znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 680/2013-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra 2013   predbežne prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   A.,   s.   r.   o.,   B.,   zastúpenej   advokátom JUDr. P. J., B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   a podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 144/2011 a Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 340/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. októbra 2013 doručená sťažnosť spoločnosti A., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“),   ako   aj   práv   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom a rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 144/2011 a Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 340/2013.

2. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol: „Základné právo sťažovateľa vlastniť majetok a základné právo na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Ústavy Slovenskej republiky, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd,   právo   na   pokojné   užívanie majetku sťažovateľa podľa článku 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní 10 C/146/2011 ako aj postupom Krajského súdu Bratislava v konaní sp. zn. 3 Co/340/2013 bolo porušené. Ústavný súd zrušuje Rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 10 C/144-113 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 3 Co/340/2013, ktorým návrh sťažovateľa zamietol a vec vracia na ďalšie konanie.

Ústavný súd sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania - právneho zastúpenia vo výške 331,16 EUR vyčíslenej v prílohe, ktoré sú Okresný súd Bratislava II a Krajský súd Bratislava povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu sťažovateľa vedeného... v lehote dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.“

3. Z obsahu sťažnosti, k nej priložených listín a nahliadnutím do verejne dostupného Obchodného   registra   Slovenskej   republiky   vyplynulo,   že   jediný   spoločník   a konateľ sťažovateľky je osoba zhodná s jej právnym zástupcom v konaní pred ústavným súdom – advokátom JUDr. P. J. (obaja sídlia na tej istej adrese a ich podpisy sú prima facie zhodné). Inak povedané, štatutárny zástupca sťažovateľky splnomocnil na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom sám seba.

4. Z obsahu podanej sťažnosti, predovšetkým navrhovaného jej petitu (pozri bod 2) tiež   vyplýva,   že   sťažovateľka   v rozporujúcej   forme   označila   napádané   konanie   pred okresným   súdom   („10   C/146/2011“,   resp. „10   C/144-113“)   a náležitým   spôsobom neidentifikovala   napádané rozhodnutia   tak   okresného   súdu,   ako   aj krajského súdu,   keď v oboch prípadoch neuviedla dátum ich vyhlásenia.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.   Podľa   odseku 2   citovaného   ustanovenia   k návrhu   na   začatie   konania   sa   musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

8.   Podľa   § 50   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   okrem   všeobecných náležitostí   uvedených   v § 20 musí obsahovať označenie: a) ktoré základné práva alebo slobody   sa podľa   tvrdenia   sťažovateľa   porušili,   b) právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia alebo   iného   zásahu,   ktorým   sa   porušili   základné   práva   alebo   slobody,   c)   proti   komu sťažnosť smeruje.

9. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka domáhala. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite svojej sťažnosti a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označila za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).

10. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky neobsahuje všetky zákonom ustanovené   náležitosti   návrhu   na   začatie   konania   pred   ústavným   súdom.   Sťažovateľka prostredníctvom jej štatutárneho zástupcu je osoba práva znalá (konateľ sťažovateľky je zároveň advokátom) a ako taká nepochybne mala mať vedomosť o tom, že petit návrhu musí   byť   označený/uvedený   tak,   aby   mohol   byť   spôsobilým   predmetom   rozhodovania ústavného súdu, k čomu v okolnostiach danej veci nedošlo (body 2 a 4).

11.   Z už   citovaných   ustanovení   zákona   o   ústavnom   súde   (ani   z   iných   jeho ustanovení) rovnako nevyplýva, že by jediný spoločník a konateľ sťažovateľky, ktorý je sám advokátom, nemusel byť v konaní pred ústavným súdom zastúpený iným advokátom, teda že by nemal povinnosť pripojiť k návrhu na začatie konania splnomocnenie na jeho zastupovanie iným advokátom (bod 3).

12. Uvedený názor (bod 11) je v súlade so stabilnou rozhodovacou praxou ústavného súdu,   podľa   ktorej   „sa   povinnosť   právneho   zastúpenia   v konaní pred   Ústavným   súdom Slovenskej   republiky   vzťahuje   aj   na   advokátov.“   (uznesenie   ústavného   súdu   sp.   zn. III. ÚS 311/05   z 9. novembra   2005   publikované v Zbierke   nálezov   a uznesení   ústavného súdu pod č. 107/2005). K podobným záverom dospel ústavný súd tiež vo svojich ďalších rozhodnutiach (III. ÚS 37/02, III. ÚS 14/01, III. ÚS 102/01, I. ÚS 93/02, I. ÚS 125/03, II. ÚS 284/2010).

13. Povinnosti advokáta (osoby kvalifikovanej a práva znalej) vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05).

14. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2013