SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 69/2018-48
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. apríla 2018 v senáte zloženom z predsedníčky senátu Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom Mgr. Marekom Benedikom, Advokátska kancelária Mgr. Marek B E N E D I K, s. r. o., Rudnayovo námestie 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 120/2016 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 120/2016 p o r u š e n é b o l i.
2. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré mu j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 374,80 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiat centov), ktorú mu j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Mareka Benedika, Advokátska kancelária Mgr. Marek B E N E D I K, s. r. o., Rudnayovo námestie 1, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. I. ÚS 69/2018-27 zo 7. marca 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Štefana Kadnára, Gercenova 33, Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 120/2016.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že žalobou podanou Okresnému súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“) 10. decembra 2008 sa sťažovateľ v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 855/08 domáhal „... odstránenia stavby a zdržania sa zásahov do jeho vlastníckeho práva...“, pričom okresný súd prvýkrát rozhodol rozsudkom z 15. novembra 2011, ktorým žalobe vyhovel. Z dôvodu odvolania sa žalovaného, ako aj odvolania sťažovateľa, ktorý sa odvolal len proti výroku o trovách konania, krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 404/2012 uznesením z 30. septembra 2014 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie. Následne okresný súd opäť rozhodol vo veci rozsudkom z 19. januára 2016, ktorým žalobu sťažovateľa zamietol, pričom o odvolaní sťažovateľa z 2. februára 2016 proti tomuto rozsudku okresného súdu konal krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 120/2016. Podľa sťažovateľa odvolací súd v tejto jeho veci koná so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, v dôsledku čoho sa predlžuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.
3. Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd vydal nález:„1.... Krajský súd v BRATISLAVE v konaní o právnej veci sťažovateľa vedenej pod... sp. zn. 8 Co 120/2016 porušili právo sťažovateľa, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom garantované čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
2. Prikazuje sa Krajskému súdu v BRATISLAVE vo veci sp. zn. 8 Co 120/2016 konať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
3. Sťažovateľovi sa priznáva peňažná suma vo výške 15.000,- € ako primerané finančné zadosťučinenie, ktoré sú Okresný súd MALACKY a Krajský súd BRATISLAVA povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“
4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci za krajský súd písomne vyjadril jeho predseda listom sp. zn. 1 SprV 179/2018 z 11. apríla 2018 a k vhodnosti ústneho prejednania veci sa právny zástupca sťažovateľa vyjadril listom z 23. marca 2018.
4.1 Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení okrem iného tiež uviedol:„Vec Okresného súdu Malacky sp. zn. 5 C/855/2008 bola predložená Krajskému súdu v Bratislave na konanie a rozhodnutie dňa 24.03.2016 a na tunajšom súde je vedená pod sp. zn. 8Co/l20/2016.
Predmetná vec Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/l20/2016 bola odvolacím súdom rozhodnutá dňa 27.03.2018...
... Sťažovateľ nedôvodne namieta, že išlo o vec mimoriadneho významu, keďže sa domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva žalobcu neoprávneným užívaním jeho pozemkov na ťažbu štrkopiesku a súvisiacich činností na pozemkoch špecifikovaných v petite žaloby a rovnako odstránenia neoprávnenej stavby dopravníkových pásov na jeho pozemkoch, a teda nešlo o vec, ktorá si vyžaduje prioritné vybavenie...
Súčasne Vám oznamujem, že Krajský súd v Bratislave... netrvá na ústnom prerokovaní veci pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.“
4.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení k vhodnosti ústneho pojednávania uviedol:
„... sťažovateľ netrvá na ústnom prerokovaní jeho sťažnosti.“
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).
II.
6. Z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. 8 Co 120/2016:
- 24. marec 2016 – spis bol predložený na konanie o odvolaní krajskému súdu;
- 27. marec 2018 – krajský súd rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu sp. zn. 5 C 855/2008 z 19. januára 2016, a to v jeho zamietajúcej časti a vo vzťahu k nároku sťažovateľa uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa zásahov do jeho vlastníckeho práva a súčasne vo vzťahu k nároku sťažovateľa na odstránenie neoprávnenej stavby krajský súd označený rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie;
- 10. apríl 2018 – spis bol vrátený okresnému súdu.
III.
7. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
9. V súvislosti s prvým kritériom „zložitosť veci“ ústavný súd posudzované konanie, ktorého predmetom je zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, nepovažuje za právne ani skutkovo zložité, tobôž ak v danom prípade nejde o prvostupňové konanie, ale o revízne (odvolacie) konanie, v rámci ktorého odvolací súd nevykonával dokazovanie. Zložitosť veci nenamietal ani krajský súd.
10. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka posudzovaného odvolacieho konania, ústavný súd nezistil, žeby svojím správaním prispel k predĺženiu celkovej doby odvolacieho konania, práve naopak, podaním adresovaným verejnej ochrankyni práv urgoval postup v predmetnom konaní.
11. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj postupom krajského súdu a zistil, že krajský súd bol vo veci nečinný celkovo v trvaní viac ako 2 roky, avšak po doručení mu výzvy od ústavného súdu (19. marca 2018) bol schopný vo veci rozhodnúť do jedného týždňa (27. marca 2018).
12. Uvedené zistenia boli podkladom, na základe ktorých ústavný súd konštatoval porušenie sťažovateľom označených práv, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
IV.
13. Vzhľadom na to, že vo veci vedenej pod sp. zn. 8 Co 120/2016 už krajský súd vyhlásil vo veci rozsudok, čím vykonal všetky jemu vo veci dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa, ústavný súd už nepovažoval za nevyhnutné a potrebné podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázať krajskému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.
14. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
15. Sťažovateľ sa domáhal priznania mu primeraného finančného zadosťučinenia v sume 15 000 €, ktorých priznania sa domáhal spoločne a nerozdielne od okresného súdu a krajského súdu.
15.1 Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením, preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.
15.2 Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade krajský súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.
16. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich úhradu za dva úkony právnej služby v sume 374,80 € vrátane DPH. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3 vyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2017 je 147,33 € a hodnota režijného paušálu je 8,84 €.
16.1 S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2017 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume 374,80 € vrátane režijného paušálu a DPH, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. apríla 2018