znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 680/2014-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 12. novembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť P. M. - WMP,, zastúpeného advokátom JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, Mateja Bela 78, Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho základného   práva   podľa   čl.   2   ods.   2,   čl.   20   ods.   1   a čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky,   čl.   13   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a čl.   1 Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom   a   uznesením   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru,   odboru   kriminálnej polície,   oddelenia   ekonomickej   kriminality   Žilina   ČVS:   ORP-54/3-OEK-ZA-2013   z 21. októbra 2013 a postupom a uznesením Okresnej prokuratúry Žilina č. k. 2 Pv 262/13/5511-13 z 10. februára 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. M. - WMP o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 11. apríla 2014 doručená sťažnosť P. M. - WMP, (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),   čl.   13   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   a čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom a uznesením Okresného riaditeľstva   Policajného   zboru,   odboru   kriminálnej   polície,   oddelenia   ekonomickej kriminality Žilina (ďalej   len „okresné riaditeľstvo   Policajného zboru“) ČVS: ORP-54/3-OEK-ZA-2013 z 21. októbra 2013 (ďalej aj „uznesenie okresného riaditeľstva Policajného zboru“)   a postupom   a   uznesením   Okresnej   prokuratúry   Žilina   (ďalej len   „okresná prokuratúra“) č. k. 2 Pv 262/13/5511-13 z 10. februára 2014 (ďalej aj „uznesenie okresnej prokuratúry“, spolu aj „napadnuté uznesenia“).

2.   Z obsahu   sťažnosti   a   k   nej   pripojených   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   ako poškodený   podal   3.   januára   2013   na   okresnej   prokuratúre   podanie   označené   ako «„Trestné oznámenie   o skutočnostiach   nasvedčujúcich,   že   M.   L.,   narodený...,   bytom... spácha trestný čin“ zo dňa 27. 12. 2012», ktoré bolo postúpené na vybavenie okresnému riaditeľstvu Policajného zboru. Vyšetrovateľ okresného riaditeľstva Policajného zboru začal vo   veci   trestné   stíhanie   pre   prečin   podvodu   podľa   §   221   ods.   1   a 2   Trestného   zákona a uznesením   okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   ČVS:   ORP-54/3-OEK-ZA-2013 z 21.októbra 2013 trestné stíhanie zastavil z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

3.   Proti   uzneseniu   okresného   riaditeľstva   Policajného zboru   o zastavení trestného stíhania podal sťažovateľ 14. novembra 2013 sťažnosť. Uznesením okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 262/13/5511-13 z 10. februára 2014 bola sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietnutá ako nedôvodná.

V odôvodnení uvedeného uznesenia okresnej prokuratúry sa okrem iného uvádza:„... Sťažnosť bola podaná riadne, včas a oprávnenou osobou. Na základe sťažnosti som v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. preskúmala správnosť   všetkých   výrokov   napadnutého   uznesenia   a konanie,   ktoré   jeho   vydaniu predchádzalo.

Napadnuté uznesenie som preskúmala z formálneho aj obsahového hľadiska. Po   formálnej   stránke   má   všetky   náležitosti   predpísané   uzneseniu   v   §   176 ods. 1, 2 Tr. por.

Po obsahovej stránke nepovažujem napadnuté uznesenie za predčasne vydané, resp. vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci.

Osvojujem si stanovisko vyšetrovateľky a podstatnú časť jej argumentácie, ktorou odôvodnila uznesenie o zastavení trestného stíhania a v zásade naň poukazujem.“

Prokurátorka   okresnej   prokuratúry   v odôvodnení   napadnutého   uznesenia   ďalej poukázala   na   zásadné   skutočnosti   o plneniach   spoločnosti...   Žilina,   vo   vzťahu k sťažovateľovi z uzatvorenej zmluvy o dielo na zhotovenie... a v závere odôvodnenia tohto uznesenia uviedla:

„... Z dôkazov zabezpečených v priebehu skráteného vyšetrovania nevyplýva, že by sa L.   neuhradením   časti   splatných   faktúr   dopustil   voči   P.   M.   trestného   činu   podvodu. Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti by muselo byť spoľahlivo preukázané, že L. už v čase uzatvorenia zmluvy o dielo konal s vopred pojatým úmyslom a vedomím, že za práce vykonané P. M. nezaplatí. Tento úmysel však v jeho konaní absentuje, čoho dôkazom je uhradenie   29   faktúr   v celkovom   objeme   361.047,20   €   z vystavených   31   faktúr,   keď neuhradené zostali len 2 faktúry v celkovej sume 25.399,20 €.

Jeho konanie nenapĺňa ani znaky skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania veriteľa, event. zvýhodňovania veriteľa, nakoľko trestnoprávne postihnuteľné nie je konanie dlžníka, ktorým uspokojuje iného veriteľa, avšak koná tak s odôvodneným úmyslom získať takýmto spôsobom ďalšie finančné prostriedky na úhradu splatných pohľadávok. Ide napr. o konanie dlžníka, ktorý vykonáva úhrady platieb za materiál, vozidlá, mzdy, telefón atď., čiže uhrádza platby, ktoré súvisia s jeho podnikateľskou činnosťou, aby tak udržal chod spoločnosti   a tak   v rámci   svojej   podnikateľskej   činnosti   získal   finančné   prostriedky na úhradu splatných pohľadávok.

Som toho názoru, že spor medzi spol... a fy. P. M. WMP ohľadne nezaplatenia časti splatných   faktúr   má   charakter   obchodnoprávneho   sporu,   o ktorom   rozhodnúť   prináleží príslušnému súdu. Aktuálne je na okresnom súde v Žiline vedené konanie o zaplatenie sumy 25.399,20   €   s príslušenstvom.   Právoplatné   súdne   rozhodnutie   bude   exekučným   titulom pre vymáhanie dlžnej sumy v rámci exekučného konania.

Trestné   právo   nemôže   slúžiť   ako   nátlak   na   protistranu,   aby   táto   pod   hrozbou trestného stíhania plnila záväzky z obchodnoprávneho vzťahu.“

4. Sťažovateľ po uvedení skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutých uznesení, ale bez ústavnoprávnej argumentácie uvádza, že postupom okresného riaditeľstva Policajného   zboru   a okresnej   prokuratúry   a vydanými   napadnutými   uzneseniami   došlo k porušeniu jeho práva podľa čl. 2 ods. 2 ústavy, práva na účinný opravný prostriedok v konaní podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (vo vzťahu k okresnej prokuratúre) a práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 13 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, žiada, aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenia, priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

5. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

6.   S prihliadnutím   na podstatu   sťažovateľovho   problému   ústavný   súd   dáva do pozornosti   svoju   judikatúru   (napr.   III. ÚS 324/05,   III.   ÚS   284/07)   týkajúcu   sa namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, v rámci ktorej vyslovil, že jej súčasťou je aj právo na trestnoprávnu ochranu. Jeho obsahom je oprávnenie, aby sa orgány činné v trestnom konaní trestným oznámením, resp. inými podaniami   náležite   zaoberali.   Porušiť   toto   právo   by   mohli   napr.   vtedy,   keby   podanie dotknutej   osoby   ignorovali   alebo   mu   nevenovali   pozornosť   zodpovedajúcu   ich povinnostiam.

Okrem toho ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr. II. ÚS 42/00, I. ÚS   158/05)   konštatoval,   že   právo   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   na   začatie trestného konania voči konkrétnej osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a   slobody   podľa   druhej   hlavy ústavy   a ani ho nemožno odvodiť z niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd.   Inými   slovami,   fyzická   osoba   alebo právnická   osoba,   ktorá   podala   trestné   oznámenie,   nemá   právny   nárok   na   to,   aby   sa na základe   jej   trestného   oznámenia   začalo   trestné   stíhanie   alebo   vznieslo   obvinenie konkrétnej   osobe.   Na druhej   strane   je   však   vždy   úlohou   a povinnosťou   orgánu   činného v trestnom   konaní   posúdiť   všetky   okolnosti   daného   prípadu   a rozhodnúť   postupom súladným s Trestným poriadkom.

7. Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je   založená   na   princípe   subsidiarity.   Princíp   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá   namieta   porušenie   svojho   základného   práva,   musí   rešpektovať   postupnosť   tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred   uplatnenie   právomoci   ústavného   súdu   (podobne   II. ÚS   148/02,   IV.   ÚS   78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).

8.   Aplikujúc princíp   subsidiarity   na vec sťažovateľa   ústavný súd   konštatoval, že v danom   prípade   nemá   právomoc   preskúmavať   uznesenie   okresného   riaditeľstva Policajného zboru sp. zn. ČVS: ORP-39/DI-KS-2010 z 10. septembra 2010 o zastavení trestného stíhania, keďže toto podliehalo prieskumnej právomoci okresnej prokuratúry.

Proti   uzneseniu   okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   o   zastavení   trestného stíhania   mohol   sťažovateľ   v   danom   prípade   podať   sťažnosť,   čo   aj   využil.   O sťažnosti bola oprávnená   a aj   povinná   rozhodnúť   okresná   prokuratúra,   ktorá   o nej   rozhodla uznesením č. k. 2 Pv 262/13/5511-13 z 10. februára 2014 tak, že sťažnosť ako nedôvodnú zamietla.

Z uvedeného dôvodu bolo preto potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

9.   Právnym   prostriedkom,   ktorým   sa   sťažovateľ   môže   domáhať   preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí vyšetrovateľa a prokurátora, je aj podnet podľa § 31 a nasl. zákona č.   153/2001 Z. z.   o prokuratúre v znení neskorších   predpisov   (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   §   32   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podnet   možno   podať   na   ktorejkoľvek prokuratúre...

Podľa   §   33   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   prokurátor   je   povinný   vybaviť   podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre za   účinný   prostriedok   nápravy,   ktorého   vyčerpaním   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému súdu sa možno domôcť ochrany svojich práv (m. m. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05).

10.   Podľa   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach (napr. III. ÚS 235/07, III. ÚS 157/08, III.   ÚS   112/2012)   vyslovil   opakovane   právny   názor,   že   vynechanie   tohto   prostriedku nápravy   (podnetu,   opakovaného   podnetu)   v   sústave   orgánov   prokuratúry   Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto   by   sa   obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúry   vo vlastnej   kompetencii   nielen preveriť   skutočnosti,   ktoré   tvrdí   sťažovateľ,   ale   aj   prijať   opatrenia   podľa   zákona o prokuratúre,   ktoré   by   účinne   napomohli   odstráneniu   namietaného   porušenia   práv, ku ktorému malo podľa tvrdenia sťažovateľa dôjsť v súvislosti s postupom a rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní (m. m. napr. I. ÚS 186/05).

Ústavný súd nevidí dôvod na to, aby sa vo veci sťažovateľa odchýlil od uvedeného právneho názoru. Zákon o prokuratúre poskytoval a stále poskytuje sťažovateľovi aj ďalší prostriedok nápravy – podnet, prípadne aj opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre), ktorým sa mohol, resp. môže domáhať preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia   okresnej   prokuratúry   v   predmetnej   veci.   Uvedený   právny   prostriedok umožňoval,   resp.   umožňuje   sťažovateľovi   dosiahnuť   účinnú   nápravu   vzhľadom na právomoc   nadriadeného   prokurátora   (krajského   prokurátora,   prípadne   následne generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky)   záväzným   pokynom   nariadiť   prijatie efektívnych   opatrení   v   predmetnej   veci   aj   napriek   doterajšiemu   postupu   okresnej prokuratúry,   ak   by   na   základe   podnetu   sťažovateľa   dospel   k   záveru,   že   označené rozhodnutie okresnej prokuratúry, prípadne postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bol v rozpore so zákonom.

11.   Z   obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   nepochybne   vyplýva,   že   proti   uzneseniu okresného riaditeľstva sťažovateľ podal sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná prokuratúra tak, že ju zamietla. Zo sťažnosti, ani z jej príloh však nevyplýva, že by sťažovateľ podal podnet podľa   príslušných   ustanovení   zákona   o   prokuratúre   o preskúmanie   zákonnosti   postupu a rozhodnutia okresnej prokuratúry, hoci tak mohol a mal urobiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. V okolnostiach prípadu možno podľa názoru ústavného súdu totiž podnet (a prípadne aj opakovaný podnet) považovať za iný právny prostriedok ochrany podľa § 53 ods. 1 zákona o prokuratúre, ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje a na ktorého použitie je oprávnený podľa zákona o prokuratúre.

Vzhľadom   na   uvedené   bolo   potrebné   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť odmietnuť ako neprípustnú pre nevyčerpanie všetkých opravných prostriedkov (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

12. Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľa ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa jeho ďalšími návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2014