znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 677/2013-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra 2013   predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   B.,   zastúpenej advokátom JUDr. B. F., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   14   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23 CoE 418/2011 z 28. novembra 2012 v spojení s uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 13 Er 119/2007 zo 16. decembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. mája 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta   porušenie   svojich   základných   práv   podľa   čl.   20   ods.   1   a čl. 46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“),   ako   aj   namietaného   porušenia   čl.   12   ods.   2   ústavy   a   čl.   14 dohovoru“) uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 23 CoE 418/2011 z 28. novembra 2012 v spojení s uznesením Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 13 Er 119/2007 zo 16. decembra 2010.

II.A

2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.B

4. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol....

5.   Ústavný   súd   v predmetnej   veci   zistil,   že   sťažovateľka   podala   27.   mája   2013 ústavnú sťažnosť vedenú pod sp. zn. Rvp 16444/2013, ktorou namietala porušenie svojich práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   23 CoE   418/2011   z   28.   novembra   2012   v spojení s uznesením okresného súdu sp. zn. 13 Er 119/2007 zo 16. decembra 2010.

6. Ústavný súd zistil, že svojím uznesením č. k. I. ÚS 554/2013-17 z 11. septembra 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10. októbra 2013, rozhodol o odmietnutí viacerých sťažností sťažovateľky, a to aj sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 11874/2013, doručenej ústavnému   súdu   11.   marca   2013   a   týkajúcej   sa   uznesenia   krajského   súdu sp.   zn. 23 CoE 418/2011   z   28.   novembra   2012   v spojení   s uznesením   okresného   súdu   sp.   zn. 13 Er 119/2007 zo 16. decembra 2010, z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti a nedostatku právomoci.

7.   Z uvedeného   teda   vyplýva,   že   aj   v konaní   vedenom   ústavným   súdom   pod sp. zn. Rvp   16444/2013   vystupujú   identickí   účastníci,   je   rovnaký   predmet   konania a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu k uzneseniu krajského   súdu sp.   zn.   23 CoE 418/2011   z   28.   novembra   2012   v spojení   s uznesením okresného súdu sp. zn. 13 Er 119/2007 zo 16. decembra 2010, o ktorých už ústavný súd rozhodol svojím uznesením č. k. I. ÚS 554/2013-17 z 11. septembra 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10. októbra 2013. Inými slovami, sťažovateľka sa domáha toho, aby ústavný súd   konal   vo   veci,   o ktorej   už raz   právoplatne rozhodol,   vzhľadom   na čo   ústavný   súd rozhodol tak, že sťažnosť odmietol pre jej neprípustnosť [§ 24 písm. a) zákona o ústavnom súde].

8. V závere ústavný súd zároveň zvýrazňuje, že nemohol prehliadnuť predovšetkým „hmotnoprávne“   aspekty   tvoriace   nosné   dôvody   podaných   súdnych   žalôb   v   konaní pred všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už právoplatnými rozhodnutiami súdov (všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s tým istým účastníkom, a to spoločnosťou P., s. r. o. Tieto sú pre všetkých zainteresovaných už notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstáva aj   otázka,   aký   význam   a   efektivitu   má   pre   sťažovateľku   tento   postup,   keďže   aj   podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej   úrovni,   pokiaľ   sa   javí   z   materiálneho   hľadiska   v obdobných   prípadoch   ako neefektívny.

9.   Taktiež   poznamenáva,   že   právny   zástupca   sťažovateľky   aj   takýmto   spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2013