znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 69/07-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. mája 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   S.,   t.   č.   v Útvare   policajného   zaistenia,   vo   veci namietaného porušenia práva byť oboznámený bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, s dôvodmi svojho zatknutia a s každým obvinením proti nemu podľa čl. 5 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Oddelením hraničnej kontroly Policajného zboru Vrbovce pod sp. zn. PPZ-25-4/HCP-TN-OHK-VR/2004,   Okresnou   prokuratúrou   Dunajská   Streda   pod   sp.   zn.   2   Pv   569/06, Okresným súdom Dunajská Streda pod sp. zn. Tp 58/06 a Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 6 Tpo 48/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. S.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. januára 2007 doručená   sťažnosť   M.   S.,   t.   č.   v Útvare   policajného   zaistenia   (ďalej   len   „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia práva byť oboznámený bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, s dôvodmi svojho zatknutia a s každým obvinením proti nemu podľa čl. 5 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) dohovoru v konaní vedenom Oddelením hraničnej kontroly Policajného zboru Vrbovce (ďalej len „polícia“) pod sp. zn. PPZ-25-4/HCP-TN-OHK-VR/2004,   Okresnou prokuratúrou   Dunajská Streda (ďalej len „okresná prokuratúra“)   pod   sp.   zn.   2   Pv   569/06,   Okresným   súdom   Dunajská   Streda   (ďalej   len „okresný súd“) pod sp. zn. Tp 58/06 a Krajským súdom v Trnave (ďalej len krajský súd“) pod sp. zn. 6 Tpo 48/2006. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 2. januára 2007.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný pre podozrenie zo spáchania prečinu   marenia   výkonu   úradného   rozhodnutia   podľa   §   348   ods.   1   písm.   c)   Trestného zákona. Uznesením okresného súdu sp. zn. Tp 58/06 z 25. augusta 2006 bol vzatý do väzby z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku. Zadržaný bol 23. augusta 2006 o 12.30 h a väzba začala tohto istého dňa od 18.00 h, pričom pred okresný súd bol predvedený   až po 51 hodinách. Pri   zadržaní bol   vystavený fyzickému násiliu, o čom má lekársku správu. Utrpel úraz hlavy s pomliaždeninami mäkkých tkanív čela. Viackrát ho aj slovne urážali, že je „čierny vyjebanec“ a že nemá žiadne práva a nič nedostane. Má úradné dôkazy, ktoré chcel 25. augusta 2006 predložiť okresnému súdu, avšak polícia mu to znemožnila s tým, že dôkaz môže použiť ako toaletný papier. Dňa 6. septembra 2006 mal podať inšpekčným orgánom polície vysvetlenie vo veci použitia fyzického násilia proti nemu zo strany policajtov, čo odmietol, lebo ako občan B. neovláda slovenský   jazyk   a   tlmočník   k dispozícii   nebol.   V konaní   voči   jeho   osobe   došlo k porušovaniu   čl. 5   ods.   2   a čl. 6   dohovoru,   keďže   celá   korešpondencia   mu   nie   je pretlmočená do   bengálčiny. Na porušovanie   tohto   práva   už viackrát písomne upozornil orgány činné v trestnom konaní, ktoré však túto skutočnosť úplne ignorujú. Sťažovateľ bol 18.   mája   2004   zaistený   a umiestnený   do   Útvaru   policajného   zaistenia   pre   cudzincov v Sečovciach   na   základe   rozhodnutia   polície   sp.   zn.   PPZ-25-4/HCP-TN-OHK-VR/2004, kde bol do 2. septembra 2004. Po prepustení sa zdržiaval v utečeneckom tábore G. Namieta zákonnosť rozhodnutia polície a ním uloženého trestu vyhostenia. Rozhodnutie o vyhostení mu nebolo nikdy nikým pretlmočené do bengálčiny, čo je porušením čl. 5 ods. 2 dohovoru. Na   rozhodnutí   polície   nie   je   pečiatka   a podpis   tlmočníka,   pričom   sťažovateľ   nevie,   čo vlastne podpisoval. Skutková podstata trestného činu, za ktorý je stíhaný, nie je naplnená. Mal totiž povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky a mal aj vážne dôvody preto, aby tu zotrval. Je totiž žiadateľom o azyl a mal povolené zdržiavať sa tu do 28. augusta 2006. Keďže je žiadateľom o azyl, je tým vylúčené, aby bol stíhaný za označený trestný čin. Územie Slovenskej republiky nemohol opustiť, ani keby bol chcel, lebo dal písomný sľub, že   do   ukončenia   prípadu   neodíde.   Práve   preto   bol   13.   apríla   2006   Úradom   špeciálnej prokuratúry   uznesením   č.   k.   VII   Gv   365/04-688   prepustený   z väzby.   Sľub   daný prokurátorovi striktne dodržal, no napriek tomu ho okresný súd vzal znova do väzby, lebo neopustil územie Slovenskej republiky. Počas celej viac ako štyri mesiace trvajúcej väzby sa   poukazuje   len   na   všeobecné   zistenia   bez   akýchkoľvek   konkrétnych   dôkazov a preukázaných skutočností.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by bolo vyslovené porušenie čl. 5 ods. 2 a čl. 6 dohovoru   rozhodnutím   polície   sp.   zn.   PPZ-25-4/HCP-TN-OHK-VR/2004,   okresnej prokuratúry sp. zn. 2 Pv 569/06, okresného súdu sp. zn. Tp 58/06 a krajského súdu sp. zn. 6 Tpo 48/2006. Ďalej požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1 000 000 Sk pre fyzické a psychické ujmy na jeho zdraví spôsobené nezákonným konaním príslušných orgánov. Sťažnosť má byť posudzovaná aj ako žiadosť o prepustenie z väzby. Napokon žiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. V závere je uvedené, že sťažnosť vypracoval spolubývajúci v cele.

Z rozhodnutia   polície   sp.   zn.   PPZ-25-4/HCP-TN-OHK-VR/2004   z 19. mája   2004 vyplýva, že sťažovateľ bol administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky s tým, že má odísť dňa 23. apríla 2004 do 24.00 h cez hraničný priechod Vyšné Nemecké, pričom mu zároveň bol udelený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky do 20. mája 2007. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že sťažovateľ sa nedovolene zdržiaval v Brezovej pod Bradlom 18. mája 2004 o 16.30 h a v tomto čase bol políciou zadržaný. Svojím konaním naplnil ustanovenie § 5 ods. 6 v súvislosti s § 4 ods. 1 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov. Zo záverečnej časti textu vyplýva, že rozhodnutie a poučenie o opravnom prostriedku bolo sťažovateľovi   pribratým   tlmočníkom   pretlmočené   do   jazyka,   ktorému   rozumie,   pričom sťažovateľ   prehlásil,   že   rozhodnutiu   a poučeniu   porozumel   a vzal   ho   na   vedomie.   Na rozhodnutí   je   s dátumom   19.   mája   2004   rukou   písaný   podpis   označený   ako   podpis sťažovateľa. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 4. júna 2004.

Z uznesenia   okresnej   prokuratúry   č.   k.   2   Pv   569/06-103   z 28.   novembra   2006 vyplýva, že bola zamietnutá sťažnosť obhajcu sťažovateľa JUDr. M. B. podaná 30. októbra 2006 proti uzneseniu policajta Oddelenia hraničnej polície Policajného zboru v Medveďove sp. zn. ČVS: ORP-266/HCP-SV-NR-ME-2006 z 24. augusta 2006 o vznesení obvinenia ako nedôvodná. Podľa názoru okresnej prokuratúry sa sťažovateľ dopustil stíhaného trestného činu, keďže nerešpektoval rozhodnutie o administratívnom vyhostení.

Z uznesenia   okresného   súdu   sp.   zn.   Tp   58/06   z 25.   augusta   2006   vyplýva,   že sťažovateľ bol vzatý do väzby z dôvodov § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku s účinnosťou od 18.00 h dňa 23. augusta 2006. Podľa názoru okresného súdu vzhľadom na to,   že   sťažovateľ   nerešpektoval   rozhodnutie   o administratívnom   vyhostení   a nemá v Slovenskej republike stále bydlisko, bol návrh okresnej prokuratúry na vzatie do väzby dôvodný. Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25. augusta 2006.

Z uznesenia krajského súdu č. k. 6 Tpo 48/2006-48 z 2. novembra 2006 vyplýva, že bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. Tp 58/06 z 12. októbra   2006,   ktorým   sa   nevyhovelo   žiadosti   sťažovateľa   o prepustenie   z väzby, pričom nebol prijatý ani jeho písomný sľub. Okresný súd bol toho názoru, že u sťažovateľa naďalej trvajú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku. Krajský súd zistil, že sťažovateľ, hoci bol ako cudzí štátny príslušník administratívne vyhostený, sa zdržiaval na území Slovenskej republiky, pričom tu nemá trvalé bydlisko. Na základe týchto skutočností bolo treba dospieť k záveru, že u sťažovateľa je daná dôvodná obava, že po prepustení z väzby by mohol ujsť alebo sa skrývať, prípadne opustiť územie štátu, ako aj pokračovať v páchaní trestnej činnosti.

Podľa zistení ústavného súdu bol sťažovateľ 22. februára 2007 prepustený z výkonu väzby, a to   z Ústavu   na výkon   väzby v Leopoldove,   a   v súčasnosti   sa   zdržuje v Útvare policajného zaistenia (...). Mal by sa tam nachádzať do 20. augusta 2007.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podľa   čl.   5   ods.   2   dohovoru   každý,   kto   je zatknutý,   musí   byť oboznámený   bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, s dôvodmi svojho zatknutia a s každým obvinením proti nemu.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto minimálne práva: a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03).

Sťažnosť v časti   smerujúcej   proti   rozhodnutiu   polície   sp.   zn. PPZ-25-4/HCP-TN-OHK-VR/2004   z 19.   mája   2004   treba   považovať   za   oneskorene   podanú,   pretože rozhodnutie   nadobudlo   právoplatnosť   ešte   4.   júna   2004.   A keďže   sťažovateľ   sťažnosť adresovanú ústavnému súdu odovzdal na poštovú prepravu 2. januára 2007, bola podaná dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Rovnaká   je   situácia   vo   vzťahu   k uzneseniu   okresného   súdu   sp.   zn.   Tp   58/06 z 25. augusta 2006. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť ešte 25. augusta 2006, a preto aj v tomto prípade bola sťažnosť podaná ústavnému súdu oneskorene.

Odlišná je situácia v súvislosti s uznesením okresnej prokuratúry a krajského súdu.

Uznesením okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 569/06-103 z 28. novembra 2006 bola zamietnutá   sťažnosť   obhajcu   sťažovateľa   proti   uzneseniu   o vznesení   obvinenia   proti sťažovateľovi. Sťažovateľ bude mať možnosť v ďalšom priebehu trestného konania tvrdiť a preukazovať,   že   sa   trestného   činu   nedopustil   a že   v súvislosti   s jeho   obvinením   došlo k porušeniu označených základných práv. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je v právomoci ústavného súdu poskytnúť sťažovateľovi ochranu. Ako to totiž vyplýva z citovaného čl. 127 ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súdu   poskytovať   ochranu   základným   právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda ak ochranu týmto právam a slobodám neposkytujú všeobecné súdy. Pokiaľ nebude trestné stíhanie voči sťažovateľovi zastavené a bude podaná na neho obžaloba, bude v právomoci príslušného okresného súdu poskytnúť mu ochranu. To vylučuje zároveň právomoc ústavného súdu.

Uznesením   krajského   súdu   č.   k.   6   Tpo   48/2006-48   z 2.   novembra   2006   bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. Tp 58/06 z 12.   októbra   2006   o nevyhovení   žiadosti   sťažovateľa   o prepustenie   z väzby.   Túto   časť sťažnosti považuje ústavný súd za zjavne neopodstatnenú.

Sťažovateľ   namieta,   že   uznesenie   krajského   súdu   mu   bolo   doručené   iba v slovenskom jazyku, ktorému on nerozumie. Na túto situáciu sa však čl. 5 ods. 2 a čl. 6 ods. 3 písm. a) dohovoru nevzťahujú, pretože obe ustanovenia zaručujú trestne stíhanej osobe, aby bola v jazyku, ktorému rozumie, bez meškania oboznámená s dôvodmi svojho zatknutia,   resp.   s povahou   a dôvodmi   obvinenia   proti   nemu.   Ani   z jedného   z týchto ustanovení nemožno vyvodiť právo na to, aby bolo uznesenie krajského súdu doručené sťažovateľovi v preklade do jazyka, ktorému rozumie.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. mája 2007