo výške takto uplatneného nároku, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohtorozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júla 2015