znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 69/2010-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   S.,   s.   r.   o.,   S.,   zastúpenej   advokátom JUDr. J. M., B., vo veci namietaného porušenia základných práv domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 832/2008 a jeho rozsudkom z 8. júna 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti S., s. r. o.,   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. decembra 2009 doručená sťažnosť spoločnosti S., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základných práv domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde avyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 ústavy postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 832/2008 a jeho rozsudkom z 8. júna 2009 (ďalej aj „namietaný rozsudok“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka bola «účastníkom súdneho sporu, kde návrhom podaným na Okresný súd Bratislava III. dňa 24. 09. 2003, sa navrhovateľ S. G.... po jeho zmenách domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 28. 8. 2002, uzatvorenej medzi odporcom, B. S.... a žiadateľom „S.“, s. r. o.,... predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu...

V pôvodnom návrhu... je odporca v 1. rade – B. S. a odporca v 2. rade spol. „S.“, s. r. o... Navrhovateľ... sa... domáhal aby odporca v 1. rade - „B. S.“ z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil nový účastník M. S.... Súd pripustil zmenu návrhu uznesením zo dňa 14. 11. 2006.

Následne, po niekoľkoročnom trvaní tohto súdneho sporu, doručil dňa 14. 04. 2009 „S. G.“ na Okresný súd Pezinok späťvzatie návrhu na začatie konania zo dňa 24. 09. 2003 zmenený a doplnený návrhom na zmenu návrhu zo dňa 20. 11. 2006, ktorú Okresný súd Bratislava III pripustil uznesením... zo dňa 14. 11. 2006 voči žiadateľovi „S.“, s. r. o. Uznesením zo dňa 20. 04. 2009, č. k. 5 C/832/2008-219, Okresný súd Pezinok vyhovel späťvzatiu návrhu S. G. a konanie voči spol. „S.“. s. r. o. zastavil. Prípustnosť zastavenia konania   voči   „S.“,   s.   r.   o.   Okresný   súd   Pezinok   odôvodnil   tým,   že   došlo   k   viacerým dispozičným úkonom a „S.“, s. r. o. stratila v tomto konaní pasívnu legitimáciu účastníka konania a nie je možné ju rozsudkom vydaným v tejto veci nijako zaväzovať. Žiadateľ „S.“, s. r. o. právoplatnosťou tohto uznesenia prestal byť účastníkom konania.

Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam a zastaveniu konania... voči „S.“, s. r. o. Okresný súd Pezinok dňa 08. 06. 2009 vydal rozsudok č. k. 5 C 832/2008-234, ktorým rozhodol o tom, že Kúpna zmluva 1 je neplatná v čoho dôsledku sa zároveň určuje, že nájomný   vzťah   medzi   navrhovateľom   ako   nájomcom   a   odporcom   ako   prenajímateľom založený zmluvou o nájme bytu uzavretou dňa 24. 05. 1992 stále trvá. Ďalej okresný súd Pezinok v uvedenom rozsudku rozhodol aj o povinnosti odporcu ponúknuť byt, ktorý bol predmetom   Kúpnej   zmluvy   1   na   predaj   navrhovateľovi   za   podmienok   podľa   zákona č. 182/1993   Z.   z.   a   o   trovách   konania.   Bez   ohľadu   na   závažné   formálne   vady   tohto rozsudku...   Okresný   súd   Pezinok   ním   bez   akéhokoľvek   právneho   dôvodu   svojvoľne a arbitrárne rozhodol o subjektívnych právach sťažovateľa, keď bez jeho účasti v konaní rozhodol, že zmluva, ktorej bol zmluvnou stranou, je neplatná a tým zásadne porušil jeho základne ľudské práva a to najmä právo na spravodlivý proces. M. S. sa teraz na základe tohto   zmätočného   a   nezákonného   rozhodnutia   domáha   návrhom   zo   dňa 13. 08.   2009 vydania   platobného   rozkazu   o   zaplatenie   istiny   vo   výške   33.193,918   EUR,   ktorý   bol doručený dňa 6. 10. 2009 proti žiadateľovi „S.“ s. r. o., z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy 1, ktorá podľa tvrdenia mesta S. spôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy 2 (konanie vedené na OS Pezinok č. k. 33 Rob/77/2009). Kúpnou zmluvou 2 M. S. odkúpilo predmetný byt späť za 33.193,918 EUR od sťažovateľa „S.“ s. r. o...

O existencii rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 5 C 832/2008-234 zo dňa 08. 06. 2009 sa sťažovateľ dozvedel, dňa 6. 10. 2009, kedy mu bol spolu s návrhom na začatie konania doručený platobný rozkaz Okresného súdu Pezinok č. k. 33 Rob/77/2009 zo dňa 23. 9. 2009.».

3.   Po   odcitovaní   a   vyložení   jednotlivých   práv   vyplývajúcich   z   ústavy,   listiny a dohovoru, ako aj procesných zákonných ustanovení, ktoré boli porušené, sťažovateľka uviedla, že «Sťažovateľ nebol v čase vydania rozsudku účastníkom konania, takže tento rozsudok   sa   mu   ani   nedoručoval.   Nemal   možnosť   sa   voči   tomuto   rozsudku   prípadne odvolať,   resp,   v   súlade   so   zákonom   ho   napadnúť   iným   opravným   prostriedkom... Z uvedených dôvodov predmetný rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 08. 06. 2009, č. k.   5   C/832/2008-234   je   nezákonný   a   protiústavný.   Toto   právoplatné   rozhodnutie   má zrejmé vady a v konaní došlo k viacerým pochybeniam...

Okrem... uvedených materiálnych (obsahových) vád, nespĺňa rozsudok Okresného súdu Pezinok... ani základné formálne náležitosti záväzného súdneho rozhodnutia, keďže jeho výrok je zmätočný a v rozpore s jeho odôvodnením... aj keď je zrejmé, že sa jedná o zmätočný výrok, keďže výrok v rozsudku navyše hovorí o odporcovi v 2. rade, pričom v čase vydania rozsudku nevystupoval v danom konaní žiadny odporca v 2. rade...

Z citovaného výroku je evidentné, že Okresný súd Pezinok týmto svojím rozsudkom rozhodol výlučne o pripustení zmeny návrhu na začatie konania... podľa nášho názoru nie je možné toto rozhodnutie akceptovať ako záväzné a vykonateľné súdne rozhodnutie, keďže jeho výrok zrejmým a nepochybným spôsobom hovorí len o pripustení zmeny žalobného návrhu,   nie   o   autoritatívnom   rozhodnutí   o   subjektívnych   právach   a   povinnostiach účastníkov. Takéto rozhodnutie bolo opatrené pečiatkou právoplatnosti a vykonateľnosti... V našom prípade, nie je možné použiť akýkoľvek iný opravný prostriedok, keďže uznesením č. k. 5 C/832/2008-219 bolo zastavené konanie proti „S.“ s. r. o., a ďalej už nebol účastníkom konania, ale bol dotknutý a boli porušené jeho základné práva a slobody. V uznesení súdu toto zastavenie konania voči „S.“ s. r. o., súd zdôvodňuje, že účastník konania stratil pasívnu legitimáciu ako účastník konania a nie je možné ho rozsudkom vydaným   v   tejto   veci   nijako   zaväzovať.   Napriek   tomuto   uzneseniu   ho   súd   zaväzuje v neskoršom   nezákonnom   rozhodnutí...   Pritom   v   tom   čase   už   žiaden   odporca   v rade   2 v konaní nevystupoval. Dokonca nie je ani uvedený v záhlaví rozhodnutia... Súd rozhodol o sťažovateľových   právach   a   to   vecne   nesprávne,   nespravodlivo   a   bez   jeho   faktickej a formálnej účasti. Ak je súdne rozhodnutie právoplatné, ale nie je vecne správne, vzniká rozpor medzi požiadavkou na jeho vecnú správnosť a spravodlivosť konečného meritórneho rozhodnutia   vyneseného   v   občianskom   súdnom   konaní   bez   ohľadu   na   nezmeniteľnosť a záväznosť súdneho rozhodnutia... Z vyššie uvedených dôvodov sú splnené všetky ústavou a zákonom stanovené podmienky na podanie sťažnosti na Ústavný súd...».

4. Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:«1. Základné právo „S. G.“, s. r. o.,... domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy..., čl. 36 ods. 1 Listiny... a čl. 6 ods. 1 Dohovoru...,   právo   vyjadriť   sa   ku   všetkým   vykonávaným   dôkazom   podľa   čl.   48   ods. 2 Ústavy... a čl. 38 ods. 2 Listiny... a práva vyplývajúce z čl. 47 ods. 3 Ústavy... a čl. 37 ods. 3 Listiny... v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy... rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 8. 6. 2009, č. k. 5 C 832/2008-234 a postupom tohto súdu v konaní sp. zn. č. k. 5 C 832/2008 porušené bolo.

2. Ústavný súd... zrušuje rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 08. 06. 2009, č. k. 5 C 832/2008-234.

3. Okresný súd Pezinok je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.»

5. Dopytom na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky ústavný súd zistil, že 12. marca 2010 bolo proti rozsudku okresného súdu č. k. 5 C 832/2008-234 z 8. júna 2009 podané mimoriadne dovolanie.

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami,   ak   sa   sťažovateľ   nemôže   v súčasnosti   a nebude   môcť   ani   v budúcnosti domáhať   ochrany   svojich   práv   pred   iným   súdom   prostredníctvom   iných   právnych prostriedkov,   ktoré   mu   zákon   na   to   poskytuje.   Namietané   porušenie   niektorého   zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.

8. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré v občianskom   súdnom   konaní   sú   povinné   vykladať   a aplikovať   príslušné   zákony   na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

9.   Podstatou   námietok   sťažovateľa   je   právne   posúdenie   postupu   a následného rozhodnutia okresného súdu z hľadiska rešpektovania ním označených práv podľa ústavy, listiny a dohovoru.

10.   Ak   sa   za   tejto   situácie   domáhal   svojho   práva   jednak   na   Najvyššom   súde Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   v dôsledku   podaného   mimoriadneho dovolania (bod 5) a zároveň aj na ústavnom súde, musela byť sťažnosť odmietnutá pre jej predčasnosť,   pretože   o ochrane   označených   práv,   ktorých   porušenie   namieta,   bude   vo vzťahu k okresnému súdu rozhodovať najvyšší súd.

11.   Ústavný   súd   preto   zaujal   názor   (podobne   napr.   I.   ÚS   169/09),   že   v prípade podania   opravného   prostriedku   (mimoriadneho   dovolania)   a súbežne   podanej   ústavnej sťažnosti je ústavná sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota   na   podanie   takejto   sťažnosti   bude   považovaná   za   zachovanú   aj   vo   vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99 a jeho body 51, 53, 54).

12.   Vzhľadom   na   tieto   skutočnosti   sa   ústavný   súd   podanou   sťažnosťou,   ako   aj ďalšími   návrhmi   sťažovateľa   meritórne   nezaoberal,   ale   podľa   zásady   ratio   temporis   ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2010