znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  I. ÚS 68/05-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. júna 2005 v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť E. K., bytom H., zastúpenej advokátkou JUDr. D. S.,   P., vo veci   namietaného porušenia jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 25/01 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   C   25/01 p o r u š i l základné   právo   E.   K.,   aby   sa   jej   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 25/01 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3.   E.   K. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   60 000 Sk (slovom   šesťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Trnava p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. E. K. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíc tristodva slovenských korún), ktoré je Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. D. S., P., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla 2005 doručená   sťažnosť   E.   K.,   bytom   H.   (ďalej   len   „sťažovateľka),   zastúpenej   advokátkou JUDr. D. S., P., ktorou namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručené   v   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 25/01. Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia základného práva podľa označeného   článku   ústavy   žiadala,   aby   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu   vo   veci konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 000 Sk a uložil okresnému súdu povinnosť náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 5 302 Sk na účet jej právnej zástupkyne.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   lebo   vzhľadom   na charakter veci nemožno od ústneho pojednávania očakávať jej ďalšie objasnenie.

Ústavný   súd   20.   apríla   2005   prijal   sťažnosť   sťažovateľky   na   ďalšie   konanie uznesením č. k. I. ÚS 68/05-8.

K sťažnosti sa vyjadrila predsedníčka okresného súdu podaním sp. zn. Spr 834/05 z 31. mája 2005, v ktorom vykonala chronologický popis doterajšieho konania a uviedla, že „Sťažnosť   p.   E.   K.   považujeme   za   čiastočne   dôvodnú. Vzhľadom   na   veľký   počet   vecí v oddelení JUDr. M., najmä starších vecí, pridelených aj z iných oddelení, nebolo možné, aby sudkyňa konala plynulejšie“.

Sťažovateľka   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne   reagovala   na   stanovisko okresného súdu listom z 8. júna 2005, v ktorom sa uvádza: „... Vo vyjadrení Okresného súdu Trnava je uvedené, že sťažnosť mojej klientky E. K. považuje za čiastočne dôvodnú. Zo   samotného   popisu   úkonov   súdu   v tejto   právnej   veci   nepochybne   vyplýva,   že sťažnosť mojej klientky E. K. je dôvodná v plnom rozsahu.

Okresný   súd   Trnava   začal   vo   veci   konať   až   dva   roky   po   podaní   žaloby,   dňa 14. 01. 2003   vyžiadaním   si   trestného   spisu.   Následne   vykonával   ďalšie   úkony   až   do 09. 07. 2004, kedy súd zaslal vyjadrenie zástupkyne žalovaného v 2.) rade mne, ako právnej zástupkyni žalobkyne a žalovanému v 1.) rade. Ďalší úkon súdu potom nasledoval až po viac   ako   10   mesiacoch,   keď   súd   vytýčil   pojednávanie   dňa   24.   05.   2005   na   termín 24. 06. 2005...“.

II.

Ústavný súd zo sťažnosti sťažovateľky a k nej pripojených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a zo spisu okresného súdu sp. zn. 17 C 25/01 zistil nasledovný priebeh a stav konania:A.

1.   Sťažovateľka   podala   okresnému   súdu   15.   januára   2001   žalobu   o mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia na sumu 2 823 900 Sk a o náhradu   škody   vo   výške   34   840   Sk   proti   S.   p.,   a.   s.,   B.,   pobočke   v T.   (ďalej   len „žalovaná“).

2. Sťažovateľka 30. mája 2001 navrhla, aby okresný súd pripustil vstup do konania M.   T.,   T.   (ktorý   zapríčinil   dopravnú   nehodu,   v   dôsledku   ktorej   došlo   k poškodeniu zdravotného stavu sťažovateľky), ako žalovaného v 2. rade (ďalej aj „žalovaný v 2. rade“).

3. Opatrením predsedníčky okresného súdu bola vec pridelená 17. júla 2001 sudkyni Mgr. B. M.

4.   Sudkyňa   pokynom   zo   14.   januára   2003   žiadala   pripojiť   trestný   spis sp. zn. 3 T 2/99 na nahliadnutie.

5. Sťažovateľka 28. júla 2003 urgovala konanie vo veci.

6.   Sudkyňa   pokynom   z 2.   decembra   2003   uložila   vyššiemu   súdnemu   úradníkovi vypracovať uznesenie o pripustení vstupu ďalšieho účastníka do konania.

7. Okresný súd (vyšší štátny úradník) uznesením z 22. januára 2004 pripustil vstup do konania M. T. Uznesenie bolo doručené účastníkom 29. januára 2004.

8. Žalovaný v 2. rade 4. februára 2004 napadol predmetné uznesenie odvolaním.

9. A. – S. p., a. s., pobočka T., 11. februára 2004 oznámila, že jej bolo pobočkou v T. postúpené vyššie uvedené uznesenie a že „práva a povinnosti vyplývajúce zo zákonného poistenia zodpovednosti v zmysle ustanovenia § 28 zákona č. 381/2001 prešli 1. januárom 2002 zo Slovenskej poisťovne a.   s. na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov. Tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie t. č. A. – S. p. a. s.“ Súčasne žiadala predložiť žalobu, aby sa k nej mohla vyjadriť.

10. Okresný súd (sudkyňa) uznesením z 1. apríla 2004 pripustil, aby do konania na strane žalovaného v 2. rade pristúpil M. T. (uznesenie bolo doručené účastníkom 30. apríla, resp. 3. mája 2004 a žalovaným aj žaloba na vyjadrenie v lehote 30 dní).

11. Sťažovateľka 12. marca 2004 žiadala okresný súd o podanie informácie o stave konania.

12. Okresný súd v odpovedi sp. zn. Spr. 2333/04 zo 17. apríla 2004 oznámil, že vo veci   po   nadobudnutí   právoplatnosti   uznesenia   z 1.   apríla   2004   nariadi   pojednávanie. Uviedol tiež, že „... s ohľadom na veľké množstvo starých nevybavených vecí v oddelení Mgr. M., nebolo možné plynulejšie konanie“.

13. Právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade (advokátka JUDr. A. K. z P.) požiadala 27. mája 2004 okresný súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie k žalobe, lebo zastupovanie žalovaného v 2. rade prevzala až 18. mája 2004.

14.   Žalovaná   v 1.   rade   (A.   –   S.   p.,   a.   s.   odštepný   závod   B.,   právne   oddelenie) predložila 1. júna 2004 okresnému súdu vyjadrenie k žalobe. Namietala nedostatok pasívnej legitimácie žalovanej v 1. rade (má ňou byť Slovenská kancelária poisťovateľov Bratislava) a spochybnila tiež rozsah uplatňovaných nárokov.

15. Právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade predložila okresnému súdu 14. júna 2004 vyjadrenie k žalobe. Keďže jej bola doručená žaloba a uznesenie z 1. apríla 2004 až 28. apríla 2004, vzniesla námietku premlčania „žalovaných náhrad“, pretože lehota na uplatnenie   náhrad   škody   voči   jej   klientovi   začala   plynúť   17.   augusta   1999,   keď   sa poškodená   dozvedela   o škode   a o   tom,   kto   za   ňu   zodpovedá.   Spochybnila   tiež   rozsah uplatnených nárokov (vzhľadom na už vykonané čiastočné plnenie S. p., a. s.)

16. Okresný súd 15. júna 2004 požiadal právnu zástupkyňu žalovaného v 2. rade, aby v lehote 7 dní predložila dva rovnopisy svojho vyjadrenia zo 14. júna 2004 k žalobe.

17. Okresný súd 12. júla 2004 zaslal právnej zástupkyni sťažovateľky a žalovanej v 1. rade vyjadrenie žalovaného v 2. rade k žalobe (doručené adresátom 15. júla 2004).

18. Okresný súd 24. mája 2005 stanovil termín pojednávania na 24. jún 2005.

19. Súdny spis sp. zn. 17 C 25/01 bol predložený 3. júna 2005 ústavnému súdu na nahliadnutie.

B.Predsedníčka okresného súdu v odpovedi sp. zn. Spr 2333/04 zo 17. apríla 2004 na sťažovateľkine podanie z 12. marca 2004 popísala doterajší priebeh konania a konštatovala: „S ohľadom na veľké množstvo starých nevybavených vecí v oddelení Mgr. M., nebolo možné plynulejšie konanie“.

III.

1. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   C   25/01   došlo   k porušeniu   základného   práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“.

2. Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Iba   prerokovaním   veci   na súde   sa   právna neistota   osoby   neodstráni a nemôže odstrániť. Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto pre naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd o veci iba konal a nerozhodol o nej s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne judikuje ústavný súd, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadne svojich práv (napr. I. ÚS 41/02, III. ÚS 87/02 a ďalšie).

3. Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   posúdenia   je občianskoprávne   konanie („mimoriadne   zvýšenie   odškodnenia   za   bolesť   a sťaženie spoločenského uplatnenia“), ktoré sa začalo 15. januára 2001, nie je dosiaľ skončené ani na súde prvého stupňa a okresný súd v ňom nariadil prvé pojednávanie až na 24. jún 2005.

4. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého   jednotlivého   prípadu   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť veci, správanie   účastníka   a postup súdu   (napr.   I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II.   ÚS   32/02, I. ÚS 49/04).

4.1. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd je toho názoru, že doterajšia dĺžka   konania nebola v posudzovanej   veci   (vzhľadom   na doteraz   vykonané úkony   súdu a z toho   vyplývajúci   nízky   stupeň   pripravenosti   relevantných   podkladov   na   možnosť rozhodnutia v merite veci) závislá od zložitosti (právnej alebo faktickej) právneho sporu vedeného v konaní pred okresným súdom a ani vyvolaná správaním sťažovateľky (pozri bližšie   chronologický   prehľad   úkonov   predmetného   súdneho   konania   –   bod   A II.   časti odôvodnenia).

4.2.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   v predmetnej občianskoprávnej   veci,   pričom   zbytočné   prieťahy   v konaní   posudzoval   ako   celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

Vychádzajúc   z predloženej   sťažnosti   a k nej   pripojených   dokumentov,   ako   aj   zo stanovísk   účastníkov   konania   a   z na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd konštatoval zbytočné prieťahy v období

- od 30. mája 2001 (návrh sťažovateľky na rozšírenie účastníkov na žalovanej strane) do 22. januára 2004 (uznesenie o pripustení M. T. do konania) t. j. dva roky, sedem mesiacov a tri týždne,

- od   14.   júna   2004   (vyjadrenie   žalovaného   v 2.   rade   k žalobe)   do   24.   mája   2005 (stanovenie termínu pojednávania), t. j. vyše jedenásť mesiacov, keď okresný súd vykonal   jediný   relevantný   úkon   –   zaslal   12.   júla   2004   vyjadrenie   žalovaného v 2. rade ostatným účastníkom konania),teda   spolu   v trvaní   vyše troch   rokov   a šiestich   mesiacov   okresný   súd   nevykonal úkony smerujúce k rozhodnutiu v merite veci (resp. bol nečinný).

Obranu   okresného   súdu   spočívajúcu   „na   veľkom   počte   vecí“ vybavovaných zákonnou   sudkyňou   ako   dôvodu,   ktorý   by   mal   byť objektívnou   príčinou   spôsobujúcou prieťahy v konaní, ústavný súd neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

4.3.   Vzhľadom   na všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

5.1. Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300   000   Sk   z dôvodu,   že „...   stratila   možnosť   dosiahnuť   právoplatné   a vykonateľné rozhodnutie vo veci v primeranom čase. Neúmerne dlhú dobu znášam stav právnej neistoty. Neviem, či žalovaná suma, resp. aká jej časť, mi bude súdom priznaná. Vzhľadom na moje zdravotné   a psychické   poškodenia   vzniknuté   v súvislosti   s dopravnou   nehodou,   ktorú spôsobil žalovaný v II. rade, predstavuje žalovaná sumu moje existenčné zabezpečenie“.

5.2. Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa cit. ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia základného práva sťažovateľky (pozri body 4.1 až 4.3 tejto časti) považuje za primerané vo výške 60 000 Sk.

5.3. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnej   sťažovateľke   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia advokátkou.   Advokátka   vykonala   tri   úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie   a prípravu zastupovania,   písomné   podanie   (sťažnosť)   z 29.   marca   2005   a stanovisko   k vyjadreniu okresného súdu z 8. júna 2005. Odmena za jeden úkon právnych služieb je (v zmysle § 11 ods. 2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t. j. 1/6 výpočtového základu 15 008 Sk) 2 501 Sk, čo predstavuje spolu s režijným paušálom 150 Sk sumu 2 651 Sk. Odmena advokátke za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom predstavuje spolu sumu (za tri úkony právnych služieb) 7 953 Sk. Keďže si sťažovateľka uplatnila náhradu trov jej právneho zastúpenia v sume 5 302 Sk, ústavný súd rozhodol v súlade s jej návrhom.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. júna 2005