znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 68/08-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. februára 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného práva na spravodlivé súdne konanie a bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a práva   na   účinný   opravný   prostriedok zaručeného   v čl.   13   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 23/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. februára 2008   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie   svojho   základného   práva   na spravodlivé   súdne   konanie   a bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný opravný prostriedok zaručeného v čl. 13 dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 23/2007 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že: „Porušovateľ práv porušuje právo garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky; čl. 6 - právo na spravodlivé súdne konanie bez zbytočných prieťahov a čl. 13 - právo na účinný opravný prostriedok. Konanie 9 C 23/2007 sťažovateľ považuje za opravný prostriedok vo veci preskúmania machinácii so súdnym spisom   na   Krajskom   súde   v Bratislave   sudkyňou   P.   a   súdnou   pracovníčkou   S.,   keď   sa preskúmaniu   veci   bráni   predseda   Krajského   súdu,   prokuratúra,   polícia,   keď   odmietajú všetci čo len vypočuť sťažovateľa, taký majú strach z preukázania trestného činu sudkyne P. (...) Sťažovateľ   podal   žalobu   9   C   23/2007   dňa   29.   01.   2007   na   Okresnom   súde Bratislava III.

Sťažovateľovi   bolo   priznané   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   uznesením   dňa 28. 05. 2007.

Súd doručil dňa 02. 01. 2008 uznesenie 9 C 23/2007-73, ktorým sa domáha riadneho označenia odporcu. Sťažovateľ riadne označil odporcu a údaje, ktoré sú mu neprístupné musí zistiť súd.

Súd   sa   vyhráža,   že   keď   nedoplní   žalobca   údaje,   o   ktorých   vie   sudca,   že   tieto z objektívnych dôvodov nemôže žalobca získať, odmietne podanie!!!!!

(...) Súd už chce zmariť aj toto opravné konanie. Sťažovateľ podal sťažnosť predsedovi súdu na zbytočné prieťahy a požiadal o ich odstránenie dňa 03. 01. 2008.

Predseda súdu v zákonnej lehote na sťažnosť nereagoval. (...) Sťažovateľ navrhuje petit: Okresný súd Bratislava III porušuje základné práva MUDr. D. B. garantované čl. 46 ods. 1 čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 - právo na spravodlivé súdne konanie bez zbytočných prieťahov a čl. 13 - právo na účinný opravný prostriedok podľa medzinárodného dohovoru.

Okresný súd je povinný konať bez ďalších prieťahov a porušovaní práv a vec ukončiť v lehote 30 dní od dňa doručenia nálezu Ústavného súdu.

Okresný   súd   Bratislava III je   povinný   zaplatiť   MUDr.   D.   B.   primerané zadosťučinenie vo výške 50.000,- Sk v lehote 15 dní od dňa doručenia nálezu Ústavného súdu. Okresný   súd Bratislava III je   povinný   zaplatiť   MUDr.   D.   B.   sumu 100.000,- Sk v prípade nedodržania vyznačenej lehoty 30 dní rozhodnúť. Súd musí zaplatiť na požiadanie MUDr. D. B., ak požiada. (...)

Sťažovateľ žiada Ústavný súd o ustanovenie advokáta na konanie pred Ústavným súdom. Sťažovateľ je plne invalidný bez dôchodku, bez možnosti zárobku, žije na dlh, ktorý je vo výške viac ako 2 milióny korún (splatí satisfakciami Európskeho súdu), nemá peniaze na   kópie   o   majetkových   pomeroch,   je   obeťou   štáto-mafiánov   a   predmetom   brutálnej diskriminácie.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom   orgánu   štátu   a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa namietalo,   prípadne   z iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnený   návrh   je   preto   možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05, I. ÚS 74/05, I. ÚS 158/05, I. ÚS 213/05).

1.   Predmetom   sťažnosti   je   predovšetkým   tvrdenie   sťažovateľa,   že   postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 23/2007 bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z príloh,   ktoré   sťažovateľ   pripojil   k predmetnej   sťažnosti,   vyplýva,   že   napadnuté konanie sa pred okresným súdom začalo 29. januára 2007, keď sťažovateľ podal návrh „o ochranu   osobnosti   a nemajetkovú   ujmu“ proti „fyzickej   osobe“ JUDr.   I.   Z.,   P.,   B. Sťažovateľ   zároveň   s podaním   uvedeného   žalobného   návrhu   požiadal   aj   o oslobodenie od súdnych   poplatkov.   Okresný   súd   uznesením   č.   k.   9   C   23/2007-66   z 28.   mája   2007 sťažovateľovi priznal oslobodenie od súdneho poplatku. Uznesením č. k. 9 C 23/2007-73 zo 7. decembra 2007 ho okresný súd vyzval, aby v určenej lehote odstránil vady svojho podania a aby riadne označil odporcu v zmysle § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Na uvedenú výzvu sťažovateľ reagoval prípisom z 3. januára 2008.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ svojím postupom sám znemožnil okresnému súdu plynulo konať, pretože konanie v súlade s čl. 48 ods. 2 ústavy predpokladá tiež žalobný návrh, ktorý spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, pričom v danom prípade tieto podmienky podľa okresného súdu splnené neboli (mutatis mutandis I. ÚS 128/03, I. ÚS 252/06).

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   (II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   46/01, I. ÚS 66/02).   Pojem   „zbytočné   prieťahy“   obsiahnutý   v čl.   48   ods.   2   ústavy   je   pojem autonómny,   ktorý   možno   vykladať   a aplikovať   predovšetkým   materiálne.   S ohľadom   na konkrétne   okolnosti   veci   sa   totiž   postup   dotknutého   súdu   nemusí   vyznačovať   takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl.   48   ods.   2   ústavy   (napr.   I.   ÚS   63/00).   Ústavný   súd   už   vo   svojich   predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01). Postup okresného súdu v danej veci sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou preto   neprichádza do úvahy,   aby   ústavný   súd mohol postup   okresného súdu v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta aj porušenie svojho základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl.   6   ods. 1   dohovoru   zrejme   uznesením   okresného   súdu   č.   k.   9   C   23/2007-73 zo 7. decembra 2007, ktorým okresný súd vyzval sťažovateľa, aby odstránil vady svojho podania.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,   že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 90/03, I. ÚS 34/05).

Ústavný súd konštatuje, že proti namietanému porušeniu základných práv a slobôd sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany využitím jemu dostupných a aj účinných prostriedkov nápravy. Z poučenia uvedeného uznesenia totiž vyplýva, že sťažovateľ mohol podať proti tomuto   rozhodnutiu   odvolanie.   Vzhľadom   na   princíp   subsidiarity,   ktorý   vyplýva z citovaného   čl. 127   ods.   1   ústavy,   ústavný   súd   teda   nemá   právomoc   preskúmavať napadnuté uznesenie okresného súdu. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.  

3.   Sťažovateľ namietal aj porušenie svojho základného práva   na účinný opravný prostriedok zaručený v čl. 13 dohovoru. Ústavný súd konštatuje, že zo skutočností, ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, nevyplýva žiadna možnosť porušenia uvedeného základného práva, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Sťažovateľovi súd neodoprel právo na účinný opravný prostriedok, preto bolo potrebné sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. februára 2008