SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 68/2015-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. februára 2015 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 16454/2014 až sp. zn. Rvp 16473/2014 a sp. zn. Rvp 17878/2014 až sp. zn. Rvp 17889/2014, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9 NcC 77/2014 zo 4. novembra 2014, sp. zn. 9 NcC 76/2014 zo 16. októbra 2014, sp. zn. 7 NcC 220/2013 z 21. februára 2013, sp. zn. 5 NcC 183/2013 zo 7. marca 2013, sp. zn. 10 NcC 185/2013 z 19. februára 2013, sp. zn. 6 NcC 367/2013 z 28. marca 2013, sp. zn. 8 NcC 177/2013 z 8. marca 2013, sp. zn. 5 NcC 367/2013 z 30. apríla 2013, sp. zn. 10 NcC 268/2013 z 27. marca 2013, sp. zn. 9 NcC 270/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 9 NcC 268/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 5 NcC 48/2014 z 5. augusta 2014, sp. zn. 8 NcC 30/2014 z 31. marca 2013, sp. zn. 10 NcC 40/2014 z 24. júla 2014, sp. zn. 11 NcC 33/2014 zo 17. júla 2014, sp. zn. 8 NcC 265/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 5 NcC 262/2013 z 19. marca 2013, sp. zn. 5 NcC 56/2014 z 2. októbra 2014, sp. zn. 8 NcC 45/2014 z 22. júla 2014, sp. zn. 10 NcC 41/2014 z 24. júla 2014, sp. zn. 5 NcC 143/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 8 NcC 130/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 5 NcC 136/2013 z 19. marca 2013, sp. zn. 6 NcC 430/2013 z 30. apríla 2013, sp. zn. 7 NcC 131/2013 zo 14. februára 2013, sp. zn. 9 NcC 132/2013 z 19. februára 2013, sp. zn. 9 NcC 135/2013 z 19. februára 2013, sp. zn. 9 NcC 71/2014 z 2. októbra 2014, sp. zn. 7 NcC 179/2013 zo 14. februára 2013, sp. zn. 5 NcC 41/2014 z 30. apríla 2014, sp. zn. 9 NcC 47/2014 z 15. mája 2014 a sp. zn. 8 NcC 105/2013 z 28. februára 2013 a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené sp. zn. Rvp 16454/2014 až sp. zn. Rvp 16473/2014 a sp. zn. Rvp 17878/2014 až sp. zn. Rvp 17889/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 16454/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 4. decembra 2014 a 22. decembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 NcC 77/2014 zo 4. novembra 2014, sp. zn. 9 NcC 76/2014 zo 16. októbra 2014, sp. zn. 7 NcC 220/2013 z 21. februára 2013, sp. zn. 5 NcC 183/2013 zo 7. marca 2013, sp. zn. 10 NcC 185/2013 z 19. februára 2013, sp. zn. 6 NcC 367/2013 z 28. marca 2013, sp. zn. 8 NcC 177/2013 z 8. marca 2013, sp. zn. 5 NcC 367/2013 z 30. apríla 2013, sp. zn. 10 NcC 268/2013 z 27. marca 2013, sp. zn. 9 NcC 270/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 9 NcC 268/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 5 NcC 48/2014 z 5. augusta 2014, sp. zn. 8 NcC 30/2014 z 31. marca 2013, sp. zn. 10 NcC 40/2014 z 24. júla 2014, sp. zn. 11 NcC 33/2014 zo 17. júla 2014, sp. zn. 8 NcC 265/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 5 NcC 262/2013 z 19. marca 2013, sp. zn. 5 NcC 56/2014 z 2. októbra 2014, sp. zn. 8 NcC 45/2014 z 22. júla 2014, sp. zn. 10 NcC 41/2014 z 24. júla 2014, sp. zn. 5 NcC 143/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 8 NcC 130/2013 z 28. februára 2013, sp. zn. 5 NcC 136/2013 z 19. marca 2013, sp. zn. 6 NcC 430/2013 z 30. apríla 2013, sp. zn. 7 NcC 131/2013 zo 14. februára 2013, sp. zn. 9 NcC 132/2013 z 19. februára 2013, sp. zn. 9 NcC 135/2013 z 19. februára 2013, sp. zn. 9 NcC 71/2014 z 2. októbra 2014, sp. zn. 7 NcC 179/2013 zo 14. februára 2013, sp. zn. 5 NcC 41/2014 z 30. apríla 2014, sp. zn. 9 NcC 47/2014 z 15. mája 2014 a sp. zn. 8 NcC 105/2013 z 28. februára 2013 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“) a im predchádzajúcim postupom.
V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej v záhlaví tohto rozhodnutia označených práv postupom a napadnutými rozhodnutiami krajského súdu, ktoré ďalej zruší a predmetné veci vráti na ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia, z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
K namietanému porušeniu označených základných práv a slobôd napadnutými rozhodnutiami krajského súdu
Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 16454/2014 až sp. zn. Rvp 16473/2014 a sp. zn. Rvp 17878/2014 až sp. zn. Rvp 17889/2014 týkajúcich sa napadnutých rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcich o námietkach zaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnými súdmi, v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj v použitej právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadov predošlých (a tiež posudzovaných ústavným súdom, pozn.), ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľke sú nepochybne známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch, ako aj vyslovený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku. A keďže v rozsahu použitej zásadnej argumentácie sťažovateľky k napadnutým rozhodnutiam krajského súdu sa táto nemení, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. III. ÚS 350/2013 z 18. júla 2013, sp. zn. III. ÚS 534/2013 z 29. októbra 2013, sp. zn. II. ÚS 87/2014 z 30. januára 2014 atď.), ktoré skončili odmietnutím rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných alebo etických povinností advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. februára 2015