znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 687/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. novembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., vedené pod sp. zn.   Rvp   17558/2013   až   sp.   zn.   Rvp   17569/2013,   sp.   zn.   17572/2013   až   sp.   zn.   Rvp 17595/2013, sp. zn. Rvp 17759/2013 a pod sp. zn. Rvp 18554/2013, zastúpenej advokátom doc. JUDr. B. F., PhD., A., s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23 NcC 351/2012 z 11. októbra 2012 a sp. zn. 24 NcC 270/2012 z 11. októbra 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 17558/2013 až sp.   zn.   Rvp   17569/2013,   sp.   zn.   17572/2013   až   sp.   zn.   Rvp   17595/2013,   sp.   zn.   Rvp 17759/2013 a pod sp. zn. Rvp 18554/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 17558/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 7. júna 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie   svojich   základných   práv   podľa   čl.   46   ods.   1   a čl. 48 ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 23 NcC 351/2012 z 11. októbra 2012 a sp. zn. 24 NcC 270/2012 z 11. októbra 2012 a im predchádzajúcim postupom.

II.A

2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.B K spoločnému prerokovaniu vecí

4. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

5. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia a z   tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   týchto   sťažností   a   taktiež prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a   krajského   súdu,   proti   ktorému   tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.C

6. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol.

7.   Ústavný   súd   v   predmetných   veciach   zistil,   že   sťažovateľka   podala   viacero ústavných   sťažností,   ktorými   namietala   viaceré,   pôvodne   samostatne   vedené,   konania krajského súdu o námietkach zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Žiar nad Hronom, ktoré boli krajským súdom spojené na spoločné konanie a následne o nich krajský súd rozhodol uznesením, a to č. k. 23 NcC 351/2012-9 z 11. októbra 2012 (Rvp 17558/2013 až sp.   zn.   Rvp   17569/2013,   sp.   zn. 17572/2013 až sp.   zn.   Rvp   17595/2013)   a uznesením sp. zn. 24   NcC   270/2012   z   11.   októbra   2012   (Rvp   17759/2013,   Rvp   18554/2013). Konkrétne   sťažovateľka   podala   sťažnosť   vedenú   ústavným   súdom pod sp. zn. Rvp 17558/2013 a sp. zn. Rvp 17559/2013 vo vzťahu ku konaniu o námietke zaujatosti vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 23 NcC 379/2012, ďalej sťažnosť vedenú pod sp. zn. Rvp 17560/2013 a sp. zn. Rvp 17561/2013 vo vzťahu ku konaniu krajského súdu vedenému pod sp. zn. 23 NcC 378/2012, sťažnosť vedenú pod sp. zn. Rvp 17562/2013 a sp. zn. Rvp 17563/2013   vo   vzťahu   ku   konaniu   krajského   súdu   vedenému pod sp. zn. 23 NcC 377/2012, sťažnosť vedenú ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 17564/2013 a sp. zn. Rvp 17565/2013 vo vzťahu ku konaniu o námietke zaujatosti   vedenej   na   krajskom   súde   pod   sp.   zn.   23   NcC   376/2012,   sťažnosť   vedenú ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 17566/2013 a sp. zn. Rvp 17567/2013 vo vzťahu ku konaniu o námietke zaujatosti vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 23 NcC 375/2012, sťažnosť vedenú ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 17568/2013 a sp. zn. Rvp 17569/2013 vo vzťahu   ku   konaniu   o   námietke   zaujatosti   vedenej   na   krajskom   súde pod sp. zn. 23 NcC 374/2012,   sťažnosť   vedenú   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 17572/2013 a sp. zn. Rvp 17573/2013 vo vzťahu ku konaniu o námietke zaujatosti vedenému   na   krajskom   súde   pod sp. zn. 23 NcC 372/2012,   sťažnosť   vedenú   ústavným súdom   pod sp. zn. Rvp 17574/2013   a   sp.   zn.   Rvp   17575/2013   vo   vzťahu   ku   konaniu o námietke zaujatosti vedenému na krajskom súde pod sp. zn. 23 NcC 371/2012, sťažnosť vedenú ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 17576/2013 a sp. zn. Rvp 17577/2013 vo vzťahu ku konaniu o námietke zaujatosti vedenému na krajskom súde pod sp. zn. 23 NcC 370/2012, sťažnosť vedenú ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 17578/2013 a sp. zn. Rvp 17579/2013 vo vzťahu   ku   konaniu   o   námietke   zaujatosti   vedenému   na   krajskom   súde   pod   sp.   zn. 23 NcC 369/2012, sťažnosť vedenú ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 17580/2013 a sp. zn. Rvp 17581/2013 vo vzťahu ku konaniu o námietke zaujatosti vedenému na krajskom súde pod sp.   zn.   23   NcC   368/2012,   sťažnosť   vedenú   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 17582/2013 a sp. zn. Rvp 17583/2013 vo vzťahu ku konaniu o námietke zaujatosti vedenému na krajskom súde pod sp. zn. 23 NcC 367/2012, sťažnosť vedenú ústavným súdom   pod   sp.   zn.   Rvp   17584/2013   a   sp.   zn.   Rvp   17585/2013   vo   vzťahu   ku   konaniu o námietke zaujatosti vedenému na krajskom súde pod sp. zn. 23 NcC 366/2012, sťažnosť vedenú ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 17586/2013 a sp. zn. Rvp 17587/2013 vo vzťahu ku konaniu o námietke zaujatosti vedenému na krajskom súde pod sp. zn. 23 NcC 365/2012, sťažnosť vedenú ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 17588/2013 a sp. zn. Rvp 17589/2013 vo vzťahu   ku   konaniu   o   námietke   zaujatosti   vedenému   na   krajskom   súde   pod   sp.   zn. 23 NcC 364/2012, sťažnosť vedenú ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 17590/2013 a sp. zn. Rvp 17591/2013 vo vzťahu ku konaniu o námietke zaujatosti vedenému na krajskom súde pod sp.   zn.   23   NcC   363/2012,   sťažnosť   vedenú   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 17592/2013 a sp. zn. Rvp 17593/2013 vo vzťahu ku konaniu o námietke zaujatosti vedenému na krajskom súde pod sp. zn. 23 NcC 362/2012, sťažnosť vedenú ústavným súdom   pod   sp.   zn.   Rvp   17594/2013   a   sp.   zn.   Rvp   17595/2013   vo   vzťahu   ku   konaniu o námietke zaujatosti vedenému na krajskom súde pod sp. zn. 23 NcC 361/2012 a napokon sťažnosť   vedenú   pod   sp.   zn.   Rvp   17759/2013   a   sp.   zn.   Rvp   18554/2013   vo   vzťahu ku konaniu krajského súdu vedenému pod sp. zn. 24 NcC 270/2012.

8. Ústavný súd zistil, že svojím uznesením sp. zn. I. ÚS 397/2013 zo 19. júna 2013 rozhodol   o   odmietnutí   viacerých   sťažností   sťažovateľky   vo   vzťahu   ku   konaniam o námietkach   zaujatosti   vedených   krajským   súdom   pod   sp.   zn.   23   NcC   372/2012, sp. zn. 23 NcC   371/2012,   23   NcC   370/2012,   23   NcC   379/2012,   23   NcC   378/2012, 23 NcC 377/2012,   23   NcC   376/2012,   23   NcC   374/2012,   23   NcC   375/2012, 23 NcC 369/2012,   23   NcC   367/2012,   23   NcC   366/2012,   23   NcC   365/2012, 23 NcC 364/2012,   23   NcC   363/2012,   23   NcC   362/2012,   23   NcC   361/2012 a sp. zn. 23 NcC 368/2012, ktoré boli odmietnuté z dôvodu ich neprípustnosti podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde. Dôvodom na ich odmietnutie bola teda skutočnosť, že všetky sťažovateľkou napadnuté konania krajského súdu o námietkach zaujatosti sudcov Okresného súdu Žiar nad Hronom boli spojené na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 23 NcC 351/2012, o ktorom súbežne koná ústavný súd pod sp. zn. Rvp 70558/2013. Súčasne ústavný   súd   zistil,   že   uznesením   sp. zn. I. ÚS 254/2013   z   30.   apríla   2013   rozhodol o odmietnutí sťažnosti sťažovateľky vo vzťahu ku konaniu o námietke zaujatosti vedenému krajským súdom pod sp. zn. 24 NcC 270/2012; uvedená námietka bola odmietnutá z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie a rozhodnutie.

9.   Z   uvedeného   teda   vyplýva,   že   aj   v   konaniach   vedených   ústavným   súdom pod sp. zn.   Rvp   17558/2013   až   sp.   zn.   Rvp   17569/2013,   sp.   zn.   17572/2013 až sp. zn. Rvp 17595/2013,   sp.   zn.   Rvp   17759/2013   a   pod   sp.   zn.   Rvp   18554/2013 vystupujú   identickí   účastníci,   predmet   konania   a   sťažovateľka   sa   domáha   vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu ku konaniam krajského súdu, o ktorých už ústavný súd rozhodol   svojimi   uzneseniami   sp.   zn.   I.   ÚS   397/2013   z   19.   júna   2013 a sp. zn. I. ÚS 254/2013 z 30. apríla 2013. Inými slovami, sťažovateľka sa domáha toho, aby ústavný súd konal vo veciach, o ktorých už raz právoplatne rozhodol, vzhľadom na čo ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosti odmietol pre ich neprípustnosť [§ 24 písm. a) zákona o ústavnom súde].

10.   V   závere   ústavný   súd   zvýrazňuje,   že   nemohol   prehliadnuť   predovšetkým „hmotnoprávne“   aspekty   tvoriace   nosné   dôvody   podaných   súdnych   žalôb   v   konaní pred všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už právoplatnými rozhodnutiami súdov (všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s tým istým účastníkom, a to spoločnosťou P., s. r. o. Tieto sú pre všetkých zainteresovaných už notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstáva aj   otázka,   aký   význam   a   efektivitu   má   pre   sťažovateľku   tento   postup,   keďže   aj   podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej   úrovni,   pokiaľ   sa   javí   z   materiálneho   hľadiska   v obdobných   prípadoch   ako neefektívny.

11. Taktiež poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2013