znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 68/04-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. marca 2004 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti FYTOFARM, spol. s r. o., so sídlom Dúbravská cesta 21, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. P. M., Advokátska kancelária, B., ktorou namietala porušenie čl. 19 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 1 a   3   Listiny   základných   práv   a slobôd   postupom   a odôvodnením   rozhodnutia Protimonopolného   úradu   Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom   pod   číslom 2000/FH/1/1/311, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   FYTOFARM,   spol.   s r.   o.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.  

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2004 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti FYTOFARM, spol. s r. o., so sídlom Dúbravská cesta   21,   Bratislava   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom   JUDr.   P.   M., Advokátska kancelária, B., ktorou namietala porušenie čl. 19 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 10 ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) v konaní vedenom na Protimonopolnom úrade Slovenskej republiky (ďalej len „protimonopolný úrad“) pod číslom 2000/FH/1/1/311.

  Sťažovateľka uviedla, že ako obchodná spoločnosť sa zaoberá prevažne výskumom a výrobou   v oblasti   biotechnologických   a chemických   špecialít   a prípravkov   na   výživu a ochranu rastlín.

Z obsahu sťažnosti a z priložených písomností ďalej vyplynulo, že protimonopolný úrad   vydal   v konaní,   v ktorom   sťažovateľka   nebola   účastníčkou,   23.   novembra   2000 rozhodnutie   č.   2000/FH/1/1/311,   v odôvodnení   ktorého   negatívne   zhodnotil   výrobok sťažovateľky (feromónový prípravok na lykožrúta smrekového). Toto rozhodnutie bolo aj s odôvodnením zverejnené na internetovej stránke protimonopolného úradu.

Sťažovateľka je toho názoru, že nepravdivým odôvodnením uvedeného rozhodnutia sa protimonopolný úrad dopustil protiprávneho konania, pretože:

„1. konal nad rámec zákona tým, že si v konaní vyžiadal druh informácie, ktorú mu zákon vyžadovať nepovoľuje,

2. následne, už v rámci svojho protiprávneho konania, nepreskúmal, či vyžiadané informácie nie sú predmetom obchodného tajomstva klienta, o ich pravdivosti nehovoriac,

3. napokon nezákonne vyžiadané a nepreskúmané informácie zverejnil v odôvodnení svojho rozhodnutia.“

Sťažovateľka   tvrdí,   že   odôvodnením   uvedeného   právoplatného   rozhodnutia a následným   opatrením   protimonopolného   úradu   boli   porušené   jej   základné   práva,   a to právo na zachovanie jej dobrej povesti a právo na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1 ústavy a právo   na   ochranu   pred   neoprávneným   zhromažďovaním,   zverejňovaním   alebo zneužívaním údajov o svojej osobe podľa čl. 19 ods. 3 ústavy. Sťažovateľka poukázala na to, že „paralelne“ sú tieto jej práva chránené aj čl. 10 ods. 1 a 3 listiny, preto došlo k porušeniu jej základných práv aj podľa týchto ustanovení listiny.

O predmetnom   rozhodnutí   protimonopolného   úradu,   ktoré   podľa   názoru sťažovateľky   vo   svojom   odôvodnení neústavne a nezákonne zasiahlo do   jej základných práv, sa dozvedela v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou, keď ju jeden podnikateľ upozornil,   že   na   internete   je   o nej   prostredníctvom   predmetného   rozhodnutia protimonopolného úradu „zverejnená negatívna reklama, v ktorej zľahčuje naše výrobky a poškodzuje naše dobré meno.“

Na   vzniknutú   situáciu   sťažovateľka   reagovala   4.   júna   2003   podaním   sťažnosti protimonopolnému úradu v zmysle § 3 písm. a) zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach.Protimonopolný úrad v odpovedi na uvedenú sťažnosť z 2. júla 2003 č. 3497/PMÚ SR/2003 sťažovateľke navrhol vyriešiť jej sťažnosť tým spôsobom, že na svoju internetovú stránku   doplní   k predmetnému   rozhodnutiu   informatívne   vyjadrenie   v tom   zmysle,   že protimonopolný úrad sám nehodnotil kvalitu výrobkov, len prevzal údaje, ktoré mu v rámci konania poskytli spotrebitelia.

Uvedenú   možnú   nápravu   protiprávneho   stavu   sťažovateľka   nepovažovala   za dostatočnú,   avšak   podľa   jej   zistenia   ani   avizované „informatívne   vyjadrenie“ nebolo zverejnené na internetových stránkach protimonopolného úradu.

Protimonopolný   úrad   svoje   stanovisko   upresnil   vyjadrením   z   22.   júla   2003 č. 4651/PMÚ SR/2003: „Rada úradu na svojom zasadnutí dňa 18. 7. 2003 oboznámila predmetným prípadom a zaujala nasledovné stanovisko. V uvedenom prípade nie je dôvod na zrušenie resp. zmenu rozhodnutia č. 2000/FH/1/1/311 zo dňa 23. 11. 2000 na základe mimoriadnych opravných prostriedkov. Na druhej strane však Rada uznáva, že formulácia odôvodnenia nie je úplne presná, úrad však vychádzal z tvrdenia osloveného odberateľa, i keď možno subjektívneho. Na základe vyššie uvedeného predsedníčka Protimonopolného úradu   na   porade   upozornila   na   takéto   nepresnosti   pracovníkov   PMÚ   SR,   ktorí   riešia jednotlivé prípady a prijala opatrenia, aby sa to v budúcnosti neopakovalo.

Predmetné rozhodnutie bolo dňa 22. 7. 2003 stiahnuté z internetovej stránky úradu.“Sťažovateľka k tomu uviedla, že „Ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti sa podľa našich   vedomostí   na   internetovej   stránke   porušovateľa   predmetné   rozhodnutie   už nenachádza, avšak takmer tri roky na nej zverejnené bolo (...). My nemáme povinnosť, a ani to nepatrí k riadnej starostlivosti nášho podnikania, aby sme sústavne sledovali internetové stránky   úradov   verejnej   moci,   či   náhodou   neporušujú   naše   základné   práva,   nakoľko vychádzame z oprávneného predpokladu, že k takýmto porušeniam v právnom štáte dôjsť nesmie“.   Dňa 22. októbra 2003 podala sťažovateľka v zmysle § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre podnet Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)   so   žiadosťou   o preverenie   zákonnosti   v uvedenom   správnom   konaní a podanie   podnetu   k tomu,   aby   boli   vypustené   z odôvodnenia   predmetného   rozhodnutia protimonopolného úradu nepravdivé a neoverené údaje o jej výrobkoch.

K tomu   sťažovateľka   v sťažnosti   uviedla,   že   v podnete „sme   podrobne   opísali predmet   činnosti   našej   spoločnosti,   priebeh   skutkového   deja   a podstatu   zásahov porušovateľa   do   našich   základných   práv,   ktoré   podľa   nášho   názoru   nie   sú   v súlade s platným právom“.

Generálna prokuratúra v odpovedi na podnet sťažovateľky oznámila, že lehota na vybavenie jej podnetu bola predĺžená a o vybavení bude sťažovateľka upovedomená.Sťažovateľka ďalej uviedla, že žiadosťou z 2. februára 2004 „Porušovateľa sme ešte raz vyzvali, aby protiprávny stav odstránil a vykonal nápravu zverejnením primeraného ospravedlnenia s vysvetlením“.

Protimonopolný úrad však nápravu nezjednal, ale vo svojej odpovedi z 12. februára 2004,   ktorá   bola   doručená   sťažovateľke   16.   februára   2004   uviedol,   že   sťažovateľkou požadované ospravedlnenie neuverejní.

Sťažovateľka k tomu v sťažnosti uviedla, že „Poslednú odpoveď porušovateľa zo dňa   12.   februára   2004   treba   podľa   nášho   názoru   považovať   za   oznámenie   opatrenia (o nečinnosti) v zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Bez zbytočného odkladu, t. j. v lehote   dvoch   mesiacov   od   tohto   oznámenia   podávame   ústavnému   súdu   túto   ústavnú sťažnosť. Poukazujeme na skutočnosť, že porušenie našich základných práv ku dňu podania tejto sťažnosti stále trvá“.

Vzhľadom na uvedené relevantné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:

«1.   Protimonopolný   úrad   Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom   pod   číslom 2000/FH/1/1/311   porušil   obchodnej   spoločnosti   FYTOFARM,   spol.   s r.   o.   so   sídlom Dúbravská cesta   21,   842 51   Bratislava   (...) oddiel   Sro,   vložka   číslo   7345/B,   právo   na zachovanie   dobrej   povesti   a na   ochranu   mena   podľa   čl.   19   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky   a čl.   10   ods.   1   Listiny   základných   práv   a slobôd   a právo   na   ochranu   pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd.

2. Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky sa prikazuje, aby do troch dní od právoplatnosti   tohto   nálezu   zverejnil   a ponechal   sústavne   po   dobu   jedného   roka   na viditeľnom mieste svojej oficiálnej domovskej internetovej stránky /www.antimon.gov.sk/ zverejnený zvýraznený text tohto znenia: „Protimonopolný   úrad   Slovenskej   republiky   sa   ospravedlňuje   obchodnej   spoločnosti FYTOFARM, spol. s r. o. a jej obchodným partnerom za nepravdivé údaje, ktoré zverejnil v rozhodnutí 2000/FH /1/1/311 zo dňa 23. novembra 2000 na piatej strane v odseku 2, 3 a 4.   Uvedené   údaje,   ktorými sa spochybňuje kvalita výrobkov spoločnosti   FYTOFARM, spol. s r. o., boli do rozhodnutia prevzaté na základe podkladov, ktoré sa nezakladajú na pravde.“

3. Obchodnej spoločnosti FYTOFARM, spol. s r. o. so sídlom Dúbravská cesta 21, 842 51 Bratislava, IČO: 31 376 398, obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Okresného   súdu   Bratislava   1,   oddiel   Sro,   vložka   číslo   7345/B   sa   priznáva   primerané finančné zadosťučinenie v sume dva milióny slovenských korún, ktoré je Protimonopolný úrad Slovenskej republiky povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Obchodnej spoločnosti FYTOFARM, spol. s r. o. so sídlom Dúbravská cesta 21, 842 51 Bratislava, IČO: 31 376 398, obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel Sro, vložka číslo 7345/B sa   priznáva náhrada trov konania v sume 119 081.- Sk, ktoré je Protimonopolný úrad Slovenskej republiky povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet JUDr. P. M., advokáta.»

II.

Ústavný súd ako nezávislý orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa ods. 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. (...).Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   ods.   1   boli   porušené,   primerané   finančné zadosťučinenie.

Podľa   čl.   19   ods.   1   ústavy   každý   má   právo   na   zachovanie   ľudskej   dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.   Podľa   ods.   3   citovaného   článku   ústavy   každý   má   právo   na   ochranu   pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa   čl.   10   ods.   1   listiny   každý   má   právo,   aby   bola   zachovaná   jeho   ľudská dôstojnosť, osobná česť, dobrá povesť a chránené jeho meno.

Podľa   ods.   3   citovaného   článku   listiny   každý   má   právo   na   ochranu   pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom   konania   na   ústavnom   súde   je   tvrdenie   sťažovateľky,   že   postupom a odôvodnením rozhodnutia protimonopolného úradu č. 2000/FH/1/1/311 z 23. novembra 2000 bolo porušené jej právo zaručené čl. 19 ods. 1 a 3 ústavy a čl. 10 ods. 1 a 3 listiny.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť, pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03).

Ústavný   súd   nebol   nútený   skúmať,   či   sťažovateľka   vyčerpala   všetky   právne prostriedky   nápravy v zmysle § 53 ods.   1 zákona o ústavnom   súde,   napr. podľa   § 19b Občianskeho zákonníka, pretože podľa jeho názoru sa sťažovateľka o skutočnostiach, ktoré podľa obsahu sťažnosti zakladajú porušenie jej základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 3 ústavy a čl. 10 ods. 1 a 3 listiny, dozvedela najneskôr z vyjadrenia z 22. júla 2003, ktorým protimonopolný   úrad   „upresnil“   svoje   predchádzajúce   stanovisko   tak,   že „v   uvedenom prípade nie je dôvod na zrušenie, resp. zmenu rozhodnutia (...). Predmetné rozhodnutie bolo dňa 22. 7. 2003 stiahnuté z internetovej stránky úradu“.

Takto   určený   začiatok   plynutia   lehoty   na   podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu, nemohol posunúť podnet sťažovateľky podaný generálnej prokuratúre, ani jej opakovaná výzva protimonopolnému úradu z 2. februára 2004 na odstránenie protiprávneho stavu resp. jeho odpoveď z 12. februára 2004, ktorá bola doručená sťažovateľke 16. februára 2004. V tejto   súvislosti   ústavný   súd   poznamenáva,   že   nič   v uvedených   skutočnostiach nenasvedčuje tomu, že „porušenie základných práv stále trvá“.

Sťažovateľka predmetnú sťažnosť podala na poštovú prepravu 4. marca 2004, t. j. v čase,   keď   už   uplynula   lehota   ustanovená   na   podanie   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy. Ústavný súd musel preto jej sťažnosť bez toho, aby sa zaoberal opodstatnenosťou v nej uvedených námietok, odmietnuť ako návrh podaný oneskorene.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. marca 2004