znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 68/2015-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   11.   februára 2015 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 16454/2014 až sp. zn. Rvp 16473/2014 a sp. zn.   Rvp 17878/2014   až sp. zn.   Rvp 17889/2014,   zastúpenej   advokátom   doc.   JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   uzneseniami   Krajského   súdu   v   Žiline   sp. zn.   9 NcC 77/2014 zo 4. novembra 2014, sp. zn. 9 NcC 76/2014 zo 16. októbra 2014, sp. zn. 7 NcC 220/2013 z 21. februára 2013, sp. zn. 5 NcC 183/2013 zo 7. marca 2013, sp. zn. 10 NcC 185/2013 z 19.   februára   2013,   sp. zn.   6 NcC 367/2013   z 28.   marca   2013,   sp. zn.   8 NcC 177/2013 z 8. marca   2013,   sp. zn.   5 NcC 367/2013   z 30.   apríla   2013,   sp. zn.   10 NcC 268/2013 z 27. marca   2013,   sp. zn.   9 NcC 270/2013   z 28.   februára   2013,   sp. zn.   9 NcC 268/2013 z 28. februára   2013,   sp. zn.   5 NcC 48/2014   z 5.   augusta   2014,   sp. zn.   8 NcC 30/2014 z 31. marca   2013,   sp. zn.   10 NcC 40/2014   z 24.   júla   2014,   sp. zn.   11 NcC 33/2014 zo 17. júla   2014,   sp. zn.   8 NcC 265/2013   z 28.   februára   2013,   sp. zn.   5 NcC 262/2013 z 19. marca 2013, sp. zn. 5 NcC 56/2014 z 2. októbra 2014, sp. zn. 8 NcC 45/2014 z 22. júla 2014, sp. zn. 10 NcC 41/2014 z 24. júla 2014, sp. zn. 5 NcC 143/2013 z 28. februára 2013, sp. zn.   8 NcC 130/2013   z 28.   februára   2013,   sp. zn.   5 NcC 136/2013   z 19.   marca   2013, sp. zn. 6 NcC 430/2013 z 30. apríla 2013, sp. zn. 7 NcC 131/2013 zo 14. februára 2013, sp. zn. 9 NcC 132/2013 z 19. februára 2013, sp. zn. 9 NcC 135/2013 z 19. februára 2013, sp. zn.   9 NcC 71/2014   z 2.   októbra   2014,   sp. zn.   7 NcC 179/2013   zo 14.   februára   2013, sp. zn. 5 NcC 41/2014 z 30. apríla 2014, sp. zn. 9 NcC 47/2014 z 15. mája 2014 a sp. zn. 8 NcC 105/2013 z 28. februára 2013 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,   vedené   sp. zn. Rvp 16454/2014   až   sp. zn.   Rvp 16473/2014   a   sp. zn.   Rvp 17878/2014   až   sp. zn. Rvp 17889/2014 s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedené   pod   sp. zn. Rvp 16454/2014.

2. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o., o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 4. decembra 2014   a   22.   decembra   2014   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ, s. r. o.,   Pribinova   25,   Bratislava   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorými   namieta   porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský   súd“)   sp. zn.   9 NcC 77/2014   zo 4.   novembra   2014,   sp. zn.   9 NcC 76/2014 zo 16. októbra 2014, sp. zn. 7 NcC 220/2013 z 21. februára 2013, sp. zn. 5 NcC 183/2013 zo 7. marca 2013, sp. zn. 10 NcC 185/2013 z 19. februára 2013, sp. zn. 6 NcC 367/2013 z 28.   marca   2013,   sp. zn.   8 NcC 177/2013   z 8.   marca   2013,   sp. zn.   5 NcC 367/2013 z 30. apríla   2013,   sp. zn.   10 NcC 268/2013   z 27.   marca   2013,   sp. zn.   9 NcC 270/2013 z 28. februára   2013,   sp. zn.   9 NcC 268/2013   z 28.   februára   2013,   sp. zn.   5 NcC 48/2014 z 5. augusta   2014,   sp. zn.   8 NcC 30/2014   z 31.   marca   2013,   sp. zn.   10 NcC 40/2014 z 24. júla   2014,   sp. zn.   11 NcC 33/2014   zo 17.   júla   2014,   sp. zn.   8 NcC 265/2013 z 28. februára   2013,   sp. zn.   5 NcC 262/2013   z 19.   marca   2013,   sp. zn.   5 NcC 56/2014 z 2. októbra 2014, sp. zn. 8 NcC 45/2014 z 22. júla 2014, sp. zn. 10 NcC 41/2014 z 24. júla 2014, sp. zn. 5 NcC 143/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 8 NcC 130/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 5 NcC 136/2013 z 19. marca 2013, sp. zn. 6 NcC 430/2013 z 30. apríla 2013, sp. zn. 7 NcC 131/2013 zo 14. februára 2013, sp. zn. 9 NcC 132/2013 z 19. februára 2013, sp. zn.   9 NcC 135/2013   z 19.   februára   2013,   sp. zn.   9 NcC 71/2014   z 2.   októbra   2014, sp. zn.   7 NcC 179/2013   zo 14.   februára   2013,   sp. zn.   5 NcC 41/2014   z 30.   apríla   2014, sp. zn. 9 NcC 47/2014 z 15. mája 2014 a sp. zn. 8 NcC 105/2013 z 28. februára 2013 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“) a im predchádzajúcim postupom.

V   petite   podaných   sťažností   sťažovateľka   žiadala,   aby   ústavný   súd   vydal   nález, v ktorom   vysloví   porušenie   jej   v   záhlaví   tohto   rozhodnutia   označených   práv   postupom a napadnutými   rozhodnutiami   krajského   súdu,   ktoré   ďalej   zruší   a   predmetné   veci   vráti na ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   avšak   v   súlade   s   citovaným   §   31a   zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia, z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými rozhodnutiami krajského súdu

Ústavný   súd   po   preskúmaní   predmetu   sťažností   vedených   pod   sp. zn. Rvp 16454/2014   až   sp. zn.   Rvp 16473/2014   a   sp. zn.   Rvp 17878/2014   až   sp. zn. Rvp 17889/2014 týkajúcich sa napadnutých rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná   s   jej   právnou   argumentáciou,   ktorú   použila   v   stovkách   predošlých   sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých   atakovala právne závery   všeobecných   súdov   rozhodujúcich   o   námietkach   zaujatosti   vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnými súdmi, v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom   na   totožnosť   tak   v   osobe   sťažovateľky,   ako   aj   v   použitej   právnej argumentácii   a   skutkových   okolnostiach,   ktoré   boli   podstatné   pre   ustálenie   záverov všeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadov predošlých (a tiež posudzovaných ústavným súdom, pozn.), ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľke sú nepochybne známe dôvody   odmietnutia   sťažností   v   obdobných   prípadoch,   ako aj vyslovený   právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku. A keďže v rozsahu použitej zásadnej argumentácie sťažovateľky k napadnutým rozhodnutiam krajského súdu sa táto nemení, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom   na   uvedené   sa   preto   ústavný   súd   plne   stotožňuje   s   dôvodmi   svojich predchádzajúcich   rozhodnutí   (napr.   sp. zn.   I.   ÚS   92/2013   z 13.   februára   2013,   sp. zn. I. ÚS 293/2013   z 29.   mája   2013,   sp. zn.   III.   ÚS   350/2013   z 18.   júla   2013,   sp. zn. III. ÚS 534/2013 z 29. októbra 2013, sp. zn. II. ÚS 87/2014 z 30. januára 2014 atď.), ktoré skončili odmietnutím rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlom   období   úspešné,   a   ktorých   spracovanie   z hľadiska   časového   a   kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2015